Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/83/2015

Identifikačné číslo spisu: 8111010238 Dátum vydania rozhodnutia: 24.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8111010238.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Alena Šiškovej a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci obvineného W. Q. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa , , , , prerokoval na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016 v Bratislave dovolanie obvineného W. Q., zastúpeného obhajcom JUDr. Petrom Čurillom, advokátom v Prešove proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2011 sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného W. Q. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2011, sp. zn. , bol obvinený W. Q. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa , , , , na skutkovom základe, že

obvinený W. Q. dňa 28. augusta 2010 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným B. N., v meste Zlín v Českej republike, od neznámej osoby za sumu 800 eur zakúpil spolu s obvineným B. N. najmenej 16,92 g 80,3% metamfetamínu, ktorý bol nájdený dňa 28. augusta 2010 o 22.00 hod. v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4, EČV: M.., na diaľničnom privádzači k diaľnici D1 v smere od obce Chminianska Nová Ves na Prešov v dvoch zatavených injekčných striekačkách, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 340 až 1358 obvykle jednorazových dávok v celkovej hodnote 3 400 eur, kde metamfetamín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do druhej skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa s použitím s poukazom na ustanovenie ., , na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa

písm. a/ zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor v neprospech obvineného do výroku o treste.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 31. augusta 2011, sp. zn. , tak, že podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uložil podľa za použitia , , trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného podľa do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 31. augusta 2011, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený v súčasnej dobe uložený trest vykonáva.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 19. septembra 2011, jeho obhajca 22. septembra 2011 a prokurátor 19. septembra 2011.

Okresný súd Prešov dňa 1. februára 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného W. Q., ktoré podal prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Alojza Naništu. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 5. decembra 2012 z dôvodov .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. februára 2013, sp. zn. , dovolanie obvineného W. Q. podľa § 382 písm. c/ odmietol.

Obvinený W. Q. podal sám v poradí druhé dovolanie (č. l. 632 - 634), ktoré doručil Okresnému súdu Prešov 23. júla 2014. Zároveň požiadal súd o ustanovenie obhajcu (č. l. 631).

Okresný súd Prešov opatrením z 13. augusta 2014, sp. zn. , podľa z dôvodu uvedeného v ustanovil obvinenému obhajcu JUDr. Petra Čurillu. Obhajca sa 10. septembra 2014 dostavil na okresný súd za účelom nahliadnutia do spisu. Zároveň si vyžiadal fotokópie časti spisu. Na základe urgencie obvineného z 1. júna 2015 okresný súd požiadal obhajcu o vyjadrenie v lehote 15 dní, prečo vo veci nie je podané dovolanie. Dňa 1. júla 2015 a 4. augusta 2015 obhajca obvineného nahliadol do trestného spisu a vyžiadal si ďalšie fotokópie. Okresný súd Prešov obhajcu opakovane urgoval 24. septembra 2015.

Obhajca obvineného JUDr. Peter Čurilla 15. októbra 2015 doručil okresnému súdu neoznačené podanie, z obsahu podania vyplýva, že ide o dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2011, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 31 .augusta 2011, sp. zn. .

Okresný súd Prešov 3. decembra 2015 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného W. Q., ktoré podal prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Petra Čurillu. Dovolanie bolo podané z dôvodov a .

Obvinený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. g/ v podstate videl v tom, že závery oboch súdov o spáchaní trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , , sú postavené na domnienkach, ktoré neboli podložené vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti obvinený dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012, sp. zn. . Ustanovenie je podľa názoru obvineného len interpretačným ustanovením a výlučne pre výklad pojmu prechovávanie

psychotropnej látky pre vlastnú potrebu vo väčšom množstve tak, ako je to uvedené v ustanovení , čo predstavuje najviac desaťnásobok obvyklej jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. V predmetnej trestnej veci však obžaloba, ako aj súdy vychádzali z premisy, že obvinený nemal v úmysle zaistený metamfetamín držať, či prechovávať pre vlastnú potrebu, ale ho chcel ďalej predávať, čo malo v konečnom dôsledku vyplývať už zo samotného množstva jednorazových dávok, ktoré sa dali podľa samotného znaleckého dokazovania zo zadržaného množstva metanfetamínu vyrobiť. Samotné množstvo zadržaného metamfetamínu v predmetnej trestnej veci je právne relevantným vo vzťahu k dikcii ustanovenia , a . Pri zisťovaní, či bol, alebo nebol naplnený pojem väčšieho rozsahu trestného činu, je podľa názoru obvineného potrebné použiť postup uvedený v ustanovení , t.j. vychádzať z mechanizmu, ktorý sa používa pri zisťovaní výšky škody. Pokiaľ sa podľa internetových informácií jeden gram metamfetamínu v súčasnosti na čiernom trhu predáva za cca 14 eur, celková hodnota metamfetamínu, ktorý obvinený zakúpil v Českej republike, je tak reprezentovaná sumou 236,88 eur. Z jedného gramu kvalitného čistého metamfetamínu sa dá vyrobiť približne 10 bežných dávok, teda z celkového množstva zadržaného metamfetamínu je možné pre čierny trh vyrobiť 169 dávok. Uvedené informácie sú v príkrom rozpore s uvádzanými cenami v napadnutých rozhodnutiach súdov. Uvedené skutočnosti sú právne relevantnými i vo vzťahu k zavineniu, teda k subjektívnej stránke konania páchateľa.

Ďalej obvinený W. Q. namietal postup policajtov pri zaisťovaní omamnej látky. Podľa názoru obvineného policajti mali postupovať podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v predmetnej trestnej veci nebolo vôbec preukázané, že obvinený sa dopustil žalovaného skutku, a preto je potrebné postupovať v súlade s ustanovením a obvineného Q. po zrušujúcom rozhodnutí dovolacím súdom oslobodiť spod obžaloby. Obvinený žiada, aby dovolací súd postupom v súlade s ustanovením podľa vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach a zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa vyjadril 11. novembra 2015 prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „prokurátor“), ktorý uviedol, že všetky dôkazy v prípravnom konaní boli vykonané zákonným spôsobom a nie je dôvod ich spochybňovať. Rovnako to platí aj o záveroch znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ako aj o stanovení množstva a hodnoty drogy.

Prokurátor navrhol dovolanie zamietnuť podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku ( ), prostredníctvom obhajcu ( ) a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade u obvineného W. Q. nie je naplnený dôvod dovolania podľa a .

Najskôr sa Najvyšší súd zaoberal otázkou, či vôbec bolo dovolanie podané v zákonom stanovenej lehote. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že obvinený W. Q. podal dovolanie vlastným písomným podaním 23. júla 2014, teda v zákonom stanovenej trojročnej lehote (22. septembra 2014), zatiaľ čo ustanovený obhajca podal dovolanie 15. októbra 2015, teda cca 13 mesiacov po zákonnej lehote, aj to po viacerých urgenciách zo strany obvineného a súdu.

Dovolaciemu súdu neprináleží hodnotiť spôsob obhajoby obvineného jeho obhajcom, avšak liknavosť obhajcu nemôže byť na ujmu obvineného. Porušenie pokynu obvineného môže zakladať iba občianskoprávnu zodpovednosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2014, sp. zn. , má za to, že dovolanie bolo podané včas. Procesný priebeh (ustanovenie obhajcu a ním podané dovolanie) nemôže byť na ujmu obvineného. Základné práva a slobody treba vykladať a uplatňovať tak, aby bola zachovaná ich podstata a zmysel. Základným a primárnym zmyslom a účelom inštitútu obligatórneho zastúpenia dovolateľa advokátom (obhajcom) v dovolacom konaní je poskytnúť dovolateľovi kvalifikovanú právnu pomoc v záujme efektívnej a účinnej ochrany jeho práv v súvislosti s jeho oprávnením podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetom dovolacieho konania sú spravidla obzvlášť závažné a zložité právne otázky, ktorých kvalifikované odborné zvládnutie osoba bez právnického vzdelania nemusí a spravidla ani nevie dostatočne zvládnuť sama, pričom hrozí, že v dôsledku toho by mohla byť ukrátená na svojich právach.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17. júna 2011 (č. l. 490 - 491) vyplýva, že obvinený dobrovoľne urobil vyhlásenie podľa . Následne súd pristúpil k postupu podľa , , psím. f/, , , pričom obvinený na všetky otázky uvedené v zápisnici odpovedal kladne. Súd po kladnom stanovisku vyhlásenie obvineného prijal, a preto sa dokazovanie ku skutku nevykonávalo. Treba pripomenúť, že hlavné pojednávanie sa uskutočnilo pred účinnosťou z 13. júla 2011, ktorým bolo novelizované ustanovenie , ku ktorému pribudol nový odsek 2 účinný od 1. septembra 2011, podľa ktorého mal predseda senátu poučiť obvineného o následkoch jeho vyhlásenia. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa táto povinnosť nebola, súd v danom prípade postupoval striktne podľa ustanovení platného . Žiadne ďalšie poučenie obvineného preto neprichádzalo do úvahy.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. februára 2013, sp. zn. , dovolanie obvineného odmietol s tým, že nebol naplnený dovolací dôvod podľa , tzn. že nebolo porušené právo na obhajobu obvineného.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa ; z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení, ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu; ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť, alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení ; podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Dovolací dôvod podľa naplnený nebol.

Obvinený svoje námietky subsumoval aj pod dovolací dôvod podľa ustanovenia , tzn. že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

K tomu najvyšší súd uvádza, že všetky dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní súdom prvého stupňa a druhého stupňa boli vykonané v súlade so zákonom (, , ) a v tomto smere im nie je čo vytknúť.

(Dôkazy boli zabezpečované pri policajnej akcii, pri ktorej bolo zastavené osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4 Avant, EČ SP 213 AJ, čiernej metalízy, ktorej držiteľom je obvinený W. Q.. Následne bola vykonaná prehliadka motorového vozidla, pričom boli dobrovoľne vydané veci súvisiace s trestnou činnosťou).

Najvyšší súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Z uvedeného je zrejmé, že námietky obvineného nenapĺňajú dôvody dovolania podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.