Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-107-2020.pdf
PDF · 267.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/107/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V.. K. C., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 2/ V.. I. C., C.., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, zastúpení advokátkou Mgr. Ľudmilou Krajinčákovou Blahovou, J. Hollého 1468/9, Veľké Zálužie, IČO: 42 208 564, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ U. R., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 2/ N. I., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 3/ Z. I., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 4/ I. Y., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 5/ K. Y., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 6/ G. U., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XX, T., 7/ Obec Semerovo, Semerovo 345, IČO: 00 309 257, zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, Semerovo 414, IČO: 31 823 807, o správnej žalobe žalobcov zo dňa 06. 07. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/016137-002 zo dňa 30. 04. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratým účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 15. 03. 2018 štátny stavebný dohľad (ďalej len „ŠSD“), Ing. W. E., poverený zamestnanec spoločného stavebného úradu oznámil Obci Semerovo zistenie nepovolenej stavby. Z oznámenia vyplývalo, že dňa 15. 03. 2018 bolo vykonané miestne zisťovanie v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/ X v katastrálnom území G. za účasti Ing. K. C. a bolo zistené, že počas leta v roku 2016 na monolitické betónové základové pätky v počte 6 ks sa umiestnila na pozemku mobilná bunka pôdorysných rozmerov 3,01 m x 7,34 m a výšky 2,9 m, ktorá je vo vzdialenosti min. 7,25 m od uličného oplotenia a od oplotenia susedného pozemku parc. č. XXX/XX vo vzdialenosti 2,27 m; bunka sa užíva na uskladnenie materiálu na plánovanú prístavbu k rodinnému domu na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/XX. Časť pozemku, ktorý pôvodne mal spád k východnej hranici pozemku - smerom k susednému pozemku parc. č. XXX/ X, výkopom sa výškovo upravil do vodorovnej úrovne tak, že maximálny výkop pri západnej hranici pozemku je cca 1,1 m; vykopaná zemina je deponovaná na pozemku za upravenou vodorovnou plochou do výšky max. 2 m. Na takto vodorovne upravený terén v mesiacoch október - november 2017 vybudovali 2 spevnené plochy z cestných železobetónových panelov rozmerov 2 m x 3 m, ktorých niektoré škáry sa na mieste dobetónovali; na obidvoch takto vybudovaných spevnených plochách sú umiestnené oceľové prepravné a skladové kontajnery pôdorysných rozmerov 2,42 m x 12,16 m, výšky 2,88 m; jeden kontajner je prázdny - neužíva sa, druhý (bližšie k susednému pozemku parc. č. XXX/X) sa užíva na uskladnenie materiálu na plánovanú prístavbu k rodinnému domu a vyradených elektronických prístrojov pre vlastnú
zberateľskú potrebu a záľubu vlastníka stavby. Stavby nie sú pripojené na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Na pozemku sa nachádza aj elektrická prípojková skriňa, napojená podzemným káblom zo stavby na pozemku parc. č. XXX/XX. Úpravy terénu a stavby uskutočňovali vlastníci pozemku
- žalobcovia.
Zároveň bolo konštatované, že konštrukcie spĺňajú náležitosti podľa ustanovenia § 43 ods. 1 stavebného zákona, preto sa považujú za stavby. Orgánu ŠSD nebolo vlastníkmi stavby predložené povolenie na úpravy terénu, územné rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, ani oznámenie k ohláseniu drobnej stavby. Na základe zistenia, že stavba je realizovaná bez predpísaného povolenia, orgán ŠSD v súlade s § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona v zápisnici vyzval vlastníka stavby na bezodkladné zastavenie stavebných prác na predmetnej stavbe a oznámil stavebnému úradu (Obci Semerovo) nepovolenú stavbu.
K uvedenému bolo priložené poverenie zo dňa 28. 02. 2018 starostu obce Semerovo vykonaním činnosti orgánu štátneho stavebného dohľadu so zameraním na zisťovanie dodržiavania ustanovení stavebného zákona a súvisiacich predpisov na uskutočnenie terénnych úprav alebo stavby na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X v katastrálnom území G., vo vlastníctve žalobcov.
Okrem toho bola vyhotovená fotodokumentácia a súčasťou administratívneho spisu boli aj výpisy z katastra nehnuteľností a tiež príslušná časť z územného plánu obce.
2. Obec Semerovo ako stavebný úrad vydal dňa 19. 03. 2018 oznámenie o začatí konania o odstránení stavieb a tiež realizoval výzvu na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavieb. Uviedol, že na základe priebehu konania stavebný úrad v súlade s § 88 ods. 1 stavebného zákona z vlastného podnetu začína konanie o dodatočnom povolení stavby a súčasne vyzval vlastníkov stavieb, aby najneskôr v lehote do 90 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložili žiadosť o dodatočné povolenie stavieb podľa § 88a a § 58 stavebného zákona a v rozsahu § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ktorými vlastníci stavieb v súlade s § 88a stavebného zákona majú preukázať, že dodatočné povolenie stavieb nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Predkladaná projektová dokumentácia stavby má obsahovať aj údaje o vykonaných stavebných prácach a úpravách pozemku a o prácach, ktoré je potrebné ešte uskutočniť k dokončeniu stavby. Zároveň rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2018 stavebný úrad prerušil konanie na dobu predloženia podkladov podľa výzvy zo dňa 19. 03. 2018. Žalobcovia podaním zo dňa 25. 06. 2018 požiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavieb pred uplynutím lehoty, čomu stavebný úrad vyhovel a lehotu predĺžil do 27. 08. 2018.
3. Dňa 14. 08. 2018 bola stavebnému úradu zo strany žalobcov doručená žiadosť o dodatočné vydanie stavebného povolenia v súlade s § 35 a § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 3 a § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v rámci čoho bol vymedzený názov stavby - kontajnerové úložné priestory, druh a účel stavby bol uvedený ako jednoduchá stavba plniaca doplnkovú funkciu k hl. stavbe, miesto stavby Semerovo 150, č. parcely XXX/ X, stavba trvalá, predpokladaný termín dokončenia stavby 2022, predpokladané rozpočtové náklady stavby 10.000 eur, druh pozemku bol vymedzený ako záhrada. Okrem toho bolo uvedené, že stavba bude plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe - rodinný dom na parcele č. XXX/X a XXX/XX - byt č. 2. Stavba bude využívaná pre súkromné účely ako garáž, sklad, hobby priestor. Členenie stavby bolo uvedené 1/ obytný unimoobjekt so sedlovou strechou a podkrovím, 2/ skladový priestor tvorený dvomi lodnými kontajnermi prestrešenými spoločnou sedlovou strechou. Súčasťou žiadosti bola aj kópia katastrálnej mapy a výpis z listu vlastníctva.
4. Následne stavebný úrad podaním zo dňa 31. 08. 2018 realizoval výzvu na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby a to v súlade s § 60 ods. 1 stavebného zákona im uložil povinnosť, aby do 60 dní odo dňa doručenia výzvy predloženú žiadosť a podklady doplnili. 1/ Žiadosť bola podaná na „dodatočné vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia“. Ustanovenia stavebného zákona neumožňujú dodatočné vydanie územného rozhodnutia
o umiestení stavby, preto stavebný úrad vo veci nemôže konať. Stavebný úrad vo veci koná podľa ustanovení § 88 a § 88a a súvisiacich predpisov o odstránení stavby, príp. o dodatočnom povolení stavby tak, ako uviedol v oznámení z 19. 03. 2018. 2/ Predloženú dokumentáciu stavby vypracovala Ing. G. U.. V súlade s § 45 ods. 6 písm. a) stavebného zákona predložte doklady na preukázanie, že spracovateľka dokumentácie má príslušné odborné vzdelanie na vypracovanie dokumentácie a projektu stavby. 3/ Podľa zistenia orgánu štátneho stavebného dohľadu z 15. 03. 2018 bunka je vo vzdialenosti cca 7,25 m od uličnej hranice pozemku, cca na úrovni rozvádzača nn. Podľa predloženej dokumentácie „táto unimobunka sa premiestni...“ a vzdialenosť bunky od uličnej hranice má byť 10.620 mm. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby nemôže byť odstránenie stavby a umiestnenie na novom mieste, iba dodatočné povolenie už vykonaných stavebných prác alebo nariadenie úpravy stavby. Vlastník stavby nepovolenú stavbu môže odstrániť dobrovoľne, inak ak dodatočné povolenie nie je možné, stavebný úrad mu to má nariadiť. Preto zabezpečte úpravu dokumentácie tak, aby predmetom bol iba ten objekt, ktorý má byť predmetom konania o dodatočnom povolení stavby. 4/ Uveďte termín, kedy bude bunka z existujúceho miesta odstránená (umiestnenie a realizácia bunky na novom mieste = novostavba, podlieha územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu v rámci iného konania na základe žiadosti stavebníka). 5/ Podľa platného územného plánu Obce Semerovo pre pozemok parc. č. XXX/X medzi existujúcimi rodinnými domami je určené funkčné využitie pre výstavbu rodinného domu. Dokumentáciu a účel stavby uveďte do súladu s platným územným plánom Obce Semerovo. 6/ Podľa žiadosti o unimoobjekt má byť obytný. Ak má slúžiť na bývanie, musí spĺňať predpisy pre budovy na bývanie, vrátane ST 73 4301. 7/ Podľa ustanovenia § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia pre stavebné konanie, preto zabezpečte doplnenie dokumentácie stavby v rozsahu § 9 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 8/ Zároveň vyzval na predloženie kladných rozhodnutí, stanovísk, vyjadrení, súhlasov, posúdení alebo iných opatrení dotknutých orgánov štátnej správy a obce v súlade s§ 8 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. 9/ Následne vyzval, aby v súlade § 8 ods. 1 písm. c), f) a g) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. doplnili údaje. 10/ V poslednom bode vyzval na doplatenie správneho poplatku. Žalobcovia opätovne požiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby pred uplynutím lehoty, čomu stavebný úrad podaním zo dňa 31. 10. 2018 vyhovel a predĺžil lehotu o 60 dní. Dňa 28. 12. 2018 žalobcovia podali ďalšiu žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby pred uplynutím lehoty, čomu opätovne stavebný úrad podaním zo dňa 02. 01. 2019 vyhovel a opätovne vymedzil nedostatky, na ktorých odstránenie vyzval žalobcov.
5. Dňa 27. 02. 2019 žalobcovia doplnili podania a uviedli, že objekty, ktoré sú predmetom žiadosti o dodatočné povolenie stavby ostanú v pôvodnej polohe, unimobunka zo svojej pozície nebude odstránená ani premiestnená. Ak by bolo v budúcnosti z nejakého dôvodu potrebné ju odstrániť, budú žiadať povolenie na odstránenie stavby. Vlastník pozemku parc. č. XXX/X v blízkom časovom horizonte neuvažuje o stavbe rodinného domu na tejto parcele, ani ju nehodlá pre tento účel pre nikoho uvoľniť, ale chce objekty umiestnené na tejto parcele plniace doplnkovú funkciu ku hlavnej stavbe - rodinnému domu č. XXX využívať na skladovanie a ako hobby priestory pre súkromné účely. Reálne prepojenie súboru parciel (vnútorne otvorený a prístupný priestor po spevnených plochách), ktorého predmetná parcela je súčasťou umožňuje využívanie objektov na nej umiestených vo funkcii objektov plniacich doplnkovú funkciu ku hlavnej stavbe RD č. XXX a teda napríklad na tejto parcele i zdieľať v jej priestore inžinierske siete s objektami na nej umiestnenými - napr. elektrickú prípojku. Umiestnenie RD nie je vylúčené. Unimoobjekt v zmysle nového projektu nie je budova určená na bývanie. Zároveň poprosili o prehodnotenie požiadaviek bodu 7 až 10 a ich rozsahu, na základe predloženej novej dokumentácie. Súčasťou bol diplom vydaný pre Bc. G. U..
6. Následne stavebný úrad v zmysle novej projektovej dokumentácie vyzval žalobcov podaním zo dňa 07. 03. 2019 na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby a to predloženie kladných rozhodnutí, stanovísk, vyjadrení, súhlasov, posúdení alebo iných opatrení dotknutých orgánov štátnej správy a obce v súlade s § 8 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ako aj uvedenie skutočností v zmysle § 8 ods. 1 písm. c), g) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. V závere stavebný úrad upozornil, že ak nebudú
potrebné doklady v stanovenej lehote predložené, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad v zmysle § 88a ods. 2 nariadi odstránenie stavby.
7. Dňa 17. 04. 2019 žalobcovia doplnili podanie a predložili stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, ako aj záväzné stanovisko Obce Semerovo, ako aj doplnili projektovú dokumentáciu o požiarno- bezpečnostné riešenie. Vyjadrenie Západoslovenskej distribučnej a.s. nepriložili.
8. Podaním zo dňa 25. 04. 2019 stavebný úrad vykonal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, z ktorého bola spísaná zápisnica dňa 10. 05. 2019.
9. Na základe zisteného skutkového stavu stavebný úrad vydal rozhodnutie (prvé v poradí) č. 76/2018-17 zo dňa 14. 05. 2019, ktorým zamietol žiadosť vlastníka stavby o vydanie dodatočného povolenia stavby a nariadil vlastníkovi stavby odstránenie stavby. V odôvodnení uviedol, že vlastník stavby v konaní nepreukázal, že stavba má slúžiť výlučne pre potreby rodinného domu a jeho domácnosti. Zistenia stavebného úradu a účastníkov konania pri miestnom zisťovaní nevylúčili, že stavba by mala slúžiť aj na podnikateľskú činnosť vlastníka stavby, čoho dôkazom bol rozsah stavby (vrátane návrhu dobudovania spevnených plôch a príjazdu z miestnej komunikácie), pripravené materiály a zariadenia, nachádzajúce sa v stavbe, ako aj údaje zo živnostenského registra s miestom podnikania na adrese G. XXX. Platný územný plán pre predmetné územie určuje iba možnosť umiestnenia domu a k nemu prislúchajúceho nevyhnutného zariadenia, podnikateľské činnosti nepripúšťa. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU- NR-OVBP2-2019/036264-004 zo dňa 16. 09. 2019 tak, že podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie Obce Semerovo zo dňa 14. 05. 2019 zrušil a vec vrátil Obci Semerovo na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Vytýkal pritom porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, majúc pritom za to, že podľa § 46 správneho poriadku správny orgán nemohol vo výroku rozhodnutia zamietnuť žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, keďže vo veci konal z vlastného podnetu. Následne poukázal na územný plán a príslušné právne predpisy, ku ktorým poskytol výklad ich aplikácie a vytkol stavebnému úradu, že na rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 19. 03. 2018 stavebný úrad nevyznačil právoplatnosť rozhodnutia.
10. Podaním zo dňa 06. 11. 2019 stavebný úrad vydal oznámenie o pokračovaní konania o odstránení stavby a dodatočnom povolení stavby.
Námietky podali N. I., Z. I. a U. R..
11. Stavebný úrad rozhodnutím č. 76/2018-30 zo dňa 16. 12. 2019 vydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby, v ktorom uviedol, že nariaďuje vlastníkovi stavby odstránenie stavby Kontajnerové úložné priestory v členení SO-01 Unimobunka, SO-02 Kontajner č. 1, SO-03 Kontajner č. 2, miesto stavby: Semerovo na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X, v katastrálnom území G. Dôvodil tým, že vlastník stavby v konaní nepreukázal, že stavba má slúžiť pre potreby rodinného domu a jeho domácnosti. Zistenia stavebného úradu a účastníkov konania pri miestnom zisťovaní nevylúčili, že stavba by mala slúžiť aj na podnikateľskú činnosť vlastníka stavby, čoho dôkazom bol rozsah stavby, pripravené materiály a zariadenia, nachádzajúce sa v stavbe. Platný územný plán obce pre predmetné územie určuje iba možnosť umiestnenia obytného domu a k nemu prislúchajúceho nevyhnutného zariadenia, podnikateľské činnosti nepripúšťa.
12. Aj proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
13. Napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/016137-002 zo dňa 30. 04. 2020 žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie Obce Semerovo č. 76/2018-30 zo dňa 16. 12. 2019 potvrdil.
V odôvodnení poukázal na priebeh konania tak, ako je opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, napadnuté rozhodnutie a odvolanie. Následne poukázal na príslušné právne predpisy a mal za to, že Územný plán obce Semerovo bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. IV/3/2003-A-I zo dňa 29. 05. 2003, Zmeny a doplnky č. 1 územného plánu obce vypracované a schválené v roku 2016 predmetnú časť neriešili a zostala tak bez zmeny.
Pozemok parc. č. XXX/X k.ú. G., je súčasťou funkčne stabilizovaného územia, pre ktoré je územným plánom obce, v časti priľahlej k miestnej obslužnej komunikácie definované prevládajúce funkčné využitie „bývanie“, ako „plochy navrhovaných rodinných domov - dostavba + rozvoj“ bez bližšieho určenia priestorových a funkčných regulatívov. V zadnej časti pozemku je tak, ako vyplýva z grafickej časti schváleného územného plánu definovaného funkčné využitie „zeleň - súkromná + účelová“.
Následne poukázal na § 45 ods. 1, 4, 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 43 ods. 1 stavebného zákona. Uvedené stavby podľa projektovej dokumentácie majú byť pripojené na elektrickú prípojku v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) stavebného zákona. Okrem toho s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, 2, § 57 ods. 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.
V praxi môže nastať aj taká situácia, že počas konania o dodatočnom povolení sa preukáže, že stavbu nemožno dodatočne povoliť. V takom prípade stavebný úrad v zmysle odseku 5 nariadi odstránenie stavby.
Podľa stavebníkov sa jedná o zariadenie staveniska pre budúcu stavbu k rodinnému domu. Platí ust. § 58 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska a stavbu zariadenia staveniska možno povoliť len v súvislosti so stavbou.
Žalovaný konštatoval, že predmetné stavby „Kontajnerové úložné priestory“ na parc. č. XXX/X v k.ú. G. nie sú doplnkové stavby podľa § 45 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nakoľko na uvedenom pozemku sa nenachádza žiadna hlavná stavba, a preto nemôže sa na uvedenom pozemku k nej nachádzať doplnková stavba.
Okrem toho poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad vo veci konal z vlastného podnetu a nie podľa návrhu, v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 a § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., nemôže konať o zamietnutí žiadosti o vydaní dodatočného povolenia.
Až keď sa na základe predložených dokladov preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, oznamuje začatie konania o dodatočnom povolení stavby.
Na základe uvedeného rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. Žalobcovia žalobou zo dňa 06. 07. 2020, doručenou súdu dňa 08. 07. 2020, sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/016137-002 zo dňa 30. 04. 2020, ako aj rozhodnutia stavebného úradu č. 76/2018-30 zo dňa 16. 12. 2019 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
15. V prvom rade v rámci svojej žaloby poukázali na skutočnosť, že dňa 24. 10. 2017 podali na stavebný úrad žiadosť o povolenie terénnych úprav podľa § 71 stavebného zákona na pozemku parc. č. XXX/X, pričom v žiadosti navrhli uskutočniť terénne úpravy, vytvoriť vodorovnú plochu rozmerov 15x 14,3 m, s pokládkou cestných panelov o rozmeroch 2x3 metre do pieskového lôžka a to pre neskoršie umiestnenie skladovacích kontajnerov. Stavebný úrad rozhodnutím č. 363/2017-2 zo dňa 30. 10. 2017 rozhodol tak, že ich žiadosť zamietol z dôvodu, že žiadateľmi navrhovaná spevnená plocha je stavbou v zmysle stavebného zákona a je možné ju uskutočňovať len na základe stavebného povolenia a nie územného rozhodnutia.
16. Následne poukázali na zverejnené pokyny pre stavebníkov stavebným úradom v Petržalke s vymedzením drobné stavby a stavebné úpravy.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že tak stavebný úrad v Petržalke, ako i kdekoľvek na Slovensku má povinnosť postupovať v zmysle zákona, v jeho medziach a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, mali za to, že je postup stavebného úradu obce Semerovo šikanóznym výkonom jeho moci, keď odmietol vyhovieť žiadosti žalobcov a dokonca nariadil stavbu odstrániť.
Poukázali pritom na to, že Obec Semerovo vykonala dňa 15. 03. 2018 Štátny stavebný dohľad (ďalej len ako „ŠSD“). Na základe zistení úrad oznámil, že ide o stavby, pričom uviedol definíciu stavby tak, ako je uvedená v zmysle § 43 ods. Stavebného zákona a rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2018 začal konanie o odstránenie nepovolených stavieb - spevnené plochy, sklady, mobilná bunka, elektrická prípojka. S poukazom na uvedené mali za to, že už zo samotného rozhodnutia stavebného úradu, ako aj z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že stavebný úrad na základe zisteného skutkového stavu tento nesprávne právne a technicky posúdil, pričom napr. „stavba“ mobilná bunka, stavba „spevnené plochy“ už len z podstaty veci nespĺňajú podmienky zákona o označení stavby a už vôbec nie, ak ich ŠSD opísal pri obhliadke tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu.
Nakoľko žalobcovia nemali záujem „bojovať“ so stavebným úradom obce Semerovo, ale mali záujem vykonať prístavbu svojho rodinného domu a uložiť stavebný materiál, ako i iný svoj majetok do týchto kontajnerov, s cieľom ochrany pred nepriaznivým počasím, či možnou krádežou, na základe ŠSD vykonaným stavebným úradom a „odporučení“ príslušného úradníka stavebného úradu, podali žiadosť na dodatočné povolenie stavby.
Žalobcovia následne doručili na stavebný úrad Žiadosť o dodatočné vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia Kontajnerové úložné priestory v členení 1) obytný unimoobjekt so sedlovou strechou a podkrovím, 2 skladový priestor tvorený dvomi lodnými kontajnermi prestrešenými spoločnou sedlovou strechou po tom, čo stavebný úrad začal konanie o odstránení a dodatočnom povolení nepovolených stavieb. Prestrešenie oboch objektov navrhli žalobcovia iba z dôvodu „odporučenia“ úradníka stavebného úradu „aby to pasovalo do zástavby“ aj napriek skutočnosti, že tieto zariadenia prestrešiť nie je potrebné a iba spôsobuje navýšenie nákladov na ich umiestnenie.
Stavebný úrad žalobcom o.i. oznámil, aby predložili doklad o príslušnom odbornom vzdelaní zodpovednej projektantky Ing. G. U. a tým preukázali súlad so zákonom § 45 ods. 6 písm. a), ktorou boli
projekty parafované. Takýto postup stavebného úradu je absurdný a šikanózny bez akejkoľvek opory v právnych normách.
Doplnením podania zo dňa 27. 02. 2019 doplnili stavebnému úradu požadované dokumenty, pričom uviedli, že objekty umiestnené na tejto parcele majú plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a majú záujem ich využívať ako skladové a hobby priestory. Následne žalobcom stavebný úrad zaslal výzvu zo dňa 07. 03. 2019 na doplatenie poplatku ešte 180 eur, nakoľko ide o 3 samostatné objekty a za jeden objekt je poplatok 90 eur, pričom namietol, že predložená dokumentácia neobsahuje požiarno- bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov.
K tomu žalobcovia uviedli, že v zmysle stavebného zákona drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
Jednoduché stavby sú v zmysle stavebného zákona : a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie, b) stavby na individuálnu rekreáciu, c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, d) oporné múry, e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m, f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Taktiež dodali, že v zmysle zákona č. 314/2001 Z.z. o požiarnej ochrane a konkrétne § 25 ods. 4 sa štátny požiarny dozor podľa od. 1 písm. b) nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách. Zákon č. 314/2001 Z. z. o Požiarnej ochrane stanovuje, že pre drobné a jednoduché stavby sa projektová dokumentácia neschvaľuje a dokonca sa nevykonáva ani kolaudácia týchto drobných a jednoduchých stavieb štátnym požiarnym dozorom. Čo je súčasťou štátneho požiarneho dozoru okrem iného definuje § 25 ods. 1 písm. b). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade jednoduchej/drobnej stavby, ktorú nie je potrebné kolaudovať - postačuje ohlásenie stavebnému úradu a nie je potrebné dokladať žiadaný projekt, a ktorý sa dokladá v kolaudačnom konaní, čo nie je ich prípad.
Ďalej bolo žalobcom od stavebného úradu doručené skoršie rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby zo dňa 14. 05. 2019, proti ktorému podali odvolanie a Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe rozhodnutia zo dňa 16. 09. 2019 č. OU-NR-OVBP2-2019/036264-004, vec zrušil a vrátil obci Semerovo na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Pričom uviedol, že stavebný úrad pochybil, keď vo výroku rozhodnutia zamietol žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia.
Z vyššie uvedeného považovali za zrejmé, že stavebný úrad tvrdí, že na pozemku 925/2 sa nenachádza žiadny rodinný dom, že pri miestnom zisťovaní sa v stavbe zistili také zariadenia a materiály, ktoré neslúžia pre potrebu domácnosti vlastníka stavby. Mali za to, že stavebný úrad tak svojimi tvrdeniami popiera vlastné zistenia, ako i reálny stav. Je pravdou, že na pozemku parc. č. XXX/X sa nenachádza žiadny rodinný dom. Žalobcovia sú spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XXX (G.), nachádzajúceho sa na vedľajšom pozemku (parc. č. XXX/X, XXX/XX), pričom spolu s ďalšími pozemkami vytvárajú jeden celok, ktorý je spoločne oplotený a užívaný. Na rodinnom dome s.č. XXX v súčasnosti prebieha rekonštrukcia, ktorá bola povolená na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu Semerovo. Preto vyjadrenie stavebného úradu, že na pozemku XXX/X sa nenachádza rodinný dom a v stavbe sa nachádzajú materiály neslúžiace potrebám domácnosti, je absurdné. Stavebný úrad nemá žiaden legitímny dôvod prezumovať na základe „voľnej úvahy“, na aké účely bude drobná stavba slúžiť, pričom sa odvoláva na živnostenské oprávnenie vlastníka drobnej stavby, aj napriek tomu, že tento svoju podnikateľskú činnosť ukončil. Nie je možné argumentáciu stavebného úradu opierať iba o možnosť, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť v budúcnosti obnoví, resp. neobnoví, alebo o skutočnosť, že v kontajneroch skladuje veci, ktoré by mohli súvisieť s ukončenou podnikateľskou činnosťou žalobcu, pričom ani túto skutočnosť stavebný úrad nemá preukázanú. Stavby majú slúžiť ako skladovacie priestory k už postavenému rodinnému domu, tzn. na skladovanie rôznych vecí, ako i uloženie stavebného materiálu, či iného svoj majetku do týchto kontajnerov.
Ďalej stavebný úrad uviedol, že „žiadosť o vydanie stavebného povolenia ani projekt rodinného domu, podaný stavebníkom k stavebnému konaniu neuvažoval so zriadením staveniska na pozemku XXX/ X, teda na uvedenom pozemku v súvislosti so stavbou nebolo povolené žiadne zriadenie zariadenia staveniska“. Stavebný úrad opätovne bez opory v platnom práve uvádza len svoje tvrdenia, pričom neuviedol jedinú normu, z ktorej vyplýva, že je potrebné žiadať povolenie na zriadenie zariadenia staveniska na vlastnom pozemku počas prebiehajúcej výstavby. Pokiaľ stavebný úrad tvrdí, že žiadateľ neuvažoval so zriadením staveniska, nakoľko to nie je v žiadosti, tak poukázali na skutočnosť, že stavebný úrad vedel od vykonania ŠSD, na ktorom pozemku sú stavby umiestnené, pričom do rozhodnutia tieto skutočnosti nerozporoval, ani tak neumožnil žiadateľom sa k nim vyjadriť.
Okrem toho poukázali na ďalšie závery stavebného úradu a mali za to, že nesúlad stavby s územným plánom preukázaný vyššie je tvrdením zmätočným, nepreskúmateľným a bez primeraného odôvodnenia s použitím právnych noriem. Odkázať na námietky účastníka ako odôvodnenie orgánu pri vydaní rozhodnutia je len dôkazom neschopnosti úradu riadne rozhodnúť ako i rozhodnutie riadne odôvodniť. S poukazom na ďalšie námietky ustálili, že poukaz na nesúlad umiestnenia stavby s urbanistickým a architektonickým charakterom prostredia bez uvedenia právnej normy je nepreskúmateľným. Okrem toho mali za to, že záver prijatý stavebným úradom nevychádza ani z územného plánu, ani príslušných ustanovení stavebného zákona a nie je v súlade so zisteným skutkovým stav, ale len domnienok stavebného úradu a susedov ako účastníkov konania. Následne poukázali na rozhodovaciu prax rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžo/154/2010 a § 11 ods. 5 stavebného zákona. Vytýkali, že stavebný úrad neuviedol žiadne subjektívne práva, ktoré by boli rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby dotknuté, resp. by mohli byť dotknuté, okrem tvrdenia, že rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore s územným plánom a hroziacou „nepohodou“ vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Predmetné stavby nie sú v ochrannom pásme, nie je na nich stavebná uzávera ani vecné bremeno, resp. akékoľvek iné obmedzenie ich užívania. Je potrebné taktiež uviesť, že každý vlastník stavby pri jej užívaní je povinný rešpektovať podmienky nezávadnosti voči životnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva a vykonávať svoje vlastnícke právo tak, aby nepoškodzoval ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Z uvedených dôvodov, by samotné povolenie umiestnenia stavby na predmetných parcelách nepredstavovalo žiaden zásah do práv vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Naopak, rozhodnutím o odstránení stavby, došlo bez pochyby k zásahu do vlastníckeho práva stavebníka, pričom zákonnosť takéhoto zásahu je viac než diskutabilná, keďže zákonný dôvod na zakázanie výstavby stavieb kontajnerových úložných priestorov slúžiacich na uskladnenie stavebného materiálu, potrieb domácnosti, hobby predmetov, ktorá je územným plánom obce určená na individuálnu bytovú výstavbu, neexistuje.
Zároveň namietali skutočnosť, že stavebný úrad protiprávne trvá na dodržiavaní zákonných ustanovení nevzťahujúcich sa na drobné a jednoduché stavby. Stavebný úrad skutkový stav nesprávne právne a správne posúdil. Stavebný úrad nemá žiadne legitímne právo na základe „voľnej úvahy“ prezumovať, na aké účely bude „stavba“ slúžiť, pričom sa odvoláva na živnostenské oprávnenie vlastníka. Tak ako stavebný úrad správne uviedol živnostenské oprávnenie nemení účel užívania stavby. Je absolútne irelevantné, aké živnosti či oprávnenia môže vykonávať vlastník stavby. Stavebný úrad nepreukázal a ani nemôže preukázať, na aký účel používa uskladnený materiál vlastník stavby, a uskladnený materiál nemení účel stavby, najmä ak je účelom stavby uskladnenie materiálu a hobby predmetov. Ďalší dôkaz o skutočnom využívaní stavby - a to jej „rozsah“ pri objektívnej skutočnosti, že žalobcovia uskutočňujú na pozemku prístavbu k rodinnému domu a teda skladovanie materiálov a zariadení na pozemku je nevyhnutné, je absurdné. Dôkaz stavebného úradu spočívajúci v „rozsahu“ nemá oporu v zákone, vyhláške, VZN obce a ani stavebný úrad svoje rozhodnutie neodôvodnil s uvedením ustanovenia zákona, ktorým sa pri uvedenom odôvodnení riadil. Ide teda o absolútne svojvoľné hodnotenie stavebného úradu, pričom stavebný úrad môže konať iba tak, ako mu zákon dovoľuje.
Dôkaz spočívajúci v dobudovaní spevnených plôch a príjazdu z miestnej komunikácie, opätovne nemá oporu v zákone, vyhláške, VZN obce a ani stavebný úrad svoje rozhodnutie neodôvodnil s uvedením, akého ustanovenia zákona sa pri uvedenom odôvodnení riadil. Ide o ďalšie absolútne svojvoľné hodnotenie úradu, pričom je zrejmé, že pri prebiehajúcej prístavbe rodinného domu žalobcov je zrejmé, že je potrebné zabezpečiť prepravu stavebného materiálu, zariadení a strojov a po skúsenostiach so stavebným úradom aj vysypanie príjazdu „makadamom“ bude pravdepodobne posudzované ako „stavba“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Stavebného úradu Semerovo zo dňa 16. 12. 2019 je opätovne nezákonné, nakoľko stavebný úrad vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 30. 04. 2020 vyššie uvedené rozhodnutie potvrdil, a teda mali za to, že i toto rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vec rovnako nesprávne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie odôvodňuje právnymi normami, ktoré sa netýkajú skutkového stavu žalobcov. Odvolací orgán v odôvodnení o.i. uviedol, že predmetné stavby „Kontajnerové úložné priestory“ na parc. č. XXX/X nie sú doplnkové stavby v zmysle § 45 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nakoľko na uvedenom pozemku sa nenachádza žiadna hlavná stavba, a preto nemôže sa na uvedenom pozemku k nej nachádzať doplnková stavba.“, z čoho okrem iného vyplýva, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vzhľadom na riadne posúdenie veci.
Zdôraznili, že správny orgán je povinný pri vydaní rozhodnutia postupovať podľa § 47 SP. Záverom namietli skutočnosť, že rozhodnutie Stavebného úradu Semerovo zo dňa 16. 12. 2019, resp. i rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 04. 2020, v zmysle potvrdenia obce Semerovo nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2020, keď rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 04. 2020 doposiaľ nebolo doručené účastníkovi konania I. Y., bytom G. XXX. Uvedené rozhodnutie bolo podľa rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 04. 2020 doručované osobe s rovnakým menom a priezviskom, avšak s odlišnou adresou: G. XXX.
18. Mali za to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 04. 2020 je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné, ako i zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto navrhli, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne navrhli, aby súd zrušil aj rozhodnutie Stavebného úradu Semerovo zo dňa 16. 12. 2019 taktiež pre jeho nezákonnosť, nakoľko i ten vec nesprávne právne posúdil.
IV. Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 11. 2020 uviedol, že žiada žalobu odmietnuť, nakoľko sa jedná o predčasne podanú žalobu. I. Y. si napadnuté rozhodnutie prevzal dňa 20. 11. 2020, o čom predložil doručenku.
Okrem toho k samotnej žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí v plnom rozsahu a má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu žalovaného rozhodnutia je v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, správneho poriadku.
Žalovaný trval na svojom názore, že objekty, ktoré boli predmetom konania o dodatočnom povolení stavby spĺňajú definíciu stavieb, tak ako to ustanovuje stavebný zákon. Uvedený právny názor žalovaného vychádzal z fotodokumentácie vyhotovenej stavebným úradom v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu. Zo skutkového stavu veci jasne vyplýva, že unimobunka je uložená na 6 betónových pätkách štvorcového profilu zapustených do zeme. Ďalej dva oceľové a skladové kontajnery sú umiestnené na spevnených plochách. Tieto dve spevnené plochy boli vybudované v roku 2017 z cestných železobetónových panelov, ktorých niektoré škáry boli dobetónované. Unimobunka aj kontajnery sa mali užívať na uskladnenie materiálu na plánovanú prístavbu k rodinnému domu na pozemkoch parc. č. XXX/10 a XXX/X a vyradených elektrických prístrojov pre vlastnú zberateľskú potrebu a záľubu vlastníka stavby.
Zdôraznil, že o stavbu sa jedná, ak si osadenie akejkoľvek stavebnej konštrukcie vyžaduje úpravu podkladu alebo táto bude pevne spojená so zemou. Uvedené podmienky boli v tomto prípade splnené.
Zároveň žalovaný zotrval aj na tom názore, že sa určite nejedná ani o žiadne drobné stavby plniace doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, pretože na pozemku, na ktorom sa nachádzajú, nie je umiestnená žiadna hlavná stavba. Rodinný dom, ku ktorému žalobcovia plánujú prístavbu, a ktorý považujú za
hlavnú stavbu sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXX/XX a XXX/X. Tieto pozemky dokonca nie sú ani susedným pozemkom k parc. č. XXX/X tak, ako sa to snažia prezentovať žalobcovia.
Stavebný zákon v § 139a ods. 2 písm. c) jasne vymedzuje pojem susedný pozemok. Susednými pozemkami sú pozemky, ktoré majú spoločné hranice. Z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že vyššie uvedené pozemky nemajú spoločné hranice.
Čo sa týkalo postupu stavebného úradu v prípade dodatočného povolenia stavieb, žalovaný mal za to, že uvedený postup bol v súlade so zákonom. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou bolo vedomé a úmyselné ignorovanie zákona zo strany žalobcov. Predpokladom úspešnosti žalobcov v konaní o dodatočnom povolení stavby je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Takúto dôkaznú ťarchu žalobcovia v konaní nepreukázali.
Žalovaný trval na tom, že posudzované stavby sú v rozpore s platným územným plánom tak, ako je to uvedené v žalobou napadnutých rozhodnutiach a správne orgány nemali inú možnosť len rozhodnúť tak, ako rozhodli.
K pokynom pre stavebníkov, ktoré zverejnil stavebný úrad Petržalka, a ktoré žalobcovia v žalobe uvádzajú, žalovaný dodal, že stavebný úrad Petržalka nie je tvorcom ani výkladcom zákona, a ani žiadnych usmerní a nariadení, takže jeho pokyny nemajú záväzný charakter pre ostatné správne orgány ani účastníkov konania.
Záverom žalovaný poukázal na zmätočnosť žaloby, keď raz tvrdia, že sa nejedná o žiadne stavby a potom zase, že sa jedná o drobné stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný trval na svojom právnom názore a navrhol súdu, aby žalobu žalobcov zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
20. Uznesením č.k. 11S/107/2020-79 zo dňa 26. 01. 2021 pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania: 1/ U. R., G. XXX, X/N. I., G. XXX, X/Z. I., G. XXX, X/I. Y., G. XXX, 5/ K. Y., G. XXX, 6/ G. U., B. XXXX/XX, T., 7/ B. Semerovo, Semerovo 345, 8/ Západoslovenská distribučná, Čulenova 6, Bratislava.
Podaním zo dňa 04. 10. 2021 sa pribratý účastník v rade 8/ vzdal účastníctva v konaní, preto súd s ním ďalej nekonal.
21. K žalobe žalobcov sa podaním zo dňa 22. 04. 2021 vyjadril aj pribratý účastník v rade 7/ Obec Semerovo, ktorý uviedol, že žaloba nie je dôvodná.
Rovnako ako žalovaný namietal zmätočnosť žaloby a na zdôraznenie správnosti uviedol, že žalobcovia žiadali o terénne úpravy. V tomto ohľade však zdôraznil, že žiadosť musí obsahovať náležitosti a je k nej potrebné pripojiť prílohy. Žalobcovia jednak nepostupovali v súlade s § 71 stavebného poriadku, ako aj ust. § 12, 13 vyhl. č. 453/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, ale napriek tomu, že žiadosť o povolení terénnych úprav bola zamietnutá, tieto úpravy aj vykonali.
Stavebný úrad začal konanie z vlastného podnetu, na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu po podaní prechádzajúcej sťažnosti zúčastnených osôb v tomto konaní. Na základe zistenia stavu na mieste samom pri stavebnom dohľade, stavebný úrad vyzval žalobcov na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby v zmysle ust. § 88a) a § 58 stavebného poriadku.
Zdôraznil, že sú to práve žalobcovia, ktorí nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Napriek tomu, že stavebný úrad vyzýval žalobcov na doplnenie podaní, predĺžil im na ich
žiadosť lehotu na doplnenie, žiadosť o dodatočné povolenie stavby nedoplnili. Konanie o dodatočnom povolení stavby sa uskutočnilo a vo veci sa rozhodlo.
Mal za to, že žalovaný, ako aj stavebný úrad rozhodol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú podrobne uvedené v ich rozhodnutiach, dostatočne ich odôvodnili, preto žaloba nie je dôvodná. Stavba bola vykonaná bez akéhokoľvek povolenia, oznámenia, že proti vykonaniu nie sú námietky. Žalobcovia neohlásili drobnú stavbu a nepočkali na oznámenie stavebného úradu, že proti stavbe nemá námietky. Zákon nepozná dodatočné ohlásenie drobnej stavby. Nerešpektovali možnosť stavebného úradu v zmysle § 57 ods. 1 tretia veta stavebného poriadku, podľa ktorého môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Nedoplnili žiadosť o dodatočné stavebné povolenie o požadované doklady. Žalobcovia sa ani v žalobe nevysporiadali, o čo vlastne podľa nich žiadali (terénne úpravy, ohlásenie drobnej stavby, dodatočné povolenie stavby), poukazovali len na niektoré citované zákonné ustanovenia, ktoré sú vytrhnuté z kontextu rozhodnutí.
S poukazom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
22. Pribratí účastníci U. R., Z. I. a N. I., každý samostatným podaním, s rovnakým obsahom, sa písomne vyjadrili k žalobe žalobcov a uviedli, že v plnej miere sa stotožňujú s vyjadrením žalovaného k žalobe a žiadali, aby správny súd žalobu v plnom rozsahu odmietol.
Uviedli, že zodpovedný projektant pri spracovaní projektovej dokumentácie na kontajnerové úložné priestory spracoval projektovú dokumentáciu v rozpore s územným plánom Obce Semerovo a jeho povinnosťou bolo upozorniť investora, že takúto stavbu nebolo možné postaviť na parc. č. XXX/X z dôvodov, že podľa územného plánu Obce Semerovce je tam možné postaviť iba stavbu na bývanie a nie ako žalobca uvádza zariadenie staveniska takéhoto veľkého rozsahu ako keby mal stavať niekoľko desiatok rodinných domov. Bol som svedkom, že žalobca na starý rodičovský dom postavil nadstavbu rodinného domu aj s prístavbou garáže k rodinnému domu. Všetok stavebný materiál dokázal si umiestniť okolo tohto rodinného domu, nakoľko ho nebolo veľa podľa rozsahu vykonaných stavebných prác. Snahou každého stavebníka je počas výstavby resp. realizácie stavebných prác mať stavebný materiál ako sa hovorí po ruke. Nie je logické počas výstavby resp. rekonštrukcie rodinného domu, aby potrebný stavebný materiál bol uložený a uskladňovaný viac ako 200 m. V mesiaci november 2019 sa mal možnosť pozrieť dovnútra kontajnerov a zistil, že tam neboli uskladnené žiadne stavebné materiáli, ale boli tam uskladnené olejové transformátory, nespočetne veľké množstvo hrubých narezaných elektrických káblov a ďalšieho veľkého množstva elektroinštalačného materiálu, ktorý žalobca na takú malú prístavbu k rodinnému domu a nadstavbe nevie vôbec použiť. K daným kontajnerom bola postavená elektrická prípojka so silovým káblom. Z tohto mal za to, že pripravovaná stavba mala slúžiť na iný účel, ako uviedol žalobca.
23. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia a uviedli, že žalobu je možné odmietnuť ako predčasne podanú len za predpokladu, že v čase rozhodovania ešte lehota na jej podanie nezačala plynúť, čo nebol daný prípad.
Opätovne poukázali na pokyny stavebného úradu v Petržalke a mali za to, že sám žalovaný tvrdí, že o stavbu ide v prípade, ak si osadenie akejkoľvek stavebnej konštrukcie vyžaduje úpravu podkladu alebo táto bude pevne spojená so zemou. V ich prípade, kontajnery nie sú pevne spojené so zemou, a samotný kontajner nie je ani stavebnou konštrukciou v zmysle stavebného zákona. Ide o drobnú stavbu, jednoduchú stavbu, resp. stavebnú úpravu v zmysle § 139b ods. 5 písm. b).
Tvrdenie žalovaného, že na pozemku parc. č. XXX/X sa nenachádza hlavná stavba nepopierali, avšak tak ako sa už viackrát vyjadrili, hlavná stavba, ku ktorej predmetné kontajnery tvoria doplnkovú funkciu sa nachádzajú na parc. č. XXX/X, ktorá spolu s ďalšími pozemkami v spoluvlastníctve žalobcov tvoria jeden celok, ktorý je i riadne oplotený a užívaný žalobcami, pričom nie je potrebné, aby mali spoločné hranice.
Ak stavebný úrad tvrdí, že predmetné kontajnery sú stavbou, ktorá je v rozpore s verejnými záujmami, mali za to, že uvedené je povinný preukázať relevantnými dôkazmi a oporou v zákone, a nie len na základe vyjadrení ďalších účastníkov, alebo na základe vlastných dohadov. Taktiež nebol žalovaný oprávnený požadovať doklady, či potvrdenia, ktoré nie sú potrebné pre preukázanie súladu stavby s
verejným záujmom a ktoré nepreukazujú skutočnosti dôležité pre konanie, pričom uvedené považovali za šikanózne konanie stavebného úradu, ktorým mal docieliť odstránenie kontajnerov z pozemku žalobcov. Žalobcovia od počiatku plnili požiadavky a pokyny stavebného úradu, pričom uvedené bolo pre nich časovo ale i finančne náročné.
Súhlasili s tým, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že je potrebné skúmať súlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, funkčným využitím, záväznými limitmi a regulatívmi, ktoré vykonáva obec. Územný plán obce pre dané územie stanovuje možnosť umiestnenia obytného domu a k nemu prislúchajúceho nevyhnutného zariadenia, resp. individuálnu bytovú výstavbu. Záver prijatý žalovaným, resp. stavebným úradom však nevychádza ani z územného plánu, ani príslušných ustanovení stavebného zákona a nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom, pričom ide len o domnienky stavebného úradu a zvyšných účastníkov konania. Územný plán obce ani stavebný zákon žiadnym spôsobom nezakazujú umiestnenie kontajnerov na pozemku v zastavanom území obce, pričom v súčasnosti ide o bežne využívaný spôsob uskladnenia vecí, či dokonca zabezpečenia priestorov na bývanie.
Popreli tvrdenie žalovaného, že by konali úmyselne v rozpore so zákonom, či úmyselne ignorovali zákon, keď od začiatku so stavebným úradom spolupracovali a snažili sa vyhovieť ich požiadavkám, a práve žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom a skutočným stavom.
24. K vyjadreniu žalobcov zastal stanovisko pribratý účastník v rade 7/ Obec Semerovo, ktorý uviedol, že žalobcovia stále prehliadajú, že na základe vydaných rozhodnutí je nariadené odstrániť stavby - Kontajnerové úložné priestory v zmysle ust. § 88 ods. 1) písm. b), § 88a ods. 2 stavebného zákona. Podľa citovanej právnej úpravy stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípade, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Žalobcovia podaniami, ani v samotnej žalobe nepreukázali, že majú vydané stavebné povolenie, majú písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby, nemá námietky, že v žiadosti o dodatočné povolenie stavby preukázali, že je stavba postavená vo verejnom záujme.
Verejným záujmom je súlad z hľadiska chránených záujmov podľa osobitnej právnej úpravy, predovšetkým súlad s územným plánom obce. V konaní bolo preukázané, že podľa platného územného plánu obce na pozemku, na ktorom je postavená nelegálna stavba - kat. úz. G., X. parc. č. XXX/X. Pozemok je súčasťou funkčne stabilizovaného územia, pre ktoré je územným plánom obce, v časti priľahlej k miestnej obslužnej komunikácii definované prevládajúce funkčné využitie bývanie, ako plocha navrhovaných rodinných domov - dostavba a rozvoj. Podľa grafickej časti územného plánu je funkčným využitím zeleň - súkromná, účelová. Konanie bolo začaté na podnet štátneho stavebného dozoru. Dôkazné bremeno na preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom je na stavebníkovi. Žalobcovia nepreukázali súlad s verejnými záujmami.
25. Žalovaný, ako ani ostatní pribratí účastníci konania písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov nepodali.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
26. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 04. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (žalobcovia zastúpení advokátom o nariadenie pojednávania nepožiadali a súd nevzhliadol splnenie inej z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. 01. 2022 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
27. Správny súd vec právne posúdil na základe týchto ustanovení:
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016 (teda i v čase prijatia zmien a doplnkov č. 1 územného plánu obce), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno- historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú c/ územnoplánovacou činnosťou, Územnoplánovacou činnosťou je a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)
Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Podľa § 39a ods. 3 písm. a/, b/ c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce.
Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 43a ods. 1, 2 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.
Podľa § 43i ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.
Zariadením staveniska sa rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným účelom, skladovacím účelom a sociálnym účelom; týmto účelom slúžia dočasne.
Stavenisko musí byť označené ako stavenisko s uvedením potrebných údajov o stavbe a účastníkoch výstavby.
Podľa § 44 ods. 2 stavebného zákona, jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien [§ 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len „kvalifikovaná osoba“), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.
Podľa § 47 písm. a/ stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.
Podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.
Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 56 stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov, b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, d) pri scénických stavbách pre film a televíziu, e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov, g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d), i) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb, j) pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.
Podľa § 57 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Podľa § 88 ods. 2, 4, 5 stavebného zákona, odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.
Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie zariadenia staveniska, ktorého dočasnosť bola obmedzená v stavebnom povolení na čas trvania výstavby, a na odstránenie stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému povoleniu. Pri drobných stavbách [§ 55 ods. 2 písm. b)] a reklamných stavbách postačí ohlásenie lehoty, do ktorej budú odstránené.
Vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným úradom možnosť ďalšieho využitia zariadenia staveniska, ak ho možno po dokončení výstavby využiť na iné účely. Podľa výsledku prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania, prípadne na stavebné úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni.
Podľa § 88a ods. 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).
S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
Podľa § 88b ods. 1 stavebného zákona, ustanovenia § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením.8a) Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 až 66.
Podľa § 90 ods. 1, 2 stavebného zákona, konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.
V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.
Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu,14) c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
Podľa § 139b ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m.
Podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“), vyhláška ustanovuje podrobnosti o a) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územnotechnické riešenie výstavby, požiadavky na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby, b) všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.
Podľa § 45 ods. 4 vyhlášky, na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie.
Podľa § 45 ods. 5 vyhlášky, podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu a parkovanie.
Podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 12. 2016, obec pri výkone samosprávy najmä d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g/ uznášať sa na nariadeniach,
Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia).
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o odstránení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť. V rámci tohto konania stavebný úrad vyzval vlastníkov stavby
- žalobcov, aby v určenej lehote predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, čo však žalobcovia nepreukázali, preto stavebný úrad nariadil odstránenie stavby.
29. Z obsahu administratívneho spisu okrem iného správny súd zistil, že dňa 15. 03. 2018 bolo vykonané miestne zisťovanie v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/ X v katastrálnom území G. za účasti Ing. K. C. a bolo zistené, že počas leta v roku 2016 na monolitické betónové základové pätky v počte 6 ks bola umiestnnená na pozemku mobilná bunka pôdorysných rozmerov 3,01 m x 7,34 m a výšky 2,9 m, ktorá je vo vzdialenosti min. 7,25 m od uličného oplotenia a od oplotenia susedného pozemku parc. č. XXX/XX. vo vzdialenosti 2,27 m; bunka sa užíva na uskladnenie materiálu na plánovanú prístavbu k rodinnému domu na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/XX. Časť pozemku, ktorý pôvodne mal spád k východnej hranici pozemku - smerom k susednému pozemku parc. č. XXX/X, výkopom sa výškovo upravil do vodorovnej úrovne tak, že maximálny výkop pri západnej hranici pozemku je cca 1,1 m; vykopaná zemina je deponovaná na pozemku za upravenou vodorovnou plochou do výšky max. 2 m. Na takto vodorovne upravený terén boli v mesiacoch október - november 2017 vybudované 2 spevnené plochy z cestných železobetónových panelov rozmerov 2 m x 3 m, ktorých niektoré škáry sa na mieste dobetónovali; na obidvoch takto vybudovaných spevnených plochách sú umiestnené oceľové prepravné a skladové kontajnery pôdorysných rozmerov 2,42 m x 12,16 m, výšky 2,88 m; jeden kontajner je prázdny - neužíva sa, druhý (bližšie k susednému pozemku parc. č. XXX/X) sa užíva na uskladnenie materiálu na plánovanú prístavbu k rodinnému domu a vyradených elektronických prístrojov pre vlastnú zberateľskú potrebu a záľubu vlastníka stavby. Stavby nie sú pripojené na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Na pozemku sa nachádza aj elektrická prípojková skriňa, napojená podzemným káblom zo stavby na pozemku parc. č. XXX/XX. Úpravy terénu a stavby uskutočňovali vlastníci pozemku - žalobcovia. Zároveň bolo konštatované, že konštrukcie spĺňajú náležitosti podľa ustanovenia § 43 ods. 1 stavebného zákona, preto sa považujú za stavby. Orgánu štátneho stavebného dozoru nebolo vlastníkmi stavby predložené povolenie na úpravy terénu, územné rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, ani oznámenie k ohláseniu drobnej stavby.
Následne stavebný úrad vydal dňa 19. 03. 2018 oznámenie o začatí konania o odstránení stavieb a tiež realizoval výzvu na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavieb. Uviedol, že na základe priebehu konania stavebný úrad v súlade s § 88 ods. 1 stavebného zákona z vlastného podnetu začína konanie o dodatočnom povolení stavby a súčasne vyzval vlastníkov stavieb, aby najneskôr v lehote do 90 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložili žiadosť o dodatočné povolenie stavieb podľa § 88a a § 58 stavebného zákona a v rozsahu § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ktorými vlastníci stavieb v súlade s § 88a stavebného zákona majú preukázať, že dodatočné povolenie stavieb nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Predkladaná projektová dokumentácia stavby má obsahovať aj údaje o vykonaných stavebných prácach a úpravách pozemku a o prácach, ktoré je potrebné ešte uskutočniť k dokončeniu stavby. Zároveň rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2018 stavebný úrad prerušil konanie na dobu predloženia podkladov podľa výzvy zo dňa 19. 03. 2018. Žalobcovia podaním zo dňa 25. 06. 2018 požiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavieb pred uplynutím lehoty, čomu stavebný úrad vyhovel a lehotu predĺžil do 27. 08. 2018. Dňa 14. 08. 2018 bola stavebnému úradu zo strany žalobcov doručená žiadosť o dodatočné vydanie stavebného povolenia v súlade s § 35 a § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 3 a § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v rámci čoho bol vymedzený názov stavby - kontajnerové úložné priestory, druh a účel stavby bol uvedený ako jednoduchá stavba plniaca doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, miesto stavby G., č. parcely XXX/X, stavba trvalá, predpokladaný termín dokončenia stavby 2022,
predpokladané rozpočtové náklady stavby 10.000,- eur, druh pozemku bol vymedzený ako záhrada. Okrem toho bolo uvedené, že stavba bude plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe - rodinný dom na parcele č. XXX/X a XXX/XX - byt č. 2. Stavba bude využívaná pre súkromné účely ako garáž, sklad, hobby priestor. Členenie stavby bolo uvedené 1/ obytný unimoobjekt so sedlovou strechou a podkrovím, 2/ skladový priestor tvorený dvomi lodnými kontajnermi prestrešenými spoločnou sedlovou strechou. Následne stavebný úrad podaním zo dňa 31. 08. 2018 realizoval výzvu na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby. Žalobcovia opätovne požiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby pred uplynutím lehoty, čomu stavebný úrad podaním zo dňa 31. 10. 2018 vyhovel a predĺžil lehotu o 60 dní. Dňa 28. 12. 2018 žalobcovia podali ďalšiu žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby pred uplynutím lehoty, čomu opätovne stavebný úrad podaním zo dňa 02. 01. 2019 vyhovel a opätovne vymedzil nedostatky, na ktorých odstránenie vyzval žalobcov. Dňa 27. 02. 2019 žalobcovia doplnili podania a uviedli, že objekty, ktoré sú predmetom žiadosti o dodatočné povolenie stavby ostanú v pôvodnej polohe, unimobunka zo svojej pozície nebude odstránená ani premiestnená. Ak by bolo v budúcnosti z nejakého dôvodu potrebné ju odstrániť, budú žiadať povolenie na odstránenie stavby. Vlastník pozemku parc. č. XXX/ X v blízkom časovom horizonte neuvažuje o stavbe rodinného domu na tejto parcele, ani ju nehodlá pre tento účel pre nikoho uvoľniť, ale chce objekty umiestnené na tejto parcele plniace doplnkovú funkciu ku hlavnej stavbe - rodinnému domu č. XXX využívať na skladovanie a ako hobby priestory pre súkromné účely. Reálne prepojenie súboru parciel (vnútorne otvorený a prístupný priestor po spevnených plochách), ktorého predmetná parcela je súčasťou, umožňuje využívanie objektov na nej umiestených vo funkcii objektov plniacich doplnkovú funkciu ku hlavnej stavbe rodinného domu č. XXX a teda napríklad na tejto parcele i zdieľať v jej priestore inžinierske siete s objektami na nej umiestnenými - napr. elektrickú prípojku. Umiestnenie rodinného domu nie je vylúčené. Unimoobjekt v zmysle nového projektu nie je budova určená na bývanie. Následne stavebný úrad v zmysle novej projektovej dokumentácie vyzval žalobcov podaním zo dňa 07. 03. 2019 na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby a v závere stavebný úrad upozornil, že ak nebudú potrebné doklady v stanovenej lehote predložené, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadi odstránenie stavby. Dňa 17. 04. 2019 žalobcovia doplnili podanie, predložili stanovisko Okresného úradu Nové Zámky, ako aj záväzné stanovisko Obce Semerovo a aj doplnili projektovú dokumentáciu o požiarno-bezpečnostné riešenie. Vyjadrenie Západoslovenskej distribučnej a.s. nepriložili. Podaním zo dňa 25. 04. 2019 stavebný úrad vykonal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, z ktorého bola spísaná zápisnica dňa 10. 05. 2019. Na základe zisteného skutkového stavu stavebný úrad vydal rozhodnutie (prvé v poradí) č. 76/2018-17 zo dňa 14. 05. 2019, ktorým zamietol žiadosť vlastníka stavby o vydanie dodatočného povolenia stavby a nariadil vlastníkovi stavby odstránenie stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/036264-004 zo dňa 16. 09. 2019 tak, že podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie Obce Semerovo zo dňa 14. 05. 2019 zrušil a vec vrátil Obci Semerovo na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Vytýkal pritom porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, majúc za to, že podľa § 46 správneho poriadku správny orgán nemohol vo výroku rozhodnutia zamietnuť žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, keďže vo veci konal z vlastného podnetu. Následne poukázal na územný plán a príslušné právne predpisy, ku ktorým poskytol výklad ich aplikácie a vytkol stavebnému úradu, že na rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 19. 03. 2018 stavebný úrad nevyznačil právoplatnosť rozhodnutia.
Po vrátení veci stavebný úrad, podaním zo dňa 06. 11. 2019 vydal oznámenie o pokračovaní konania o odstránení stavby a dodatočnom povolení stavby. Námietky podali N. I., Z. I. a U. R.. Stavebný úrad rozhodnutím č. 76/2018-30 zo dňa 16. 12. 2019 vydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby, v ktorom uviedol, že nariaďuje vlastníkovi stavby odstránenie stavby Kontajnerové úložné priestory v členení SO-01 Unimobunka, SO-02 Kontajner č. 1, SO-03 Kontajner č. 2, miesto stavby: G. na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X, v katastrálnom území G.. Dôvodil tým, že vlastník stavby v konaní nepreukázal, že stavba má slúžiť pre potreby rodinného domu a jeho domácnosti. Zistenia stavebného úradu a účastníkov konania pri miestnom zisťovaní nevylúčili, že stavba by mala slúžiť aj na podnikateľskú činnosť vlastníka stavby, čoho dôkazom bol rozsah stavby, pripravené materiály a zariadenia, nachádzajúce sa v stavbe. Platný územný plán obce pre predmetné územie určuje iba možnosť umiestnenia obytného domu a k nemu prislúchajúceho nevyhnutného zariadenia, podnikateľské činnosti nepripúšťa.
V tejto súvislosti správny súd uvádza, že textová časť územného plánu obce Semerovo sa nachádza na https://archivny-web.semerovo.eu/index.php/samosprava/uzemny-plan-obce.html, ako aj príslušná časť, týkajúca sa sporného územia, je súčasťou administratívneho spisu, s ktorou sa súd oboznámil a zároveň sa oboznámil so Všeobecným záväzným nariadením č. 7/2016 zo dňa 28. 10. 2016 o vyhlásení záväzných častí územného plánu Obce Semerovo Zmeny a doplnky č 1, ktoré sa nachádza na https:// semerovo.sk/?p=888.
30. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16. 12. 2019 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom uviedol, že územný plán obce Semerovo bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. IV/3/2003-A-I zo dňa 29. 05. 2003. Zmeny a doplnky č. 1 územného plánu obce vypracované a schválené v roku 2016 predmetnú časť neriešili a zostala tak bez zmeny. Pozemok parc. č. XXX/X katastrálne územie G. je súčasťou funkčne stabilizovaného územia, pre ktoré je územným plánom obce, v časti priľahlej k miestnej obslužnej komunikácii definované prevládajúce funkčné využitie „bývanie“, ako „plochy navrhovaných rodinných domov - dostavby + rozvoj“ bez bližšieho určenia priestorových a funkčných regulatívov. V zadnej časti pozemku je tak, ako vyplýva z grafickej časti schváleného územného plánu definované funkčné využitie „zeleň - súkromná + účelová“. Následne poukázal na príslušné právne predpisy a uviedol, že uvedené stavby podľa projektovej dokumentácie majú byť pripojené na elektrickú prípojku v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) stavebného zákona. Zároveň tiež poukázal na vyjadrenie stavebníkov, že sa jedná o zariadenie staveniska pre budúcu stavbu k rodinnému domu. V tejto súvislosti mal za to, že platí ust. § 58 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre súbor stavieb vrátane stavieb staveniska a stavbu zariadenia staveniska možno povoliť len v súvislosti so stavbou. Žalovaný konštatoval, že predmetné stavby „Kontajnerové úložné priestory“ na parc. č. XXX/X v k.ú. G. nie sú doplnkové stavby podľa § 45 ods. 4 vyhlášky č. 532/2022 Z. z., nakoľko na uvedenom pozemku sa nenachádza žiadna hlavná stavba, a preto nemôže sa na uvedenom pozemku k nej nachádzať doplnková stavba. Záverom vytkol procesné pochybenie, spočívajúce v tom, že až keď sa na základe predložených dokladov preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, oznamuje sa začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Napriek tomu odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.
31. K námietkam žalobcov uvedeným v ich žalobe (III. časť tohto rozsudku), ktorých podstata spočívala v tom, že na drobnú stavbu, resp. jednoduchú stavbu stačí ohlásenie a stavebný úrad voči nim postupoval šikanóznym spôsobom, keď žiadal preukázanie skutočností, týkajúcich sa stavebného povolenia, správny súd v prvom rade uvádza, že predmetom konania a teda aj sporu bolo konanie o odstránenie stavby podľa § 88 a nasl. stavebného zákona a nie stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavby.
Z § 88a ods. 1 stavebného zákona, týkajúceho sa konania o dodatočnom povolení stavby, pritom nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že § 88a ods. 7 stavebného zákona vyslovene uvádza, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66, čo znamená ustanovenia, týkajúce sa stavebného povolenia.
Pre odstránenie rozporov a námietok, obdobných námietkam žalobcov, zákonodarca do § 88a vložil aj odsek 8, z ktorého vyplýva, že podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 125/2010)
32. S poukazom na argumentáciu správnych orgánov, súd nemal za preukázané, že sporom v rámci rozhodovania správnych orgánov bola skutočnosť, či ide o drobné stavby, alebo jednoduché stavby, sporom bola tá skutočnosť, že žalobcovia sporné stavby postavili bez stavebného povolenia, resp. písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, čím porušili zákon, za čo boli aj uznaní za vinných. Sami žalobcovia k žalobe pripojili rozkaz o uložení pokuty za priestupok č. 286/2018 zo dňa 20. 09. 2018, ktorým boli uznaní za vinných, že v októbri - novembri 2017 na časti pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X v katastrálnom území G. upravili terén, pričom vybudovali 2 spevnené plochy z cestných železobetónových panelov rozmerov 2m x 3m, na obidvoch takto vybudovaných spevnených plochách umiestnili „oceľové prepravné a skladové kontajnery“ pôdorysných rozmerov 2,42m x 12,16m, pričom tieto stavby uskutočňovali bez stavebného povolenia a počas leta 2016 stavbu „elektrická prípojka“, ktorá je s prípojnou skriňou zo susedného pozemku vlastníka a stavbu „mobilná bunka“ pôdorysných rozmerov 3,01 x 7,34 m, ktorá je postavená na 6 ks monolitických betónových pätiek, uskutočnili ako drobné stavby bez ohlásenia, čím pri všetkých stavbách porušili ustanovenie § 54 stavebného zákona, pričom stavbu jeden „oceľový prepravný a skladový kontajner“ užívali na skladovanie materiálu po jej zrealizovaní (umiestnení) bez kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu, čím porušili ustanovenie § 76 ods. 1 stavebného zákona.
Okrem toho pozornosti súdu neušlo, že pri kontajneroch nemôže ísť o drobné stavby, na ktorých realizáciu by stačilo ohlásenie stavebnému úradu, pretože podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. Je síce pravda, že žalobcovia kontajnery osadili na spevnené plochy z cestných železobetónových panelov rozmerov 2 x 3 m, ktorých niektoré škáry sa na mieste dobétonovali, avšak nespornou je skutočnosť, že skladové kontajnery sú v rozmeroch 2,42 m x 12,6 m, čo znamená, že nimi zastavaná plocha presahuje 25 m2, ako aj je nesporné, že na pozemku parc. č. XXX/X žiadna hlavná stavba sa nenachádza, a preto nemôžu mať doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Čo sa týkalo skutočnosti, že by pozemok parc. č. XXX/X mal byť spojený so stavbou súpisné č. XXX na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, uvedená skutočnosť nevyplývala z obsahu administratívneho spisu, ako ani žalobcovia k tomuto tvrdeniu neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko je nesporné, že všetky parcely susediace so spornou parcelou sú vo vlastníctve ostatných pribratých účastníkov konania v rade 1/ až 5/.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že reštriktívny výklad § 45 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. zo strany žalobcov je nesprávny, nemajúci oporu v žiadnom právnom predpise. Takýto výklad nebol aplikovaný ani správnymi orgánmi, preto argumentácia žalobcov v tomto ohľade postráda logiku. Predmetné ustanovenie vyhlášky uvádza, že má ísť o pozemok, čo si žalobcovia nesprávne spájajú s parcelou. Je pritom nepochybné, že pozemok môže pozostávať z viacerých parciel, ale v tejto súvislosti s § 45 ods. 4 tejto vyhlášky vyplýva, že má ísť o pozemok ako súvislú plochu, ktorá je v užívaní totožného vlastníka/ vlastníkov a môže ísť pritom aj o viacej parciel, avšak podmienkou je, aby tieto parcely boli medzi sebou prepojené, čo v prípade žalobcov naplnené nebolo. Výkladom žalobcov by bol obídený zákon tým spôsobom, že vlastník stavby by si mohol na pozemku na opačnej strane obce postaviť akúkoľvek stavbu, ktorú by vydával za stavbu súvisiacu s hlavnou stavbou, avšak účel zákona by tým bol obídený. Účelom zákona je postaviť na pozemku hlavnú stavbu a k nej prislúchajúce doplnkové stavby, ktoré budú môcť byť postavené v jednoduchšom konaní, keďže hlavná stavba bola predmetom stavebného konania.
Okrem toho správny súd nerozumie výtke žalobcov ohľadom toho, že stavebný úrad nimi umiestnené kontajnery a unimobunku nazval stavbami, keď oni sami v žalobe uviedli „v prípade jednoduchej/drobnej stavby, ktorú nie je potrebné kolaudovať - postačuje ohlásenie stavebnému úradu a nie je potrebné dokladať žiadaný projekt...“, to znamená, že aj žalobcovia sporné kontajnery a unimobunku považovali správne za stavby.
Zároveň je potrebné dať do pozornosti, že žalobcovia podali žiadosť o dodatočné vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia, v rámci ktorého uviedli účel stavby, teda sami stanovili režim a doklady, ktoré bolo potrebné predložiť stavebnému úradu v súvislosti s dodatočným povolením.
V tejto súvislosti správny súd opätovne zdôrazňuje, že sám zákonodarca do § 88a ods. 8 stavebného zákona uviedol, že podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, teda opätovne aj túto námietku žalobcov je potrebné považovať za nedôvodnú.
33. K ďalším námietkam žalobcov uvedeným v III. časti tohto rozsudku, týkajúcim sa existencie územného plánu obce, správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď nariadil odstránenie stavby a dôvodil aj tým, že platný územný plán obce pre predmetné územie určuje iba možnosť umiestnenia obytného domu a k nemu prislúchajúceho nevyhnutného zariadenia, podnikateľské činnosti nepripúšťa. Teda stavebný úrad postupoval správne, ak skúmal, či by umiestnenie alebo užívanie neoprávnenej stavby mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným uznesením obecného zastupiteľstva č. IV/3/2003-A-I zo dňa 29. 05. 2003 v znení zmien a dodatkov č. 1 a toto uznesenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.
Neoprávnenú stavbu nemožno dodatočne povoliť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. V danom prípade išlo o stavby umiestnené v obci Semerovo, pričom samotná obec ako základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnená, ale aj povinná chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.
Umiestnenie predmetných neoprávnených stavieb tak, ako boli umiestnené, je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom obce Semerovo, čo vo svojej podstate žalobcovia ani nenamietali, ale snažili sa to obísť tým, že ide o doplnkové stavby hlavnej budovy súp. č. XXX.
Ustanovenie § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že dodatočne povoliť stavbu možno len v prípade, ak dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali, že neoprávnené stavby musia byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a námietky žalobcov, týkajúce sa doplnkových stavieb, správne vyhodnotili za nedôvodné, nakoľko absentovala na pozemku hlavná stavba, ku ktorej by tvorili doplnkovú funkciu. Rovnako tak žalobcovia nepreukázali, že by išlo o stavenisko, keďže k tomuto tvrdeniu neuniesli dôkazné bremeno.
Územné plánovanie v zmysle ust. 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016 (teda i v čase prijatia zmien a dodatkov č. 1) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i drobná stavba a jednoduchá stavba v zmysle ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je územnoplánovacia dokumentácia (ust. § 2 ods. 7 vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného tvorí i územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona).
Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec jeho prostredníctvom rozhodla v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania iných stavieb ako hlavných stavieb a k nim doplnkových stavieb, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré obec v mene svojich obyvateľov vyjadrila prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcov na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcov v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán obce je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcov nemožno uprednostniť.
Rovnaký právny názor zastal v obdobných veciach aj Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní, Najvyšší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/68/2011-160 zo dňa 6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.
34. K námietkam žalobcov ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ako aj miestneho zisťovania, z platného územného plánu obce Semerova a iných podkladov, predložených aj samotnými žalobcami, pričom správne dospeli k záveru, že neoprávnené stavby je potrebné odstrániť a to s poukazom na ich rozpor s verejným záujmom. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Zistený skutkový stav oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, preto aj túto námietku je potrebné hodnotiť ako nedôvodnú.
35. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcov, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného, ktorú odôvodnili nejasnosťou a nejednoznačnosťou tvrdiac, že stavebný úrad, ako aj žalovaný sa nevyjadril ku všetkým námietkam žalobcov, resp. rozhodnutia založili len na svojich dohadoch ohľadom podnikateľskej činnosti žalobcu a pod. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutia správnych orgánov za preskúmateľné, nakoľko v nich správne orgány vyhodnotili skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálili ich právny význam. Uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotili, ako sa vyrovnali s námietkami žalobcov vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i k právnemu posúdeniu veci. Samotná skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalobcov preukázaná nebola, nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, ktoré bolo v prvom rade založené na tom, že dodatočné povolenie je v rozpore s verejnými záujmami. Až následne žalobcovia sa snažili neoprávnené stavby začleniť do súladu s verejnými záujmami, prezentovanými územným plánom obce, v dôsledku čoho produkovali svoje tvrdenia ohľadom drobných stavieb, doplnkových stavieb, staveniska a pod., s čím sa správne orgány vysporiadali spôsobom uvedeným v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.
36. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej
správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015).
37. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď nariadil odstránenie stavieb pre ich rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 12. 2019 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona, t.j. vykonania stavby bez stavebného povolenia alebo oznámenia stavebného úradu. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, ako aj preukázať súlad neoprávnenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, čo v danom prípade naplnené nebolo.
38. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
39. Záverom správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu nebolo rozhodnutie č. 363/2017-2 zo dňa 30. 10. 2017, ako ani iné rozhodnutia stavebného úradu vydané v súvislosti so žalobcami, preto poukaz na tieto rozhodnutia bol irelevantný, nakoľko správny súd sa nemohol oboznámiť s priebehom administratívneho konania a teda ani prihliadať na správnosť, či nesprávnosť záverov správnych orgánov v jednotlivých konaniach tak, ako to žalobcovia vytýkali.
40. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratí účastníci), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá im takúto povinnosť).
41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.