Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
564/399259.7c3c06.pdf
PDF · 119.5 KB
No categories available
4Tost/36/2016
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 36/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr Pavla Farkaša
na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2016 v trestnej veci obvineného
T. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296 Tr. zák., za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2, písm. d), 4 písm. c)
Tr. zák. a za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c), 4 písm. b), c)
Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného J. M., proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
zo 6. septembra 2016, sp. zn. 3Tp 7/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie.
Obvineného J. M. ihneď p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica uznesením 4. mája 2016, sp. zn. 3Tp 7/2016, vzal podľa § 71 ods. 1 písm. b),
c) Tr. por. obvineného J. M. do väzby. Najvyšší súd uznesením 25. mája 2016,
sp. zn. 6 Tost 19/2016, sťažnosť obvineného proti tomuto uzneseniu zamietol.
Sudca pre prípravné konanie 6. septembra 2016 uznesením v zmysle § 79 ods. 3
Tr. por. žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Zároveň podľa § 80
ods. 1 písm. c) Tr. por. neuložil nad obvineným dohľad probačného a mediačného úradníka.
Konštatoval, že dôvody, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby aj v tomto štádiu trestného
konania trvajú a vykonaným vyšetrovaním nedošlo doposiaľ k zmene, ktorá by mala vplyv
na odpadnutie dôvodov väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.
Proti uzneseniu včas podal sťažnosť obvinený. Namietol existenciu dôvodov väzby.
V prílohe predložil uznesenie vyšetrovateľa z 21. júna 2016 o vznesení obvinenia M.
v trestnej veci, v ktorej doposiaľ vystupoval ako svedok. V čase rozhodovania prokurátora
a špecializovaného súdu, už M. nevystupoval v procesnom postavení svedka,
ale obvineného. Zamietajúce uznesenie sudcu pre prípravné konanie bolo založené
predovšetkým na svedeckej výpovedi M., ktorá vzhľadom na neskoršie uznesenie
o vznesení obvinenia nemôže obstať. Napadnuté uznesenie je vydané na podklade
nezákonného dôkazu. Uznesenie o vznesení obvinenia M. mu bolo doručené
až 27. septembra 2016. Nemal o ňom vedomosť v čase podávania žiadosti o prepustenie
z väzby a ani v čase rozhodovania špecializovaného súdu o nej, čím mu bola odňatá možnosť
na toto uznesenie poukazovať a bolo porušené jeho právo na obhajobu. V priebehu
vykonaného dokazovania v prípravnom konaní neboli zabezpečené iné relevantné dôkazy,
ktoré by odôvodňovali vznesené obvinenie, resp. dôvody väzby. Navrhol zrušiť uznesenie
prvostupňového súdu a prepustiť ho z väzby, resp. nahradiť väzbu dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Najvyšší súd na podklade sťažnosti preskúmal v intenciách § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil,
že je dôvodná.
V každom štádiu konania je potrebné skúmať, či sú naďalej dané nielen formálne,
ale predovšetkým materiálne podmienky väzby. Najvyšší súd konštatuje, že u obvineného
materiálne podmienky väzby sú v tomto štádiu konania zoslabené na úroveň,
ktorá nedosahuje ani minimálnu hranicu potrebného štandardu.
Nie je pravdou, že vykonaným vyšetrovaním nedošlo ku skutočnostiam, ktoré by mali
vplyv na zmenu, resp. rozplynutie dôvodov väzby, ako tvrdí sudca pre prípravné konanie.
Zo spisu najvyšší súd zistil, že vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru národnej
kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Bratislava uznesením
21. júna 2016, ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 (č. l. 39, I. ZV., Vyšetrovací spis),
podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie (okrem N. S.) M.
pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2, písm. d/, 4 písm. c/ Tr. zák.
a iné. Následne vyšetrovateľ uznesením 22. júna 2016, ČVS : PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016
(č. l. 51, I. ZV., Vyšetrovací spis), vec obvineného M. (a S.) vylúčil
na samostatné konanie. Vyjadrenie obvineného, že uznesenie o vznesení obvinenia M. zo
21. júna 2016 nebolo súčasťou spisu predloženého špecializovanému súdu
v čase rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nie je pravdivé.
Dozorový prokurátor mal vedomosť o vznesení obvinenia M.. Z obsahu uznesenia
o vznesení obvinenia vyplýva, že toto uznesenie bolo vydané na základe pokynu prokurátora
z 21. júna 2016 potom, ako pominuli dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia.
Pokyn je vyšetrovateľom expressis verbis citovaný na 10 strane v poslednom odseku pred
poučením. Aj prvostupňový súd 6. septembra 2016 mal k dispozícii uznesenie
o vznesení obvinenia M. zo 21. júna 2016 a uznesenie z 22. júna 2016 o vylúčení veci
obvineného M. na samostatné konanie.
Najvyšší súd nenašiel dôvod, resp. vysvetlenie prečo uvedenú skutočnosť zamlčal
dozorový prokurátor i sudca pre prípravné konanie.
Pravdivé je tvrdenie obvineného, že čase rozhodovania prokurátora (24. augusta 2016
žiadosti o prepustenie z väzby obvineného prokurátor nevyhovel) a špecializovaného súdu
(6. septembra 2016), už M. nevystupoval v procesnom postavení svedka,
ale obvineného. Nemohol preto prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie opierať
o svedeckú výpoveď M., ktorá bola vykonaná pred vznesením obvinenia.
Na tomto závere nič nemení ani vylúčenie trestnej veci M. na samostatné konanie
22. júna 2016. Nad rámec konštatovaného treba uviesť, že z obsahu výpovede M. ako svedka
ani nevyplýva, že by usvedčoval M. priamo z trestnej činnosti predpokladanej v skutku
pod bodom 7/ (poškodený H., č. l. 17/, I. ZV., Vyšetrovací spis). O M. vypovedal, len to čo
sa dozvedel od iných osôb. M. ani po vznesení obvinenia 21. júna 2016 v tomto skutku
nevystupuje ako spoluobvinený M..
Z obsahu vyšetrovacieho spisu vo zväzkoch I-XII. ZV. predloženého apelačnému
súdu nevyplýva, že M. od 21. júna 2016 ako obvinený bol vypočutý.
Pokiaľ uznesenie o vznesení obvinenia M. bolo obvinenému doručené
až 27. septembra 2016 s odstupom takmer troch mesiacov od dátumu vydania, došlo
k porušeniu jeho práva na obhajobu, zatiaľ ale nie zásadným spôsobom ako tvrdí obvinený.
Z obsahu apelačnému súdu predloženého spisu sa toto tvrdenie obvineného nedá potvrdiť,
ale ani vylúčiť. Ak sa táto okolnosť potvrdí a bude sa to v obdobných procesných situáciách
v rámci dokazovania opakovať s dopadom na zaobstaranie dôkazov bez možnosti obvineného
zúčastniť sa ich, nie je možné sa potom vyhnúť ani záveru, že išlo o účelové meškanie, ktoré
v intenciách zákonného trestného procesu, nie je prípustné a môže v konečnom dôsledku
v budúcnosti aj s inými podobnými nedostatkami viesť k naplneniu dovolacieho dôvodu
podľa písm. c) ods. 1 § 371 Tr. por.
Prokurátor 24. augusta 2016 žiadosti o prepustenie z väzby obvineného M. prokurátor
nevyhovel (č. l. 453, III. ZV., Súdny spis). Rozhodnutie o neprepustení M. oprel, okrem už
spomínanej procesne nepoužiteľnej svedeckej výpovede M.,
i o výpovede spoluobvineného K. a svedkov H. a V.. K obsahu výpovede H. sa bližšie
nevyjadril. Ale z výpovedí V. a K. vyvodil zaradenie M. do skupiny T.. Túto argumentáciu
prevzal aj sudca pre prípravné konanie do zamietajúceho uznesenia zo 6. septembra 2016.
M. bolo vznesené obvinenie 2. mája 2016 (č. l. 11, I. ZV., Vyšetrovací spis). Trestné
stíhanie vo veci začalo 4. februára 2016.
Obvinený K. bol zadržaný ako podozrivý 2. mája 2016, v ten istý deň mu bolo
vznesené obvinenie. Ako podozrivý 2. mája 2016 (č. l. 263 I. ZV., Vyšetrovací spis) k M.
nepovedal nič.
V pozícii obvineného (č. l. 571, II. ZV., Vyšetrovací spis)
2. mája 2016 M. po mene nepoznal, len podľa prezývky, potvrdil, že M. sa poznal s F.
a W. (prezývaným T.), ale nevedel, čo pre nich robil, poprel akúkoľvek trestnú činnosť (č. l.
579, II. ZV., Vyšetrovací spis),
15. júla 2016 M. už označil ako „J. M.“ a potvrdil, že sa stretával aj s T., S., R. aj
s ostatnými obvinenými, robil ochrankára F., potvrdil trestnú činnosť u ostatných osôb (č. l.
591, 594, 597, 615 II. ZV., Vyšetrovací spis).
V. pôvodne vystupoval vo veci ČVS:PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 (poškodený H.)
týkajúcej sa trestného činu podvodu a obzvlášť závažného zločinu vydierania. Trestné
stíhanie bolo začaté 31. októbra 2011. Vo veci ČVS: PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 M.
nevystupoval ako obvinený. S vecou ČVS:PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 bola táto vec spojená
na spoločné konanie až 22. apríla 2016 (č. l. 7). Uznesenie o vznesení obvinenia v pôvodnej
veci ČVS:PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 pod bodom 2/ - č. l. 2141
z 24. septembra 2015 osobám: W., S., F., V., bolo zrušené v bode 2/ u všetkých 20. januára
2016 a W. z tejto veci bol vylúčený (č. l. 2178). V. v pozícii obvineného 30. septembra
2015 vo veci ČVS:PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 - č. l. 2239 (VI. ZV., Vyšetrovací spis) k M.
nepovedal nič. Výsluch bol vykonaný pred spojením vecí na spoločné konanie s vecou
ČVS:PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 (22. apríla 2016) a pred začatím trestného stíhania (4.
február 2016) a vznesením obvinenia M. (2. máj 2016). V. 4. marca 2016 v pozícii svedka
vo veci ČVS:PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 (č. l. 2677 ZV. VII Vyšetrovací spis, ako svedok
preto, lebo uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené), bol vypočutý síce po začatí
trestného stíhania (4. február 2016), ale pred spojením oboch veci na spoločné konanie (22.
apríla 2016) a pred vznesením obvinenia M. (2. máj 2016). V tejto výpovedi V.
4. marca 2016 napokon uviedol iba to, že vie o tom, že M. patrí do skupiny T. O trestnej
činnosti M. nehovoril (č. l. 2682 VII. ZV., Vyšetrovací spis).
Poškodený H. vo veci ČVS:PPZ-281NKA-PZ-BA-2016, (pôvodne, ale spis
pod ČVS: ORP-802/OEK-B1-2011) vo výpovedi, ktorá je zaznamenaná v zápisnici
o trestnom oznámení na č. l. 2090-2096 a násl. VI. ZV., Vyšetrovací spis, nespomenul M. ani
jedným slovom. Ako svedok vypovedal (č. l. 2439 a násl. VII. ZV., Vyšetrovací spis) 17. júla
2012, 20. februára, 25. marca a 26. apríla 2013, 14. júla 2015 a 1. apríla 2016. Aj výpoveď 1.
apríla 2016 bola realizovaná síce po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia
M. (2. mája 2016) a pred spojením s vecou ČVS:PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 (22. apríla
2016) na spoločné konanie. H. sa ako svedok k M. nevyjadril. Na č. l. 2543 VII. ZV.,
Vyšetrovací spis, doslova uviedol, že prezývka „J.“ mu nič nehovorí. Prokurátor zrejme preto
sa k obsahu výpovede H. bližšie ani nevyjadril.
Výsluchy V. a H. boli nespochybniteľne vykonané v inej trestnej veci pred vznesením
obvinenia M. 2. mája 2016 a pred spojením veci s vecou
ČVS:PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 na spoločné konanie 22. apríla 2016. Ich obsah je preto
procesne nepoužiteľný v danej väzobnej veci. Po vznesení obvinenia M. 2. mája 2016 ako
svedkovia neboli vypočutí.
Najvyšší súd konštatuje, že miera podielu jednotlivých páchateľov na páchaní trestnej
činnosti nie je v posudzovanej veci rovnaká. Z doteraz nazhromaždených dôkazov nie je
preukázané, že by sa obvinený podieľal na násilnej trestnej činnosti, vydieraní, požičiavaní
finančných prostriedkov a následnom vymáhaní. Z trestnej činnosti ho priamo neusvedčujú
ani spoluobvinení a procesne použiteľné výpovede svedkov V. a H. nie sú zadovážené, hoci
od vznesenia obvinenia M. (2. máj 2016) uplynulo už päť mesiacov. Výpoveď M. ako svedka
je procesne nepoužiteľná z dôvodov uvedených na strane 3-4 tohto rozhodnutia. K. potvrdil
iba to, že M. sa stretával s T., S., R. aj s ďalšími spoluobvinenými a robil ochrankára F.. Sám
prokurátor pritom uviedol, že práca ochrankára nie je trestná činnosť.
Je pravda, že v danej etape konania a v súvislosti s väzobným rozhodovaním sa
dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci meritórneho rozhodovania
na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje sa tu požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli
spáchané, napĺňajú znaky konkrétnych trestných činov a zároveň existuje dôvodné
podozrenie, že na týchto sa podieľal i obvinený.
Intenzita dôvodnosti podozrenia z pohľadu existencie materiálnych podmienok väzby
konkrétneho obvineného sa musí od momentu jeho vzatia do väzby plynutím času
a vykonávaním ďalších procesných úkonov potvrdzovať a posilňovať a nie naopak
zoslabovať a rozplývať.
Od posledného rozhodnutia najvyššieho súdu (25. mája 2016) sa dôkazná situácia
podstatne zmenila v tom smere, že svedecká výpoveď M., ktorá bola vykonaná
pred jemu vzneseným obvinením je ako dôkaz v trestnom konaní procesne nepoužiteľná. V. a
H., hoci od vznesenia obvinenia M. (2. máj 2016) uplynulo už päť mesiacov doposiaľ neboli
vypočutí ako svedkovia v danej veci a ich výpovede v inej veci sú rovnako procesne
nepoužiteľné.
Vzhľadom na nedostatočnú prítomnosť materiálnych podmienok väzby odpadol dôvod
preskúmania opodstatnenosti existencie formálnych podmienok väzby z pohľadu naplnenia
konkrétnych skutočnosti predpokladaných v písm. b), c) ods. 1 § 71 Tr. por.
Na základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol tak ako sa uvádza v enunciáte
uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Bratislava 4. október 2016
JUDr. Štefan H a r a b i n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová