Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b5d/387313.9b417e.pdf
PDF · 117.92 KB
No categories available
5Tdo/5/2013
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 5/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného M. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
prerokoval na neverejnom zasadnutí 14. februára 2013 v Bratislave dovolanie obvineného
M. G., zastúpeného obhajcom JUDr. A. N. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 31. augusta 2011 sp. zn. 1 To 70/2011, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. G. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2011 sp. zn. 2 T 19/2011 bol
obvinený M. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že
obvinený M. G. dňa 28.08.2010 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným
P. K., v meste Zlín v Českej republike, od neznámej osoby za sumu 800,- € zakúpil spolu
s obvineným P. K. najmenej 16,92 g 80,3% metamfetamínu, ktorý bol nájdený dňa
28.08.2010 o 22.00 hod. v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4, EČV: X., na
diaľničnom privádzači k diaľnici D1 v smere od obce Chminianska Nová Ves na Prešov
v dvoch zatavených injekčných striekačkách, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 340 až 1358
obvykle jednorazových dávok v celkovej hodnote 3.400,-€, kde metamfetamín
je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor
v neprospech obvineného do výroku o treste.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania (č. l. 507 – 508) namietal použitie
zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a s tým súvisiacu nízku výmeru trestu.
Samotné priznanie obvineného ku skutku a oľutovanie nie je dôvodom na použitie
zmierňovacieho ustanovenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý
na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 31. augusta 2011 sp. zn. 1 To 70/2011 tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uložil podľa
§ 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil
obvineného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
31. augusta 2011, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený v súčasnej dobe
uložený trest vykonáva.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 19. septembra 2011, jeho obhajca
22. septembra 2011 a prokurátor 19. septembra 2011.
Okresný súd Prešov dňa 1. februára 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvineného M. G., ktoré podal prostredníctvom súdom ustanoveného
obhajcu JUDr. A. N. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 5. decembra 2012
z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený vo vzťahu k uplatnenému
dovolaciemu dôvodu argumentoval tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa ho obhajoval
súdom ustanovený obhajca, ktorý sa zúčastňoval aj úkonov v prípravnom konaní.
Pred hlavným pojednávaním bol zo strany svojho obhajcu poučený o tom, že v prípade
vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. por. bude súd prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní
o výške trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a trest odňatia slobody bude ukladať pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. urobil
pod vplyvom uvedeného poučenia zo strany obhajcu. V tejto súvislosti poukázal na zákonnú
úpravu § 257 ods. 5 Tr. por., účinnú síce až od 1. septembra 2011, napriek tomu podľa jeho
názoru mal byť zo strany súdu poučený o dôsledkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
Ďalšie porušenie práva na obhajobu videl v tom, že verejného zasadnutia o odvolaní
prokurátora sa nezúčastnil ustanovený obhajca, ktorý bol s vecou náležite oboznámený,
ale obhajcu zastupoval substitút, avšak bez jeho súhlasu. Substitúciou poverený advokát nebol
podľa neho dostatočne oboznámený s jeho vecou, preto riadne nevykonával jeho obhajobu.
Navrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že napadnutým rozsudkom krajského
súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 1
a § 44 ods. 1 Tr. por. v jeho neprospech. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a prikázať
krajskému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por.
doručila rovnopis dovolania prokurátorovi s tým, že sa môže k dovolaniu obvineného
vyjadriť. Prokurátor vo svojom vyjadrení z 15. januára 2013 (č.l. 588-589) uviedol,
že v priebehu prípravného konania ani v konaní pred súdom nebolo porušené právo
obvineného na obhajobu. V každom štádiu trestného konania mu bola poskytovaná právna
pomoc zo strany ustanoveného obhajcu. Skutočnosť, že na verejnom zasadnutí pred krajským
súdom ustanoveného obhajcu zastupoval substitút, ktorý nebol s vecou náležite oboznámený,
je právne irelevantná. Nie je vecou súdu zisťovať v akom rozsahu a akými znalosťami
trestného spisu disponuje advokát zastupujúci obvineného. Nie sú splnené podmienky
dovolania, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej
lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku
(§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil,
že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve
obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371
Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.).
Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením
(§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej
iniciatívy.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných
práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného
čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo,
ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech, ale je tiež v záujme
demokratického právneho štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por. konkretizuje základné práva obvineného, ktorý má
okrem iného aj právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním i počas úkonov vykonávaných
orgánom činným v trestnom konaní a v prípade, že obvinený sa nachádza vo väzbe alebo
vo výkone trestu odňatia slobody, môže hovoriť s obhajcom aj bez prítomnosti tretej osoby.
Práva vyplývajúce z citovaného ustanovenia je potrebné vykladať tak, aby každému
obvinenému bol zaručený spravodlivý proces. Pre orgány činné v trestnom konaní, a teda aj
pre súdy, to znamená vytvoriť obhajcovi podmienky k tomu, aby mohol svoje zákonné práva
a povinnosti riadne plniť.
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného
dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní
a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad
ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to
ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to
zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní však samo o sebe
nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia
totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je
spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva
na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej
veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby a orgány činné v trestnom konaní počas tejto
doby vykonávali úkony trestného konania smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
V posudzovanej veci obvinený uvedený dovolací dôvod uplatnil s tým, že bol
zo strany svojho obhajcu nesprávne poučený a napokon namietal neúčasť ustanoveného
obhajcu na verejnom zasadnutí, na ktorom krajský súd rozhodol o odvolaní prokurátora.
Verejného zasadnutia sa zúčastnil iný advokát na základe substitučnej plnej moci, ktorý nebol
náležite oboznámený s jeho vecou, a preto nemohol dostatočne hájiť jeho záujmy.
Najvyšší súd k týmto výhradám obvineného z obsahu predloženého spisového
materiálu zistil, že proti obvinenému sa od začiatku viedlo trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na základe uznesenia vyšetrovateľa z 29. augusta 2010
(č. l. 8-10), pričom v závere tohto uznesenia bol vyšetrovateľom poučený, že ide o prípad
povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a obvinenému bola daná lehota
na zvolenie si obhajcu. Napriek poučeniu si obvinený obhajcu nezvolil, a preto bol
obvinenému opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov
z 30. augusta 2010 pod sp. zn. 0Tp 1075/2010 podľa § 40 Tr. por. ustanovený z dôvodov
§ 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obhajca JUDr. V. F. Voči súdom ustanovenému obhajcovi
nemal obvinený žiadne výhrady a s jeho ustanovením súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom
(č. l. 79). Súdom ustanovený obhajca sa zúčastnil už jeho prvého výsluchu
pred vyšetrovateľom a následne sa zúčastňoval úkonov v prípravnom konaní, ako aj konania
na súde prvého stupňa až do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17. júna 2011 (č. l. 490 – 491) vyplýva,
že obvinený dobrovoľne urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Následne súd pristúpil
k postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., pričom obvinený na všetky otázky
uvedené v zápisnici odpovedal kladne. Súd po kladnom stanovisku vyhlásenie obvineného
prijal, a preto sa dokazovanie ku skutku nevykonávalo. Treba pripomenúť, že hlavné
pojednávanie sa uskutočnilo pred účinnosťou zák. č. 262/2011 Z.z. z 13. júla 2011, ktorým
bolo novelizované ustanovenie § 257 Tr. por., ku ktorému pribudol nový odsek 2 účinný
od 1. septembra 2011, podľa ktorého mal predseda senátu poučiť obvineného o následkoch
jeho vyhlásenia. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa táto povinnosť nebola, súd v danom
prípade postupoval striktne podľa ustanovení platného Trestného poriadku. Žiadne ďalšie
poučenie obvineného preto neprichádzalo do úvahy.
Verejné zasadnutie na prerokovanie odvolania prokurátora bolo Krajským súdom
v Prešove nariadené na 31. augusta 2011 (č. l. 504), pričom o termíne verejného zasadnutia
bol upovedomený podľa pripojenej doručenky obhajca obvineného JUDr. F. dňa
3. augusta 2011. Ustanovený obhajca sa verejného zasadnutia nezúčastnil a obhajobou
obvineného poveril na základe substitučnej plnej moci advokáta JUDr. J. O., ktorý na
verejnom zasadnutí predniesol aj záverečný návrh. Voči tomuto obhajcovi ani spôsobu jeho
obhajoby nemal obvinený žiadne výhrady (viď zápisnicu č. l. 522-524). Z uvedeného
vyplýva, že po celú dobu trestného stíhania bola obvinenému zo strany ustanoveného obhajcu
poskytovaná náležitá právna pomoc. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že štát a teda
ani orgány činné v trestnom konaní nenesú v prípade ustanoveného (rovnako ako v prípade
zvoleného) obhajcu zodpovednosť za spôsob vykonávania obhajoby a dokonca ani za jej
nedostatočné vykonávanie. To vyplýva z toho, že advokácia je nezávislá na štáte a výkon
obhajoby je predovšetkým otázkou vzťahu medzi obvineným a obhajcom, a preto súdu
neprislúcha hodnotiť výkon obhajoby ani zasahovať do vzťahu obvineného a jeho obhajcu.
Netreba zabúdať, že v prípade nespokojnosti obvineného s výkonom obhajcu, má tento právo
kedykoľvek zvoliť si obhajcu podľa vlastného výberu. Najvyšší súd nezistil žiadne
pochybenia pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu, preto sú námietky obvineného
neopodstatnené.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné
podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. G. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. februára 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová