Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/143/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa T. W., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XX, U. Ľ., zastúpeného Lion Law Partners s. r. o., Horná 32, Banská Bystrica proti odporkyni T.. H. J., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XX, U. Ľ., zastúpenej advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, Horná 54, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa XX. XX. XXXX a jej dodatku zo dňa XX. XX. XXXX ohľadom prevodu vlastníctva nehnuteľností - parcely registra S., parc. číslo XXX o výmere 418 m2, druh pozemku záhrady, pozemku

- parcely registra C, parc. číslo XXX o výmere 382 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu, so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. XXX, všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra X. X., pre okres X. X., obec U. Ľ., katastrálne územie U. Ľ., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa XX. XX. XXXX domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporkyňou dňa XX. XX. XXXX ako aj jej dodatku ohľadom rodinného domu, číslo súpisné XXX, postaveného na parcele XXX kat. úz. U. Ľ. ako aj parcely č. XXX H. XXX o výmere vedených na LV č. XXX.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, spisom Okresného úradu v Banskej Bystrici, katastrálneho odboru, č. P. XXXX/XX, znaleckým posudkom N.. N. G. Č.. XX/XX, dohodou o vysporiadaní BSM uzatvorenou medzi navrhovateľom a Q. W. dňa XX. XX. XXXX, platobným rozkazom tunajšieho súdu XRob/XXX/XX zo dňa 13. 10. 1998, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní XXCob XXX/XX zo dňa 14. 01. 2000, platobným rozkazom tunajšieho súdu v konaní G. zo dňa 02. 03. 2000, XRob/XXX/XX zo dňa 25. 07. 2001, XRob/XXX/XX zo dňa 08. 02. 2000, XRob/ XXXX/XX zo dňa 25. 06. 1999, XRob/XXXX/XX zo dňa 13. 06. 2000, prehľadom o zrážkach zo mzdy za obdobie 4/2001 a 4/2004, potvrdením zamestnávateľa navrhovateľa X. L. o tom, že v období od 01. 05. 2000 do 30. 04. 2004 bola jeho výplata odosielaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX, písomným vyjadrením účastníkov, korešpondenciou účastníkov, zmluvou o pristúpení dlhu uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou a odporkyňou dňa 09. 07. 1999, výpisom z účtu odporkyne, platobným výmerom daňového úradu o vyrubení dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti a dokladom na jeho úhradu odporkyňou, svedeckou výpoveďou Y.. T. a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa predmetný rodinný dom s pozemkom nadobudol s bývalou manželkou do BSM v roku 1992. V roku 1993 alebo 1994 sa s ňou rozviedol. S odporkyňou začali žiť spolu ako druh a

družka v tomto dome niekedy v období rokov 1994 až 1995. Podnikal a v priebehu rokov 1996 až 1997 sa dostal do platobnej neschopnosti. Nebol schopný splácať dlhy a začali ho napádať exekútori. V roku 1997 uzatvoril s bývalou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM, z ktorého titulu sa zaviazal jej vyplatiť finančnú čiastku 200 000,-- Sk, z toho 100 000,-- Sk vyplatil pri podpise dohody, 50 000,-- Sk do 3 dní po zavkladovaní dohody a 50 000,-- Sk v lehote do 31. 03. 1998. Následne dostal ponuku od odporkyne, aby neprišiel o dom vzhľadom k dlžobám, aby ho previedol na ňu s tým, že po vysporiadaní finančných problémov ho spätne prevedie na neho. On pôvodne uvažoval, že dom prepíše na deti, ale odporkyňa ho ubezpečila, že to nie je dobré a dal sa jej nahovoriť. Kúpnu zmluvu uzatvorili dňa 14. 07. 1999, pričom ako to vyplýva zo znaleckého posudku N.. N. G. Č.. XX/XXXX, cena v tej dobe predstavovala v zmysle tohto znaleckého posudku 449 780,-- Sk a dohodnutá kúpna cena v článku II. zmluvy sumu 100 000,-- Sk. V tomto období jeho jediný príjem predstavovala mzda od zamestnávateľa L. D. X. X., U.. G.. C.. , na ktorú mu boli vykonávané zrážky zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov v jednotlivých exekučných konaniach. Mzda bola poukazovaná na účet odporkyne. Navrhovateľ z dôvodu platobnej neschopnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu, ktorému návrhu bolo vyhovené dňa 20. 06. 2008. Konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku dňom 16. 06. 2011. Podľa tvrdenia navrhovateľa skutočným dôvodom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporkyňou, nebol jeho úmysel scudziť predmetné nehnuteľnosti a získať odplatu v podobe kúpnej ceny, ale vyčleniť tieto nehnuteľnosti zo svojho majetku tak, aby neboli postihované, či už prebiehajúcimi alebo budúcimi exekučnými konaniami, prípadne v konkurznom konaní. Odporkyňa o tejto jeho finančnej situácii vedela, aktívne mu v nej pomáhala. O tomto svedčí aj dohodnutá kúpna cena, ktorá bola v nepomere k hodnote nehnuteľnosti uvedenej v znaleckom posudku. Kúpna cena navyše nikdy nebola navrhovateľovi uhradená. Úkony z jeho strany boli motivované výlučne snahou zmenšiť rozsah svojho majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii. O tomto odporkyňa mala vedomosť, čo vylučuje aj jej dobromyseľnosť v otázke nadobudnutia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.

V žalobnom návrhu poukázal na znenie ustanovenia § 34 O. z., pričom v danom prípade sa jednalo o fingovaný právny úkon, keďže úmysel zmluvných strán nesmeroval ku prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov zmluva odporuje zákonu, resp. ho obchádza a preto je absolútne neplatná v zmysle § 39 O. z. Vo vzťahu k výške kúpnej ceny poukázal na judikát NS SR zo dňa 30. 01. 1975 , podľa ktorého, ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy uvedená kúpna cena odlišná od kúpnej ceny skutočne dohodnutej, je neplatná celá kúpna zmluva. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy videl v tom, že bez existencie takéhoto rozhodnutia je obmedzený výkon jeho vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že považuje kúpnu zmluvu za platnú. Kúpna cena, ktorá bola dohodnutá, bola vyplatená pred podpísaním zmluvy a bola primeraná k ich vzájomným nárokom v tej dobe. Ich vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu bola vážna a vedeli o následkoch kúpnej zmluvy, t. j. o prevode vlastníckeho práva. Poukázala na rozhodnutie NS ČR a komentár k ustanoveniu autora JUDr. Fekete, podľa ktorého následok, ak účelom konania dlžníka bolo právnym úkonom uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je odporovateľnosť tohto právneho úkonu a nie neplatnosť. Samotný navrhovateľ sa k nej choval ako ku vlastníčke nehnuteľnosti, nikdy ju nevyzval na vrátenie domu, ktorý opustil dobrovoľne sám bez ďalších nárokov. Podanie návrhu zo strany navrhovateľa po viac ako desiatich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy je len účelové, keď sa takýmto spôsobom snaží získať finančné prostriedky. V ďalšom písomnom vyjadrení poukázala na rozhodnutie NS SR , podľa ktorého pohnútka motív je právne bezvýznamná a nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Poukázala tiež na skutočnosť, že zo strany odporkyne boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vydržanie predmetných nehnuteľností.

Na pojednávaní odporkyňa uviedla, že po tom, čo sa v roku 1993 zoznámila s navrhovateľom, začali žiť spolu v predmetnej nehnuteľnosti. Spoločne finančne hospodárili, pričom sa podieľala aj na výplate navrhovateľa jeho bývalej manželke z titulu BSM. Predmetná nehnuteľnosť bola zaťažená z titulu pôžičky v Slovenskej sporiteľni. Po uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM navrhovateľa a jeho bývalej manželky vstúpila na jej miesto ako ručiteľka ohľadom tejto pôžičky. Už v tej dobe túto pôžičku splácala ona. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z podnetu navrhovateľa, ktorý sa rozhodol, že dom prepíše na ňu s tým, že zmluvu dal pripraviť Y.. T.. Neskôr povedal, že sa bude lepšie cítiť pred jej rodičmi, ktorí

mu požičali sumu 75 000,-- Sk, ako aj vo vzťahu ku nej, keďže mu pomáhala značnými finančnými čiastkami. Následne sa na túto tému nerozprávali. Žili v spoločnej domácnosti do začiatku roku 2009, keď navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou a prestal chodiť domov. Pokiaľ v čase podpísania zmluvy mal navrhovateľ nejaké dlžoby, nepovažovala ich za podstatné, lebo sa jednalo len o menšie sumy. O exekučných konaniach mala vedomosť až neskôr v priebehu rokov 2003 a nasledujúcich. Po podpísaní kúpnej zmluvy sa cítila byť vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a aj navrhovateľ sa ku nej takto správal. Ona sama zaplatila aj daň z prevodu.

Navrhovateľ uviedol, že z titulu výplaty BSM jeho bývalej manželky mu požičal sumu 100 000,-- Sk jeho otec, 50 000,-- Sk jeho mama a zvyšok 50 000,-- Sk mohlo byť zo spoločných peňazí s odporkyňou. Pôžičku, ku ktorej odporkyňa pristúpila ako ručiteľka, platili spočiatku šekmi a po roku 1997 z účtu odporkyne. Potvrdil, že si požičal od otca odporkyne finančné prostriedky na podnikanie vo výške 70 000,-- Sk. Tieto však prevzala odporkyňa a použil z nich na podnikania len asi sumu 30 000,-- Sk. Zvyšok sa minul na domácnosť.

Svedok Y.. N. T. uviedol, že pozná oboch účastníkov. Spisoval pre nich len jednu zmluvu. Na jej spísanie ho oslovil navrhovateľ a neskôr prišli obaja s tým, že si ju najskôr vzali na prečítanie a potom ju podpísali. Navrhovateľ prišiel za ním s požiadavkou, že chce na odporkyňu previesť dom alebo polovicu domu. Na dôvod sa ho nepýtal a on mu to nepovedal. Čo sa týka kúpnej ceny, chceli vyslovene, aby bolo napísané, že peniaze už boli vyplatené. Návrh na vklad zmluvy nepísal.

Zo spisu C. Ú. P. X. X., W. C. P. X. X. Č.. P. XXXX/XX bolo zistené, že C. Ú. P. X. X. povolil vklad kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi ohľadom predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 14. 07. 1999 dňom 13. 09. 1999, pričom návrh na vklad bol podaný dňa 14. 07. 1999 a podpísaný oboma účastníkmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy je vedená odporkyňa ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti.

Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 39 O. z., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dôvodom neplatnosti podľa navrhovateľa a jeho právneho zástupcu uzatvorenej kúpnej zmluvy bola tá skutočnosť, že úmysel zmluvných strán nesmeroval ku prevodu vlastníctva nehnuteľností v prospech odporkyne, ale k ukráteniu uspokojenia veriteľov navrhovateľa týmto spôsobom.

Súd sa stotožnil s právnym názorom zástupkyne odporkyne, v ktorom poukázala na tú skutočnosť, že ak je právnym úkonom ukrátená pohľadávka veriteľa, t. j. dôjde týmto úkonom ku takému zmenšeniu majetku, aby zostávajúci majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, neznamená to neplatnosť právneho úkonu, ale len možnosť domáhať sa odporovateľnosti tohto právneho úkonu z týchto dôvodov v zmysle § 42a O. z.

Zákonodarca sám tento dôvod, t. j. ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nepovažoval za dôvod neplatnosti právneho úkonu, keď ho ustanovil ako dôvod pre žalobu o neúčinnosti týchto právnych úkonov v zmysle § 42a O. z. a ako podmienku takejto žaloby požadoval, aby takýto úkon bol platný.

Podľa ustanovenia § 34 O. z., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Bolo preukázané, že to bol navrhovateľ, ktorý vyhľadal známeho Y.. T. s požiadavkou, aby pripravil písomnú kúpnu zmluvu ohľadom odplatného prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na odporkyňu. Táto kúpna zmluva bola Y.. T. vypracovaná, účastníci mali čas sa s jej obsahom oboznámiť a následne ju obaja podpísali a obaja požiadali o jej zavkladovanie U. W. X. X.. Kúpna zmluva obsahovala podstatné náležitosti v zmysle a nasledujúcich , pričom kúpna cena 100 000,-- Sk podľa názoru súdu zohľadňovala aj tú skutočnosť, že nadobúdateľka - odporkyňa pristúpila ako ručiteľka k pôžičke, z titulu ktorej bolo zriadené záložné právo ohľadom predmetných nehnuteľností a následne bolo preukázané, že túto pôžičku splácala zo svojho účtu. V čase pristúpenia odporkyne k

zmluve o pôžičke ako ručiteľky predstavoval dlh 350 000,-- Sk (č. l. 70pv). Tiež bolo preukázané, že ešte pred podpísaním tejto zmluvy sa odporkyňa podieľala na výplate bývalej manželky navrhovateľa a tiež, že existovala aj pohľadávka otca odporkyne voči navrhovateľovi. Spolu so skutočnosťou, že navrhovateľ sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu domáha po 13 rokoch od jeho podpísania, všetky uvedené skutočnosti podporujú tvrdenie odporkyne, že sa nejednalo o fingovaný právny úkon.

Judikát, na ktorý poukazoval navrhovateľ v písomnom návrhu zo dňa 30. 01. 1975 (), vychádzal z úplne iných spoločensko-politických pomerov, kedy sa sankcionovalo neplatnosťou zmluvy prekročenie kúpnej ceny stanovenej cenovými predpismi. V súčasnej dobe na súčasnú politickú spoločenskú situáciu nie je možné už tento judikát aplikovať. Naopak judikáty, na ktoré poukazovala zástupkyňa odporkyne, sú aktuálne a dajú sa aplikovať na daný prípad.

V danom prípade z pripojenej kúpnej zmluvy ako aj vykonaných dôkazov, najmä výpovedí účastníkov a svedkov, bolo preukázané, že existoval obojstranný prejav vôle účastníkov zmluvy smerujúci ku prevodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností z navrhovateľa na odporkyňu. Nebolo preukázané, že by prejav vôle na strane odporkyne nechcel spôsobiť kúpnou zmluvou takéto právne účinky. Nebolo tiež preukázané, že by tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, pričom obsah kúpnej zmluvy je určitý a zrozumiteľný. Z uvedených dôvodov súd považoval túto za platný právny úkon v zmysle § 37 O. z.

Tak, ako bolo uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia NS SR , pokiaľ sa týka dôvodu neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 O. z., t. j. účelom zmluvy je taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy. Ak jedna zo strán úkonu sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu právneho úkonu nie je vyjadrený a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôže, ide len o pohnútku, motív, ktorá je právne bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv.

Z pripojených súdnych rozhodnutí nevyplývalo, že by v čase podpísania kúpnej zmluvy, t. j. k 14. 07. 1999 existovalo také právoplatné a vykonateľné rozhodnutie voči navrhovateľovi, ktoré by bolo dôvodom, pre ktorý by sa navrhovateľ rozhodol previesť vlastnícke právo predmetných nehnuteľností na odporkyňu a o ktorom by mala odporkyňa vedomosť (platobný rozkaz XRob/XXX/XX zo dňa 13. 10. 1998 nadobudol právoplatnosť až na základe potvrdzujúceho rozhodnutia krajského súdu 14. 01. 2000).

Z vyjadrenia navrhovateľa skôr vyplýva, že medzi účastníkmi malo dôjsť ku disimulovanému právnemu úkonu - darovacej zmluve, ktorá skutočnosť však nerobí takýto právny úkon neplatným a rovnako má za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva. Zároveň mala existovať medzi účastníkmi dohoda o budúcej zmluve, či už kúpnej alebo darovacej, na základe ktorej malo dôjsť ku spätnému prevodu vlastníckeho práva. Takáto dohoda, ak aj existovala, bola uzatvorená ústne a jej existenciu odporkyňa poprela. Ani preukázanie jej existencie však nesvedčí v prospech tvrdenia navrhovateľa, že uzavretie kúpnej zmluvy je neplatným právnym úkonom.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona a noviel - Exekučný poriadok.