Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Rks/1/2016

Identifikačné číslo spisu: 5015200971 Dátum vydania rozhodnutia: 05.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200971.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, Drieňová 22, Bratislava, proti odporcovi: Krajský súd v Žiline, Orolská 3, Žilina, v spore o právomoc, týkajúceho sa právnej veci navrhovateľa: A. G., F., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody 30, Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.07.2015, postúpenej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -8 zo dňa 26.10.2015, o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi orgánom verejnej správy a súdom, takto

rozhodol:

Prejednanie a rozhodnutie právnej veci navrhovateľa: A. G., F., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody 30, Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.07.2015, postúpenej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -8 zo dňa 26.10.2015 p a t r í do právomoci Krajského súdu v Žiline.

Odôvodnenie

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky doručilo dňa 11.01.2016 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa (ďalej len „“), pretože nesúhlasilo s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.10.2015 č. k. -8, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky po právoplatnosti uznesenia.

Z obsahu pripojených listín vyplýva, že Mesto Čadca svojím rozhodnutím č. 28834/2016 zo dňa 27.07.2015 uznal navrhovateľa vinného zo spáchania priestupku podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení (ďalej len „“), ktorého sa dopustil tým, že nezabránil inému spôsobu ich ohrozovania psom. Ku skutku došlo dňa 11.12.2014 v presne nezistený čas vo večerných hodinách, kedy navrhovateľ pred rodinným domom č. XXXX v Čadci viedol psa č. známky 4364. V tom čase vybehol pes č. známky 2043 z dvora rodinného domu č. XXXX v Čadci a napadol psa č. známky 4364,

pričom pes č. známky 4364 sa zahryzol psovi č. známky 2043 do prednej nohy. Poškodenej majiteľke psa č. známky 2043 bola spôsobená škoda vo výške 361,22 €. Proti predmetnému rozhodnutiu Mesta Čadca podal dňa 14.09.2015 navrhovateľ odvolanie. Mesto Čadca predložilo predmetné odvolanie Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline konanie vo veci zastavil a vec postúpil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako druhostupňovému orgánu na rozhodnutie vo veci. V dôvodoch uviedol, že pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani výslovne neurčujú. Odvolacie správne konanie má prebiehať podľa , a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti Odvolacím správnym orgánom by v tejto veci malo byť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s a a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V zmysle sú osobitne upravené skutkové podstaty priestupkov na úseku držania psov, avšak konanie o uvedených priestupkoch už nemožno považovať za výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Priestupok je vecou trestného charakteru, a preto je v záujme štátu a jeho orgánov postihovať protiprávne konanie, ktoré je za priestupok označené v alebo aj v osobitnom zákone, ktorým je v danom prípade ustanovuje postup a rozhodovanie správnych orgánov v konaní o priestupkoch a súčasne postavenie a práva a povinnosti účastníkov priestupkového konania, pričom jedným zo základných práv účastníkov tohto konania je, že proti rozhodnutiu správneho orgánu o priestupku môžu v rámci správneho konania podať odvolanie. Súčasne zákonodarca v právnej norme ustanovil, že návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priestupku súdom v správnom súdnictve možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, t. j. až po právoplatnom rozhodnutí o odvolaní účastníka priestupkového konania. V správnom súdnictve je preskúmateľné až druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, kedy súd postupuje podľa druhej hlavy piatej časti

Ministerstvo vnútra SR s postúpením veci nesúhlasilo a uviedlo, že dňa 01.10.2013 nadobudol účinnosť o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa jeho okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, a vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa odseku 3 uvedeného zákona na plnenie úloh podľa odseku 2 sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Vychádzajúc z uvedeného Ministerstvo vnútra SR nie je od 01.10.2013 druhostupňovým správnym orgánom vo veciach priestupkov. Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pri neexistencii osobitného právneho predpisu, ktorý by určoval vecnú príslušnosť konkrétneho správneho orgánu na konanie a rozhodnutie o odvolaní podaného proti rozhodnutiu o priestupku vydaného obcou, Ministerstvo vnútra SR zastáva názor, že takýmto vecne príslušným správnym orgánom podľa Správneho poriadku je okresný úrad ako orgán miestnej štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí prejednávanie priestupkov na príslušnom úseku štátnej správy. V konkrétnom prípade bol priestupok spáchaný v územnom obvode Okresného úradu Čadca, a preto by mal byť vecne príslušným správnym orgánom na konanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku navrhovateľa podaného proti rozhodnutiu Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.07.2015 Okresný úrad Čadca. Vzhľadom na

uvedené dôvody Ministerstvo vnútra SR nie je vecne príslušným správnym orgánom na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.07.2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodovať o sporoch podľa po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie spornej právnej veci v čase vydania tohto rozhodnutia, je daná právomoc súdov.

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.

Podľa priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Podľa priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.

Podľa na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Podľa výnos pokút je príjmom rozpočtu obce okrem výnosu pokút uložených v blokovom konaní orgánmi Policajného zboru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce a samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Podľa ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Ako vyplýva z uvedených ustanovení právnych predpisov, zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce.

Ustanovenie možno chápať ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého ak nie je v zákone upravujúcom pôsobnosť obce alebo vyššieho územného celku uvedené, že ide o prenesený výkon štátnej správy platí, že ide o originálnu (samosprávnu) pôsobnosť.

Týmto spôsobom zákonodarca reagoval na problémy, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovalo nejasné vymedzenie hraníc medzi samosprávnou pôsobnosťou a pôsobnosťou pri prenesenom výkone štátnej správy v činnosti subjektov územnej samosprávy (t.j. obcí a vyšších územných celkov). Na objasnenie možno podotknúť, že pri výkone samosprávnej (originálnej) pôsobnosti je samosprávny orgán viazaný len a zákonmi, ale samotný výkon pôsobnosti už podlieha jeho rozhodovacej právomoci a regulácii vlastnými všeobecne záväznými nariadeniami. Pri prenesenom výkone štátnej správy je orgán samosprávy len mechanickým vykonávateľom daných pôsobností, ktoré naďalej zostávajú akoby pôsobnosťami štátneho orgánu. Samosprávny orgán je pri výkone prenesenej štátnej správy viazaný okrem , zákonov aj ďalšími podzákonnými právnymi normami - vyhláškami, nariadeniami, smernicami. Rozlíšenie štátnosprávnych aktivít obcí (miest) a vyšších územných celkov od ich samosprávnych aktivít nie je samoúčelné, ale je významné z dôvodov odlišného spôsobu financovania

týchto druhov aktivít a odlišného spôsobu nápravy nezákonných a protiústavných rozhodnutí vydávaných jednak vo veciach štátnej správy a jednak vo veciach územnej samosprávy. (Šúrek, S.: Vybrané problémy sudcovskej tvorby práva v správnom súdnictve. In: Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 77 - 100). Interpretačné pravidlo je upravené v dvoch zákonoch, a to v ustanovení a Keďže v zmysle interpretačného pravidla výslovne neuvádza, že obec pri rozhodovaní o priestupkoch podľa pôsobí v rámci preneseného výkonu štátnej správy, je zrejmé že obec v tomto prípade pôsobí ako orgán samosprávy. V žiadnom ustanovení nie je uvedené, že by obec pri vykonávaní svojej pôsobnosti podľa tohto Uvedené možno odvodiť napr. aj z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že výnosy pokút sú príjmom rozpočtu obce a nie príjmom štátneho rozpočtu.

Krajský súd v Žiline argumentoval tým, že na ukladanie sankcií akéhokoľvek druhu je potrebné nazerať ako na tzv. správne trestanie, a teda má ísť o výkon štátnej správy prenesenej na obec. Je nutné podotknúť, že aj najvyšší súd vydal rozhodnutia, v ktorých uviedol, že vo veciach správneho trestania ide o výkon prenesenej štátnej správy, napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 10.10.2011. Avšak najvyšší súd a ani Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. -8 zo dňa 26.10.2015 sa nevysporiadal s tou argumentáciou, ktorá napriek tomu, že v určitých oblastiach akceptuje interpretačné pravidlo jednoznačne ustanovené v dvoch zákonoch, už v súvislosti so správnym trestaním túto problematiku rieši oddelene od vymedzenia pôsobnosti pomocou interpretačného pravidla bez akéhokoľvek určenia výnimky v zákone. Takýto záver by znamenal, že správne trestanie sa má riešiť oddelene, na ktoré nemá vplyv ani interpretačné pravidlo bez ohľadu na to, čo bola vôľa zákonodarcu.

Žiaden z vyššie uvedených právnych predpisov neustanovil, že obec pri prejednávaní priestupkov podľa realizuje prenesený výkon štátnej správy. Vždy je potrebné na určenie pôsobnosti aplikovať interpretačné pravidlo vyplývajúce z , resp. Určenie, či ide o originálnu pôsobnosť obce alebo o prenesený výkon štátnej správy následne určuje, ktorý orgán je oprávnený rozhodnúť o podanom odvolaní voči rozhodnutiu obce, resp. vyššieho územného celku. Skutočnosť, že zákonodarca pamätal na predmetné interpretačné pravidlo a neponechal voľnú úvahu o tom, či správne trestanie má byť prejednávané v originálnej pôsobnosti alebo v prenesenom výkon štátnej správy je napr. ustanovenie o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa prejednanie priestupkov podľa tohto zákona realizuje ako výkon prenesenej štátnej správy. Vo veciach, kde zákonodarca mal úmysel aby išlo o prenesený výkon štátnej správy to aj jednoznačne v právnych predpisoch ustanovil, preto nie je potrebné vykladať vec nad rámec zákona.

V prípade opačného výkladu by sme pripustili, že charakter pôsobnosti, ktorú obec vykonáva (teda či ide o samosprávnu pôsobnosť alebo pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy) určujú právne prostriedky, t.j. právomoc, ktorými obec pri realizácii tejto pôsobnosti disponuje a nie naopak, že charakter pôsobnosti určuje jej právomoc, pričom opak je pravdou. Z charakteru a druhu pôsobnosti, ktoré boli obci zverené sa i odvodzujú právne prostriedky, nástroje a procesné postupy na ich realizáciu a presadzovanie, nie však opačne (Šúrek, S.: Vybrané problémy sudcovskej tvorby práva v správnom súdnictve. In: Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 77 - 100).

Pri posudzovaní určenia, či ide o samosprávnu pôsobnosť obce alebo o prenesený výkon štátnej správy je potrebné zaoberať sa aj materiálnou otázkou, a teda či na výkon tej-ktorej činnosti poskytuje štát finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Týmto sa však krajský súd v uznesení č.k. -8

zo dňa 26.10.2015 nezaoberal. Z toho dôvodu nie je možné bez výslovného určenia v právnom predpise rozhodnúť o tom, že ide o prenesený výkon štátnej správy.

Orgány verejnej moci aplikujúce správne právo, osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení odstraňovať nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť právo, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu podľa SR ( zo dňa 22.01.2009, zo dňa 11.10.2007, zo dňa 07.02.2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Krajského súdu v Žiline.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.