Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/5/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

prerokoval na neverejnom zasadnutí 14. februára 2013 v Bratislave dovolanie obvineného

M. G., zastúpeného obhajcom JUDr. A. N. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 31. augusta 2011 sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. G. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2011 sp. zn. bol

obvinený M. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

na skutkovom základe, že

obvinený M. G. dňa 28.08.2010 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným

P. K., v meste Zlín v Českej republike, od neznámej osoby za sumu 800,- € zakúpil spolu

s obvineným P. K. najmenej 16,92 g 80,3% metamfetamínu, ktorý bol nájdený dňa

28.08.2010 o 22.00 hod. v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4, EČV: X., na

diaľničnom privádzači k diaľnici D1 v smere od obce Chminianska Nová Ves na Prešov

v dvoch zatavených injekčných striekačkách, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 340 až 1358

obvykle jednorazových dávok v celkovej hodnote 3.400,-€, kde metamfetamín

2

je v zmysle o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor

v neprospech obvineného do výroku o treste.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania (č. l. 507 – 508) namietal použitie

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a s tým súvisiacu nízku výmeru trestu.

Samotné priznanie obvineného ku skutku a oľutovanie nie je dôvodom na použitie

zmierňovacieho ustanovenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý

na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 31. augusta 2011 sp. zn. tak,

že podľa , ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a podľa sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uložil podľa

§ 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil

obvineného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

31. augusta 2011, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený v súčasnej dobe

uložený trest vykonáva.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 19. septembra 2011, jeho obhajca

22. septembra 2011 a prokurátor 19. septembra 2011.

Okresný súd Prešov dňa 1. februára 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného M. G., ktoré podal prostredníctvom súdom ustanoveného

3

obhajcu JUDr. A. N. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 5. decembra 2012

z dôvodov

V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený vo vzťahu k uplatnenému

dovolaciemu dôvodu argumentoval tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa ho obhajoval

súdom ustanovený obhajca, ktorý sa zúčastňoval aj úkonov v prípravnom konaní.

Pred hlavným pojednávaním bol zo strany svojho obhajcu poučený o tom, že v prípade

vyhlásenia podľa bude súd prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní

o výške trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a trest odňatia slobody bude ukladať pod dolnú

hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vyhlásenie v zmysle urobil

pod vplyvom uvedeného poučenia zo strany obhajcu. V tejto súvislosti poukázal na zákonnú

úpravu , účinnú síce až od 1. septembra 2011, napriek tomu podľa jeho

názoru mal byť zo strany súdu poučený o dôsledkoch vyhlásenia podľa

Ďalšie porušenie práva na obhajobu videl v tom, že verejného zasadnutia o odvolaní

prokurátora sa nezúčastnil ustanovený obhajca, ktorý bol s vecou náležite oboznámený,

ale obhajcu zastupoval substitút, avšak bez jeho súhlasu. Substitúciou poverený advokát nebol

podľa neho dostatočne oboznámený s jeho vecou, preto riadne nevykonával jeho obhajobu.

Navrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že napadnutým rozsudkom krajského

súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 1

a v jeho neprospech. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a prikázať

krajskému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením

doručila rovnopis dovolania prokurátorovi s tým, že sa môže k dovolaniu obvineného

vyjadriť. Prokurátor vo svojom vyjadrení z 15. januára 2013 (č.l. 588-589) uviedol,

že v priebehu prípravného konania ani v konaní pred súdom nebolo porušené právo

obvineného na obhajobu. V každom štádiu trestného konania mu bola poskytovaná právna

pomoc zo strany ustanoveného obhajcu. Skutočnosť, že na verejnom zasadnutí pred krajským

súdom ustanoveného obhajcu zastupoval substitút, ktorý nebol s vecou náležite oboznámený,

je právne irelevantná. Nie je vecou súdu zisťovať v akom rozsahu a akými znalosťami

trestného spisu disponuje advokát zastupujúci obvineného. Nie sú splnené podmienky

dovolania, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku

( ), prostredníctvom obhajcu ( ). Zároveň však zistil,

že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371

, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť ( ).

Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením

( ) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej

iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných

práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného

čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3

je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo,

ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech, ale je tiež v záujme

demokratického právneho štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana.

Ustanovenie konkretizuje základné práva obvineného, ktorý má

okrem iného aj právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním i počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní a v prípade, že obvinený sa nachádza vo väzbe alebo

vo výkone trestu odňatia slobody, môže hovoriť s obhajcom aj bez prítomnosti tretej osoby.

Práva vyplývajúce z citovaného ustanovenia je potrebné vykladať tak, aby každému

obvinenému bol zaručený spravodlivý proces. Pre orgány činné v trestnom konaní, a teda aj

pre súdy, to znamená vytvoriť obhajcovi podmienky k tomu, aby mohol svoje zákonné práva

a povinnosti riadne plniť.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného

dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný obsahuje celý rad

ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to

ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to

zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní však samo o sebe

nezakladá dovolací dôvod podľa Zo znenia tohto ustanovenia

totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je

spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva

na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej

veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby a orgány činné v trestnom konaní počas tejto

doby vykonávali úkony trestného konania smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

V posudzovanej veci obvinený uvedený dovolací dôvod uplatnil s tým, že bol

zo strany svojho obhajcu nesprávne poučený a napokon namietal neúčasť ustanoveného

obhajcu na verejnom zasadnutí, na ktorom krajský súd rozhodol o odvolaní prokurátora.

6

Verejného zasadnutia sa zúčastnil iný advokát na základe substitučnej plnej moci, ktorý nebol

náležite oboznámený s jeho vecou, a preto nemohol dostatočne hájiť jeho záujmy.

Najvyšší súd k týmto výhradám obvineného z obsahu predloženého spisového

materiálu zistil, že proti obvinenému sa od začiatku viedlo trestné stíhanie pre obzvlášť

závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na základe uznesenia vyšetrovateľa z 29. augusta 2010

(č. l. 8-10), pričom v závere tohto uznesenia bol vyšetrovateľom poučený, že ide o prípad

povinnej obhajoby podľa a obvinenému bola daná lehota

na zvolenie si obhajcu. Napriek poučeniu si obvinený obhajcu nezvolil, a preto bol

obvinenému opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov

z 30. augusta 2010 pod sp. zn. podľa ustanovený z dôvodov

obhajca JUDr. V. F. Voči súdom ustanovenému obhajcovi

nemal obvinený žiadne výhrady a s jeho ustanovením súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom

(č. l. 79). Súdom ustanovený obhajca sa zúčastnil už jeho prvého výsluchu

pred vyšetrovateľom a následne sa zúčastňoval úkonov v prípravnom konaní, ako aj konania

na súde prvého stupňa až do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17. júna 2011 (č. l. 490 – 491) vyplýva,

že obvinený dobrovoľne urobil vyhlásenie podľa Následne súd pristúpil

k postupu podľa , , , , , pričom obvinený na všetky otázky

uvedené v zápisnici odpovedal kladne. Súd po kladnom stanovisku vyhlásenie obvineného

prijal, a preto sa dokazovanie ku skutku nevykonávalo. Treba pripomenúť, že hlavné

pojednávanie sa uskutočnilo pred účinnosťou z 13. júla 2011, ktorým

bolo novelizované ustanovenie , ku ktorému pribudol nový odsek 2 účinný

od 1. septembra 2011, podľa ktorého mal predseda senátu poučiť obvineného o následkoch

jeho vyhlásenia. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa táto povinnosť nebola, súd v danom

prípade postupoval striktne podľa ustanovení platného . Žiadne ďalšie

poučenie obvineného preto neprichádzalo do úvahy.

Verejné zasadnutie na prerokovanie odvolania prokurátora bolo Krajským súdom

v Prešove nariadené na 31. augusta 2011 (č. l. 504), pričom o termíne verejného zasadnutia

bol upovedomený podľa pripojenej doručenky obhajca obvineného JUDr. F. dňa

3. augusta 2011. Ustanovený obhajca sa verejného zasadnutia nezúčastnil a obhajobou

7

obvineného poveril na základe substitučnej plnej moci advokáta JUDr. J. O., ktorý na

verejnom zasadnutí predniesol aj záverečný návrh. Voči tomuto obhajcovi ani spôsobu jeho

obhajoby nemal obvinený žiadne výhrady (viď zápisnicu č. l. 522-524). Z uvedeného

vyplýva, že po celú dobu trestného stíhania bola obvinenému zo strany ustanoveného obhajcu

poskytovaná náležitá právna pomoc. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že štát a teda

ani orgány činné v trestnom konaní nenesú v prípade ustanoveného (rovnako ako v prípade

zvoleného) obhajcu zodpovednosť za spôsob vykonávania obhajoby a dokonca ani za jej

nedostatočné vykonávanie. To vyplýva z toho, že advokácia je nezávislá na štáte a výkon

obhajoby je predovšetkým otázkou vzťahu medzi obvineným a obhajcom, a preto súdu

neprislúcha hodnotiť výkon obhajoby ani zasahovať do vzťahu obvineného a jeho obhajcu.

Netreba zabúdať, že v prípade nespokojnosti obvineného s výkonom obhajcu, má tento právo

kedykoľvek zvoliť si obhajcu podľa vlastného výberu. Najvyšší súd nezistil žiadne

pochybenia pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu, preto sú námietky obvineného

neopodstatnené.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. G. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. februára 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová