Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
91b/399777.bb939f.pdf
PDF · 140.65 KB
No categories available
6Cdo/326/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 326/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K., bývajúceho v S.,
v dovolacom konaní zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Horná 32, proti ţalovanej M. D., bývajúcej v S., v dovolacom konaní zastúpenej
Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
9 C 143/2012, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. mája 2014 sp. zn. 14 Co 210/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume
69,91 eur na účet advokátky Mgr. Aleny Gregorovej do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 27. februára 2013 č. k. 9 C 143/2012 -167
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi 14. júla 1999 a jej Dodatku z 8. septembra 1999. Vychádzal zo zistenia, ţe
predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľností (rodinný dom s. č. 355 a pozemky parc. č. 466
a 467 zapísané na LV č. X.), ţe Okresný úrad v Banskej Bystrici povolil vklad 13. septembra
1999 a ţe ţalovaná je aj v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka
predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k ţalobcom tvrdenej neplatnosti zmluvy podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uviedol, ţe výsledkami vykonaného
dokazovania bola preukázaná existencia obojstranného prejavu vôle účastníkov zmluvy
smerujúci k prevodu predmetu zmluvy, ktorý bol urobený slobodne a váţne, pričom obsah
zmluvy je určitý a zrozumiteľný. Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto zákonného
ustanovenia preto neprichádza do úvahy. Neplatnosť kúpnej zmluvy nezistil ani v zmysle
§ 39 OZ. Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe išlo o „fingovaný právny úkon“ s cieľom vyčleniť tieto
nehnuteľnosti z jeho majetku, aby neboli postihované prebiehajúcimi alebo budúcimi
exekúciami uviedol, ţe ak je právnym úkonom ukrátená pohľadávka veriteľa, nespôsobuje to
neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon nie je neplatný ani vtedy, ak jedna zo strán úkonu
sleduje dosiahnutie účelu, ktorý z jeho obsahu nevyplýva a o ktorom druhá strana nevie
a vedieť nemôţe. V takomto prípade ide o pohnútku, ktorá na platnosť právneho úkonu nemá
ţiaden vplyv. V tejto súvislosti skonštatoval, ţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
neexistovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu zaväzujúce ţalobcu na plnenie
a teda, ţe tu nebol dôvod, pre ktorý by sa ţalobca rozhodol vykonať prevod predmetných
nehnuteľností na ţalovanú a o ktorom by ţalovaná mala vedomosť. Ku kúpnej cene
(100 000 Sk) ako podstatnej obsahovej náleţitosti kúpnej zmluvy uviedol, ţe táto
zohľadňovala pristúpenie ţalovanej ako ručiteľky k zmluve o pôţičke (dlh v čase pristúpenia
predstavoval sumu 350 000 Sk), ktorú ţalovaná splácala zo svojho účtu a tieţ skutočnosť, ţe
ţalovaná sa podieľala aj na výplate bývalej manţelky ţalobcu. Nebola preto zjavne
neprimeraná reálnej hodnote nehnuteľností v čase ich prevodu. Poukázal tieţ na to, ţe ani
ţalobcom tvrdená ústna dohoda o spätnom prevode vlastníckeho práva preukázaná nebola
a na to, ţe ţalobca sa neplatnosti zmluvy domáha aţ po 13-tich rokoch od jej uzatvorenia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o právny
úkon „fingovaný“ a teda o právny úkon, ktorý by svojím účelom odporoval zákonu alebo ho
obchádzal. Navyše dodal, ţe aj v prípade disimulovaného právneho úkonu (darovacia
zmluva), je takáto zmluva platná a má za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva.
O náhrade trov konania rozhodol osobitným uznesením.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. mája 2014 sp. zn. 14 Co 210/2013
na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel
k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správne právne závery. K ţalobcom
tvrdenej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, ţe dôvody sú síce stručné, ale sú zrozumiteľné
a presvedčivé. Aj podľa odvolacieho súdu v konaní bol preukázaný zhodný prejav vôle oboch
účastníkov zmluvy smerujúci k prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy zo ţalobcu
na ţalovanú. Zmluva bola teda uzavretá v zmysle § 37 ods. 1 OZ váţne a slobodne a netrpela
nedostatkom určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa odvolacieho súdu sama okolnosť, ţe ţalobca
mal záväzky voči iným subjektom, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené
v súdnom konaní a či o týchto bolo právoplatne rozhodnuté, nie je takou okolnosťou, ktorá by
zakladala neplatnosť právneho úkonu. Skutočnosť, ţe ţalobca mal v úmysle uzatvorením
zmluvy a jej dodatku vyčleniť nehnuteľnosti z jeho majetku, aby nemohli byť postihované
prípadnými exekúciami, hodnotil ako pohnútku, ktorá pri posudzovaní platnosti právneho
úkonu je právne bezvýznamná. Súd prvého stupňa dospel preto k správnemu záveru,
ţe nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu ani s prihliadnutím na ustanovenie § 39 OZ.
K námietke ţalobcu o nevykonaní výsluchu svedkov M. D. (otca ţalovanej) a P. K. (syna
ţalobcu) uviedol, ţe po neúčasti svedka D. na pojednávaní 6.2.2013, ţalobca ho následne
v konaní pred súdom vypočuť ako svedka nenavrhol. Pokiaľ ide o nevykonanie
výsluchu syna ţalobcu uviedol, ţe súd prvého stupňa sa s nevykonaním tohto dôkazu
vyporiadal v rámci pojednávania, čo je zrejmé z obsahu zápisnice o pojednávaní. Rozhodnutie
o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
spočívajúca v nepreskúmateľnosti, zmätočnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia tak rozsudku
odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa. V otázke posúdenia napadnutej kúpnej zmluvy
z hľadiska atribútov absolútnej neplatnosti podľa § 37 a § 39 OZ povaţoval právne závery
za svojvoľné, naplňujúce znaky arbitrárneho rozhodovania. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe sa
nevysporiadal s jeho výhradami voči hodnoteniu zisteného skutkového stavu, najmä k otázke
vyplatenia kúpnej ceny, dispozície so spisom Katastrálneho úradu Banská Bystrica,
s obsahom prehlásenia otca ţalovanej, ktoré z hľadiska obsahového významu tvorili logickú
a vecnú štruktúru na seba nadväzujúcich dôkazov významných pri posúdení absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa dovolateľa konajúce súdy mali dať špecifickú odpoveď
v zásadnej otázke, či zistený skutkový stav umoţňoval konanie účastníkov hodnotiť len
z hľadiska pohnútky, alebo sa jednalo o premyslené, spoločne koordinované konanie
obchádzajúce zákon, čo súdy neurobili. Rovnako aj pri aplikácii § 37 OZ konajúce súdy
prijali paušálne, nepresvedčivo a v rozpore so zisteným skutkovým stavom závery, ktoré
z preukázaných okolností prípadu nevyplývali. Namietal, ţe konajúce súdy nesprávne
hodnotili vykonané dôkazy, jednostranne pristupovali k právnej argumentácii predloţenej
účastníkmi a ţe viaceré skutkové závery urobili v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
Konajúce súdy nesprávne posúdili aj náleţitosti prejavu vôle a dospeli k nesprávnemu
právnemu názoru o platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. Dovolanie odôvodnil tieţ
tým, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe v danom prípade dovolanie nie je
prípustné a to ani z dôvodov uvádzaných ţalobcom. Odôvodnenia obidvoch rozsudkov
konajúcich súdov sú komplexné, zrozumiteľné a dostatočne podrobné. Ţalobca aj v dovolaní
prekrúca skutkové okolnosti, výroky z konania vytrháva z kontextu, spája časovo a vecne
nespojiteľné skutočnosti. Kúpnu zmluvu povaţuje za platnú a bezvadnú. Navrhla preto
dovolanie ţalobcu ako neopodstatnene podané zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241
ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania ţalobcu podľa právneho stavu účinného
ku dňu podania dovolania, teda k 28. júlu 2014.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené
v ustanovení § 238 O. s. p. a § 237 O. s. p.
V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
(§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,
ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných
ustanovení prípustné nie je.
V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. ukladajúcim dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Pokiaľ ide o ţalobcom tvrdenú vadu konania spočívajúcu v nedostatku riadneho
odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, dovolací súd pripomína, ţe
právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2
O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí)
odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí
dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje
za nevyhnutné uviesť, ţe v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia môţe len
výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., a to ak písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu. O taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol čoho sa ţalobca
domáhal, aké stanovisko k prejednávanej veci zaujala ţalovaná, opísal, ktoré dôkazy vykonal,
a čo bolo nimi preukázané, citoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorých posudzoval platnosť kúpnej zmluvy. V dôvodoch rozhodnutia dostatočne vysvetlil
ním prijaté právne závery z hľadiska ustanovenia § 37 OZ, ako aj z hľadiska ustanovenia § 39
OZ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa dalo tak odpovede na podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol ako vo veci rozhodol súd prvého
stupňa, podrobne opísal dôvody, ktoré viedli ţalobcu k podaniu odvolania a ako sa
k odvolaniu vyjadrila ţalovaná. V rozhodnutí (okrem iného) konštatoval, ţe sa v celom
rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti
uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré povaţoval kúpnu zmluvu za právny úkon platne uzatvorený.
Osobitne reagoval na námietky ţalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého
stupňa a nevykonania dôkazu výsluchom svedkov P. K. a M. D.. Odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu v kontexte s rozsudkom súdu prvého stupňa dalo odpoveď na relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania, preto ho dovolací súd povaţuje za riadne zdôvodnené,
a teda za presvedčivé. Okolnosť, ţe táto odpoveď ţalobcu neuspokojuje neznamená, ţe
odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.; za
riadne neodôvodnené rozhodnutie v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či poţiadaviek ţalobcu.
Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť pred
súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ § 237 O. s. p. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon, ţalobca
vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
Keďţe v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je
prípustné podľa § 238 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné
odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.) bez toho,
aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). V dovolacom konaní ţalovanej vznikli trovy
v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátkou. Odmena za jeden úkon
právnej sluţby činí sumu 61,87 eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné
vyjadrenie k dovolaniu z 15. augusta 2014 (§ 10 ods. 1 a 6 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/
vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového
základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 8,04 eur. Dovolací
súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. februára 2008 sp. zn. 2 Cdo 236/2007, z 13. októbra 2008 sp. zn.
3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalovanej ju zastupovala uţ
v konaní pred oboma súdmi niţšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právnej
sluţby, nepriznal ţalovanej náhradu trov aj za úkon právnej sluţby – prevzatie a príprava
zastúpenia. Celkove priznal ţalovanej trovy v sume 69,91 eur, ktoré je ţalobca povinný
zaplatiť na účet advokátky ţalovanej (§ 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá
O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2016
JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová