Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cn-1-2023.pdf
PDF · 163.64 KB
Case nature
Subarea
2Cn/1/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829 052, so sídlom Mlynské Nivy 47, Bratislava, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, o návrhoch žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.06.2023 z a m i e t a.
II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.06.2023 z a m i e t a.
III. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov tohto konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 07.06.2023 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení: I. Súd zriaďuje záložného právo v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 k a) pohľadávke podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 a spoločnosti BRNO TRUST, a.s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023 a vykonateľnosť dňa 23.05.2023, z titulu existencie záväzku spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. uhradiť podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik plnenia spojené s prevádzkou Vodnej elektrárne Gabčíkovo v rámci finančných vzťahov v Združení Dunaj vo výške 4 732 916,68 eur a záväzku spoludlžníka – spoločnosti BRNO TRUST, a.s. z titulu Zmluvy o pristúpení k záväzku č. X/XXXX/X zo dňa 12.10.2000 uzavretej medzi podnikom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik a spoločnosťou BRNO TRUST, a.s. a Komisionárskej zmluvy č. X/XXXX/X zo dňa 12.10.2000 uzavretej medzi podnikom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik a spoločnosťou BRNO TRUST, a.s. v znení jej dodatkov a b) pohľadávke podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 vo výške 1 565 797,31
eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia a náhradu trov v rozsahu v rozsahu 46,44% z titulu doplatku za odber povrchovej vody z rieky Laborec v roku 2002, priznanú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním Navrhovateľa a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022 na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 voči podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 na zaplatenie vo výške 10 003 829,22 eur s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 10 003 829,22 eur od 13.10.2012 do zaplatenia a na zaplatenie sumy 16 596,50 eur ako súdneho poplatku, z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že právny titulom na plnenie odpadol zrušením právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní medzi stranami, priznanú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02. 015, sp. zn. 4Cb/49/2012-337 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 36Cob/ 128/2015-366, právoplatnom dňa 02.12.2015, vykonateľnom dňa 18.10.2015 vo výroku o istine a úroku z omeškania a vykonateľnom dňa 08.12.2015 v časti zaplatenia 16 596,50 eur.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v konaní pod sp. zn. 3Cb/211/2004 bol žalobca rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2008, sp. zn. 3Cb/211/04-281 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 16.12.2009, sp. zn. 3Obo/32/2009-344 zaviazaný na zaplatenie istiny 5 846 824,46 eur (176 141 433,60 Sk) s 9,43 % úrokom z omeškania od 30. januára 2003 do zaplatenia a zaplatenie náhrady trov konania vo výške 283 920,87 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; právoplatnosť dňa 01.02.2010 a vykonateľnosť dňa 05.02.2010. Dňa 05.02.2010 zaplatil žalobca na základe vyššie uvedených právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí žalovanému sumu celkom vo výške 10 003 829,22 eur. Následne podal žalobca ústavnú sťažnosť a Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. IV. ÚS 195/2012 rozhodol tak, že dňa 16.08.2012 vyslovil porušenie namietaných základných práv navrhovateľa rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 16.12.2009, sp. zn. 3Obo/32/2009-344, tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 16.12.2009, sp. zn. 3Obo/32/2009-344 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Žalobca následne dňa 09.11.2012 podal žalobu na Okresný súd Žiar nad Hronom, ktorej tento vyhovel a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 4Cb/49/2012-337 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 36Cob/ 128/2015-366 zaviazal žalovaného na zaplatenie 10 003 829,22 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 003 829,22 eur od 13.10.2012 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 4Cb/49/2012-337 a sumy 16 596,50 eur ako súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 4Cb/49/2012-337. Žalobca je teda vlastníkom judikovanej pohľadávky voči žalovanému vo výške: a) istina: 10 003 829,22 eur, b) úrok z omeškania: 8,75 % zo sumy 10 003 829,22 eur od 13. októbra 2012 do zaplatenia, c) trov konania: 16 596,50 eur; (ďalej aj „Pohľadávka žalobcu a voči žalovanému“).
4. Žalovaný sa žalobou zo dňa 23.10.2001 v znení jej zmeny zo dňa 03.09.2004 domáhal na Krajskom súde v Bratislave proti žalobcovi (alebo aj „Žalovaný 1/ v konaní sp. zn. 38Cb/83/2001“) a spoločnosti BRNO TRUST, a s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava (ďalej len „BRNO TRUST“) spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny vo výške 4 732 913,68 eur, a úrokov z omeškania vo výške 3 068 954,00 eur spolu s náhradou trov konania v konaní pod sp. zn. 38Cb/83/2021. Dňa 20.10.2020 došlo k vydaniu posledného prvoinštančného rozhodnutia – rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303, ktorým boli žalobca a BRNO TRUST zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur, ako aj úroky z omeškania vo výške 3 068 954,00 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému bol voči žalobcovi a BRNO TRUST-u priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník. Žalovaný je teda vlastníkom judikovanej pohľadávky voči žalobcovi vo výške: a) istina: 4 732 913,68 eur, b) úrok z omeškania: 3 068 946,09 eur, (ďalej aj „Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi“). Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021 nadobudol právoplatnosť dňa 19. mája 2023 a vykonateľnosť dňa 23.03.2023 (ďalej aj „Exekučný titul“).
5. Vzhľadom na to, že Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola judikovaná a je právoplatným a vykonateľným Exekučným titulom, môže žalovaný pristúpiť k realizácii výkonu núteného výkonu rozhodnutia. Žalovaný môže pristúpiť aj k iným spôsobom disponovania s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a to napr. jednostranné započítanie so záväzkom voči žalobcovi – Pohľadávkou žalobcovu voči žalovanému, postúpenie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na tretiu osobu, založenie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v prospech záložného veriteľa ako zabezpečenie záväzku žalovaného alebo tretej osoby, zabezpečovacie postúpeniu Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a pod.)
6. Žalovaný disponuje voči žalobcovi aj ďalšou pohľadávkou vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia (neprávoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022 (ďalej aj len „Pohľadávka Odporcu 2“).
7. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali 3 sporové konania, ktorých výsledkom sú: a) judikovaná Pohľadávka žalobcu voči žalovanému, b) judikovaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi a BRNO TRUST-u , ktorí sú viazaní spoločne a nerozdielne, teda Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, c) pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia (neprávoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484), teda Pohľadávka žalovaného 2.
8. Žalobca a žalovaný rokovali o mimosúdnej dohode o ukončení všetkých vyššie uvedených sporov a urovnaní sporných práv a povinností. Podľa názoru žalobcu je potrebné, aby došlo k dočasnej úprave vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a k odvráteniu obavy, že exekúcia Pohľadávky žalobcu voči žalovanému bude ohrozená bez zriadenia záložného práva k Pohľadávke žalovaného voči žalobcovi a k Pohľadávke žalovaného 2 nariadením zabezpečovacieho opatrenia a bez obmedzenia žalovaného nakladať s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi nariadením neodkladného opatrenia voči žalovanému ako následku: a) vyššie uvedenej zložitosti vzájomných vzťahov a rokovania o mimosúdnom riešení vzájomných vzťahov, b) skutočnosti, že žalovaný je ako štátny podnik, c) skutočnosť, že žalovaný je správcom pohľadávky štátu, d) skutočnosť, že žalovaný ako štátny podnik požíva v exekúcii širokú exekučnú imunitu ako možnosť požiadať o vylúčenie majetku z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu a skutočnosť, že vymoženie Pohľadávka žalobcu voči žalovanému nemusí byť v exekúcii v plnom rozsahu uspokojená z dôvodu nemajetnosti žalovaného – nedostatku exekvovateľného majetku (z dôvodu exekučnej imunity a rozšírenému vylúčeniu majetku z exekúcie), e) skutočnosti, že Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je v skutočnosti pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a BRNO TRUST-u, čo má následne v prípade plnenia Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi len od žalobcu v celej výške/ vymoženia Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi len od žalobcu v celej výške vplyv na vznik práva regresu žalobcu od spoludlžníka a na potrebu iniciovať nové sporové konanie o plnenie a znášanie ďalších trov konania, f) skutočnosti, že Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi sa zvýši o pohľadávku na náhradu trov konania, nakoľko prvoinštančný súd – Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 38Cb/83/2001 môže po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023 rozhodnúť o výške náhrady trov konania, g) skutočnosti, že žalobca podá voči Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03. 2023, sp. zn. 3Obo/1/2021 a pre prípad, že by došlo k zrušeniu tohto rozsudku (prípade aj rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa októbra 2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303) došlo by k zániku Exekučného titulu a pre prípad dobrovoľného plnenia alebo aj núteného výkonu rozhodnutia, alebo dispozíciou Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi by nebolo v exekúcii možné navrátenie do predošlého stavu, žalobcovi by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že právny dôvod plnenia odpadol alebo škoda/ujma.
9. Žalobca má za to, že právny poriadok zakladá výraznú nerovnosť účastníkov právneho vzťahu, ak jedným z nich je štátny podnik pre prípad uspokojovania pohľadávky voči štátnemu podniku v exekúcii oproti uspokojovaniu pohľadávky voči obchodnej spoločnosti v exekúcii a práve takúto nerovnosť by mohlo zmierniť navrhované zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie. Účelom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia je odvrátiť obavu, že exekúcia Pohľadávky žalobcu voči žalovanému bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zásadný vplyv na existenciu hrozby budúceho zmarenia exekúcie pre vymoženie Pohľadávky žalobcu voči žalovanému má aj skutočnosť, že Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je pohľadávkou voči 2 spoludlžníkom. Ak by žalobca dlh (Pohľadávku žalovaného voči žalobcovi) uhradil v plnej výške, resp. by táto pohľadávka zanikla vymožením v exekúcii vedenej proti žalobcovi ako povinnému, portom by žalobca mal právo na tzv. následný regres v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale len za podmienok, že druhého spoludlžníka- BRNO TRUST nenastala subjektívna nemožnosť plnenia. Nemalý vplyv na predpoklad úspešného vymoženia Pohľadávky žalobcovi voči žalovanému majú aj limity exekúcie u žalovaného dané je postavením ako štátneho podniku podľa zákona č. 111/1991 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom podniku“) premietnuté do príslušných ustanovení § 44, § 61q, a § 61s zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.
10. V skutkovej situácii, kedy je záložný veriteľ zároveň aj poddlžníkom, teda žalobca by bol v prípade zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením zároveň záložným veriteľom a aj poddlžníkom (Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a Pohľadávky žalovaného 2), je možný vznik záložného práva k Pohľadávke žalovaného voči žalobcovi a Pohľadávky žalovaného 2. Občiansky zákonník takúto situáciu rieši v ustanovení § 151md ods. 7 Občianskeho zákonníka („Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.“) a nedôjde k zániku založenej pohľadávky (záväzku plniť) splynutím podľa § 584 Občianskeho zákonníka („Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.“). Ak takáto situácia nastane má sa to, že nastalo akoby plnenie poddlžníka záložnému veriteľovi a založená pohľadávka zanikne akoby k jej zániku došlo započítaním, teda ako by záložný veriteľ prijal plnenie od poddlžníka zo založenej pohľadávky v zmysle § 151mb ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka. (obdobne).
11. Predmetom zriadenia záložného práva ako záloh majú byť v tomto prípade pohľadávky žalovaného, ku ktorým žalobca navrhuje, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu: Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je identifikovaná ako „pohľadávka podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. a spoločnosti BRNO TRUST, a.s. na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03 2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023 a vykonateľnosť dňa 23.05.2023, z titulu existencie záväzku spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. uhradiť podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik plnenia spojené s prevádzkou Vodnej elektrárne Gabčíkovo v rámci finančných vzťahov v Združení Dunaj vo výške 4 732 916,68 eur a záväzku spoludlžníka – spoločnosti BRNO TRUST, a.s. z titulu Zmluvy o pristúpení k záväzku č. X/XXXX/X zo dňa 12.10.2000 uzavretej medzi podnikom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik a spoločnosťou BRNO TRUST, a.s. a Komisionárskej zmluvy č. X/XXXX/X zo dňa 12.10.2000 uzavretej medzi podnikom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik a spoločnosťou BRNO TRUST, a.s. v znení jej dodatkov.“ a b) Pohľadávka žalovaného 2 je identifikovaná ako „pohľadávka podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia a náhradu trov v rozsahu v rozsahu 46,44% z titulu doplatku za odber povrchovej vody z rieky Laborec v roku 2002, priznanú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním Navrhovateľa a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022.“.
12. Zabezpečovanou pohľadávkou je Pohľadávka žalobcu voči žalovanému a je identifikovaná ako „pohľadávka spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. voči podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik na zaplatenie vo výške 10 003 829,22 eur s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 10 003 829,22 eur od 13.10.2012 do zaplatenia a na zaplatenie sumy 16 596,50 eur ako súdneho poplatku, z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že právny titulom na plnenie odpadol zrušením právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní medzi stranami, priznanú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 4Cb/49/2012-337 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. októbra 2015, sp. zn. 36Cob/ 128/2015-366, právoplatnom dňa 02.12.2015, vykonateľnom dňa 18.12.2015 vo výroku o istine a úroku z omeškania a vykonateľnom dňa 08.12.2015 v časti zaplatenia 16 596,50 eur.“. Nárok žalobcu a nie je premlčaný z dôvodu, že v zmysle § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
13. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca odôvodnil tým, že judikovaním Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vznikol na strane žalovaného majetok, ktorý podľa názoru žalobcu nepodlieha limitom exekúcie a žalobca by si mohol Pohľadávku žalobcu voči žalovanému uspokojiť v exekúcii z tohto majetku žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je pohľadávkou žalovaného voči 2 spoludlžníkom, mohol by žalobca vylúčiť uspokojenie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v plnej výške nariadením zabezpečovacieho opatrenia a spôsobiť následne uspokojenie Pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške na neho pripadajúceho podielu (50 % v zmysle § 511 ods. 2 OZ)
14. Preto nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k tejto Pohľadávke žalovaného voči žalobcovi: a) sa odvráti možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky – Pohľadávky žalobcu voči žalovanému a posilní sa aj vymožiteľnosť Pohľadávky žalobcu voči žalovanému v exekučnom konaní; b) vylúči sa potreba uplatnenia regresného nároku podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcom voči BRNO TRUST-u, ak by Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola splnená alebo vymožená v plnom rozsahu len od žalobcu.
15. Obava z budúceho zmarenia exekúcie na uspokojenie Pohľadávky žalobcu voči žalovanému bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná tým, že žalovaný môže pristúpiť k výkonu rozhodnutia – exekúcii Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nakoľko má Exekučný titul, čím sa naopak majetok žalobcu zníži a pre uspokojenie Pohľadávky žalobcu voči žalovanému nebude existovať exekvovateľný majetok žalovaného, ktorý by nepodliehal limitom exekúcie.
16. Vzhľadom na to, že žalovaný je štátny podnik a má ako správca pohľadávky štátu povinnosť pohľadávky vymáhať alebo iným spôsobom majúcim účinky splnenie záväzku spôsobiť zánik pohľadávky (napr. započítanie, urovnanie a pod.), má žalobca za to, že sú týmito skutočnosťami odôvodňujúcimi a vzbudzujúcimi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy voči žalobcovi, nakoľko z nich vyplýva úmysel žalovaného nakladať svojou pohľadávkou alebo svoju pohľadávku vymáhať v exekúcii. Ak by mal žalobca čakať na úkony žalovaného bolo by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bezpredmetné, nakoľko by došlo k vylúčeniu možnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu voči žalovanému z dôvodu zániku Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi jej plnením alebo vymožením v exekúcii voči žalobcovi alebo k zhoršeniu postavenia žalobcu úkonmi žalovaného.
17. Napriek tomu, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je preukázanie tohto, že zásah do majetkových pomerov povinného zo zabezpečovacieho opatrenia je primeraný žalobca ako podporný argument uvádza, že majetok žalovaného, ktorý má byť predmetom zriadenia záložného práva je vo výške 12.374.958,26 eur a to, a) Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je ku dňu podania tohto návrhu vo výške 7.801.859,75 eur a b) Pohľadávka žalovaného 2 ku dňu podania tohto návrhu je vo výške 4.573.095,51 eur. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, u ktorej existuje obava z jej uspokojenia v exekúcii je ku dňu podania tohto návrhu vo výške 19.349.339,06 eur.
18. Vzhľadom na výšku vzájomných pohľadávok žalobcu voči žalovanému– Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi celkom vo výške 12 374 958,26 eur (Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške
7 801 859,77 eur a Pohľadávka žalovaného 2 vo výške 4 572 289,44 eur) oproti Pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 19 344 542,71 eur, nie je zásah do majetkových pomerov žalovaného neprimeraný.
19. Podľa názoru žalobcu ochrana poskytnutá zabezpečovacím opatrením nie je postačujúca, preto navrhuje dočasne upraviť vzťahy medzi žalobcom a žalovaným aj prostredníctvom neodkladného opatrenia tak, že súd nariadi: II. neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa podania návrhu na začatie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. a spoločnosti BRNO TRUST, a.s. na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20. októbra 2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. mája 2023 a vykonateľnosť dňa 23. mája 2023, voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. a vykonanie všetkých ďalších úkonov smerujúcich ku vzniku exekučného záložného práva a k pokračovaniu v exekúcii do právoplatnosti uznesenia o nariadení odkladu právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, do právoplatnosti uznesenia o nariadení odkladu vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023 alebo právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023;
III. neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa a) jednostranného právneho úkonu započítania (i) pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, , štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 a spoločnosti BRNO TRUST, a.s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023 a vykonateľnosť dňa 23.05.2023, v celosti alebo v časti s pohľadávkou spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. na zaplatenie istiny 10 003 829,22 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 003 829,22 eur od 13.10.2012 do zaplatenia a sumy 16 596,50 eur ako súdneho poplatku, judikovanej rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa o dňa 28. októbra 2015, sp. zn. 36Cob/128/2015-366, právoplatnom dňa 02.12.2015, vykonateľnom dňa 18.12.2015 vo výroku o istine a úroku z omeškania a vykonateľnom dňa 08.12.2015 v časti zaplatenia 16 596,50 eur, a/ alebo s akoukoľvek inou vzájomnou pohľadávkou alebo pohľadávkami spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. voči podniku zavretej SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik v celosti alebo v časti a/ alebo
pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia a náhradu trov v rozsahu v rozsahu 46,44% z titulu doplatku za odber povrchovej vody z rieky Laborec v roku 2002, priznanú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním Navrhovateľa a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022 v celosti alebo v časti s pohľadávkou spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. na zaplatenie istiny 10 003 829,22 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 003 829,22 eur od 13.10.2012 do zaplatenia a sumy 16 596,50 eur ako súdneho poplatku, judikovanej rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa o dňa 28.10.2015, sp. zn. 36Cob/128/2015-366, právoplatnom dňa 02.12.2015, vykonateľnom dňa 18. decembra 2015 vo výroku o istine a úroku z omeškania a vykonateľnom dňa 08.12.2015 v časti
zaplatenia 16 596,50 eur, a/ alebo s akoukoľvek inou vzájomnou pohľadávkou alebo pohľadávkami spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. voči podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik v celosti alebo v časti;
b) uzavretia zmluvy alebo dohody, ktorej predmetom je prevod/postúpenie (i) pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 a spoločnosti BRNO TRUST, a.s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023 a vykonateľnosť dňa 23.05.2023, v celosti alebo v časti na tretiu osobu a / alebo (ii) pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30. januára 2003 do zaplatenia a náhradu trov v rozsahu v rozsahu 46,44% z titulu doplatku za odber povrchovej vody z rieky Laborec v roku 2002, priznanú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním Navrhovateľa a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022 v celosti alebo v časti na tretiu osobu;
c) uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom postúpení pohľadávky, na základe ktorej dôjde k zabezpečovaciemu postúpeniu (i) pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 a spoločnosti BRNO TRUST, a.s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023 a vykonateľnosť dňa 23.05.2023, v celosti alebo v časti na tretiu osobu ako zabezpečenie plnenia záväzku podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči tretej osobe a/ alebo ako zabezpečenie plnenia záväzku tretej osoby voči inej osobe a /alebo (ii) pohľadávky podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia a náhradu trov v rozsahu v rozsahu 46,44% z titulu doplatku za odber povrchovej vody z rieky Laborec v roku 2002, priznanú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním Navrhovateľa a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022 v celosti alebo v časti na tretiu osobu ako zabezpečenie plnenia záväzku podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči tretej osobe a/ alebo ako zabezpečenie plnenia záväzku tretej osoby voči inej osobe;
d) uzavretia Zmluvy o zriadení záložného práva alebo Záložnej zmluvy alebo zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie a vznik záložného práva, na základe ktorej vznikne k (i) pohľadávke podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, podniku so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 a spoločnosti BRNO TRUST, a.s., so sídlom Veselá 24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktorú sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, priznanej
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 38Cb/83/2001-1303 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023 a vykonateľnosť dňa 23.05.2023, v celosti alebo v časti, záložné právo v prospech záložného veriteľa ako zabezpečenie záväzku podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči záložnému veriteľovi a/alebo ako zabezpečenie záväzku tretej osoby voči záložnému veriteľovi; a/alebo (ii) pohľadávke podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 022 047 voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 vo výške 1 565 797,31 eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 30.01.2003 do zaplatenia a náhradu trov v rozsahu v rozsahu 46,44% z titulu doplatku za odber povrchovej vody z rieky Laborec v roku 2002, priznanú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 12Cb/2/2013-1484, ktorý bol napadnutý odvolaním Navrhovateľa a odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je vedené pod sp. zn. 4Obo/8/2022 v celosti alebo v časti, záložné právo v prospech záložného veriteľa ako zabezpečenie záväzku podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik voči záložnému veriteľovi a/ alebo ako zabezpečenie záväzku tretej osoby voči záložnému veriteľovi; do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021.
20. Cieľom tohto neodkladného opatrenia je predísť negatívnym následkom a) exekúcie realizovanej žalovaným na vymoženie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, b) úkonov žalovaného s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a Pohľadávkou žalovaného 2 a c) vyššie uvedenej exekúcie a úkonov, ak by došlo ku potrebe navrátenia do predošlého stavu pre prípad zrušenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021 v dovolacom konaní iniciovanom na základe dovolania podaného Navrhovateľom.
21. V danom prípade má žalobca za to, že obava z ohrozenia exekúcie riešená návrhom na zabezpečovacie opatrenia úplne nepokrýva všetky prípady pre účely ohrozenia exekúcie a preto žalobca navrhuje aj pre tento účel aj nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhované výroky neodkladného opatrenia sú potrebné nielen na odvrátenie obavy z ohrozenia exekúcie, ale aj pre za účelom dočasnej regulácie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by mohla nastať a žalobca zároveň žiada aj o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je potrebné danú subsidiaritu vyhodnocovať. Zároveň má žalobca za to, že prípadným výkonom rozhodnutia, ako aj ďalšími úkonmi bude zmarený význam a účinok preskúmania v dovolacom konaní a následne rozhodnutia o dovolaní, t. j. pre žalobcu ako dovolateľa bude bez významu, ak dovolací súd dovolaniu žalobcu vyhovie, ak žalobca nebude mať možnosť vymôcť späť judikovanú pohľadávku vymoženú žalovaným od žalobcu. Z povahy požadovaného neodkladného opatrenia je vydanie zabezpečovacieho opatrenia vylúčené.
22. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je predísť a) vzniku situácie, kedy sa právna pozícia žalobcu oproti terajšej pozícii zhorší až do tej miery, že následná súdna ochrana sa bude javiť ako zbytočná, a) vzniku ďalších zbytočných sporov pre prípad, že dôjde k exekúcii a nákladov s tým spojených, b) vzniku pohľadávky na náhradu trov konania o Pohľadávke žalovaného voči žalobcovi.
23. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce a) potrebu odvrátiť obavu z ohrozenia exekúcie sú bližšie popísané vyššie a b) existuje aj naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu, že (i) môže dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu pri vymáhaní Pohľadávky žalobcu voči žalovanému
- z dôvodu exekúcie na vymoženie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, a
- úkonmi žalovaného (započítanie, postúpenie...) alebo ich reťazením (viď nižšie) (ii) môže prípadne k zhoršeniu postavenia žalobcu pre prípad zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ktorým by zanikol exekučný titul pre vymáhanie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a navrátenie do predošlého stavu
- v exekučnom konaní nie je možné a preto by žalobca, v prípade, že by žalovaný plnenie dobrovoľne nevrátil, musel iniciovať nové sporové žalobou o plnenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že právny titul plnenia odpadol, s čím by boli spojené aj ďalšie náklady spojené s uplatnením práva a
- v súvislosti s úkonmi žalovaného uvedenými- započítanie, postúpenie... (ak by došlo k dispozícii s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi) by tak vyvolalo vzniku zbytočných sporových konaní či už na základe žaloby o plnenie alebo určovacích žalôb.
24. Žalobca má za to, že naliehavá potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného je daná aj tým, že prípadnou exekúciou na vymoženie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi alebo úkonmi žalovaného- započítanie, postúpenie...(ak by došlo k dispozícii s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi) a) bude zmarený význam účinok preskúmania rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021 v dovolacom konaní iniciovanom dovolaním žalobcu, b) rozhodnutie o dovolaní, ktorým by žalobcovi ako dovolateľovi dovolací súd vyhovel bude pre žalobcu pre bez významu, nakoľko navrátenie do predošlého stavu v exekúcii nie je možné, ak žalobca nebude mať možnosť reálne vymôcť späť plnenie, ktoré poskytol žalovanému; teda v exekučnom konaní by nebolo možné vymožené finančné prostriedky žalobcovi vrátiť, c) vzhľadom na predpokladané trvanie dovolacieho konania a limity exekúcie a vstup pasívnej solidarity do tejto situácie, sa prípadné spätné vymoženie plnenia, ktoré poskytol žalobca žalovanému na základe úspešného dovolania žalobcu môže zhoršiť, prípadne až znemožniť.
25. Naliehavosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným je daná aj tým, že z pohľadu žalobcu a) nemožno čakať na to, aby žalovaný začal robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko navrátenie do predošlého stavu bude vyžadovanie vedenie sporov a vynakladanie nákladov, ktorým by sa predišlo nariadením neodkladného opatrenia, b) vzhľadom vzájomné právne vzťahy popísané vyššie, ako aj skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom voči žalovanému doposiaľ nepristúpil k začatiu exekúcie vzhľadom na limity exekúcie pre žalobcu pri vymáhaní pohľadávky v exekúcii voči žalovanému z dôvodu, že ho limituje právny predpis ohľadne exekúcie na majetok štátu v správe štátneho podniku, by začatím exekúcie na vymoženie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a pokračovaním v nej, prípadne úspešným vymožením Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi došlo konaním žalovaného k situácii, kedy by nebolo možné navrátenie do predošlého stavu v exekúcii a bude tak potrebné viesť spory a vynakladať náklady na ich vedenie, ktorým by sa predišlo nariadením neodkladného opatrenia.
26. Na strane žalobcu a existuje s ohľadom na povinnosť žalovaného ako štátneho podniku vymáhať pohľadávky obava, že keďže žalovaný môže po tom čo sa po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, tento stal právoplatným a vykonateľným pristúpiť k a) exekúcii a pokračovaniu v začatej exekúcii na vymoženie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, b) jednostrannému započítaniu Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (judikovanej Exekučným titulom) s Pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a Pohľadávkou žalovaného 2 a ďalšími pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi; c) postúpeniu Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (judikovanej Exekučným titulom) na tretiu osobu, a postúpeniu Pohľadávky žalovaného 2 na tretiu osobu; d) zabezpečovaciemu postúpeniu Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (judikovanej Exekučným titulom) e) založeniu Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (judikovanej Exekučným titulom) v prospech záložného veriteľa ako zabezpečenie plnenia svojho záväzku voči svojmu obligačnému veriteľovi, ktorý je zároveň záložným veriteľom alebo ako zabezpečenie plnenia záväzku tretej osoby voči záložnému veriteľovi; teda že, takéto úkony budú mať za následok, že Pohľadávku žalobcu voči žalovanému nebude možné uspokojiť v exekúcii a taktiež rozmnožovanie sporov, ktoré by musel žalobca iniciovať podľa druhu úkonov, ktoré by urobil žalovaný a vznik nákladov na vedenie týchto sporov na strane žalobcu, ktoré by nemusel vynaložiť ak by došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia.
27. Žalobca v kontexte vyššie uvedeného vyslovuje ďalšie argumenty pre účely zdôvodnenia obavy z ohrozenia exekúcie a naliehavej potreby dočasne upraviť pomery, ktorým sú: a) povinnosť žalovaného de facto svoju pohľadávku postúpiť na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. v zmysle § 15 zákona o pohľadávkach štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Aj keď nejde o postúpenie pohľadávky ako takej (ide o postúpenie práva na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a práva ju vymáhať), nakoľko spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. vymáha vo svojom mene a svoj účet a je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu. Pri súkromných pohľadávkach štátu je to len možnosť správcu. b) pasívne spoločenstvo žalobcu a BRNO TRUST-u v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako veriteľ v zmysle § 511 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov oprávnený o plnenie záväzku požiadať ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov v celej výške a tento spoludlžník je povinný záväzok v plnej výške veriteľovi uhradiť. Pre uplatnenie a vymoženie nároku žalobcu pre prípad regresu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka bude potrebné iniciovať nové súdne konanie voči BRNO TRUST-u ako zahraničnej právnickej osobe (nakoľko organizačná zložka na Slovensku nemá právnu subjektivitu) a taktiež vykonávacie konanie v cudzine, Českej republike, čo má za následok zvýšené náklady spojené s uplatnením a vymožením pohľadávky na strane žalobcu.
28. Naopak, ak by prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie došlo by a) k odstráneniu obavy z ohrozenia exekúcie na vymoženie Pohľadávky žalobcu voči žalovanému a sťaženia/znemožnenia uspokojenia Pohľadávky žalobcu voči žalovanému dispozičnými úkonmi žalovaného s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a/alebo Pohľadávkou žalovaného 2 b) k eliminácii potreby iniciovať viaceré sporové konania o žalobách na plnenie alebo žalobách o určenie; c) v prípade zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, sa predíde potrebe iniciovať viaceré sporové konania o žalobách na plnenie alebo žalobách o určenie (podľa toho o aký úkon, úkony pôjde); d) v prípade, že by nedošlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, žalobca bude môcť vymáhať Pohľadávku žalovaného voči žalobcovi v exekúcii, lebo neodkladné opatrenie by zaniklo.
29. Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu žalovaného podať návrh na vykonanie exekúcie, alebo nakladať s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi alebo uskutočniť kompenzačný úkon, mohlo by dôjsť k začatiu exekučného konania, obmedzeniu žalobcu na vykonávanie len bežných úkonov, obstaveniu účtov žalobcu, vzniku exekučného záložného práva na majetok žalobcu, prípadne k ďalšiemu nakladaniu s judikovanou pohľadávkou alebo započítaniu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či má neodkladné opatrenie ešte vôbec zmysel.
30. Preto podľa názoru žalobcu postačuje preukázanie odôvodnenej obavy tým, že žalovaný ako štátny podnik má povinnosť postupovať v súlade so zákonom o štátnom majetku a zákonom o pohľadávkach štátu a podať návrh na vykonanie exekúcie na to, aby bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe/ úmysle žalovaného vymáhať pohľadávku alebo disponovať ňou vrátane kompenzačného prejavu. Nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo ku ťažko odstrániteľným následkom, prípadne neodstrániteľným následkom.
31. Žalobca navrhuje neodkladným opatrením upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným odo dňa právoplatnosti uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia do skočenia dovolacieho konania o dovolaní žalobcu voči rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 3Obo/1/2021. Judikatúra i právna teória sú zajedno, že ak je neodkladným opatrením uložený zákaz nakladať majetkom (v tomto prípade Pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a Pohľadávkou žalovaného 2, ktoré sú zároveň zálohom), a dlžník (žalovaný ako povinný z neodkladného opatrenia) tento zákaz poruší, potom úkony uskutočnené v rozpore s takýmto zákazom stanoveným vo vykonateľnom neodkladnom opatrení, sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
32. Pri rozhodovaní nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia musí súd zohľadniť ujmu žalovaného, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku neodkladného opatrenia musí zdržať
realizácie práv (oprávnení), ktoré mu z existencie Exekučného titulu vyplývajú. Naopak obmedzením žalovaného neodkladným opatrením po navrhovaný čas dôjde len k predchádzaniu vzniku škody/ujmy, bezdôvodného obohatenia alebo právne zložitej situácie a žalovaný bude, pre prípad neúspechu žalobcu v dovolacom konaní o jeho dovolaní voči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obo/1/2023 prípadne v konaní o ústavnej sťažnosti, oprávnený Pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vymáhať v exekúcii.
33. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
34. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
35. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
36. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Má prednosť pred neodkladným opatrením.
37. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je teda predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka.
38. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. musí žalobca opísať skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. Pokiaľ ide o predmet záložného práva- majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer.
39. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
40. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise možno vyvodiť, že žalobca osvedčil existenciu svojho nároku voči žalovanému- Pohľadávku voči žalovanému a taktiež osvedčil aj nároky žalovaného voči žalobcovi- Pohľadávku žalovaného voči žalobcovi a Pohľadávku žalovaného 2, t.z., že sporové strany majú voči sebe navzájom judikované
nároky. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému je resp. bude ohrozená.
41. Podľa názoru žalobcu, vzhľadom na to, že Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola judikovaná a je právoplatným a vykonateľným Exekučným titulom, môže žalovaný pristúpiť k realizácii núteného výkonu rozhodnutia, čím sa majetok žalobcu zníži a pre uspokojenie Pohľadávky žalobcu voči žalovanému nebude existovať exekvovateľný majetok žalovaného, ktorý by nepodliehal limitom exekúcie. Žalovaný môže pristúpiť aj k iným spôsobom k disponovania s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a to napr. jednostranné započítanie so záväzkom voči žalobcovi – Pohľadávkou žalobcovu voči žalovanému, postúpenie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na tretiu osobu, založenie Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v prospech záložného veriteľa ako zabezpečenie záväzku žalovaného a pod. Ďalej tvrdí, že vzhľadom na to, že žalovaný je štátny podnik a má ako správca pohľadávky štátu povinnosť pohľadávky vymáhať alebo iným spôsobom majúcim účinky splnenie záväzku spôsobiť zánik pohľadávky (napr. započítanie, urovnanie a pod.), má žalobca za to, že sú týmito skutočnosťami odôvodňujúcimi a vzbudzujúcimi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy voči žalobcovi, nakoľko z nich vyplýva úmysel žalovaného nakladať svojou pohľadávkou alebo svoju pohľadávku vymáhať v exekúcii. Ak by mal žalobca čakať na úkony žalovaného bolo by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bezpredmetné, nakoľko by došlo k vylúčeniu možnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu voči žalovanému z dôvodu zániku Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi jej plnením alebo vymožením v exekúcii voči žalobcovi alebo k zhoršeniu postavenia žalobcu úkonmi žalovaného.
42. Z návrhu ani z priložených dôkazov nemožno zistiť žiadne skutočnosti odôvodňujúce a vzbudzujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy voči žalobcovi, nakoľko z nich nevyplýva úmysel žalovaného nakladať so svojim majetkom do takej miery, že nebude schopný plniť svoje záväzky. Súd tiež uvádza, že nakladanie s jeho judikovanými pohľadávkami voči žalobcovi je jeho právom (tak ako toto právo prislúcha aj žalobcovi so svojou pohľadávkou voči žalovanému), nakoľko sú jeho nároky právoplatne súdom priznané. Obava žalobcu z ohrozenia jeho prípadnej exekúcie voči žalovanému bez podloženia konkrétnych dôkazov túto preukazujúcich, možno chápať len ako subjektívny pocit žalobcu a modelovanie možných situácii ústiacich do predpokladaných záverov, bez možnosti požívať právnu ochranu. Súd zo žiadnych listinných dôkazov nepostrehol preukázanie dôvodnosti obavy z ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia a subjektívna obava žalobcu z takéhoto ohrozenia, je potom bez podloženia konkrétnych dôkazov potvrdzujúcich jej dôvodnosť len hypotetickou a z tohto dôvodu bez možnosti požívať ochranu zabezpečenú tak vážnym a výnimočným zásahom súdu, akým zabezpečovacie opatrenie. Keďže žalobca nepreukázal konanie, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku resp. robí iné úkony s cieľom zmariť prípadný budúci výkon exekúcie zo strany žalobcu, dokonca ani tento jeho úmysel žiadnymi dôkazmi, obava, že exekúcia bude ohrozená ako zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je splnená. Taktiež prezentovaná obava žalobcu, že žalovaný má ako štátny podnik limity exekúcie dané jeho postavením štátneho podniku a tým existuje možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej Pohľadávky žalobcu voči žalovanému pre exekúciu žalovaného voči žalobcovi; sú len domnienky žalobcu, bez reálne podkladu preukazujúceho aspoň ich čiastočnú pravdepodobnosť a dôvodnosť.
43. Po vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v spojení s priloženými listinným dôkazmi, keď žalobca neuviedol a nepreukázal žiadne také konanie žalovaného, ktoré by osvedčovalo jeho záujem nakladať so svojím majetkom do takej miery, že nebude vedieť plniť svoje záväzky voči žalobcovi resp., že bude robiť úkony za týmto účelom, súd konštatuje, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie. Súd tiež dodáva, že žalovaný si bol vedomý pri vstupovaní do záväzku so žalovaným, že ide o štátny podnik, ktorý je povinný postupovať na základe zákona a v jeho medziach, a že v určitých situáciách má osobité postavenie. Preto v nadväznosti na uvedené, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.06.2023 zamietol.
44. Žalobca okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň navrhol dočasne upraviť vzťahy medzi žalobcom a žalovaným aj prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko podľa názoru žalobcu ochrana poskytnutá zabezpečovacím opatrením nie je postačujúca.
45. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
46. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
47. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
48. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
49. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
50. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
51. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
52. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
53. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
54. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
55. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
56. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p.. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. V danom prípade žalobca sám navrhol v prvom rade vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo v prospech žalobcu k judikovaným
pohľadávkam žalovaného voči žalobcovi, pri ktorom súd vyhodnotil, že nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho vydanie, t.j. že žalobca nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená.
57. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ako už bolo uvedené vyššie pri zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca obavu z ohrozenia exekúcie podľa názoru súdu nepreukázal, preto táto podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia nie je splnená, súd ju preto pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude skúmať.
58. Čo sa týka existencie naliehavej potreby bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, tá je daná podľa žalobcu tým, že ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil došlo by k vymoženiu Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi alebo k dispozícii s Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a/ alebo Pohľadávky žalovaného 2/. Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu žalovaného podať návrh na vykonanie exekúcie, alebo nakladať Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi alebo uskutočniť kompenzačný úkon, mohlo by dôjsť k začatiu exekučného konania, obmedzeniu žalobcu na vykonávanie len bežných úkonov, odstaveniu účtov žalobcu a pod. Súd preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listinných dôkazov nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce a vzbudzujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným uložením povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov špecifikovaných v odseku 19. tohto uznesenia, keďže žalobca nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala potreba tejto úpravy.
59. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť nielen osvedčené, ale musí ísť o potrebu naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, k čomu by týmto neodkladným opatrením došlo. Samotné neisté postavenie žalobcu nemôže byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný má exekučný titul (rovnako exekučný titul má aj žalobca voči žalovanému), s ktorým je oprávnený nakladať, sama o sebe neosvedčuje bezprostrednú hrozbu či už škody alebo potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže zohľadňovať len samotné subjektívne obavy žalobcu o možnom vzniku ujmy.
60. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi), čo by podľa názoru súdu v prípade vydania požadovaného opatrenia znamenalo nedôvodný zásah do zákonných práv žalovaného nakladať so svojimi judikovanými nárokmi.
61. Preto po vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s priloženými listinným dôkazmi, súd konštatuje, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s judikovanými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, v dôsledku čoho súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.06.2023 zamietol.
62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C.s.p.)