Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndob/3/2017

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., a. s., IČO: X., so

sídlom V., týkajúcej sa B., a. s., B., organizačná zloţka, IČO: X., so sídlom K., právne zast.:

JUDr. J. Č., advokátom, D., proti ţalovanému: S., štátny podnik, IČO: X., R., o zaplatenie

34 789 079,39 eur s prísl. a 276,72 eur s prísl., o návrhu na prikázanie veci vedenej

na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. podľa

Okresnému súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

Vec vedená na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. sa

n e p r i k a z u j e Okresnému súdu Bratislava I.

O d ô v o d n e n i e

1. V konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. o ţalobe

S., štátny podnik, IČO: X., proti ţalovaným 1. S., a. s., IČO: X., so sídlom M. a 2. B., a. s.,

IČO: X., so sídlomV., týkajúcej sa B., a. s., B., organizačná zloţka, IČO: X., so sídlom K.,

o zaplatenie 4 732 913,68 eur s prísl., Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21. 04. 2016

č. k. -1052 vylúčil vzájomnú ţalobu ţalovaného v 2. rade (B., a. s.) podaný voči

ţalobcovi (S., štátny podnik) o zaplatenie 34 789 079,39 eur s prísl. a 276,72 eur s prísl.

na samostatné konanie.

2. Vo vyjadrení k vzájomnej ţalobe S., štátny podnik namietol vecnú nepríslušnosť

Krajského súdu v Bratislave na jej prejednanie a uviedol, ţe vec by mala byť postúpená

Okresnému súdu Ţiar nad Hronom ako súdu vecne a miestne príslušnému (všeobecný súd

ţalovaného o vylúčenej vzájomnej ţalobe na samostatné konanie).

2

3. Dňa 09. 05. 2016 Krajský súd v Bratislave postúpil konanie o tomto vzájomnej

ţalobe na vecne a miestne príslušný súd, a to Okresný súd Ţiar nad Hronom. Oznámenie

o postúpení bolo právnemu zástupcovi ţalobcu (JUDr. Č.) doručené 12. 05. 2016.

4. Podaním na poštu dňa 26. 05. 2016 (aj elektronicky) ţalobca (B., a. s.) v konaní

o jeho vylúčenej ţalobe vyslovil nesúhlas s postúpením veci na Okresný súd Ţiar nad Hronom

a navrhol súdu predloţiť vec nadriadenému súdu podľa Namietol, ţe

vo veci je popri všeobecnom súde ţalovaného - Okresnom súde Ţiar nad Hronom miestne

príslušným Okresný súd Bratislava I, a to podľa , nakoľko uplatnená

škoda vznikla v B. i všetky súvisiace okolnosti sa vzťahujú k B. (skutočnosť, ktorá zakladá

právo na náhradu škody je v obvode B. – S.). Ak by súd tieto okolnosti postupom podľa § 105

ods. 3 neuznal, navrhol vec podľa prikázať Okresnému súdu

Bratislava I z dôvodu vhodnosti. V tejto súvislosti poukázal na hospodárnosť a rýchlosť

konania, keďţe základný spis je vedený na Krajskom súde v Bratislave, ktorý má spoločné

sídlo s Okresným súdom Bratislava I. Uviedol, ţe je praktickejšie pre pripojenie – zapoţičanie

spisu v rámci jednej budovy na plynulosť oboch konaní, ak bude v jednej budove. Poukázal aj

na hospodárnosť konania z hľadiska trov konania, keď členovia štatutárneho orgánu ţalobcu

(B., a. s.) majú sídlo v B., čo je bliţšie k B. ako k Ţ., právny zástupca ţalobcu má sídlo v B.

i právny zástupca ţalovaného (S., štátny podnik), ţalovaný tieţ má sídlo odštepného závodu

i v B. Poukázal tieţ na to, ţe ţalovaný má sídlo v B. a nie v Ţ. Prípadní svedkovia sú tieţ z B.

alebo z Č.

5. Okresný súd Ţiar nad Hronom vec predloţil podľa ,

na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci najvyššiemu súdu, ktorý vec prejednal

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe návrh na prikázanie veci nie je dôvodný.

6. Konanie o ţalobe ţalobcu (vylúčenej z konania pred Krajským súdom v Bratislave

pod sp. zn. ) začalo do 30. 06. 2016.

7. Podľa prechodného ustanovenia (Civilný

sporový poriadok), účinného od 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3

8. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované (prvá veta odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia).

9. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom

súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo

(odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia).

10. Podľa , na návrh ktorejkoľvek zo strán moţno spor prikázať

inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý

je najbliţšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

11. V tomto prípade je najbliţšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd

Slovenskej republiky, nakoľko vec má byť prikázaná z Okresného súdu Ţiar nad Hronom

na Okresný súd Bratislava I.

12. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva

účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu ( Slovenskej

republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu.

Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti

súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môţu mať v praxi rozmanitú

povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru

delegácie ako výnimky zo zásady, ţe vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť

vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vţdy výnimočný

charakter a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba

k tomu, ţe obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaţí druhá strana

sporu.

13. Ţalobca podal návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti ešte za účinnosti

, kedy toto prikázanie bolo upravené v , , v takmer totoţnom znení

ako je to v , V návrhu na prikázanie veci nesúhlasil s postúpením veci

s poukazom na a a uviedol, ţe popri všeobecnom súde je

na prejednanie predmetnej veci príslušný aj Okresný súd Bratislava I ako súd daný na výber,

preto s postúpením veci nesúhlasí a navrhuje, aby nesúhlas s postúpením veci vyslovil aj

Okresný súd Ţiar nad Hronom a predloţil vec nadriadenému súdu.

4

14. Podľa , , ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, je toho

názoru, ţe nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia

a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením

nesúhlasí, predloţí vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy niţšieho stupňa viazané.

15. Podľa , , ak súd podľa zistí, ţe nie je miestne

príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia, alebo ju za podmienok

uvedených v § 11 ods. 3 predloţí Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení

súd upovedomí účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí,

alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení,

predloţí vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd,

ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd

rozhodne do 30 dní od predloţenia veci.

16. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a skutočnosť, ţe Krajský súd

v Bratislave vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a postúpil vec Okresnému súdu v Ţiari

nad Hronom podľa moţno konštatovať, ţe účastníkovi konania vysloviť

nesúhlas s takýmto postúpením neprináleţí. Nesúhlas s týmto postúpením môţe podľa § 104a

ods.3 vzniesť len súd, ktorému bola vec postúpená podľa , čo sa

v danom prípade nestalo. Okresný súd v Ţiari nad Hronom nevyslovil nesúhlas s postúpením

veci ani v zmysle a ani podľa (t. č.

).

17. Námietka podľa patrila účastníkovi v prípade, ţe súd

postupoval vec podľa , pričom účastník v takej námietke mal uviesť,

dôvody nepríslušnosti súdu, na ktorý bola vec postúpená súdom tej istej inštancie a dôvody

príslušnosti iného súdu tej iste inštancie. Ţalobca vo svojom podaní nenamietol nepríslušnosť

Okresného súdu v Ţiari nad Hronom, len namietol, ţe popri ňom, ako všeobecne príslušnom

súde, je príslušný vec prejednať aj súd na výber daný podľa , a to

Okresný súd Bratislava I. Na tento súd ţalobca ţalobu nepodal. Keďţe ţalobca nenamietol

príslušnosť Okresného súdu Ţiar nad Hronom a ani nepodal ţalobu na Okresný súd Bratislava

I, spor o príslušnosť týchto súdov nevznikol. V ďalšom obsahu podania ţalobcu je návrh

5

na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I podľa § 12 ods. 2, 3

(t. č. podľa , ).

18. V prípade príslušnosti súdu danej na výber platí, ţe súčasne popri súde na výber

danom, existuje aj všeobecný súd ţalovaného. Právo výberu medzi týmito súdmi má výlučne

ţalobca do okamihu podania ţaloby na súd. V prípade príslušnosti danej na výber podľa § 87

písm. b/ (aktuálne podľa ) je dôleţité miesto udalosti, ktorá

zakladá právo na náhradu škody. Je to z dôvodu, ţe v prípade konania vo veci náhrady škody

je účelnejšie (rýchlejšie aj hospodárnejšie) zisťovať skutkový stav veci na mieste samom, čiţe

na mieste škodovej udalosti.

19. K návrhu ţalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Bratislava

1 najvyšší súd uvádza, ţe aplikácia ustanovenia , resp. od 01. 07. 2016

ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre prikázanie veci dané

dôleţité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie, preto zahŕňa posúdenie predmetu

konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka,

ktorý delegáciu navrhuje, moţno prihliadnuť len, ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny

dopad na ostatných účastníkov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť

inštitútu delegácie veci.

20. V danom prípade sa ţalobca vo vylúčenej ţalobe na samostatné konanie domáha

zaplatenia nároku na náhradu škody podľa a nasl. vzniknutej

tým, ţe pod ťarchou nezákonne vedenej exekúcie došlo k poškodeniu akcionárov a akciovej

spoločnosti – ţalobcu, keď bol kupujúci – tretia osoba, nútený odstúpiť od zmluvy o prevode

cenných papierov zo dňa 30. 09.2007 a vzniku škody vo výške 30 000 000,-- eur ako

nezrealizovanej kúpnej ceny za prevod cenných papierov. Exekúcia bola zastavená z dôvodu,

ţe pôvodný exekučný titul – rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 12. 2004 č. k.

-286 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu – Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 19. 03. 2008 sp. zn. a dopĺňacieho rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 04. 2008 sp. zn. boli uzneseniami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. ,

resp. zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. ). V ţalobe vylúčenej na samostatné konanie

si ţalobca tieţ uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy – primeraného finančného

6

zadosťučinenia a náhradu škody z titulu zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej

osoby (§ 19b ods. 3 Obč. zákonníka) vo výške 4 732 913,68 eur (čo bola suma uplatňovaná

v rámci exekúcie a v tejto sume poškodzovala dobrú povesť právnickej osoby); ďalej nárok na

náhradu škody z titulu vynaloţenia trov právneho zastúpenia vo výške 1 065,61 eur

vzniknutých v konaní na Krajskom súde v Brne sp. zn. , sp. zn.

(ţaloba pre zmätočnosť), ďalej nárok na náhradu škody z titulu vynaloţenia

trov právneho zastúpenia vo výške 55 100,10 eur vzniknutých v konaní na Krajskom súde

v Brne sp. zn. v spojitosti s konaním pred Mestským súdom v Brne sp. zn.

(v exekučnom konaní). K týmto nárokom si uplatnil zároveň aj úrok

z omeškania vo výške 9,75% ročne. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške

276,72 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne z titulu zaplatených trov konania podľa

uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -166 zo dňa 28. 07. 2015

a jednorazovú paušálnu náhradu nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa

nar. vlády SR č. Vzhľadom na skutočnosti, na ktorých ţalobca zakladá voči

ţalovanému uvedené nároky na náhradu škody, najvyšší súd konštatuje, ţe Okresný súd

Bratislava I nebol súdom s príslušnosťou danou na výber podľa

21. Ako uţ bolo uvedené prikázanie veci je moţné len vo výnimočných prípadoch,

nakoľko predstavuje výnimku zo zásady neodňateľnosti svojmu zákonnému sudcovi.

22. Ţalobcom uvádzaný dôvod vhodnosti pre jednoduchšie zapoţičanie spisu sp. zn.

z Krajského súdu v Bratislave, v ktorého obvode je Okresný súd Bratislava I,

Okresným súdom Bratislava I ako Okresným súdom v Ţiari nad Hronom, nie je takým

výnimočným dôvodom, pre ktorý by malo dôjsť k zmene všeobecného súdu. V danom štádiu

konania je aj otázne, či vôbec bude zapoţičanie spisu potrebné, keď v ţalobe si ţalobca

náhradu škody odvíja od nezákonne vedenej exekúcie na území Č., od zásahu do dobrej

povesti ţalobcu v súvislosti s touto exekúciou a od vynaloţených trov v iných súdnych

konaniach smerujúcich k zastaveniu tejto nezákonnej exekúcie. Okrem tohto Okresný súd

v Ţiari nad Hronom si v prípade potreby vie zapoţičať spis Krajského súdu v Bratislave

rovnako, ako aj Okresný súd Bratislava I.

23. Ďalší dôvod, ktorý ţalobca uviedol, a to kratšia vzdialenosť sídla štatutárnych

zástupcov ţalobcu k sídlu Okresného súdu Bratislava I nie je dôvodom pre zmenu

všeobecného súdu, keď na druhej strane ţalovanému by sa vzdialenosť od súdu zväčšila.

7

24. Neobstojí ani dôvod, ţe ţalovaný má odštepný závod so sídlom v B. Keďţe

predmetná ţaloba sa netýka odštepného závodu ţalovaného v B., jeho vzdialenosť

k Okresnému súdu Bratislava I je pre posúdenie vhodnosti irelevantná.

25. Ako vyplýva z judikatúry najvyššieho súdu dôvodom vhodnosti nie je vzdialenosť

bydliska svedkov, či štatutárnych orgánov účastníka konania, či právnych zástupcov,

od obvodu miestne príslušného súdu. Tvrdenia ţalobcu o vhodnosti Okresného súdu

Bratislava I pre vzdialenosť sídla štatutárnych zástupcov ţalobcu, právneho zástupcu

ţalovaného, či pobytu prípadných svedkov od jeho sídla, nie sú pre posúdenie vhodnosti

určujúce.

26. Skutočnosť, ţe ţalovaný má sídlo v B. a nie v Ţ., je dôvodom, z ktorého sa

vyvodzuje všeobecná miestna príslušnosť Okresného súdu Ţiar nad Hronom na prejednanie

sporov voči ţalovanému (ak je inak okresný súd vo veci vecne, funkčne príslušný) a nie

dôvodom pre prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I. Obvod Okresného súdu v Ţiari

nad Hronom totiţ tvorí podľa územný obvod okresu Ţiar

nad Hronom, územný obvod okresu Ţarnovica a územný obvod okresu Banská Štiavnica.

27. Ţiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe Okresný súd Bratislava

I, ktorému má byť vec prikázaná, prejedná vec rýchlejšie a hospodárnejšie ako Okresný súd

Ţiar nad Hronom, ţalobca netvrdil a ani neboli najvyšším súdom zistené.

28. Vzhľadom k uvedenému, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti v zmysle Preto návrhu ţalobcu nevyhovel.

29. Záverom len pre úplnosť najvyšší súd poznamenáva, ţe Okresný súd Ţiar nad

Hronom dal ţalobcovi nesprávnu výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na

prikázanie veci (najmä s nesprávnym poučením), preto najvyšší súd akceptoval úhradu

súdneho poplatku za prikázanie veci, aj po lehote uvedenej v tejto výzve (viď č. l. 47, 48, 50,

55 súdneho spisu).

30. Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za : 0 proti.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2017

JUDr. Lenka Praženková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová