Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_100C-1-2025.pdf
PDF · 101.88 KB
Case nature
Area
Subarea
100C/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ďumbierska 3F, IČO 36 836 460, proti žalovanej: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C., D. XXXX/XX o ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa zásahov do ochrany osobnosti žalobcu vulgárnym vyjadrovaním sa na jeho osobu najmä pomenovaním ako „kokot“, „vyjebaný“, „špina“, „hajzel“, „vyjebanec“, „debil“ vyhrážaním sa ohľadne podpálenia domu v ktorom žalobca žije a otrávením ho kyselinou ako aj fyzickými útokmi na osobu žalobcu.
II. Žalovaná je p o v i n n á v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi list na adresu jeho trvalého pobytu s ospravedlnením: „Ospravedlňujem sa A. B. za opakované fyzické útoky z mojej strany voči jeho osobe ako aj za moje vulgárne osočovanie jeho osoby. E. B.“.
III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresným súdom Trnava č. k. 100C/17/2024 - 38 zo dňa 28. marca 2024 v spojení s Krajským súdom Trnava č.k. 21Co/59/2024 - 81 zo dňa 23. mája 2024.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa na tunajšom súde podanou žalobou o ochranu osobnosti domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do ochrany jeho osobnosti a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel manželstvo v roku 1992, pričom z manželstva pochádzajú štyri deti, z ktorých tri sú plnoleté. Uviedol, že spolu so žalovanou žili v spoločnej domácnosti s maloletým synom F. B., plnoletou dcérou A. B., jej partnerom a ich dvoma spoločnými deťmi v byte č. 1 nachádzajúcom sa na 0. mezaníne bytového domu súpisné číslo XXXX na adrese A. XXXX/X G. C., vrátane k predmetnej nehnuteľnosti prislúchajúcich pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXXX F. H. XXX pre katastrálne územie C..
3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná dlhodobo a v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje. V minulosti si rozsah jej problémov s alkoholom výraznejšie neuvedomoval, keďže počas dňa pracoval ako stolár a domov sa vracal až vo večerných hodinách. Situácia sa podľa jeho tvrdení zmenila v roku 2018 po tom, čo mu bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, ktorá mu znemožnila pokračovať vo výkone jeho povolania. Od uvedeného obdobia sa mala žalovaná voči nemu správať agresívne a
vulgárne - napríklad „kokot vyjebaný“, „špina“, „hajzel“, „vyjebanec“, „debil“, prípadne sa posmievala z jeho ochorenia ako „nezabudni sa triasť ty kokot“ , pričom ho mala aj opakovane slovne urážať a zosmiešňovať jeho zdravotný stav. Okrem verbálnych útokov ho mala fyzicky napádať fackovaním, strkaním a údermi.
4. Podľa žalobcu bolo správanie žalovanej podmienené jej takmer každodenným požívaním alkoholu. V tejto súvislosti poukázal na viacero hospitalizácií žalovanej. Dňa 05.01.2020 mala byť hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici Trnava po pokuse o samovraždu, pričom jej bolo nameraných 3,6 promile alkoholu. Opätovne mala byť hospitalizovaná dňa 29.04.2020 po ďalšom pokuse o samovraždu, kedy jej bolo nameraných 2,7 promile alkoholu. Dňa 06.05.2020 bola vyšetrená v psychiatrickej ambulancii A. I. J., pričom podľa žalobcu privolala k pokusu o samovraždu aj maloletého syna F. a v krvi jej bolo zistených 2,7 promile alkoholu.
5. Žalobca uviedol, že vzhľadom na neúnosnú situáciu v domácnosti sa ich dcéra A. B. obrátila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom nájsť riešenie situácie a zabezpečiť žalovanej odbornú pomoc. Následne bol maloletý F. neodkladným opatrením dočasne zverený do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pečeňady. Táto situácia mala viesť k tomu, že žalovaná dobrovoľne nastúpila na protialkoholické liečenie v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie od 24.04.2023. Po ukončení liečby sa však podľa žalobcu opätovne vrátila k požívaniu alkoholu. Naposledy mala byť hospitalizovaná dňa 16.12.2023 po tom, čo sa v domácnosti vyhrážala samovraždou s nožom v ruke. Po prepustení z nemocnice sa mala opäť vrátiť domov pod vplyvom alkoholu.
6. Žalobca ďalej tvrdil, že správanie žalovanej sa negatívne prejavovalo aj vo vzťahu k ostatným členom domácnosti. Dňa 01.10.2023 mala žalovaná ohrozovať ich dcéru nožom, pričom žalobca sa ju snažil brániť. Pri incidente mala žalovaná udierať žalobcu aj dcéru do oblasti hlavy, dcéru škrtiť a ťahať za vlasy. Dcéra následne vyhľadala lekárske ošetrenie, pričom jej boli diagnostikované viaceré poranenia. Žalobca vyhľadal lekársku pomoc nasledujúci deň (t.j. 02.10.2023) pre pretrvávajúce bolesti hlavy a podľa lekárskej správy mu bola diagnostikovaná posttraumatická cefalea a vertiginózny syndróm.
7. Uviedol tiež, že žalovaná mala v minulosti nožom ohrozovať aj partnera ich dcéry K. L. a že situácie súvisiace s jej správaním boli opakovane riešené políciou. Poukázal aj na trestné oznámenia podané bratom žalobcu C. B. dňa 03.04.2023 a 11.01.2024.
8. Podľa žalobcu nedošlo zo strany žalovanej k náprave jej správania, ale naopak k jeho ďalšiemu stupňovaniu, ktoré vyústilo do jej vykázania zo spoločného obydlia po incidente zo dňa 28.04.2024. K uvedenému incidentu žalobca uviedol, že žalovaná, nachádzajúca sa pod vplyvom alkoholu, ho najskôr slovne urážala a následne ho na schodisku chytila oboma rukami za vlasy a viackrát kopla do oblasti brucha s úmyslom zhodiť ho zo schodov. Pádu zabránil tým, že sa zachytil zábradlia, následne odišiel do dielne, pričom žalovaná sa mu mala vyhrážať zabitím. Svedkom incidentu bol aj maloletý F., ktorý sa snažil žalobcovi pomôcť a následne privolal policajnú hliadku.
9. Po preverení okolností prípadu bola žalovaná dňa 28.04.2024 vykázaná zo spoločného obydlia na adrese A. XXXX/X, C., čo vyplýva z úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany zo dňa 29.04.2024, č. ORPZ-TT-OPP9-2024/008405-004. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa po vykázaní opätovne dostavila do spoločnej domácnosti a odmietla ju opustiť, pričom vzhľadom na jej správanie bola na miesto znovu privolaná policajná hliadka.
10. Na záver žalobca uviedol, že podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vstupu žalovanej do nehnuteľnosti, v ktorej spoločne bývali, ako aj zákazu jej približovania sa k jeho osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Tomuto návrhu súd vyhovel.
11. Uznesením zo dňa 05. septembra 2024 č. k. 100C/17/2024 - 117 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe, a ak uplatnený nárok neuzná, aby uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení bola poučená o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovanej bolo uvedené uznesenie doručené
17.10.2024 prostredníctvom policajného zboru v Trnave. Napriek výzve súdu sa v stanovenej lehote k podanej žalobe nevyjadrila a vyjadrenie nebolo doručené súdu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku.
12. V zmysle § 177 a násl. CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.05.2026 za prítomnosti žalobcu. Žalovaná mala predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas avšak svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.05.2026 uviedol, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu zo strany žalovanej naďalej pretrvávajú verbálne útoky a psychický nátlak voči žalobcovi. Zároveň vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na doterajší priebeh vzťahov strán a opísané incidenty existuje aj reálna hrozba opakovania fyzických útokov zo strany žalovanej. Ďalej uviedol, že žalovanej bolo umožnené bývanie v prístavbe predmetnej nehnuteľnosti, keďže nemala zabezpečené iné bývanie. Žalovaná sa tak síce nezdržiava priamo v domácnosti žalobcu, avšak naďalej býva v bezprostrednej blízkosti jeho obydlia.
14. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Čestné prehlásenia (č.l.36-37), Lekárske nálezy (č.l.38), Výpisy z listov vlastníctva (č.l.40-43), Potvrdenie o hospitalizácii (č.l. 44), Trestné oznámenie ( č.l. 45), Úradný záznam o vykázaní zo spoločného obydlia (č.l.46), Uznesenie Krajského súdu Trnava ( č.l. 47), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. A. B. v čestnom prehlásení zo dňa 31.01.2024 uviedla podrobný opis dlhodobého rodinného spolužitia, zdravotného stavu otca (žalobcu) a správania E. B., ktoré je spájané s nadmerným požívaním alkoholu, verbálnymi útokmi, vyhrážkami a fyzickou agresiou. V čestnom prehlásení uviedla vyhrážky zo strany žalovanej ohľadne otrávenia kyselinou a ohrozovania seba a ostatných členov domácnosti nožom (t.j. vrátane žalobcu).
16. C. B., ako brat žalobcu uviedol v čestnom prehlásení zo dňa 31.01.2024, že na adrese A. XXXX/X C. sa zdržiava každý deň, nakoľko navštevuje rodičov a brata (žalobcu) a nachádza sa mu tam firma. Prehlásil, že ide o opakované konflikty v domácnosti, slovné a fyzické útoky voči A. B., odcudzovanie vecí a financií, vyhrážanie a agresívne správanie žalovanej.
17. K. L., ako partner A. B. žijúci so stranami v spoločnej domácnosti v čestnom prehlásení zo dňa 31.01.2024 uviedol, že žalovaná má agresívne správanie, používa vyhrážky, manipuláciu, fyzické útoky. Vyhrážala sa podpálením domu a otrávením členov domácnosti kyselinou.
18. Z lekárskeho nálezu zo dňa 02.10.2023 vyplýva, že žalobca bol podľa anamnézy napadnutý úderom do polovice tváre, pričom pociťoval bolesti záhlavia a šije. Stanovená diagnóza zahŕňala posttraumatickú cefaleu a vertiginózny syndróm.
19. Z lekárskeho nálezu zo dňa 01.10.2023 vyplýva, že A. B. bola podľa jej tvrdenia napadnutá vlastnou matkou (žalovanou). Lekár v náleze uviedol, že má opuch hornej pery, tržnú ranku sliznice, povrchové poranenie krku a hematóm na pravom predlaktí.
20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX F. XXXXX, k.ú. C. vyplýva, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností.
21. Z potvrdenia o hospitalizácie zo dňa 23.05.2023 vyplýva, že žalovaná je od 24.04.2023 hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie.
22. Z trestného oznámenia podaného dňa 11.01.2024 vyplýva že C. B. (brat žalobcu) podal trestné oznámenie na žalovanú z dôvodu verbálnych útokov ako „kokot vyjebaný“, vyhrážania, poškodzovania majetku, fyzického násilia a ďalších konfliktov v rodine. Súčasťou tohto oznámenia je aj odkaz na predchádzajúce trestné oznámenia a lekárske záznamy.
23. Z úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.04.2024 vyplýva, že žalovaná bola vykázaná zo spoločného obydlia.
24. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 21Co/59/2024 - 81 zo dňa 23. mája 2024 vyplýva, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil žalovanej povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov až do právoplatného skončenia konania.
25. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
28. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
29. Podľa článku 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
30. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
31. Podľa § 339 CSP prvá veta, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania.
32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu o ochranu osobnosti je dôvodná, nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalovaná sa voči žalobcovi dlhodobo a opakovane dopúšťala neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv, najmä do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
33. Súd mal za preukázané, že žalovaná opakovane vulgárnym vyjadrovaním zasahovala do ochrany osobnosti žalobcu, pričom ho označovala hanlivými výrazmi, najmä ako „kokot“, „vyjebaný“, „špina“, „hajzel“, „vyjebanec“ a „debil“. Súčasne sa žalovaná žalobcovi opakovane vyhrážala podpálením domu, v ktorom žalobca žije, ako aj jeho otrávením kyselinou a voči jeho osobe sa dopúšťala fyzických útokov.
34. Toto konanie žalovanej nepredstavovalo ojedinelé excesy, ale dlhodobé a opakujúce sa správanie, ktorého intenzita sa postupne stupňovala. Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaná sa voči žalobcovi dopúšťala nielen sústavného verbálneho napádania a ponižovania, ale aj fyzického násilia, ktoré malo za následok vznik zdravotných ťažkostí zdokumentovaných predloženou lekárskou správou o napadnutí žalobcu. Zároveň bolo preukázané, že žalovaná svoje agresívne správanie smerovala aj voči ďalším členom spoločnej domácnosti, pričom sa dopúšťala vyhrážok a útokov nožom a deklarovala úmysel podpáliť dom alebo otráviť členov rodiny kyselinou.
35. Pri hodnotení dôkazov súd prihliadol aj na procesný postoj žalovanej. Žalovaná sa napriek riadnemu doručeniu žaloby a výzvy súdu v stanovenej lehote k žalobe nevyjadrila, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, nenavrhla žiadne dôkazy na svoju obranu a svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila. V súlade s princípom zodpovednosti sporových strán za vlastnú procesnú aktivitu a s ustanovením § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku preto súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná výslovne nepoprela, za nesporné.
36. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktorý svojou intenzitou a dlhodobosťou odôvodňuje poskytnutie súdnej ochrany.
37. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca je osobou so závažným zdravotným postihnutím v podobe Parkinsonovej choroby, pričom žalovaná podľa vykonaného dokazovania jeho zdravotný stav nielen nerešpektovala, ale ho využívala na jeho zosmiešňovanie a ponižovanie. Takéto správanie bolo objektívne spôsobilé vyvolať u žalobcu pocity strachu, úzkosti, bezmocnosti a psychického stresu. Intenzitu zásahu do jeho osobnostnej sféry zvyšovala aj okolnosť, že k útokom dochádzalo v prostredí spoločnej domácnosti, ktorá má prirodzene predstavovať miesto bezpečia, súkromia a rodinného zázemia.
38. Za osobitne závažné súd považoval opakované fyzické útoky žalovanej voči žalobcovi, vrátane incidentu zo dňa 28.04.2024, pri ktorom sa žalovaná pokúsila žalobcu kopaním a ťahaním za vlasy zhodiť zo schodov a následne sa mu vyhrážala usmrtením. Uvedené konanie presiahlo rámec bežných partnerských nezhôd a predstavovalo reálne ohrozenie zdravia a bezpečnosti žalobcu. Dôvodnosť jeho obáv potvrdzuje aj následný postup Policajného zboru, ktorý žalovanú vykázal zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore.
39. Pri posudzovaní potreby poskytnutia ochrany súd prihliadol aj na aktuálny stav vzťahov medzi stranami. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.05.2026 uviedol, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu zo strany žalovanej naďalej pretrvávajú verbálne útoky a psychický nátlak voči žalobcovi. Zároveň vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na doterajší priebeh vzťahov strán a opísané incidenty existuje aj reálna hrozba opakovania fyzických útokov zo strany žalovanej. Uvedené tvrdenia považuje súd za dôveryhodné, keďže korešpondujú s dlhodobým charakterom správania žalovanej preukázaným vykonaným dokazovaním.
40. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že po nariadení neodkladného opatrenia si strany usporiadali svoje faktické pomery tak, že žalovanej bolo umožnené bývanie v prístavbe predmetnej nehnuteľnosti, keďže nemala zabezpečené iné bývanie. Žalovaná sa tak síce nezdržiava priamo v domácnosti žalobcu, avšak naďalej býva v bezprostrednej blízkosti jeho obydlia. Táto okolnosť sama osebe nevylučuje možnosť ďalších konfliktov medzi stranami a ani neodstraňuje dôvodné obavy žalobcu z pokračovania zásahov do jeho osobnostných práv.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že zásah do osobnostných práv žalobcu bol objektívne spôsobilý podstatným spôsobom narušiť jeho ľudskú dôstojnosť, psychickú integritu, súkromie a pocit osobnej bezpečnosti. Zásah bol zároveň neoprávnený, dlhodobý, opakovaný a svojou intenzitou prekročil mieru, ktorú možno v medziľudských alebo manželských vzťahoch považovať za akceptovateľnú. Preto boli splnené zákonné predpoklady na poskytnutie súdnej ochrany osobnosti žalobcu. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zdržať sa zásahov do ochrany osobnosti žalobcu, a to najmä vulgárnym vyjadrovaním sa na jeho osobu pomenovaním ako „kokot“, „vyjebaný“, „špina“, „hajzel“, „vyjebanec“, „debil“, ďalej vyhrážaním sa ohľadne podpálenia domu, v ktorom žalobca žije, otrávením ho kyselinou, ako aj fyzickými útokmi na osobu žalobcu (výrok I.).
42. Súd zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na povahu a rozsah zásahov do osobnostnej sféry žalobcu je dôvodné poskytnúť mu aj primerané morálne zadosťučinenie v nepeňažnej forme. Za primeraný a účelný prostriedok odstránenia následkov neoprávneného zásahu považoval uloženie povinnosti žalovanej zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie za opakované fyzické útoky a za vulgárne osočovanie jeho osoby (výrok II.).
43. Keďže vo veci samej bolo týmto rozsudkom meritórne rozhodnuté, odpadol dôvod ďalšieho trvania neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 100C/17/2024 - 38 zo dňa 28. marca 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21Co/59/2024 - 81 zo dňa 23. mája 2024. Súd preto v súlade s § 337 ods. 3 a § 339 Civilného sporového poriadku rozhodol o jeho zrušení (výrok III.).
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanej, keďže mal plný úspech vo veci priznal proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. (výrok IV.)
Poučenie:
Proti výroku I, II, IV tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti výroku III tohoto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 357 písm. e) CSP a contrario).