Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/17/2016

Identifikačné číslo spisu: 1011898474 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1011898474.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, spol. s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, proti žalovanej: S. X., bytom X., zastúpenej JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Slovenská 5, Bardejov, v konaní o návrhu na obnovu konania, vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod sp.zn. -88, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2015, č. k. -113, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, uznesením zo dňa 19. 11. 2013, č. k. -88, žalovanej nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v doplnení návrhu na obnovu konania napriek výzve súdu neuviedla žiadny dôvod obnovy konania v zmysle , ale len zopakovala námietky, ktoré (ako sama priznáva) uplatnila už v pôvodnom konaní spisovej značky , krajský súd dospel k záveru, že žalovanej nemožno priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pretože žalovaná zjavne bezúspešne bráni svoje právo (. prvá veta ).

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie žalovanej, napadnutým uznesením zo dňa 17. 03. 2015, č. k. -113, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa Odvolací súd uviedol, že námietky žalobkyne ohľadom zaujatosti sudkyne, ktorá uznesenie súdu prvej inštancie vydala, je možne podradiť pod odvolací dôvod podľa v spojení s V zmysle tejto úpravy je odvolací súd povinný zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zistí, že rozhodol vylúčený sudca. Kedy je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej veci, upravuje Podľa odvolacieho súdu, nespokojnosť žalovanej s rozhodnutím sudkyne o jej návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ani jej nespokojnosť s rýchlosťou konania, nezakladá dôvod pre vylúčenie namietanej sudkyne. Odvolací súd dodal, že dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť len samotná okolnosť, že účastníka konania neuspokojili výsledky a priebeh doterajšieho súdneho konania. Základom pre vylúčenie zákonného sudcu môžu byť len

objektívne existujúce skutočnosti, v žiadnom prípade nie to, že postup sudcu alebo jeho rozhodnutie sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú správnosť, zákonnosť, alebo spravodlivosť súdnych rozhodnutí namietaného sudcu. Vyjadrenia žalovanej o tom, že namietaná sudkyňa vedome „kryje“ údajné pochybenia svojich kolegýň (sudkyne a vyššej súdnej úradníčky) v pôvodnom konaní sp. zn. , sú podľa odvolacieho súdu naviac v rovine ničím nepodložených špekulácií. Zároveň odvolací súd zdôraznil, že ani skutočnosť, že žalovaná podala na sudkyňu JUDr. Elenu Ondrišovú trestné oznámenie, nie je sama osebe spôsobilá vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne.

3. Odvolací súd sa v ďalšom nestotožnil ani s námietkami žalovanej, týkajúcimi sa vecnej nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý podľa odvolacieho súdu postupoval správne, keď v rámci rozhodovania o návrhu žalovanej na priznanie oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na obnovu konania posudzoval, či zo strany žalovanej nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Odvolací súd rovnako, ako prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaná zjavne bezúspešne uplatňuje právo na obnovu konania, resp. zjavne bezúspešne bráni právu žalobcu vymôcť plnenie, ktoré mu bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. . Žalovaná totiž napriek výzve a poučeniu súdu o tom, aké náležitosti musí mať návrh na obnovu konania a ako ho treba odôvodniť, podaný návrh neodôvodnila tak, ako to predpokladá ustanovenie Odvolací súd zdôraznil, že návrh na obnovu konania nie je možné podať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení Odvolací súd poukázal na to, že žalovaná v pôvodnom návrhu z 03. 07. 2007 a ani v jeho doplnení z 27. 10. 2013, neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Rovnako tak neoznačila žiadne dôkazy alebo rozhodnutia, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a ani nenavrhla dôkazy, ktoré síce boli známe aj v pôvodnom konaní, ale sa nemohli vykonať z objektívnych príčin. Netvrdila ani to, že bolo rozhodnuté v jej neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, resp. ani žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod dôvody obnovy v zmysle , , Všetky žalovanou namietané skutočnosti - že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný bez potrebných dôkazov neoprávnenou osobou (vyššou súdnou úradníčkou), že nepodpísala blankozmenku, dohodu o vyplňovacom práve, ani zmluvu o pôžičke, že súd nevyhovel jej žiadosti o ustanovenie znalca z odboru písmoznalectva a podobne, aj podľa odvolacieho súdu boli známe už v pôvodnom konaní sp. zn. , kde sa ich žalovaná (neúspešne) dovolávala. Pretože tieto skutočnosti boli „použité“ v pôvodnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené, žalovaná sa ich nemôže úspešne dovolávať opätovne v rámci návrhu na obnovu konania. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd rozhodujúci o jej námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, neprihliadol na to, že zmluva, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, týmto podľa odvolacieho súdu namietala vlastne nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd zdôraznil, že nesprávne právne posúdenie veci však nie je v ustanovení upravené ako dôvod obnovy konania.

4. V závere odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že nedôvodná je tiež námietka žalovanej, že ako spotrebiteľke jej patrí oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle a/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uvedené ustanovenie bolo zavedené až novelou účinnou od 01. 01. 2009 (čl. XIII , ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike). Žalovaná však svoj návrh na obnovu konania (ako to opakovane zdôrazňuje) doručila krajskému súdu dňa 11. 07. 2007. Podaním predmetného návrhu vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh. Odvolací súd zdôraznil, že táto povinnosť žalovanej nezanikla len preto, že sa medzičasom zmenila zákonná úprava, ktorá spotrebiteľov oslobodila od platenia súdnych poplatkov. V zmysle prechodného ustanovenia (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. 01. 2009) platí, že za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona () sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Prechodné ustanovenia v znení účinnom od 01. 01. 2009 neobsahujú zmienku o tom, že by sa novozavedený a/ mal použiť aj na

konania začaté pred nadobudnutím účinnosti , z čoho vyplýva, že oslobodení sú len spotrebitelia v konaniach, ktoré sa začali po 01. 01. 2009. Tvrdenie, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nesprávny dátum doručenia návrhu na obnovu konania (10. 12. 2007), je síce pravdivé, avšak táto skutočnosť podľa odvolacieho súdu nemala žiadny vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dodal, že krajský súd vo svojom (v poradí druhom) rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov neposudzoval včasnosť podania návrhu na obnovu konania, ale len to, či žalovaná návrh odôvodnila v súlade so zákonom.

5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní rozhodoval sudca JUDr. Juraj Seman, ktorý už rozhodoval v konaní v tejto veci, pod sp. zn. ako člen senátu. Menovaný sudca podľa žalovanej konal aj v prípade jej návrhu doplnenia a opravy odôvodnenia rozsudku, vydanom v tejto veci. Žalovaná má za to, že vyššie menovaný sudca odvolacieho súdu mal preto pomer k veci. Ďalej žalovaná poukázala na skutkové veci, týkajúce sa jej podpisu na predloženej zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje svoje právo s tým, že uzavretú zmluvu v danom prípade je potrebné posudzovať podľa zásad spotrebiteľského práva.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 04. 05. 2016 (č. l. 136 spisu) doplnila podanie žalobkyne, kde uviedla ako dôvod dovolania odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom, pričom napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná zastáva názor, že ako spotrebiteľke jej patrí právo na oslobodenie od súdnych poplatkov v tejto veci s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkov, kde ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany podľa osobitného predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch), je priamo oslobodená od súdneho poplatku. Zo znenia poznámky 4 aa/ k § 4 ods. 2 písm. za/ uvedeného zákona, je podľa žalobkyne zrejmé, že tento uvádza len príkladmí, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Žalovaná preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a priznal jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 09. 05. 2016 (č. l. 140 spisu) doplnila svoje dovolanie. Opätovne poukázala na skutkové okolnosti, týkajúce sa jej podpisu na predloženej zmenke, na zmluve o revolvingovej pôžičke, jej návrhu na oslobodenie, kedy preukázala svoje majetkové pomery s tým, že považuje svoj návrh na obnovu konania za oprávnený.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

9. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam ( v spojení s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

11. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací

súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania ().

12. Dovolanie možno podať, iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ). upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [ (pokiaľ ide o rozsudok) a (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád ( ) Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. je možné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa ust. nie je daná tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. , prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ust. ).

13. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

14. Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

15. Dovolací súd v zmysle uvádza, že dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa , prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

16. Dovolateľka vady konania v zmysle ust. až e/ v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

17. Dovolateľka vo svojom dovolaní namietla vadu konania podľa , v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

18. Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strane sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

19. Podľa dovolateľky, k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo neoslobodením od platenia súdneho

poplatku ako spotrebiteľky. Žalovaná má za to, že ako spotrebiteľke jej patrí právo na oslobodenie od súdnych poplatkov v tejto veci s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkov, kde ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany podľa osobitného predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch), je priamo oslobodená od súdneho poplatku. Zo znenia poznámky 4 aa/ k § 4 ods. 2 písm. za/ uvedeného zákona, je podľa žalobkyne zrejmé, že tento uvádza len príkladmí, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. V tejto súvislosti na závery odvolacieho súdu dovolací súd v plnom rozsahu poukazuje a sa s nimi stotožňuje. Keďže podľa žalovanej sa konajúce súdy nevysporiadali s oslobodením od poplatkovej povinnosti žalovanej ako spotrebiteľky, dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd v napadnutom uznesení jasne a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva jednostrannosť, alebo nejasnosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle prechodného ustanovenia platí, že za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti , ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 01. 01. 2009, sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Z uvedeného dôvodu a/ , z čoho vyplýva, že oslobodení sú len spotrebitelia v konaniach, ktoré sa začali po 01. 01. 2009 tak, ako tomu je v tomto prípade.

20. Z obsahu dovolania žalovanej ďalej vyplýva, že dovolateľka namieta existenciu vady konania v zmysle ustanovenia , t. j., že odvolací súd nebol správne obsadený, nakoľko vo veci rozhodoval vylúčený sudca odvolacieho súdu.

21. Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska dovolací súd vychádzal z toho, že o nesprávne obsadenie súdu ide nielen vtedy, keď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne buď samosudca alebo senát v inom než predpísanom zložení, ale tiež vtedy, keď vec prejedná a rozhodne sudca, ktorý nie je zákonným sudcom (viď ). Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú - ktorú vec prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (viď tiež o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

22. Žalovaná má za to, že v konaní rozhodoval sudca JUDr. Juraj Seman, ktorý už rozhodoval v konaní v tejto veci, pod sp. zn. ako člen senátu. Menovaný sudca podľa žalovanej konal aj v prípade jej návrhu doplnenia a opravy odôvodnenia rozsudku vydanom v tejto veci. Podľa žalovanej preto vyššie menovaný sudca odvolacieho súdu mal pomer k tejto prejednávanej veci.

23. Dovolací súd preto pristúpil ku skúmaniu, či bol daný dôvod vylúčenia sudcu odvolacieho súdu v zmysle , , ak predmetom odvolacieho konania je vec, v ktorej bolo rozhodnuté o návrhu na obnovu konania vo veci, v ktorej pôvodne tento sudca rozhodoval.

24. Otázka, či je sudca vylúčený z rozhodovania o povolení obnovy konania v prípade, ak rozhodoval v konaní, obnova ktorého sa navrhuje, bola riešená v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 09. 2002, sp. zn. (R 115/2003). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že okolnosť, že sudca rozhodoval vo veci, v ktorej vydané rozhodnutie je napadnuté návrhom na obnovu konania, nie je dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania. Dovolací súd dodáva, že k tomuto záveru dospela aj právna teória (porovnaj Števček, M., Ficová, S. a

kol. . Komentár. I. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2009, 37 s., a tiež Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M. : Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. 6. vydání. Praha, C. H. Beck, 2003, 46 s.). Dovolací súd dospel preto k záveru, že nie je opodstatnená námietka žalovanej o existencii procesnej vady konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa Prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť.

25. Rovnako nemožno vidieť dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa v právnych záveroch, ku ktorým dospel odvolací súd v napadnutom uznesení, lebo právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

26. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že obsahom podania žalovanej zo dňa 09. 05. 2016 (č. l. 140 spisu), ktorým doplnila svoje dovolanie, sa dovolací súd nemohol zaoberať, keďže bolo podané po lehote na podanie dovolania.

27. So zreteľom na vyššie uvedené, preto dovolací súd dovolanie žalovanej proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podľa ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.