Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/77/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenská

konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej

AGROCHEM-ÚPOR, s.r.o., so sídlom v Zemplínskej Novej Vsi 165, IČO: 31 734 596,

zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Širotníkom, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova

1018, o vymoženie 33 193,92 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod

sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 28. júna 2013, sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2013 sp.zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdna exekútorka ţiadosťou doručenou na Okresný súd Trebišov 24. novembra 2010

poţiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu –

zmenkového platobného rozkazu sp.zn. zo 4. marca 1999.

Okresný súd Trebišov poverením z 3. decembra 2010 č. 5811 066754* č.k.

-13 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného

exekučného titulu.

Okresný súd Trebišov uznesením zo 7. marca 2013 č.k. -164 exekúciu

vedenú pod č. Ex 1308/2010 vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku a zastavil ju podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o trovách

konania si vyhradil po právoplatnosti tohto uznesenia na samostatné rozhodnutie.

2

Konštatoval, ţe predloţený exekučný titul – zmenkový platobný rozkaz zo 4. marca 1999

sp.zn. nenadobudol právoplatnosť v zmysle vtedy platného

Po podaní námietok proti platobnému rozkazu súd v tejto veci nariadil pojednávanie a vydal

rozsudok, ktorý napadol odvolaním jeden zo ţalovaných zaviazaných spolu s povinnou

zaplatiť oprávnenej istinu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Na základe tohto

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. novembra 2008 sp.zn.

napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, a teda aj proti povinnej. Keďţe

neexistuje právoplatný zmenkový rozkaz a ani ţiadne právoplatné rozhodnutie vo vzťahu

k povinnému, neexistuje ani vykonateľný exekučný titul, preto súd exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a následne ju zastavil. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 28. júna 2013 sp.zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219

ods. 1 ). Odvolací súd uviedol, ţe exekučné konanie sa môţe vykonávať len

na uspokojenie skutočne existujúcich práv a len za podmienok a spôsobmi určenými

zákonom. V prípade, ak sa v priebehu exekučného konania preukáţe, ţe sú tu dôvody,

pre ktoré je vedenie exekúcie neprípustné, nie je moţné v exekúcii pokračovať a musí byť

zastavená. Súd prvého stupňa sa procesným podaním povinného z 26. októbra 2012 zaoberal

v zmysle ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku a zisťoval, či tu nie sú dôvody,

pre ktoré je vedenie exekúcie neprípustné. Odvolací súd konštatoval, ţe ak došlo k platnému

prevzatiu dlhu povinnej zo zmenky spoločnosťou Trebišovský cukrovar, a.s. v súlade s § 531

, prestali byť povinná AGROCHEM – ÚPOR, s.r.o., a Primagro,

s.r.o., dlţníkmi právneho predchodcu oprávnenej (Všeobecnej úverovej banky, a.s.), preto ani

po postúpení pohľadávky z banky na Slovenskú konsolidačnú, a.s., nemohlo dôjsť

k obnoveniu ich právneho postavenia dlţníkov z pôvodne existujúceho právneho vzťahu.

Odvolací súd poukázal na ustanovenie zmenkového a šekového,

ktoré je moţné aplikovať v prejednávanej veci, pretoţe po postúpení pohľadávky nebolo

sporné, ţe dlţníkom je iba Trebišovský cukrovar, a.s., o čom svedčí aj to, ţe pohľadávka bola

uplatnená v konkurznom konaní. Aţ v dôsledku skončenia konkurzného konania

bez uspokojenia postupníka došlo k indosamentu zmenky s vedomím oboch subjektov o tom,

ţe konajú v rozpore s predchádzajúcimi dohodami, čím sa opakovane stali dlţníkmi tie

subjekty, ktoré sa svojho postavenia účinne zbavili. Vzhľadom k tejto postupnosti úkonov,

na základe ktorých sa začalo exekučné konanie proti povinnému a s poukazom na ďalšie

úkony vykonané medzi pôvodným a novým veriteľom a pôvodnými dlţníkmi, nie je moţný

takýto postup pri vymáhaní pohľadávky zo strany oprávnenej povaţovať za ústavne

komfortný. Práve takúto situáciu treba podľa názoru odvolacieho súdu posúdiť ako dôvod,

pre ktorý nemoţno exekúciu vykonať, správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil

ju. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa povaţoval za zákonné a v potrebnom

rozsahu doplnené v odvolacom konaní. Dodal, ţe po zrušení veci najvyšším súdom bolo

rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2010 č.k. -240

len vo vzťahu k spoločnosti Primagro, s.r.o., a vo vzťahu k povinnej doposiaľ nebolo

rozhodnuté. Konštatoval, ţe za tohto stavu nie je moţné jednoznačne uzavrieť ani existenciu

platného exekučného titulu, čo je ďalší z dôvodov pre zastavenie exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená (ďalej aj

,,dovolateľka“) s odôvodnením, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/

), pretoţe neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú

a jej zastavenie. Opätovne zdôraznila, ţe exekúcia je vedená na podklade právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu zo 4. marca 1999 č.k.

-24 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 3. novembra 2004

č.k. -105. V konaní o zaplatenie práv zo zmenky ide v zmysle § 91 ods. 1

o tzv. samostatné spoločenstvo, čo znamená, ţe aj procesné dôsledky rozhodnutia sú

samostatné pre kaţdého spoločníka. Tieto dôsledky vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov, ktorý je samostatný a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe. V zmysle

§ 47 ods. 1, 2 zmenkového a šekového zákona je oprávnená vymáhať pohľadávku

od všetkých zmenečne zaviazaných osôb bez ohľadu na poradie v akom sa zaviazali.

Ustanovenie neupravuje účinky námietok podaných len jedným alebo

niekoľkými odporcami. Keďţe námietky nerušia tento platobný rozkaz, nie je moţné

postupovať analogicky podľa To znamená, ţe na prejednanie námietok

všetkých odporcov nestačí, ak tieto boli podané len jedným z nich. O námietkach povinnej

proti zmenkovému platobnému rozkazu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach z 3. novembra 2004 č.k. - 105, voči ktorému podala odvolanie len

spoločnosť Primagro, s.r.o., ako ţalovaná v 3/ rade. Preto sa zrušenie tohto rozsudku

Najvyšším súdom Slovenskej republiky dotýkalo len odporcu v 3/ rade a vo vzťahu

k povinnej ostal rozsudok nedotknutý. Rovnaký názor vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 24. mája 2010 č.k. -240, vydaného po zrušení predchádzajúceho

rozsudku.

Povinná sa k podanému dovolaniu vyjadrila a uviedla, ţe odvolací súd svoje

rozhodnutie odôvodnil inými dôvodmi neţ exekučný súd. Bola toho názoru, ţe vo veci boli

splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie a preto tu nie je daný dovolací dôvod

podľa a dovolanie nie je v zmysle , procesne

prípustné. Ţiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Súdna exekútorka sa stotoţnila s podaným dovolaním a jeho odôvodnením, vyjadrenie

povinnej označila za tendenčné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Oprávnená v dovolaní výslovne tvrdila, ţe došlo k odňatiu jej moţnosti konať pred

súdom ( ).

Pre potreby prejednávanej veci povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe aj

na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa pouţijú ustanovenia

6

, ak osobitný predpis neustanovuje inak ( veta

prvá ).

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznával za účelom ochrany jeho oprávnených záujmov. Ide najmä o právo

predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom

na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo

so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo

zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123,

, , , , ). Na existenciu procesnej vady konania

v zmysle musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ bolo na ňu

v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo

3. decembra 2015 Stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa .“

S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

povaţovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle , ktorá síce je

relevantným dovolacím dôvodom, avšak v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (pozri napr. sp.zn. a , ,

, ) prípustnosť dovolania nezakladá. Len v mimoriadnych

a ojedinelých prípadoch môţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle

, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom

ako celok neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou,

významom a právnymi následkami blíţia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva totiţ princíp právnej istoty môţe ustúpiť iba výnimočne,

a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti

Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny

systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku

2009).

V súlade s musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad

opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním

prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody

jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie

odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces

a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania

podľa v spojení s ), pretoţe mu upiera

moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných

prostriedkov.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou

zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity,

ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak

prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva

predovšetkým vo vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom

odvolací súd síce potvrdil prvostupňové rozhodnutie avšak dôvod, pre ktorý okresný súd

exekúciu zastavil (neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu),

spochybnil v závere svojho odôvodnenia konštatovaním, ţe nie je moţné jednoznačne

uzavrieť ani existenciu platného exekučného titulu. Z takéhoto odôvodnenia potom vyplýva,

ţe odvolací súd nielenţe nepotvrdil prvostupňové rozhodnutie ale v skutočnosti ho povaţoval

za nesprávne, respektíve mal za to, ţe tento záver je predčasný. Ak potom podkladom

pre jeho rozhodnutie a potvrdenie zastavenia exekúcie boli iné skutkové okolnosti a právne

úvahy, ktoré súd prvého stupňa neposudzoval ani nehodnotil, bol na mieste postup v zmysle

Účastníci tak nemali moţnosť zaujať stanoviská k skutočnostiam,

odôvodňujúcim právny záver odvolacieho súdu, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo

aspoň spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu

konania. Porušenie týchto procesných práv je potom prakticky dôsledkom nerešpektovania

ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo

účastníkovi konania sa odopiera moţnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu

súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných (z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím

súdom však rozhodujúcich) skutkových zistení (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 5. apríla 2007 sp.zn. -44).

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje aj ďalší nedostatok náleţitostí

v zmysle , keď odvolací súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou

argumentáciou oprávnenej, ktorá si vyţadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať

eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Oprávnená v odvolaní totiţ namietala,

ţe v zmenkovom konaní ide o tzv. samostatné spoločenstvo účastníkov ( )

vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 1, 2 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb.

Svoju argumentáciu oprela o rozsudok najvyššieho súdu z 27.marca 2001 sp.zn.

(R 35/2002) a zdôraznila, ţe odvolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 3. novembra 2004 č.k. -105 podala len ţalovaná v 3. rade a voči

ţalovanej v 2. rade bol platobný rozkaz ponechaný v platnosti, čo vyplýva aj z odôvodnenia

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2010 č.k. -240, ktorým bolo

rozhodnuté len vo vzťahu k ţalovanej v 3. rade. Napriek tejto argumentácia sa odvolací súd

nevysporiadal s otázkou, o aké spoločenstvo účastníkov išlo v zmenkovom konaní, v ktorom

bol vydaný exekučný titul, ani s tým, aké dôsledky malo podanie odvolania v zmenkovom

konaní len jedným zo ţalovaných účastníkov (ktorým nebola povinná). Nezaoberal sa ani

obsahom odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2010 č.k.

-240, na ktorého výrok síce v odôvodnení odkázal, avšak ho nevyhodnotil

s poukazom na odvolaciu argumentáciu oprávnenej. Tieto otázky boli pre posúdenie veci

(správnosti rozhodnutia exekučného súdu) podstatné a pre nedostatok ich riešenia

v rozhodnutí odvolacieho súdu, nemohol tieto otázky posudzovať a riešiť dovolací súd.

Z tohto dôvodu sa dovolací súd ani nemohol zaoberať otázkou posúdenia dôvodnosti

a zákonnosti zastavenia exekučného konania z pohľadu dovolacích argumentov namietaných

dovolateľkou.

Keďţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237

písm. f/ , ktorá bez ďalšieho je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu,

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie

podľa

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová