Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_38CB-83-2001.pdf
PDF · 136.68 KB
Case nature
Area
Subarea
38CB/83/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, zastúpeného: BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovaným: 1) Slovenské elektrárne, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 a 2) BRNO TRUST, a. s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, zastúpeného: 1) JUDr. Ján Čarnogurský, advokát so sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, 2) Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 4 732 913,68 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 4.732.913,68 eur, ako aj úroky z omeškania vo výške 3.068.954,00 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1.308.509,79 eur konanie zastavuje.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 24.10.2001 sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 142.583.757,60 Sk (4.732.913,60 eur) s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v zmysle uznesenia vlády SR bolo dňa 16.4.1993 založené zmluvou podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka Združenie Dunaj. Zakladajúcimi členmi boli: Slovenský energetický podnik, štátny podnik Bratislava, v súčasnej dobe je členom jeho právny nástupca Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava, SEP, štátny podnik vodné elektrárne, OZ Trenčín, Povodie Dunaja š.p., Bratislava, v súčasnej dobe je členom jeho právny nástupca - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica a Vodohospodárska výstavba š.p., Bratislava. Účelom združenia bolo využívanie prínosov z prevádzky vybudovaných objektov SVD na dofinancovanie dostavby a financovanie ich prevádzky. Na dosiahnutie účelu každý z členov Združenia sa zaviazal podľa Zmluvy o združení k vecnému plneniu - konkrétnej činnosti a Slovenské elektrárne a.s., teda žalovaný v 1. rade i k poskytovaniu finančných prostriedkov z prínosov z prevádzky vybudovaných energetických objektov SVD v jeho správe, následne vlastníctve. Z finančných prostriedkov z prínosov odporcu v 1. rade mali byť uhrádzané žalobcovi ako vodohospodárskemu prevádzkovateľovi náklady jeho činnosti v Združení Dunaj, ktoré mu vznikali z prevádzkovania Vodohospodárskych objektov SVD G-N, ako činnosti stratovej. Podkladom pre preukázanie opodstatnenosti nároku bola výsledovka hospodárenia. Žalovaný v 1. rade od založenia Združenia Dunaj finančné prostriedky z prínosov z prevádzky energetickej časti SVD G-N podľa dohody poskytoval a opakovane uplatňované nároky na
uhradenie nákladov žalobcu realizoval. Úhrada nákladov zostala nezrealizovaná až za obdobie ako je uplatnené daňovými dokladmi /faktúra č. 20001995 zo dňa 18.7.2000, faktúra č. 20003980 zo dňa 12.10.2000, faktúra č. 19991297 zo dňa 14.7.1999 a faktúra č. 19990510 zo dňa 14.10.1999. Žalovaný v 1. rade uvedené faktúry do dňa podania žaloby neuhradil. Žalobca si súčasne uplatnil nárok i voči žalovanému v 2. rade, ktorý Zmluvou o pristúpení k záväzku, uzatvorenou podľa § 533 Obč. zákonníka dňa 12.10.2000 sa so žalobcom dohodol, že splní za hlavného dlžníka t.j. žalovaného v 1. rade, jeho záväzok. 2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. decembra 2004, č.k. 38 Cb 83/01-286 uložil žalovanému 2) zaplatiť žalobcovi 142.583.757,60 Sk a úroky z omeškania 92.455.069,30 Sk, zamietol žalobu proti žalovanému 1), uložil obom žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne titulom úrokov z omeškania sumu 39.420.166,- Sk a žalovaného 2) zaviazal zaplatiť žalobcovi 600.000 Sk titulom náhrady trov konania. Okrem toho, krajský súd zamietol návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania 4.870.392,20 Sk a zastavil konanie o zaplatenie úroku vo výške 18,25 % zo sumy 84.672.478,10 Sk od 1.8.2000 do 31.8.2004 v sume 10.055. 551,40 Sk. Súd v odôvodnení uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému 1) titulom zaplatenia finančných prostriedkov plnenia podľa zmluvy o založení Združenia Dunaj a voči žalovanému 2) titulom zmluvy o pristúpení k záväzku a z komisionárskej zmluvy, podľa ktorej prijal plnenia od žalovaného 1), ale ich nepoukázal žalobcovi. Žalobca požadoval, aby súd zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu 142.583.757,60 Sk a úroky z omeškania. Podľa krajského súdu, uzatvorením komisionárskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 2) zanikla povinnosť žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi dlžnú pohľadávku, pretože došlo k jej zániku jednostrannými zápočtami. Žalovaný 1) si svoju povinnosť riadne splnil tým, že podľa komisionárskej zmluvy plnil žalovanému 2). Na druhej strane žalovaný 2) si nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi, a preto ho súd zaviazal zaplatiť istinu aj úroky z omeškania do 31. 8. 2004. 3. Na odvolanie všetkých troch účastníkov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19.3.2008 sp. zn. 2 Obo 259/2007, potvrdil rozsudok krajského súdu ohľadom povinnosti druhého žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 142.583.757,60 Sk a úroky z omeškania 92.455.069,30 Sk a zmenil rozsudok krajského súdu ohľadom povinnosti oboch žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 39.420.166.- Sk tak, že ich zaviazal zaplatiť len v sume 29.217.409.- Sk. Ďalej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania žalovanému 1) tak, že priznal náhradu týchto trov konania vo výške 109.037,- Sk a ďalej rozhodol, že účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Doplňujúcim rozsudkom zo 16.4.2008, sp. zn. 2Obo 259/2007, Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave tiež vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenia 142.583.757,60 Sk a úrokov z omeškania voči žalovanému 1). Najvyšší súd sa v podstate stotožnil s dôvodmi rozsudku krajského súdu. Opätovne zdôraznil, že uzavretím komisionárskej zmluvy so žalovaným 2), žalobca žalovanému 2) umožnil zvoliť si spôsob splnenia záväzku. O tom svedčí aj list žalovanému 1), v ktorom mu žalobca oznamuje uzavretie komisionárskej zmluvy a v ňom nijako neurčil spôsob vyporiadania dlhu. Naopak, poveril žalovaného 2) zabezpečením vymoženia pohľadávok voči žalovanému 1). 4. Na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, uznesením z 22.7.2010, č.k. lMObdoV/6/2009-555 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.3.2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007 v znení doplňujúceho rozsudku z 16. 4. 2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007, a to v častiach, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený vo vzťahu k žalovanému 1) a zmenený o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1) a v časti o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1). Dovolací súd dospel k záveru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich komisionársku zmluvu, najmä § 577 a 581, v spojení s § 324 Obchodného zákonníka a v jeho dôsledku dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru o účinkoch plnenia žalovaného 1) žalovanému 2) na dlh žalovaného 1) voči žalobcovi. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd, rozhodol uznesením č.k. 1Obo/41/2012-804 zo dňa 24.10.2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.decembra 2005, č.k. 38 Cb 83/01-286, v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa 18. januára 2005, č.k. 38Cb 83/01-299, v časti zamietajúceho výroku o zaplatenie 4.732.913,68 € s príslušenstvom proti žalovanému 1) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi 4.732.913,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.068.954,07 € zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného 1) a žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 39.420.166,- Sk s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. V odôvodnení uviedol, že opätovne vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v priebehu prvostupňového i odvolacieho konania a dospel k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený aj voči žalovanému 1). Podstatou pri posudzovaní oprávnenosti žaloby proti žalovanému 1) je, či došlo splneniu jeho záväzku proti žalobcovi a tým, či tento záväzok zanikol. Splnenie záväzku je jednou zo základných právnych skutočností spôsobujúcich zánik záväzku a to za predpokladu, že ide o včasné a riadne plnenie. Musí spĺňať zmluvne dohodnuté, či zákonom stanovené náležitosti kvality plnenia, času a priestoru, ale i adresáta plnenia. Preto ak žalovaný 2) prijal nejaké plnenie od žalovaného 1) alebo iných subjektov, takéto konanie nemôže mať pre žalobcu nijaké právne následky. Ide o vzťah komisionára k tretej osobe, z ktorého pre žalobcu ako komitenta nevznikajú nijaké práva a povinnosti. Preto sú pre žalobcu bez právneho významu právne úkony vykonané oboma žalovanými. V tejto veci je rozhodujúce posúdenie obsahu a rozsahu komisionárskej zmluvy z 12.10.2000, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2) a oprávnenia z nej vyplývajúce pre komisionára a to aj vo vzťahu k dlžníkovi, t.j, žalovanému 1). Preto je vylúčené, aby sa konanie žalovaného 1) mohlo kvalifikovať ako splnenie záväzku. Žalovaný 1) mohol svoj záväzok voči žalobcovi plniť, ale nie splniť. Mal za to, že v tejto súvislosti je nesprávny aj ďalší názor krajského súdu, že žalobca akceptoval postup žalovaného 2), spočívajúci v postúpení jeho pohľadávok a že súhlasil so započítaním pohľadávok prvým žalovaným. Krajský súd sa v tomto smere odvoláva na list žalovaného 1) žalobcovi z 8.11.2000 a žalobcovu odpoveď na tento list prvému žalovanému z 10.11.2000. Bez ohľadu na to, že list z 8.11.2000 sa týka iných úhrad než tých, ktoré sú predmetom vymáhania v tomto konaní podľa faktúr č. 19991297, 20001995, 20003980 a 19990510, je potrebné osobitne vyhodnotiť najmä tú časť listu z 10.11.2000, v ktorej žalobca opakovane upozornil žalovaného 1), že poukázanie finančných prostriedkov na účet žalovaného 2) nie je podľa práva a zmluvy splnenie dlhu žalovaného 1) voči žalobcovi. V tejto súvislosti treba odkázať aj na záznam z rokovania konaného 19.2.2001 za účasti žalobcu a oboch žalovaných, v ktorom sa konštatuje jednak výška dlhu 142.583.757,60 Sk, ale aj vyhlásenie žalobcu, že evidujú ako dlžníka žalovaného 1) a to až do času riadneho pripísania finančných prostriedkov na bankový účet žalobcu. 7. Žalobca a žalovaný 2) uzavreli 12. októbra 2000 zmluvu o pristúpení k záväzku. Podstatou tejto zmluvy bolo, že žalovaný 2) sa stal spoludlžníkom popri žalovanom 1) pri pohľadávkach, ktoré tvoria podstatu žalobného návrhu. Po uzatvorení tejto zmluvy sa obaja žalovaní stali dlžníkmi žalobcu. Pristúpenie k záväzku má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodou s veriteľom zaviaže, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Súhlas pôvodného dlžníka sa nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení. 8. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný 2) uzavreli 12. októbra 2000 však aj komisionársku zmluvu. Podľa tejto zmluvy sa žalovaný 2) ako komisionár zaviazal, že vo vlastnom mene pre žalobcu ako komitenta a na jeho účet zabezpečí vymoženie pohľadávok od žalovaného 1). Žalovaný 2) ako komisionár nevystupoval proti žalovanému 1) v mene žalobcu ako veriteľ, ale obstarával obchodnú záležitosť - vymáhal pohľadávky - sám vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Uzatvorením týchto zmlúv vznikla situácia, keď žalovaný 2) sa na základe pristúpenia k záväzku stal dlžníkom žalobcu v žalovaných pohľadávkach a zároveň bol tieto pohľadávky podľa komisionárskej zmluvy povinný sám aj vymôcť. Kolíziou týchto zmlúv sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, na odstránenie ich rozporu vo vzájomnej súvislosti k žalovanej pohľadávke nevykonal žiadne dokazovanie a ani ich po právnej stránke nehodnotil, vrátane záverov z toho vyplývajúcich pre vecne správne rozhodnutie. 9. Krajský súd po vrátení veci na ďalšie konanie zaslal sporovým stranám procesné poučenie v zmysle Civilného sporového poriadku (zákon č.160/2015 Z.z.), ktorý vstúpil do účinnosti dňa 1.júla 2016 a vyzval žalobcu vzhľadom na priebeh doterajšieho konania na špecifikáciu petitu žalobného návrhu. 10. Žalobca zaslal súdu špecifikáciu žaloby s tým, že si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.732.913,68 EUR, úrokov z omeškania v sume 3.068.954,00 EUR a náhradu trov konania voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne. Takto uplatnený úrok z omeškania pritom predstavuje rozdiel medzi: celkovou výškou úrokov z omeškania, vzťahujúcich sa k žalovaným faktúram č. 19990510, 19991297 a 20003980 za obdobie odo dňa ich splatnosti až do dňa 31.08.2004 v sume 131.875.235,85 Sk (4.377.455,88 EUR) a výškou úrokov z omeškania, ktorých sa týka čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v sume 39.420.166,- Sk (1.308.509,79 EUR). Špecifikáciu úrokov z omeškania spolu s uvedením výšky istín, období omeškania a úrokových sadzieb predložil vo forme prílohy k tomuto podaniu - tabuľky, obsahujúcej prehľadný výpočet úrokov z omeškania, vzťahujúcich sa k žalovaným faktúram č. 19990510, 19991297 a 20003980 za obdobie odo dňa ich splatnosti až do dňa 31.08.2004.
Špecifikácia úrokov z omeškania:
Číslo faktúry Dátum vystavenia Pohľadávka Splatnosť Obdobie uplatnenia úroku z omeškania Počet dní omeškania Úroková sadzba Úrok z omeškania 19990510 14.04.1999 85.627.878,60 28.04.1999 29.04.1999 - 06.03.2000 313 17,6% 12.923.475,55 19990510 14.04.1999 80.781.017,50 28.04.1999 07.03.2000 - 14.06.2000 100 17,6% 3.895.194,27 19990510 14.04.1999 49.894.869,60 28.04.1999 15.06.2000 - 25.10.2000 133 17,6% 3.199.833,17 19990510 14.04.1999 20.582.879,60 28.04.1999 26.10.2000 - 31.08.2004 1406 17,6% 13.954.402,89 19991297 14.07.1999 87.024.308,90 28.07.1999 29.07.1999 - 10.12.1999 135 17,6% 5.664.924,88 19991297 14.07.1999 85.792.706,10 28.07.1999 11.12.1999 - 18.01.2000 39 17,6% 1.613.372,97 19991297 14.07.1999 74.792.706,10 28.07.1999 19.01.2000 1 17,6% 36.064,43 19991297 14.07.1999 74.259.190,90 28.07.1999 20.01.2000 - 24.02.2000 36 17,6% 1.289.058,17 19991297 14.07.1999 73.685.946,50 28.07.1999 25.02.2000 - 10.05.2000 76 17,6% 2.700.337,59 19991297 14.07.1999 68.760.042,20 28.07.1999 11.05.2000 - 20.07.2000 71 17,6% 2.354.042,43 19991297 14.07.1999 51.760.042,20 28.07.1999 21.07.2000 - 15.08.2000 26 17,6% 648.914,94 19991297 14.07.1999 46.760.042,20 28.07.1999 16.08.2000 - 30.08.2000 15 17,6% 338.209,62 19991297 14.07.1999 38.760.042,20 28.07.1999 31.08.2000 - 31.08.2004 1462 17,6% 27.324.449,26 20003980 12.10.2000 90.238.370,00 26.10.2000 27.10.2000 - 24.01.2001 90 17,6% 3.916.098,03 20003980 12.10.2000 82.034.881,80 26.10.2000 25.01.2001 - 31.08.2004 1315 17,6% 52.016.857,65 SPOLU v SK: 131.875.235,85 Sk SPOLU v EUR: 4.377.455,88 €
11. Krajský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, predovšetkým zakladacou listinou Ministerstva pôdohospodárstva SR - navrhovateľa s účinnosťou od 1.7.1997, uznesenie vlády SR zo dňa 25.5.1993, č. 342 o vytvorení Združenia podľa § 829 a nasl. Obč. zákonníka, Metodikou finančných a zúčtovacích vzťahov v rámci Združenia Dunaj, faktúrou č. 20003980 spolu s výsledovkou hospodárenia; faktúrou č. 20001995 spolu s výsledovkou hospodárenia, faktúrou č. 19992197 spolu s výsledovkou hospodárenia; faktúrou č. 19990510 spolu s výsledovkou hospodárenia, Komisionárskou zmluvou č. 1/2000/R zo dňa 12.10.2000 spolu s prílohou č. 1 - špecifikáciou pohľadávok zo dňa 12.10.2000, listom žalobcu adresovaným žalovanému v 1. rade zo dňa 19.10.2000, zápisnicou z rokovania medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade zo dňa 16.2.2001, vo veci usporiadania pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1. rade - zoznam realizačných pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o pristúpení k záväzku, listom adresovaným žalovanému v 1. rade zo dňa 11.7.2001 od 1. Garantovaná a.s., Bratislava, jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.11.2000 na sumu 64.821.874,30 Sk spolu so zoznamom jednotlivých faktúr k vzájomnému započítaniu, oznámenie o postúpení pohľadávok odporcu v 2. rade adresovaným žalovanému v 1. rade zo dňa 15.11.2000, jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 8.12.2000 na sumu 82.034.882,Sk spolu so zoznamom jednotlivých faktúr k vzájomnému započítaniu a oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2000, jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 10.1.2001 na sumu 50.688.010, Sk, spolu so zoznamom jednotlivých faktúr k vzájomnému započítaniu a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2001, listom zo dňa 19.2.2001 žalovanému v 1. rade, adresovaným žalobcovi o vysporiadaní záväzkov, oznámenie spoločnosti OFZ Trading a.s. Istebné zo dňa 10.7.2001 - o postúpení a úhrade na firmu Brno Trust a.s. - žalovanému v 2. rade, list žalovaného v 1. rade zo dňa 13.7.2001 adresovaný žalobcovi, stanovisko žalobcu k spôsobu usporiadania dlhu zo dňa 10.11.2000, adresovaným žalovanému v 1. rade, záznamy z rokovaní zo dňa 16.2.2001 a 19.2.2001, listinné dôkazy svedčiace o právnom nástupníctve žalovaného v 1.rade a zistil nasledovný skutkový stav: 12. V zmysle uznesenia vlády SR bolo dňa 16.4.1993 založené zmluvou podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka Združenie Dunaj. Zakladajúcimi členmi boli: Slovenský energetický podnik, štátny podnik Bratislava (právnym nástupcom sa stali Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava), SEP, štátny podnik vodné elektrárne, OZ Trenčín, Povodie Dunaja š.p., Bratislava (právny nástupcom sa stal Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Banská Štiavnica) a Vodohospodárska výstavba š.p., Bratislava. Účelom združenia bolo využívanie prínosov z prevádzky vybudovaných objektov SVD na dofinancovanie dostavby a financovanie ich prevádzky. Na dosiahnutie účelu každý z členov Združenia sa zaviazal podľa Zmluvy o združení k vecnému plneniu - konkrétnej činnosti a Slovenské elektrárne a.s., teda žalovaný v 1. rade i k poskytovaniu finančných prostriedkov z prínosov z prevádzky vybudovaných energetických objektov SVD v jeho správe, následne vlastníctve. Z finančných prostriedkov z prínosov žalovaného v 1. rade mali byť uhrádzané žalobcovi ako vodohospodárskemu prevádzkovateľovi náklady jeho činnosti v Združení Dunaj, ktoré mu vznikali z prevádzkovania Vodohospodárskych objektov SVD G-N ako činnosti stratovej. Podkladom pre preukázanie opodstatnenosti nároku bola výsledovka
hospodárenia. Žalovaný v 1. rade si svoje povinnosti z uzatvoreného združenia riadne plnil, platby opakovane realizoval, avšak sporná zostala medzi stranami úhrada faktúry č. 20001995 zo dňa 18.7.2000, faktúry č. 20003980 zo dňa 12.10.2000, faktúry č. 19991297 zo dňa 14.7.1999 a faktúry č. 19990510 zo dňa 14.10.1999. 13. Dňa 12.10.2000 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade Zmluva o pristúpení k záväzku, uzatvorená podľa § 533 Obč. zákonníka. Za žalovaného v 2. rade zmluvu podpísal O.. M. T., vedúci organizačnej zložky (podľa výpisu z obchodného registra). Z čl. I zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ, eviduje účtovne nevysporiadané pohľadávky voči dlžníkovi - právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade z titulu neuhradených faktúr, ako sú uvedené v prílohe č. 1 (fakturované pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu). Predmet zmluvy vyplýva z článku II, podľa ktorého BRNO TRUST a.s. Brno, organizačná zložka Bratislava, vzhľadom k svojmu záväzku z komisionárskej zmluvy zabezpečiť vysporiadanie pohľadávok voči dlžníkovi, ako je uvedený v bode I tejto zmluvy a k vytvoreniu právnej istoty pre veriteľa, uzatvára so žalobcom zmluvu o pristúpení k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 14. Súčasne popri Zmluve o pristúpení uzatvorili dňa 12.10.2000 žalobca so žalovaným aj Komisionársku zmluvu č. l/2000/R, ktorú za žalovaného v 2.rade podpísal vedúci organizačnej zložky O.. M. T.G.. Podľa čl. 1 je predmetom tejto zmluvy záväzok zo strany komisionára, že vo vlastnom mene pre komitenta a na jeho účet zariadi vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok (ďalej len záležitosť) voči dlžníkovi SE, a.s., OZ VET Trenčín, IČO: 31380751 (ďalej len dlžník) a záväzok zo strany komitenta zaplatiť komisionárovi odplatu za jeho činnosť. Podľa čl. 2 bod 8 komitent, teda žalobca je povinný oznámiť dlžníkovi, teda žalovanému v 1. rade, okolnosť uzatvorenia tejto zmluvy na zariadenie vymoženia pohľadávok a to doporučeným listom do 3 dní odo dňa jej podpisu. Komitent je povinný doručiť kópiu tohto listu tiež komisionárovi. Podľa čl. 2 bod 9, komitent sa zaväzuje zaplatiť komisionárovi za jeho činnosť odplatu podľa tejto zmluvy. Špecifikácia pohľadávok je uvedená v prílohe č. 1 tejto Zmluvy a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. V prílohe č. l ku Komisionárskej zmluve, v časti špecifikácia pohľadávok sú uvedené jednotlivé faktúry, ktorých úhrady sa domáha žalobca v tomto konaní. Z čl. 3, bod 4 zmluvy vyplýva, že komisionár, teda oprávnený za komitenta pri zariaďovaní záležitostí prijať finančné alebo iné plnenie do svojej dispozície, prípadne na vlastný účet. Podľa čl. 3 bod 5, žalovaný v 2.rade je povinný bez zbytočného odkladu previesť na žalobcu práva získané pri zariaďovaní záležitostí a vydať mu všetko, čo pritom získal a žalobca sa zaviazal ich prijať. Žalobca pokladá za riadne plnenie zmluvy zo strany žalovaného v II. rade za ktoré mu prináleží odplata, pripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu, s písomným oznámením žalovaného v 2. rade o realizovaní plnenia podľa tejto zmluvy. 15. Listom zo dňa 19.10.2000, oznámil žalobca žalovanému v 1. rade, že na základe Komisionárskej zmluvy č. 1/2000/R zo dňa 12.10.2000, poveril firmu Brno Trust a.s., Brno, organizačná zložka Bratislava, aby vo vlastnom mene a pre žalobcu zabezpečil vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok vo výške 425.599.235,23 Sk. Dňa 16.2.2001 došlo k vzájomnému rokovaniu medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorého bolo usporiadanie pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1.rade. V tejto zápisnici je uvedený zoznam pohľadávok, ktoré má žalobca voči žalovanému v 1. rade a spôsob, akým bolo zabezpečené vysporiadanie tohto záväzku žalovaného v 1.rade voči žalobcovi. Z uvedeného teda vyplýva, že faktúra č. 19992453 bola uhradená priamou úhradou žalovaným v 1. rade. Pohľadávka č. 20001995 bola vysporiadaná formou jednostranného zápočtu OFZ Trading a.s., so SE a.s. na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust, a.s. vo výške 45.524.687,50 Sk. Faktúra č. 20003980 bola jednostranne započítaná dňa 8.12.2000 medzi firmou OFZ Trading a.s. so SE a.s. na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust, a.s. vo výške 82.034.882,- Sk. Faktúra č. 19991297 bola dňa 10.1.2001 jednostranne započítaná vo výške 30.105.130,40 Sk spoločnosťou OFZ Trading a.s. so SE a.s. na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust a.s. a faktúra č. 19990510 bola dňa 10.1.2001 vysporiadaná formou jednostranného zápočtu OFZ Trading a.s. so SE a.s. na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust a.s. vo výške 20.582.879,60 Sk. 16. Obrana žalovaného v 1. rade spočívala predovšetkým v tvrdení, že jeho záväzok voči žalobcovi zanikol, čo by malo viesť k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 1.rade a v prípade, že sa súd s týmto názorom nestotožní, namietol čiastočné premlčanie úrokov z omeškania. Uviedol, že v danom prípade sa vymoženie pohľadávok realizovalo formou získania finančného plnenia a) priamo od dlžníka (žalovaného 1/) na splnenie pohľadávky, b) ako odplaty za postúpenie pohľadávok veriteľa (žalobcu). V danom prípade sa vymoženie pohľadávok realizovalo aj formou získania majetku, t.j. nadobudnutím pohľadávok dlžníka, ktorý bol následne premenený na finančné plnenie vo výške odplaty získanej ich následným postúpením. Výsledkom každého z uvedených úkonov je nakoniec peňažné plnenie, ktoré sa už stalo vlastníctvom komitenta v zmysle § 583 ObZ. Podľa názoru žalovaného 1/ je teda vymáhanie pohľadávok komisionárom možné považovať za zverenie majetku na predaj, teda zverenie majetku za
účelom nadobudnutia finančných prostriedkov v zmysle § 583 ods.1 veta prvá ObZ; teda tak, ako to predpokladá čl. III ods. 2 Komisionárskej zmluvy. V zmysle právnej teórie platí, že ak komisionár uzatvára s treťou osobou zmluvu vo vlastnom mene a na účet komitenta k hnuteľným veciam, ktorých predaj je predmetom zmluvy a ktoré mu komitent za účelom ich predaja zveril, nenadobúda vlastnícke právo. Komisionár je však s týmito hnuteľnými vecami oprávnený disponovať napriek tomu, že mu nesvedčí vlastnícke právo. Podľa jeho názoru je možné dospieť k záveru, že sa potom žalovaný 2/ dostal do pozície veriteľa žalovaného 1/ a všetky plnenia a úkony žalovaného 1/ mali za následok zánik záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi. Keďže podľa názoru žalovaného 1/ došlo k zániku záväzku uplatnenému voči žalovanému 1/ touto žalobou, v tomto sporovom konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/. Ku kolízii postavenia komisionára a spoludlžníka uviedol, že o tom, že žalovaný 2/ má okrem postavenia komisionára i postavenie spoludlžníka so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami na zánik záväzku žalovaného 1/ sa dozvedel až na rokovaní žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného dňa 19.2.2001. Žalovaný 1/ počas procesu vymáhania pohľadávok žalovaným 2/ nemohol zvážiť právny záver o nemožnosti splniť svoj záväzok spoludlžníkovi (žalovanému 2/), nakoľko sa o pristúpení žalovaného 2/ k jeho záväzku až do dňa 19. februára 2001 nedozvedel. Žalovaný 1/ má za to, že odo dňa doručenia oznámenia až do 19. februára 2001 plnil svoj záväzok žalovanému 2/ ako komisionárovi s účinkami splnenia záväzku, prípadne žalobca ako komitent získal iný majetok ako hnuteľné veci prevodom alebo postúpením pohľadávok, v zmysle povinností uložených žalovanému 2/ ako komisionárovi ustanovením § 583, 585 a 586 ObZ a preto kolíziu v postavení žalovaného 2/ ako komisionár a zároveň spoludlžníka nie je možné zohľadniť a posudzovať na ujmu žalovaného 1/. Odkazuje na na dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaného 1/ v úkony žalobcu a žalovaného 2/ vyplývajúce z Komisionárskej zmluvy, teda na presvedčenie v právnu záväznosť, platnosť a určitosť právneho úkonu - Komisionárskej zmluvy a Oznámenia. Žalovaný 1/ namietol premlčanie pri uplatnení úrokov z omeškania z dôvodu, že formulácia žaloby „úroku z omeškania, vypočítaného z omeškaných platieb vždy vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu a to až do času poukázania prostriedkov na účet žalobcu“ nespĺňa podmienku určitosti, jasnosti, zrozumiteľnosti a hlavne vykonateľnosti výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. Žalobca podal dňa 9. septembra 2004 podanie označené ako „Úprava súdneho návrhu zo dňa 3. septembra 2004, ktorým vykonal zmenu v časti uplatneného úroku z omeškania, prípadne uplatnil úroky z omeškania riadne tak, aby o nich mohol na základe takto zmenenej žaloby súd rozhodnúť. Žalovaný v 1/ rade má za to, že žalobca si riadne uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania až týmto vyjadrením zo dňa 3. septembra 2004, doručeným súdu dňa 9.septembra 2004, uplatnil si teda úroky z omeškania za obdobie do 8. septembra 2001 (vrátane), po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. 17. Žalovaný 2/ v rámci svojej obrany namietal nedostatok právomoci súdov z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky, nedostatok procesnej spôsobilosti označeného žalovaného 2/, nedostatok oprávnenia vedúceho organizačnej zložky konať v mene akciovej spoločnosti a predovšetkým neplatnosť právnych úkonov Zmluvy o pristúpení k záväzku, ako aj Komisionárskej zmluvy. Poukázal na to, že komisionárska zmluva v kontexte dojednanej, tzv. závislej navzájom súvisiacej zmluvy o pristúpení k záväzku medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade zakladá absolútne neplatnosť týchto právnych úkonov (pre rozpor s obsahom a účelom zákona, resp. jeho obchádzaním v zmysle § 39 OZ). I keby existovala platne uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky (cesia pohľadávky) medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, nemohla by obstáť pri súčasne uzavretej zmluve o pristúpení k záväzku (kumulatívnej intercessie) z dôvodu jej logického rozporu. V rukách tej istej osoby (žalovaného v 2. rade) ako súčasného veriteľa i dlžníka by sa kumulovala tá istá pohľadávka, t.j. došlo by k zániku pohľadávky z dôvodu splynutia pohľadávky (§ 584 OZ). Má za to, že komisionárska zmluva je neplatná, resp. nemohla byť účinná (realizovateľná) pre nenaplnenie jej účelu a obsahu (nemožnosť plnenia v dôsledku nepostúpenia pohľadávky zákonným spôsobom do vlastníctva žalovaného v 2. rade - komisionára), absolútne neplatnou je i „závislá zmluva o pristúpení k záväzku“, nakoľko jej jediným hospodárskym účelom uzavretia bola práve komisionárska zmluva. Zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa 12.10.2000, od ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok voči žalovanému v 2. rade, sa vzťahuje len na (i) ťažko vymáhateľné pohľadávky, (ii) len na subjekt - právnickú osobu s IČO: 31380751, SE, a.s., OZ VET Trenčín. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že v danom prípade nešlo o ťažko vymožiteľné pohľadávky. Tento fakt zvýrazňuje i list zo samotných Slovenských elektrární zo dňa 1.6.2005, kde sa konštatuje, že Slovenské elektrárne, a.s. si svoje záväzky plnili, aj keď s časovým oneskorením, resp. po finančnej konsolidácii uhrádzajú svoje záväzky v termínoch splatnosti. 18. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
19. Podľa § 577 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. 20. Podľa § 581 Obchodného zákonníka z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby. 21. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. 22. Krajský súd vykonaným dokazovaním, aplikovaním citovaných právnych predpisov, viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obo/41/2012-804 zo dňa 24.10.2012 (ďalej iba zrušujúce uznesenie) dospel k nasledovným záverom: Predmetom sporu po zrušujúcom uznesení je nárok žalobcu voči obom žalovaným špecifikovaný v odseku 10 tohto rozsudku a tento nárok je čo právneho dôvodu a výšky nesporný. Právnym dôvodom je nárok žalobcu voči žalovanému v 1.rade, titulom zaplatenia finančných prostriedkov plnenia podľa zmluvy o založení Združenia Dunaj a voči žalovanému v 2. rade, titulom Zmluvy o pristúpení k záväzku a Komisionárskej zmluvy, podľa ktorej prijal plnenia od žalovaného v 1. rade, ale ich nepoukázal žalobcovi. Existencia nároku žalobcu bola preukázaná listinnými dôkazmi, označenými v odseku 11 tohto rozsudku a v zrušujúcom uznesení nebola odvolacím súdom spochybnená. Sporným v konaní bolo, či uvedený záväzok žalovaných zanikol splnením, resp. iným spôsobom predpokladaným zákonom. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v tejto veci je rozhodujúce posúdenie obsahu a rozsahu Komisionárskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a oprávnenie z nej vyplývajúce pre komisionára a to aj vo vzťahu k dlžníkovi, t.j. žalovanému v 1.rade. 23. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v 2. rade, týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu konať a nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade súd má za to, že tieto otázky už boli vyriešené a odvolací súd neuložil súdu prvej inštancie opätovne ich posúdiť. Keďže žalovaný v 2. rade na týchto výhradách zotrval, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nepreukázal, že pri prvom úkone vzniesol námietku podľa vtedy účinného § 106 ods. 1 O.s.p. a nepreukázal ani existenciu platnej rozhodcovskej doložky. Taktiež má súd za nesporné, že žalovaný v 2. rade bol označený v žalobe správne a žalobca označil existujúci subjekt, t.j. subjekt, ktorý má procesnú spôsobilosť. Namietaným nedostatkom sa zaoberal prvoinštančný súd vo svojom rozsudku zo dňa 7.12.2004 ako aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.3.2008. Odvolací súd uviedol, že „tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že žalobca chcel žalovať organizačnú zložku, ktorá nemá právnu subjektivitu odporuje skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol v súlade s ust. §7 a § 21 ods. 3 Obch. zák. a § 79 ods. 1 O.s.p. obchodné meno a sídlo spoločnosti BRNO TRUST a.s. Brno so spresnením, že sa vec týka jej organizačnej zložky v Bratislave, pričom správne uviedol aj IČO materskej spoločnosti. Zároveň odvolací súd uviedol, že v odvolaní namietaná okolnosť, že O.. T., ktorý vo veci konal za organizačnú zložku nemal spôsobilosť konať za materskú spoločnosť sa zakladá na nesprávnom výklade ust. § 13 ods. 5 Obch. zák. a je v rozpore s vyjadrením žalovaného v 2. rade v prvostupňovom konaní, kde namietal neplatnosť Zmluvy o pristúpení k dlhu, ako aj Komisionárskej zmluvy z dôvodu, že ich O.. T. podpísal až po svojom odvolaní z postavenia vedúceho organizačnej zložky, teda uznal jeho právo platne ich uzavrieť v čase, keď ešte nebol odvolaný.“ Krajský súd v tejto súvislosti dopĺňa, že problematika oprávnenia vedúceho organizačnej zložky konať, ako aj označenie organizačnej zložky je vyriešená súdnou judikatúrou tak, že vedúci organizačnej zložky má oprávnenie konať v mene materskej spoločnosti a označenie účastníka konania uvedením organizačnej zložky popri úplnom obchodnom názve podniku (v tomto prípade akciovej spoločnosti) nie je dôvod na zastavenie konania. K výhrade žalovaného v 2. rade, že súd konal minimálne do 8.6.2004 s O.. T., t.j. osobou, ktorá mala protichodné záujmy a bol odvolaný z funkcie vedúceho organizačnej zložky uznesením predstavenstva akciovej spoločnosti dňa 02.02.2001 súd uvádza, že táto prípadná vada bola zhojená zrušením prvoinštančného rozhodnutia a vrátením veci na ďalšie konanie. 24. Keďže súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, po vrátení veci na ďalšie konanie bolo jeho úlohou posúdiť prípadnú kolíziu Zmluvy o pristúpení k záväzku a Komisionárskej zmluvy. Zároveň je viazaný právnym názorom, podľa ktorého je vylúčené, aby sa konanie žalovaného v 1. rade mohlo kvalifikovať ako splnenie záväzku a žaloba je teda dôvodná i voči žalovanému v 1. rade. Pre posúdenie prípadnej kolízie citovaných zmlúv bolo potrebné posúdiť obsah tej, ktorej zmluvy. Komisionárska zmluva v zmysle § 577 Obchodného zákonníka zakladá právny vzťah medzi komisionárom (žalovaným v 2.rade) a komitentom (žalobcom), ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Žalovaný v 2. rade vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade nevystupoval v mene žalobcu ako veriteľ, ale iba obstarával obchodnú záležitosť
- vymáhal pohľadávky sám vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Iba na tento účel, t.j. na vymáhanie, boli žalovanému v 2. rade zverené pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade. Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú komitentovi, t.j. žalobcovi, ale komisionárovi (teda žalovanému v 2. rade), ktorý je povinný ich previesť na komitenta. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov a v ničom sa nedotýkajú práv a povinností tretích osôb. Keďže nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému, t.j. žalobcovi. Uvedené špecifiká vylučujú, aby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy vymoženie pohľadávok s účinkami ich riadneho splnenia zo strany dlžníka. Komisionár koná vo vlastnom mene a preto môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Preto komitent, t.j. žalobca by musel komisionárovi, t.j. žalovanému 2) platne postúpiť pohľadávky, ktoré sú predmetom vymáhania. To sa nestalo a nevyplýva to ani z komisionárskej zmluvy alebo iného právneho úkonu a ani zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalovaný 1) mohol mať takúto vedomosť. To platí aj pre list žalobcu z 19.10.2000 adresovaný žalovanému 1), ktorý má iba informačný význam. Preto žalovaný v 1. rade nemohol „konať v dobrej viere“, že platne a podľa zákona plní svoj záväzok voči veriteľovi, ktorým bol žalobca. 25. Podľa názoru súdu je Komisionárska zmluva platný právny úkon, predmetom ktorej bolo obstaranie obchodnej záležitosti - vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok voči dlžníkovi SE, a.s, OZ VET Trenčín. Prílohou ku Komisionárskej zmluve bola špecifikácia pohľadávok, ktorých vysporiadanie mal komisionár zabezpečiť. Podľa súdu predmet zmluvy nerobí plnenie nemožným, pretože pre obstaranie tejto obchodnej záležitosti nie je podstatný pojem „ťažko vymáhateľné pohľadávky“, ale špecifikácia pohľadávok, ktorých vymoženie mal komisionár obstarať. Z predmetnej špecifikácie je zrejmé, že išlo objem finančných prostriedkov vo výške takmer pol milióna slovenských korún a s platením faktúr, ktorými boli dlžné sumy vyúčtované (okrem poslednej faktúry) bol dlžník dlhodobo v omeškaní, v lehote splatnosti ich neuhrádzal. Ako bolo preukázané listinnými dôkazmi, tento dlh právneho predchodcu žalovaného v 1. rade nesporne existoval. Súd je preto toho názoru, že neexistovala ani právna, ani faktická nemožnosť plnenia v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na zmluvný vzťah nemá vplyv ani skutočnosť, že subjekt, od ktorého sa zaviazal žalovaný v 2. rade pohľadávky vymáhať t.j. Slovenské elektrárne, a.s. v skratke: SE, a.s., OZ VET Trenčín, IČO: 31380751 sa pretransformoval na novú právnickú osobu s novým IČO, t.j. na žalovaného v 1. rade. Právne relevantné je iba to, či bolo právne nástupníctvo preukázané, pričom v tomto prípade samotná transformácia, ani právne nástupníctvo žalovaného v 1. rade spochybnené nebolo. 26. Súd je toho názoru, že skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa stal na základe Zmluvy o pristúpení k záväzku dlžníkom žalobcu v žalovaných pohľadávkach a zároveň bol tieto povinný podľa Komisionárskej sám vymôcť, resp. vymoženie obstarať, nie je kolíziou zmlúv spôsobujúcou ich neplatnosť. Žalovanému v 2. rade boli pohľadávky zverené za účelom ich vymáhania, nevystupoval v mene žalobcu ako veriteľ, obstarával iba obchodnú záležitosť-vymoženie pohľadávok. Ako už bolo uvedené, podľa článku I Komisionárskej zmluvy sa žalovaný v 2. rade ako komisionár zaviazal, že vo vlastnom mene pre komitenta, t.j. žalobcu a na jeho účet zabezpečí vymoženie jeho pohľadávok od dlžníka, t.j. žalovaného v 1. rade. Takáto dohoda korešponduje v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentnej úprave Komisionárskej zmluvy podľa § 577 Obchodného zákonníka. 27. Z obsahu uzavretých právnych úkonov a z právnej úpravy teda vyplýva, že žalovaný v 2. rade nemohol urobiť žiadny taký právny úkon, ktorý je spojený s nakladaním so zverenou pohľadávkou. Nemohol najmä postúpiť pohľadávky žalobcu inému subjektu, lebo tým by previedol na iného všetky práva k pohľadávkam, ktoré mu nepatrili, t.j. ktoré nevlastnil. Rozhodujúce je to, že uplatnený spôsob plnenia zo strany žalovaného v 1. rade (t.j. zápočet po predchádzajúcom postúpení pohľadávky) nie je splnením dlhu žalovaného v 1. rade voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade bol oprávnený prijať od žalovaného v 1. rade „finančné alebo iné plnenie“, ale podľa článku III, bod 6, za riadne splnenie komisionárskej zmluvy sa považuje pripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu. Z uvedeného možno uzavrieť, že k splneniu záväzku zo strany žalovaných nedošlo, pričom Zmluva o pristúpení k záväzku v nadväznosti na Komisionársku zmluvu zakladá ich solidárnu zaviazanosť. 28. Súd neprihliadol na námietku premlčania týkajúcu sa úrokov z omeškania, vznesenú žalovaným v 1. rade. Podľa súdu, nárok žalobcu na zaplatenie úrokov omeškania nie je premlčaný, pretože tento nárok bol uplatnený podanou žalobou zo dňa 24.10.2001 a špecifikácia úroku (jeho neskoršie vyčíslenie ) nemá vplyv na určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Podstatné je, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania bol uplatnený (aj keď neurčito) a na základe výzvy súdu ho žalobca špecifikoval. 29. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným v 1. rade (písomné podanie zo dňa 1.12.2017), pretože by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci. Pre rozhodnutie súdu bol vzhľadom na už vykonané dokazovanie
rozhodujúci právny názor odvolacieho súdu a právne posúdenie uzavretých zmlúv. Dôkazy, ktoré označil žalovaný v 1.rade a ktoré navrhol vykonať sa týkajú výšky a titulu žalovanej sumy, čo pokladá súd za účelové, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sa bránil tým, že žalovaná pohľadávka zanikla splnením. Ďalej navrhol vykonať dôkazy preukazujúce vzťahy medzi žalovaným v 2. rade, žalobcom a treťou osobou, čo vzhľadom na záver súdu o tom, že žalovaný v 2. rade sa nemohol zbaviť svojho záväzku ak plnil žalovanému v 1.rade, považuje súd za bezpredmetné. 30. Vzhľadom na uvedené dôvody, súd žalobe v zmysle špecifikácie žaloby zo dňa 8.2.2018, vyhovel. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyplýva priamo zo zákona a sporovými stranami, ani odvolacím súdom nebol spochybnený. 31. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146 CSP. 32. Čiastočné späťvzatie vo výške 1.308.509,79 EUR (39.420.166,-Sk) sa týka úrokov z omeškania, ku ktorých zaplateniu Krajský súd v Bratislave pôvodne spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných vo výroku IV. rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.12.2004, sp. zn 38 Cb 83/01-286. 33. Keďže žalobca bol v predmetnej sporovej veci (predmet sporu istina 4.732.913,68 EUR) v plnom rozsahu úspešný, súd mu v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že čo do zaplatenia istiny je žalobca úspešný a zastavenie konania sa týka iba úrokov z omeškania. Keďže úroky z omeškania uplatnené žalobou predstavujú iba príslušenstvo, ich vyčíslenie nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania. Úroky z omeškania boli uplatnené popri istine a teda nie sú samostatným nárokom vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd nezohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby pri rozhodovaní o trovách konania.
34. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.