Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/537/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána

Sluka, PhD., v spore žalobcu E. G., bývajúceho v M., zastúpeného advokátom prof. JUDr.

Jánom Klučkom, CSc., so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4, proti žalovanej U. S. Steel

Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vstupný areál US. Steel, IČO: 36 199 222,

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 18. marca 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí

prvým) z 25. marca 2009, č.k. -143 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

zo 4. mája 2009 č.k. -155 žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania

nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 39,84 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané žalobcovi v zmysle

(ďalej len ,“) bolo platné a obsahovalo všetky formálne

náležitosti v zmysle zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

2. Krajský súd v Košiciach uznesením z 9. decembra 2010 sp.zn. ,

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221

ods. 2 ). V odôvodnení uviedol, že okamžité zrušenie pracovného pomeru sa viaže

2

na zavinené porušenie pracovnej disciplíny, pričom pri hodnotení intenzity porušenia

pracovnej disciplíny súd prihliada nielen na osobu zamestnanca, ale aj na jeho doterajší postoj

k plneniu pracovných úloh a tiež na výšku škody spôsobenej zamestnávateľovi. Vzhľadom

k tomu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal intenzitou porušenia pracovnej disciplíny

žalobcom, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil s tým, že v ďalšom konaní sa má s touto

otázkou vysporiadať.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí druhým) z 19. marca 2013, č.k.

-278 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak

s odôvodnením, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi v zmysle § 68

ods. 1 písm. b/ bolo platné a porušenie pracovnej disciplíny žalobcom bolo

takej intenzity, že odôvodňovalo žalovanou zvolený spôsob skončenia pracovného pomeru.

Súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na tom, že z hľadiska žalobcom vykonávanej

funkcie člena vyšetrovacieho tímu, bola požiadavka zamestnávateľa na jeho morálne

predpoklady vyššia ako u iného pracovníka. Ak sa teda žalobca z titulu svojho pracovného

zaradenia stretával s vyšetrovanými osobami súkromne a rozprával sa s nimi aj o predmete

vyšetrovania, vrhalo toto správanie žalobcu na neho tieň podozrenia. Ponechanie žalobcu

v jeho funkcii až do uplynutia výpovednej doby by tak bolo v neprospech zamestnávateľa

a mohlo by viesť k vzniku ešte väčších nemajetkových škôd, ktoré už vznikli tým, že celý

vyšetrovací tím žalovanej stratil kredit, nakoľko ho obchodní partneri posudzovali cez osobu

žalobcu, o ktorom vedeli, že požaduje finančnú protihodnotu za vyhladenie, resp. zmarenie

dôkazov, ktoré v rámci vyšetrovania voči nim vyšli najavo. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. marca 2015 sp.zn. ,

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne ( )

a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie rozhodol na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom spor

aj po právnej stránke vyhodnotil správne. Obrana žalobcu, že sa dopustil porušenia pracovnej

disciplíny nevedome, bola podľa odvolacieho súdu vyvrátená svedeckou výpoveďou

generálneho manažéra U. S. Steel pre bezpečnosť, ktorý podrobne popísal okolnosti zistenia

možného konfliktu záujmov žalobcu vo vzťahu k obchodným aktivitám firmy jeho brata

a dôkazmi zabezpečenými z hard disku služobného počítača žalobcu. Žalobca, osobne

prítomný na pojednávaní počas svedeckej výpovede generálneho manažéra, na prezentované

závažné skutočnosti nereagoval a neoznačil ich za nepravdivé. Za takejto situácie odvolací

súd vyhodnotil okolnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom za zdôvodňujúce okamžité

skončenie pracovného pomeru. S poukazom na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny

zo strany žalobcu bolo hodnotenie žalobcu zo strany zamestnávateľa v predchádzajúcom

období, ako aj neexistencia vzniku majetkovej škody zamestnávateľovi bez právneho

významu. O trovách konania rozhodol podľa

5. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej aj

,,dovolateľ“). Prípustnosť, ako aj dôvodnosť dovolania, výslovne odôvodnil ustanovením

v spojení s (účastníkovi sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom). K odňatiu jeho možnosti konať pred súdom došlo

podľa názoru dovolateľa v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorý sa nezaoberal jeho odvolacou argumentáciou. Obom súdom vytýkal, že

pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny nepostupovali komplexne a neprihliadli

na jeho doterajší spôsob výkonu pracovnej činnosti. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, že

dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého

právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle

ustanovení , a

9. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v a , , voči ktorým bolo

dovolanie prípustné.

10. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Žalobca procesné vady konania v zmysle

až e/ a netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd;

nepreukázaná bola tiež vada konania namietaná žalobcom ( ).

11. O procesnú vadu v zmysle išlo najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva priznané občianskym

súdnym poriadkom [napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný

na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk

( )].

12. Žalobca videl odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo dostatočne odôvodnené, pretože nereagovalo na jeho odvolaciu

argumentáciu.

13. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa

ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.1 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku.

14. V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia

namietaná dovolateľom považovaná za tzv. inú vadu konania ( ),

ktorá však v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť

dovolania nezakladala (pozri napr. sp.zn. a ,

, , ).

15. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle , a to napríklad ak

rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne

odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou

povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba

výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri

Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti

pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok

z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod

pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

16. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej

inštancie) spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle

z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných

skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým spôsobom zaoberal aj

odvolacou argumentáciou žalobcu. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti porušenia

pracovnej disciplíny oba súdy zhodne dospeli k záveru, že intenzita porušenia pracovnej

disciplíny zodpovedala spôsobu ukončenia pracovného pomeru žalovanou. Odvolací súd sa

veľmi podrobne venoval aj zdôvodneniu svojho právneho záveru a jeho úvahy v tomto smere

sú zreteľné (viď odsek 1 str. 6 napadnutého rozhodnutia). Následne reagoval aj na odvolaciu

námietku žalobcu, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal posudzovaním

spôsobu a výkonu jeho pracovnej činnosti komplexne (posledný odsek str. 6 napadnutého

rozhodnutia) keď vysvetlil, prečo tieto okolnosti už neboli pre posúdenie sporu relevantné.

Tvrdenia dovolateľa, že sa odvolací súd nezaoberal jeho odvolacou argumentáciou, teda

neboli dôvodné, žalobca nimi len vyjadril svoju nespokojnosť s výsledkom sporu v jeho

neprospech, ktorá ale nepostačuje na založenie vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. f/

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym

názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

17. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia

, ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie odmietol

podľa ako procesne neprípustné.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová