Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/326/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K., bývajúceho v S.,

v dovolacom konaní zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici,

Horná 32, proti ţalovanej M. D., bývajúcej v S., v dovolacom konaní zastúpenej

Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54, o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. mája 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume

69,91 eur na účet advokátky Mgr. Aleny Gregorovej do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 27. februára 2013 č. k. -167

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

účastníkmi 14. júla 1999 a jej Dodatku z 8. septembra 1999. Vychádzal zo zistenia, ţe

predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľností (rodinný dom s. č. 355 a pozemky parc. č. 466

a 467 zapísané na LV č. X.), ţe Okresný úrad v Banskej Bystrici povolil vklad 13. septembra

1999 a ţe ţalovaná je aj v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka

predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k ţalobcom tvrdenej neplatnosti zmluvy podľa § 37

ods. 1 (ďalej len „“) uviedol, ţe výsledkami vykonaného

dokazovania bola preukázaná existencia obojstranného prejavu vôle účastníkov zmluvy

smerujúci k prevodu predmetu zmluvy, ktorý bol urobený slobodne a váţne, pričom obsah

zmluvy je určitý a zrozumiteľný. Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto zákonného

ustanovenia preto neprichádza do úvahy. Neplatnosť kúpnej zmluvy nezistil ani v zmysle

. Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe išlo o „fingovaný právny úkon“ s cieľom vyčleniť tieto

2

nehnuteľnosti z jeho majetku, aby neboli postihované prebiehajúcimi alebo budúcimi

exekúciami uviedol, ţe ak je právnym úkonom ukrátená pohľadávka veriteľa, nespôsobuje to

neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon nie je neplatný ani vtedy, ak jedna zo strán úkonu

sleduje dosiahnutie účelu, ktorý z jeho obsahu nevyplýva a o ktorom druhá strana nevie

a vedieť nemôţe. V takomto prípade ide o pohnútku, ktorá na platnosť právneho úkonu nemá

ţiaden vplyv. V tejto súvislosti skonštatoval, ţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

neexistovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu zaväzujúce ţalobcu na plnenie

a teda, ţe tu nebol dôvod, pre ktorý by sa ţalobca rozhodol vykonať prevod predmetných

nehnuteľností na ţalovanú a o ktorom by ţalovaná mala vedomosť. Ku kúpnej cene

(100 000 Sk) ako podstatnej obsahovej náleţitosti kúpnej zmluvy uviedol, ţe táto

zohľadňovala pristúpenie ţalovanej ako ručiteľky k zmluve o pôţičke (dlh v čase pristúpenia

predstavoval sumu 350 000 Sk), ktorú ţalovaná splácala zo svojho účtu a tieţ skutočnosť, ţe

ţalovaná sa podieľala aj na výplate bývalej manţelky ţalobcu. Nebola preto zjavne

neprimeraná reálnej hodnote nehnuteľností v čase ich prevodu. Poukázal tieţ na to, ţe ani

ţalobcom tvrdená ústna dohoda o spätnom prevode vlastníckeho práva preukázaná nebola

a na to, ţe ţalobca sa neplatnosti zmluvy domáha aţ po 13-tich rokoch od jej uzatvorenia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o právny

úkon „fingovaný“ a teda o právny úkon, ktorý by svojím účelom odporoval zákonu alebo ho

obchádzal. Navyše dodal, ţe aj v prípade disimulovaného právneho úkonu (darovacia

zmluva), je takáto zmluva platná a má za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva.

O náhrade trov konania rozhodol osobitným uznesením.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. mája 2014 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel

k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správne právne závery. K ţalobcom

tvrdenej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, ţe dôvody sú síce stručné, ale sú zrozumiteľné

a presvedčivé. Aj podľa odvolacieho súdu v konaní bol preukázaný zhodný prejav vôle oboch

účastníkov zmluvy smerujúci k prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy zo ţalobcu

na ţalovanú. Zmluva bola teda uzavretá v zmysle váţne a slobodne a netrpela

nedostatkom určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa odvolacieho súdu sama okolnosť, ţe ţalobca

mal záväzky voči iným subjektom, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené

v súdnom konaní a či o týchto bolo právoplatne rozhodnuté, nie je takou okolnosťou, ktorá by

zakladala neplatnosť právneho úkonu. Skutočnosť, ţe ţalobca mal v úmysle uzatvorením

zmluvy a jej dodatku vyčleniť nehnuteľnosti z jeho majetku, aby nemohli byť postihované

prípadnými exekúciami, hodnotil ako pohnútku, ktorá pri posudzovaní platnosti právneho

úkonu je právne bezvýznamná. Súd prvého stupňa dospel preto k správnemu záveru,

ţe nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu ani s prihliadnutím na ustanovenie .

K námietke ţalobcu o nevykonaní výsluchu svedkov M. D. (otca ţalovanej) a P. K. (syna

ţalobcu) uviedol, ţe po neúčasti svedka D. na pojednávaní 6.2.2013, ţalobca ho následne

v konaní pred súdom vypočuť ako svedka nenavrhol. Pokiaľ ide o nevykonanie

výsluchu syna ţalobcu uviedol, ţe súd prvého stupňa sa s nevykonaním tohto dôkazu

vyporiadal v rámci pojednávania, čo je zrejmé z obsahu zápisnice o pojednávaní. Rozhodnutie

o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

rozsudok krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

spočívajúca v nepreskúmateľnosti, zmätočnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia tak rozsudku

odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa. V otázke posúdenia napadnutej kúpnej zmluvy

z hľadiska atribútov absolútnej neplatnosti podľa a povaţoval právne závery

za svojvoľné, naplňujúce znaky arbitrárneho rozhodovania. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe sa

nevysporiadal s jeho výhradami voči hodnoteniu zisteného skutkového stavu, najmä k otázke

vyplatenia kúpnej ceny, dispozície so spisom Katastrálneho úradu Banská Bystrica,

s obsahom prehlásenia otca ţalovanej, ktoré z hľadiska obsahového významu tvorili logickú

a vecnú štruktúru na seba nadväzujúcich dôkazov významných pri posúdení absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa dovolateľa konajúce súdy mali dať špecifickú odpoveď

v zásadnej otázke, či zistený skutkový stav umoţňoval konanie účastníkov hodnotiť len

z hľadiska pohnútky, alebo sa jednalo o premyslené, spoločne koordinované konanie

obchádzajúce zákon, čo súdy neurobili. Rovnako aj pri aplikácii konajúce súdy

prijali paušálne, nepresvedčivo a v rozpore so zisteným skutkovým stavom závery, ktoré

z preukázaných okolností prípadu nevyplývali. Namietal, ţe konajúce súdy nesprávne

hodnotili vykonané dôkazy, jednostranne pristupovali k právnej argumentácii predloţenej

účastníkmi a ţe viaceré skutkové závery urobili v rozpore so zisteným skutkovým stavom.

Konajúce súdy nesprávne posúdili aj náleţitosti prejavu vôle a dospeli k nesprávnemu

právnemu názoru o platnosti právneho úkonu v zmysle . Dovolanie odôvodnil tieţ

tým, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe v danom prípade dovolanie nie je

prípustné a to ani z dôvodov uvádzaných ţalobcom. Odôvodnenia obidvoch rozsudkov

konajúcich súdov sú komplexné, zrozumiteľné a dostatočne podrobné. Ţalobca aj v dovolaní

prekrúca skutkové okolnosti, výroky z konania vytrháva z kontextu, spája časovo a vecne

nespojiteľné skutočnosti. Kúpnu zmluvu povaţuje za platnú a bezvadnú. Navrhla preto

dovolanie ţalobcu ako neopodstatnene podané zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania ţalobcu podľa právneho stavu účinného

ku dňu podania dovolania, teda k 28. júlu 2014.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanovení a

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v aţ 3 , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,

ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je.

V súlade s ustanovením ukladajúcim dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Pokiaľ ide o ţalobcom tvrdenú vadu konania spočívajúcu v nedostatku riadneho

odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, dovolací súd pripomína, ţe

právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí)

6

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje

za nevyhnutné uviesť, ţe v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia môţe len

výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa , a to ak písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

rozhodnutie súdu. O taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol čoho sa ţalobca

domáhal, aké stanovisko k prejednávanej veci zaujala ţalovaná, opísal, ktoré dôkazy vykonal,

a čo bolo nimi preukázané, citoval príslušné ustanovenia , v zmysle

ktorých posudzoval platnosť kúpnej zmluvy. V dôvodoch rozhodnutia dostatočne vysvetlil

ním prijaté právne závery z hľadiska ustanovenia , ako aj z hľadiska ustanovenia

. Rozhodnutie súdu prvého stupňa dalo tak odpovede na podstatné skutočnosti objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol ako vo veci rozhodol súd prvého

stupňa, podrobne opísal dôvody, ktoré viedli ţalobcu k podaniu odvolania a ako sa

k odvolaniu vyjadrila ţalovaná. V rozhodnutí (okrem iného) konštatoval, ţe sa v celom

rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti

uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré povaţoval kúpnu zmluvu za právny úkon platne uzatvorený.

Osobitne reagoval na námietky ţalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého

stupňa a nevykonania dôkazu výsluchom svedkov P. K. a M. D.. Odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu v kontexte s rozsudkom súdu prvého stupňa dalo odpoveď na relevantné

otázky súvisiace s predmetom konania, preto ho dovolací súd povaţuje za riadne zdôvodnené,

a teda za presvedčivé. Okolnosť, ţe táto odpoveď ţalobcu neuspokojuje neznamená, ţe

odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za

riadne neodôvodnené rozhodnutie v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či poţiadaviek ţalobcu.

Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť pred

súdom konať v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon, ţalobca

vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Keďţe v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je

prípustné podľa , , a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné

odmietol ( v spojení s veta prvá ) bez toho,

aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). V dovolacom konaní ţalovanej vznikli trovy

v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátkou. Odmena za jeden úkon

právnej sluţby činí sumu 61,87 eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné

vyjadrenie k dovolaniu z 15. augusta 2014 (§ 10 ods. 1 a 6 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/

vyhl. č. ) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového

základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 8,04 eur. Dovolací

súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 20. februára 2008 sp. zn. , z 13. októbra 2008 sp. zn.

) vzal zreteľ k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalovanej ju zastupovala uţ

v konaní pred oboma súdmi niţšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právnej

sluţby, nepriznal ţalovanej náhradu trov aj za úkon právnej sluţby – prevzatie a príprava

zastúpenia. Celkove priznal ţalovanej trovy v sume 69,91 eur, ktoré je ţalobca povinný

zaplatiť na účet advokátky ţalovanej ( v spojení s veta prvá

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2016

JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová