Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/3/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obţalovanému R. L . a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o návrhu predsedu Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku z 21. februára 2017 na odňatie a prikázanie veci inému súdu podľa § 23 Tr.

por. na neverejnom zasadnutí 9. marca 2017 rozhodol

t a k t o :

I. Sudcovia JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Giertli a JUDr. Ján Hrubala, členovia senátu

3T Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, nie sú vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obţalovanému R. L. a spol.

vedenej pod sp. zn. .

II. Trestná vec obţalovaného R. L. a spol. vedená pod sp. zn.

sa Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom

z 30. marca 2016, sp. zn. , uznal obţalovaných za vinných

v skutku 1)

R. L., I. C. a J. R.

zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,

2

v skutku 2)

R. L.

z trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, 2

písm. f/ Tr. , v znení ,

I. C.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. f/ Tr. , v znení ,

M. B.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. f/ Tr. , v znení ,

v skutku 3)

R. L.

z trestného činu všeobecného ohrozenia formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a/,

, Tr. , v znení ,

J. R.

z trestného činu všeobecného ohrozenia formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,

, Tr. , v znení Z z.,

v skutku 4)

R. L.

z trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, f/ Tr. , v znení ,

A. K.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, f/ Tr. , v znení ,

v skutku 5)

R. L.

z trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, 2

písm. a/, c/, f/ Tr. , v znení ,

J. R.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. a/, c/, f/ Tr. , v znení Z .z.,

3

I. C.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. a/, c/, f/ Tr. , v znení ,

v skutku 6)

R. L.

z trestného činu čin vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, f/ Tr. , v znení ,

J. R.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, f/ Tr. , v znení ,

v skutku 7)

R. L.,

z trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, h/ Tr. , v znení ,

J. R.

z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, h/ Tr. , v znení ,

I. C.

z trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, h/ Tr. , v znení ,

M. B.

z trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, 2

písm. c/, h/ Tr. , v znení ,

v skutku 8)

R. L.

z obzvlášť závaţného zločinu ublíţenia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1,

§ 155 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/, § 140 písm. c/, § 141 písm. a/ Tr. zák.,

v skutku 9)

R. L.

4

z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 4 písm. b/, § 141 písm. a/

Tr. zák.,

na skutkovom základe, ţe

skutok 1)

R. L. s prezývkou „K.“ alebo „M.“ vyuţijúc svoje skúsenosti z pôsobenia na pozícii

“pravej ruky“ M. S., povaţovaného za zakladateľa a šéfa zločineckej skupiny vystupujúcej

pod názvom „S.“, ktorá pôsobila od presne nezisteného času minimálne od roku 1997 najmä

v Bratislave a v západnej časti územia Slovenskej republiky, krátko po smrti M. S. dňa 7.

februára 1997 prebral riadenie tejto zločineckej skupiny, tým spôsobom, ţe:

- určil ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny teritoriálne rozdelenie skupiny,

a to pre

- L. B. oblasť časti mesta Bratislavy,

- I. C. s prezývkou „V.“, oblasť Záhoria a okolia, kde tento aţ do roku 2006 ďalej organizoval

a koordinoval podriadených členov, medzi ktorými bol aj D. V., ktorý prevzal túto činnosť

v presne nezistenom čase v roku 2006 a riadil časť skupiny v uvedenej oblasti do presne

nezisteného času roku 2008,

- P. H. oblasť Senca a okolia, ktorý aţ do svojej smrti dňa 06.06.2004 organizoval

a koordinoval podriadených členov medzi nimi aj M. B., ktorý túto činnosť prevzal po smrti

P. H.,

- priamo riadil členov svojej ochranky a to najmä J. B., J. F.,

M. K., M. J., J. P., A. A., pričom J. B. rozdeľoval podľa pokynov R. L. pravidelné finančné

odmeny pre členov skupiny a riadil členov ochranky a ďalších jemu podriadených členov

zločineckej skupiny R. Z. a D. T.,

- riadil po celý čas celú zločineckú skupinu z najvyššej úrovne hierarchie, dával pokyny

a koordinoval podriadených vyšších riadiacich členov zločineckej skupiny, ktorými boli L. B.,

5

I. C. a M. B. ktorí ďalej organizovali jednotlivé relatívne samostatné štruktúry skupiny, kde z

hľadiska postavenia v hierarchii v skupine:

- priamo podriadenými členmi L. B. boli V. R., F. N.,

R. Š. a M. R., ktorí usmerňovali členov, ktorými boli P. D., M. H., P. B., M. Š., M. Š., ďalším

priamo podriadeným členom L. B. bol P. M., ktorý bol nadriadený ďalším členom, ktorými

boli T. M. a N. S., ktorí usmerňovali ďalších členov, ktorými boli M. P., J. B., M.. B. a J. V. a

činným pre túto časť zločineckej skupiny bol P. M. a V. S.,

- priamo podriadenými členmi I. C. bol D. V., V. C. do jeho úmrtia, T. C.,

- priamo podriadenými členmi M. B. boli R. R. a A. B., ktorý ďalej usmerňoval a bol

nadriadeným ďalším členom, ktorými boli R. B.,

M. B., F. K. a R. G., činnými najmä pre túto časť zločineckej skupiny boli K. S., I. K. a B. Ţ.,

R. L. a I. C. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1997,

J. R. a M. K. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1998,

pričom všetci menovaní boli členmi skupiny

do dňa 25.09.2012, kedy boli zadrţaní I. C., M. K. a J. F., pričom R. L. priamo zadával úlohy

I. C., M. K., J. R., ako aj M. B., J. F., J. B., P. H. do jeho úmrtia dňa 09.09.2004 a R. R. a

spoločne páchali najzávaţnejšie trestné činy najmä proti ţivotu a zdraviu,

- pričom uvedená zločinecká skupina existovala s cieľom získania najmä finančných a iných

výhod páchaním rôznej najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti a jej príslušníci boli

zoskupení v jednotlivých úrovniach a stupňoch riadenia a organizácie vo vzťahoch

nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane páchali zločiny, pričom členovia

vo vyššom stupni hierarchie skupiny zadávali členom z niţších stupňov hierarchie pokyny

k páchaniu trestných činov, určovali spôsoby ich vykonania, vydávali súhlasy s páchaním

konkrétnych trestných činov, od niţšie postavených členov skupiny preberali nezákonne

získané finančné prostriedky, s časťou ktorých financovali činnosť skupiny a niektorých

členov zločineckej skupiny,

skutok 2)

6

M. K. v presne nezistenom čase začiatkom roka 1998, ktorý vtedy pôsobil

na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni v skupine osôb vykonávajúcej trestnú činnosť

prezývanej „Č.“ pôsobiacej v Banskej Bystrici a okolí, z dôvodu, ţe poškodený M. P., nar. X..

J. X., patriaci do tejto skupiny bol na úteku a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo ťaţko znášal

a mal vedomosti o trestnej činnosti M. K. a začal byť preto nespoľahlivý, prostredníctvom A.

A. oslovil I. L. a P. H. s poţiadavkou na likvidáciu poškodeného, s čím títo súhlasili a

následne kontaktovali R. L., ktorý z popísaných dôvodov naplánoval, zorganizoval a rozdelil

úlohy páchateľom súvisiace s usmrtením poškodeného a v presne nezistenom čase v období

mesiacov apríl aţ máj roku 1998 A. A. priviezol na čerpaciu stanicu pohonných hmôt v

Bratislave poškodeného pod zámienkou, ţe bude zmenené miesto jeho bývania a budú

oslavovať, následne si poškodený presadol do vozidla, v ktorom boli R. L.,

I. L. a P. H. a odviezli ho do chatovej osady rekreačného strediska Senecké Jazerá

v katastrálnom území S. na chatu súpisné č. X. na parcele č. X., ktorú zabezpečil na tento účel

M. B., kde ich čakal I. C., M. B.

a J. B., ktorí boli R. L. vopred inštruovaní o svojich úlohách

pri usmrtení poškodeného, po zvítaní a po vstupe do chaty jedna z osôb poškodenému

do pohára s liehovinou naliala rohypnol, ktorým ho omámili, následne ho povalili na zem

na chrbát a I. C. mu na ústa priloţil handru, cez ktorú mu postupne lial do úst chemickú látku

chloroform aţ pokiaľ poškodený nejavil známky ţivota, potom P. H., ktorý zabezpečil náradie

na kopanie, odviezol I. C., J. B. a I. L. na miesto v poli v katastrálnom území obce V. G. na

parcelu č. X., kde títo vykopali jamu a pribliţne po hodine priviezol P. H. zviazané telo

poškodeného, ktoré uloţili do vykopanej jamy a jamu s poškodeným následne zeminou

zahrabali, čím konaním páchateľov bola priamo zapríčinená smrť poškodeného,

skutok 3)

R. L. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Ing. E. D.,

nar. X.. J. X., ktorého povaţoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú

činnosť a zadal úlohy J. R., J. F. a J. B., pričom J. F. zistil, ţe poškodený navštevuje areál

tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch a R. L., J. F. a J. B. sa v presne nezistený

deň pred 9. májom 1998 dostavili k areálu tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých

pieskoch, kde R. L. s J. F. obhliadli predmetné miesto a zistili, ako vyzerá vstup

do areálu tenisových kurtov a následne R. L. rozhodol, ţe sa tam usmrtenie poškodeného

uskutoční a vykoná sa nastraţením výbušniny pod betónové tvárnice vedúce

7

od začiatku vstupu do areálu tenisových kurtov a určil, ţe výbušnina sa iniciuje v čase,

keď bude uvedený areál poškodený opúšťať, následne ďalší deň pred 9. májom 1998

sa R. L., J. R., J. F. a J. B. dostavili vo večerných hodinách

po uzatvorení uvedeného areálu tenisových kurtov k tomuto areálu a J. F. a J. B. dostali od R.

L. úlohu, aby zabezpečovali okolie a informovali R. L.

a J. R. o prípadnom pohybe osôb v okolí areálu, čo prostredníctvom vysielačiek vykonávali,

kaţdý na druhej strane ulice Zlaté piesky smerom od vstupu do areálu, kde predstierali, ţe

venčia svojich psov, ktorých si na ten účel vzali so sebou, R. L.

a J. R. si zabezpečili a so sebou priniesli trhavinu trinitrotoluén s hmotnosťou pribliţne 8 aţ

10 kg, ktorú zakopali pod betónové tvárnice hneď za vstupnou bránkou

do areálu smerom k vstupnej bránke oplotených antukových tenisových kurtov asi 50 cm

od povrchu roviny zeme, túto trhavinu opatrili zariadením uspôsobeným k iniciácii náloţe

na diaľku a následne po ohlásení ukončenia nastraţenia náloţe R. L. prostredníctvom

vysielačky J. F. a J. B., všetci svoje miesta opustili, dňa 9. mája 1998 v obedňajších hodinách

sa k blízkosti areálu predmetných tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch

dostavili R. L., J. R., J. F. a J. B., kde J. F. sledoval príchod poškodeného zo zástavky

električiek pri ich obratisku Zlaté piesky, odkiaľ mal výhľad na príchodziu ulicu Zlaté piesky

k areálu tenisových kurtov, J. R. s J. B. čakali vo vozidle na parkovisku asi 200 metrov

od kriţovatky Cesty na Senec a ulice Zlaté piesky, pričom J. R. mal pri sebe pripravené

zariadenie na diaľkovú aktiváciu uloţenej trhaviny, R. L. čakal vo vozidle v záhradkárskej

oblasti pri jazere Zlaté piesky, v čase pribliţne o 19:00 hod. prichádzal poškodený v

motorovom vozidle Mercedes SL 600, čierny kabriolet, evidenčné číslo:

B. X., k areálu tenisových kurtov, J. F. zatelefonoval túto skutočnosť J. B., ktorý z vozidla, v

ktorom čakal s J. R. vybral bicykel, s ktorým

sa J. R. presunul k areálu tenisových kurtov v Bratislave na ulicu Zlaté piesky, kde dňa 9.

mája 1998 v čase o 19:40 hod., keď poškodený pešo vychádzal z areálu a prechádzal ponad

miesto uloţenej trhaviny, túto diaľkovým ovládaním inicioval, čím došlo k enormnému

výbuchu, ktorý poškodenému spôsobil mnohonásobnú devastáciu a rozčlenenie trupu,

vnútorných orgánov, hlavy a končatín poškodeného, pričom časti tela poškodeného boli

rozmetané do značného okolia miesta výbuchu, čím bola bezprostredne spôsobená smrť

poškodeného, pričom bolo vydaných minimálne 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom

čase v uvedenom areáli v blízkosti miesta výbuchu do nebezpečenstva smrti alebo ťaţkej

ujmy na zdraví a zároveň účinkami výbuchu bolo spôsobené zranenie tam prítomnej

poškodenej M. H., nar. X.. N. X. a poškodenie pred areálom zaparkovaných osobných

8

motorových vozidiel, J. R. následne z miesta činu unikol

na miesto, kde ho čakal R. L. a odtiaľ odišli,

skutok 4)

v presne nezistenom čase v období od 9. mája 1998 do 6. júna 1998 R. L. rozhodol o

usmrtení poškodeného A. H., nar. X.. A. X., nakoľko poškodený začal preberať aktivity po

smrti E. D. a povaţoval ho za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú

činnosť, v ktorej poškodený začal mať dominantné postavenie, R. L. touto činnosťou poveril

I. L. a A. K., s ktorými sa najskôr v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl a jún

1998 opakovane v priestoroch kultúrneho zariadenia Bobycentrum v Českej republike v Brne

na ulici Sportovní 2/a stretol M. K. a prezentoval im potrebu odstrániť poškodeného, ktorý

im uviedol, ţe poškodený sa pridáva na nesprávnu stranu, k nesprávnym ľudom a preto

je ho potrebné usmrtiť, kde túto poţiadavku opakoval viac krát pri rozdielnych stretnutiach

s presviedčaním, ţe s odstránením poškodeného určite súhlasí aj M. Č.,

A. K. a I. L. súhlasili, ţe usmrtia poškodeného, pričom spôsob vykonania činu naplánoval R.

L. a následne A. K. a I. L. sa dňa 6. júna 1998 v blízkosti hotela CKM Junior v Bratislave na

Drieňovej ulici 14 stretli s poškodeným a v nočných hodinách sa presunuli do baru „Royal

club“ v Bratislave na Jelačičovej ulici, s ktorým tu zotrvali do skorých ranných hodín dňa 7.

júna 1998 a následne spoločne odišli

na motorovom vozidle, s ktorým sa presúvali po štátnej ceste vedúcej z obce Ivanka

pri Dunaji smerom k rázcestiu Bratislava - Senec, pričom vo vzdialenosti 145 metrov

od uvedeného rázcestia z dôvodu vykonania malej potreby dňa 7. júna 1998 v čase

o 02:15 hod. zastali, I. L. a A. K. vystúpili z vozidla za poškodeným a následne opakovanými

výstrelmi z malej vzdialenosti I. L. revolverom kal. 38 Špecial a A. K. zo samonabíjacej

zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli poškodeného

do oblasti hlavy, krku, trupu a ľavej hornej končatiny najmenej šesť krát a spôsobili

mu poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre ţivot

dôleţitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, po čom ho zosunuli

do priekopy vedľa cesty a odišli na neznáme miesto, začo bola A. K. a I. L. vyplatená M. K.

odmena vo výške 100.000,-Sk, (3.319,39 €), ktoré v Brne pred Bobycentrom prevzal I. L.,

skutok 5)

9

R. L. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného R. D.,

nar. X.. A. X., ktorého povaţoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú

činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy J. R., I. C., J. F. a J. B., zároveň zabezpečil

informáciu, ţe R. D. chodí pre svoje dcéry na Dlhé diely v Bratislave k svojej bývalej

manţelke a v presne nezistenom čase pred dňom 4. októbra 1998 dal úlohu J. F. a J. B., aby

vykonali pri bydlisku bývalej manţelky R. D., s ktorou neţil v spoločnej domácnosti, jeho

sledovanie, J. F. a J. B. vykonávali v období dvoch aţ troch týţdňov sledovanie

z vozidla zn. Škoda 1203 šedej farby, evidenčné číslo: D. X., ktoré pristavili

v Bratislave pri kriţovatke vyústenia slepej ulice P., kde v dome vo vchode

s popisným č. X. bývala bývalá manţelka R. D. a počas sledovania zistili,

ţe R. D. chodí na uvedenú adresu pre svoje dcéry, ktoré dováţa aj naspäť, zároveň zistili s

akými jazdí motorovými vozidlami a ţe chodí s ďalšou osobou, ktorá mu vykonáva fyzickú

ochranu, R. L. zistil, ţe dňa 4. októbra 1998 večer privezie R. D. deti bývalej manţelke a

rozhodol, ţe uvedené vozidlo Škoda 1203 sa odparkuje pred dom, kde býva bývalá manţelka

a ţe vo vozidle budú schovaní strelci, následne J. B. dňa

4. októbra 1998 v čase pribliţne medzi 12:00 aţ 13:00 hod. pristavil vozidlo zn. Škoda 1203

na slepú ulicu P. na úrovni medzi vchodmi do domu popisné č. X. a X, pričom

ju zaparkoval v kolmom státí zadnou časťou smerom k uvedenému domu a z miesta odišiel

pešo na ďalšiu ulicu, odkiaľ ho odviezol J. F., následne v rovnaký deň sa spolu stretli R. L., J.

R., I. C., J. F., J. B., M. B. a V. C., R. L. rozdelil úlohy tak, ţe J. B. bude sledovať príjazd R.

D., V. C. dovezie strelcov J. R. a I. C.

k vozidlu zn. Škoda 1203, ktorí do vozidla nastúpia a budú čakať na príchod R. D.

a po vykonaní skutku toto vozidlo podpália a strelcov odvezie z miesta činu M. B., následne v

uvedený deň J. B. čakal pri prístupovej ceste na sídlisko Dlhé diely

na kriţovatke ulíc Karloveská a Molecova pri reštaurácií Kamel, odkiaľ telefonicky zahlásil J.

R. a I. C., ktorí uţ čakali v uvedenom vozidle zn. Škoda 1203, prejazd R. D. s ochrankárom,

po príjazde R. D. a M.. F., nar. X.. N. X., na P. ulicu a po odovzdaní detí R. D., ktoré prišli

s nimi, dňa 4. októbra 1998 v čase o 19:40 hod., keď R. D. sedel ako vodič vo vozidle zn.

Mercedes S 600 čiernej farby, evidenčné číslo: B.-X., ktoré stálo na ceste na úrovni medzi

vchodmi do domu s popisnými č. X. a X. a M. F. si išiel sadnúť do vozidla

ako spolujazdec, prišiel J. R. do presne nezistenej vzdialenosti od ľavej strany vozidla na

úroveň vodiča, zároveň I. C. prišiel do presne nezistenej vzdialenosti za uvedené vozidlo a J.

R. samopalom nezistenej značky a I. C. samopalom

zn. Pleter 91, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, opatreným tlmičom hluku, vystrelili

10

na poškodených R. D. a M.. F. spolu minimálne 37-krát, pričom

R. D. zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu tak 27 strelných defektov

a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo

k zlyhaniu pre ţivot dôleţitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť

a M.. F. zasiahli spolu 7-mimi strelami a spôsobili mu tak 11 strelných defektov

a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka a pravej dolnej končatiny, čím

došlo k zlyhaniu pre ţivot dôleţitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť,

vo vozidle zn. Škoda 1203 J. R. pripravený nástraţný výbušný systém pre zahladenie stôp,

zloţený z plastovej nádoby s benzínom a iniciátorom - dvomi kusmi elektrických

priemyselných rozbušiek a s oneskorovacím prvkom aktivácie, aktivoval s nastavenou

aktiváciou po 135 sekundách, I. C. a J. R. následne prebehli na Majerníkovú ulicu, kde

nasadli do vopred zabezpečeného odcudzeného vozidla zn. Audi 80 opatreného odcudzenými

tabuľkami s evidenčným číslom B. X., kde ako vodič čakal M. B., ktorý ich odviezol z okolia

miesta činu,

skutok 6)

R. L. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného D. H.,

nar. X.. J. X., ktorého povaţoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú

činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy J. R. a J. B., J. B. dal úlohu, aby sledoval

poškodeného, čo začal J. B. vykonávať v P. na ulici Z. v mieste, kde bolo zistené, ţe

poškodený býva, počas vykonávania sledovania s vozidlom zn. Škoda Felicia dňa 20. mája

1999 J. B. zistil, ţe poškodený prišiel s vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktoré

pouţíval do Kučišdorfskej doliny v Pezinku k hotelu Istota, túto informáciu poskytol

R. L., J. B. sa následne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v Pezinku s R. L., J. R. a P. H.,

ktorí prišli na vozidle zn. VW Golf VR6, R. L. určil, aby J. B. odviezol svoje auto, ktoré J. B.

odviezol a zaparkoval v Pezinku na C. ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a všetci sa

vozidlom presunuli k hotelu Istota, kde stálo vozidlo poškodeného a presunuli sa pribliţne

500 metrov naspäť, kde J. B. dostal vysielačku a R. L. povedal, aby nahlásil prechod

poškodeného okolo neho, následne J. B. vystúpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a P. H.

ako vodič, J. R. na prednom sedadle spolujazdca a R. L. na zadnom sedadle s vozidlom odišli

po ceste Kučišdorfská dolina pribliţne ďalších 200 metrov naspäť od hotelu Istota, kde boli

pripravení J. R. a R. L. so samopalmi na vykonanie usmrtenia poškodeného, následne prejazd

vozidla poškodeného J. B. nahlásil do vysielačky a beţal smerom za vozidlom poškodeného,

11

po 200 metroch ho čakali P. H., J. R. a R. L. s vozidlom VW Golf, J. B. nastúpil do vozidla,

kde mu uviedli, ţe nestrieľali, lebo mal pri sebe frajerku a presúvali sa smerom k miestu

bydliska poškodeného, kde cestou J. B. vystúpil a P. H.

ako vodič spolu s J. R. a R. L. prišli s vozidlom

do blízkosti miesta bydliska poškodeného, kde R. L. a J. R. vystúpili z vozidla a vyčkali na

príjazd poškodeného a potom ako poškodený zaparkoval vozidlo v Pezinku na Z. ulici,

vystúpil a išiel v čase o 01:26 hod. dňa 21. mája 1999 okolo vchodu do domu s popisným č.

X. sa pokúsil R. L. strieľať na poškodeného

zo samopalu, ktorý sa zasekol a J. R. vystrelil zo samopalu zozadu na poškodeného

minimálne 6 krát, pričom ho zasiahol 4 strelami, následkom čoho poškodený spadol na zem

a následne J. R. prišiel bliţšie k leţiacemu poškodenému a strelil poškodenému

do hlavy a následne sa R. L. a J. R. presunuli do vozidla VW Golf VR6

a s P. H. z okolia mesta činu ušli a poškodenému tak bolo spôsobených 9 strelných defektov

a poranenia hlavy, mozgu a končatín, čím došlo k zlyhaniu pre ţivot dôleţitých centier

mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo dňa 21. mája 1999 o 11:45 hod. v nemocnici jeho smrť,

skutok 7)

M.T. v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácii

Tenis v Bratislave na ulici Pri Habánskom Mlyne č. 7 zadal poţiadavku P. H. a I. C. na

vykonanie vraţdy poškodeného Ing. R. D.,

nar. X.. N. X., za poskytnutie finančnej odmeny vo výške najmenej 2.000.000,- SKK

(64.254,96 EUR) za jej splnenie, a následne R. L. s I. C. naplánovali jej vykonanie,

pričom R. L. stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré

sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov J. R. a J. F. a dal úlohu na

zabezpečenie garáţe D. V., kde M. B. umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré sa pouţije

pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty

pre následné ukrytie, po zabezpečení garáţe na Brnenskej ceste v Malackách a chaty

v Rohoţníku D. V., na čo poskytol finančné prostriedky R. L.,

M. B. zabezpečil odcudzené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, ktoré

doviezol do pripravenej garáţe spolu s pripravenými ďalšími tabuľkami s bratislavskými

evidenčnými číslami, dňa 20. októbra 1999 okolo 19:00 hod. priviezol M. K. k uvedenej

garáţi M. B., ktorý presadol ako vodič do uvedeného vozidla v garáţi, s ktorým odišiel

s vymenenými tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami do Bratislavy, následne M. B.

12

doviezol J. R. a J. F. do blízkosti B. ulice č. X., I. C. a P. H. vykonávali v okolí B. ulice

zisťovanie prítomnosti poškodeného a následné istenie J. R. a J. F., pričom dňa 20. októbra

1999 v čase o 20:15 hod. J. R. a J. F. usmrtili poškodeného tým spôsobom, ţe vystúpili z

motorového vozidla a na poškodeného, ktorý vyšiel na B. ulicu v Bratislave a kráčal k ľavým

predným dverám svojho vozidla zn. Mercedes ML430, evidenčné číslo BX., zozadu vystrelili

spolu minimálne 19 krát, J. R. najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a J.

F. najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal z vozidla, pričom poškodeného

zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy

v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha

v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny

v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka,

brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre ţivot dôleţitých centier mozgu,

čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne z miesta činu ušli, vozidlo Škoda

Octavia M. B. následne dňa 21. októbra 1999 v čase pribliţne o 03:15 hod. doviezol spolu so

zbraňami naspäť do uvedenej garáţe, pričom pre koordináciu ukrytia vozidla komunikoval

s D. V. prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami, ktoré vopred zadováţil,

časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal R. L. osobám, ktoré sa zúčastnili

na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky mu poskytol M.T.,

skutok 8)

R. L. v úmysle uľahčiť prinútenie prevádzkovateľov taxisluţby v Pezinku proti ich

vôli pravidelne poskytovať finančné plnenia pre zločineckú skupinu označovanú „s.“ za

sluţby ochrany dal v objekte FI.AT v Bratislave na Mlynských luhoch č. 12 v presne

nezistený deň pred dňom 25. júna 2008 pokyn J. P., aby vybral osobu taxikára v Pezinku,

ktorý najviac protestuje proti platbám zločineckej skupine a aby tejto osobe bola spôsobená

ťaţká ujma na zdraví, J. P. vybral miesto na spáchanie trestného činu a osobu taxikára, zistil

vozidlo na akom jazdí a aké pouţíva telefónne číslo, zabezpečil bejzbalovú palicu, prepravku

na potraviny zelenej farby a neregistrovanú SIM kartu do mobilného telefónu na telefónne

číslo X. a s M. J. zabezpečili dvoch ďalších doposiaľ neznámych páchateľov na vykonanie

útoku na osobu taxikára, dňa 25. júna 2008 pred časom 22:50 hod. sa J. P. stretol v Pezinku

s uvedenými ďalšími dvoma neznámymi páchateľmi a určil im, ţe majú úplne rozbiť taxikára,

uviedol im informácie k osobe taxikára a odovzdal bejzbalovú palicu a prepravku na

potraviny a preddavok hotovosti vo výške 5.000,- SKK (165,97 €) a uvedení dvaja neznámi

13

páchatelia prišli na miesto určené na spáchanie skutku v Pezinku pri bývalej protialkoholickej

liečebni, M. J. a F. L. potom z iného miesta kontrolovali príchodziu cestu, následne si uvedení

neznámi páchatelia prostredníctvom obdrţanej SIM karty privolali vozidlo taxisluţby pri

bývalú protialkoholickú liečebňu v Pezinku, kde po príjazde vozidla taxisluţby dňa 25. júna

2008 v čase okolo 22:50 hod. jeden z páchateľov poţiadal vodiča taxisluţby - poškodeného

H. H., nar. X.. J. X., aby mu pomohol naloţiť prepravku na potraviny do vozidla, načo

poškodený vystúpil z vozidla a podišiel smerom k páchateľovi a v tom z blízkeho lesa

vybehol druhý páchateľ s bejzbalovou palicou, poškodený sa pokúšal ukryť vo vozidle,

pričom páchateľ napadol poškodeného tak, ţe pootvoril dvere a s bejzbalovou palicou udieral

poškodeného po celom tele a následne za nohu vytiahol poškodeného z vozidla

a s bejzbalovou palicou mu udieral do hlavy a hovoril, ţe to má za šéfa, pričom sa poškodený

pokúšal brániť proti útokom, zatiaľ čo druhý páchateľ poškodenému odcudzil z vozidla

mobilný telefón zn. SE T610, IMEI: X. a následne páchatelia z miesta činu ušli

a poškodenému spôsobili zranenia, ktoré si vyţiadali lekárske ošetrenie s 9 dňovou

práceneschopnosťou a škodu vo výške 331,94 €, následne J. P. v Bratislave na Einsteinovej

ulici na čerpacej stanici OMV v smere na Prístavný most odovzdal uvedeným dvom

neznámym páchateľom zvyšnú hotovosť 5.000,- SKK (165,97 €) za vykonanie skutku a

neskôr J. P. a M. J. oznámili R. L. vykonanie zadaného skutku a R. L. odovzdal J. P.

hotovosť 10.000,- SKK (331,94 €) na pokrytie nákladov

za vykonanie útoku,

skutok 9)

R. Z. a J. P. v presne nezistený deň začiatkom decembra roku 2009 v reštaurácií

Chillout v Bratislave na Bajkalskej ulici s úmyslom obohatiť sa o finančnú hotovosť 7.000,- €

od poškodeného M. B., nar. X.. S. X., tohto uviedli do omylu, ţe za predmetnú sumu mu

zariadia vrátenie jeho vozidla Audi Q7, evidenčné číslo: G., ktoré bolo odcudzené dňa 30.

novembra 2009 a predstierali, ţe to vedia zabezpečiť, v ten istý deň sa R. Z. a J. P. stretli

v priestoroch objektu FI.AT v Bratislave na Mlynských luhoch 12 s R. L., ktorý súhlasil

s vykonaním trestného činu a určil, aby od poškodeného získali finančné prostriedky

a následne sa s ním dohodli na domnelom mieste mimo Bratislavy k prevzatiu vozidla,

kde by nesplnil fiktívnu podmienku odovzdania vozidla, na základe jej údajného nesplnenia

vozidlo neodovzdajú a peniaze si ponechajú a rozdelia, a nato sa prostredníctvom osoby N. Z.

dohodli, ţe poškodený im odovzdá finančnú hotovosť v areáli obchodného centra Polus City

14

Center v Bratislave na Vajnorskej ulici č. 100 a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom

centre Mlyny v Nitre a následne v presne nezistenom čase J. P.

a R. Z. v areáli obchodného centra Polus City Center prevzali hotovosť

vo výške 7.000,- €, od osoby N. Z., ktorému ju vydal poškodený k odovzdaniu a túto

hotovosť si R. Z., J. P. a R. L. rozdelili a spôsobili tak na majetku poškodeného škodu 7.000,-

€.

Za to ich odsúdil:

Obţ. R. L. a obţ. I. C. podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 1, § 29 ods. 3, § 39a ods. 2 písm.

c/, , Tr. v znení účinnom

do 30. novembra 2000 na výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doţivotie so zaradením

na jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny a trest prepadnutia majetku s tým,

ţe jeho vlastníkom sa stáva štát.

Obţ. M. B. podľa § 190 ods. 5, § 42 ods. 1, § 47 ods. 1, § 48 ods. 3

písm. a/ Tr. v znení účinnom do 30. septembra 2012 na súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.

Podľa Tr. v znení účinnom do 30. septembra 2012

zrušil výroky o treste uloţené rozsudkami Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

z 21. mája 2013, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28. novembra 2013, sp. zn. a Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 20. januára 2016, sp. zn. , ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obţ. J. R. podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 1, 2, § 29 ods. 3,

, , Tr. v znení účinnom

do 30. novembra 2000 na výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie so zaradením

na jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny a trest prepadnutia majetku s tým,

ţe jeho vlastníkom sa stáva štát.

15

Podľa Tr. v znení účinnom do 30. novembra 2000

zrušil výrok o treste uloţený rozsudkom Okresného súdu Levice z 11. novembra 2013,

sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obţ. A. K. podľa , Tr. v znení účinnom do 30.

novembra 2000 upustil od uloţenia súhrnného trestu, pretoţe pokladal trest odňatia slobody

na doţivotie so zaradením na jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny uloţený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2003, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2004,

sp. zn. , za dostatočný.

Podľa č. v znení účinnom od 1. januára 2006

(ďalej len ) uloţil povinnosť obţalovaným R. L. a A. K. spoločne a nerozdielne

uhradiť poškodenej A. H. škodu vo výške 3.922,20 Eur (tritisícdeväťstodvadsaťdva eur a

dvadsať centov) a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- Eur (desaťtisíc eur).

Podľa A. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na

občianske súdne konanie.

Podľa uloţil povinnosť obţalovaným R. L., J. R., I. C. a M. B.

spoločne a nerozdielne uhradiť poškodeným V. D. a T. D. nemajetkovú ujmu 10.000,- Eur

(desaťtisíc eur) kaţdému z nich osobitne.

Podľa § 288 ods. 2 poškodených V. D. a T. D. so zvyškom nároku na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa uloţil povinnosť obţalovanému R. L. uhradiť

poškodenému M. B. škodu vo výške 7.000,- Eur (sedemtisíc eur).

Naproti tomu podľa súd obžalovaného M. B. oslobodil spod

obžaloby pre skutok v obţalobe ÚŠP GP SR z 25. septembra 2014

sp. zn. VII/1 Gv 164/12/1000 – 638 označený číslom 6/ a právne kvalifikovaný ako trestný

čin vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, 2

16

písm. b/, c/, f/ Tr. , v znení Z z., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

R. L. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného D. H.,

nar. X.. J. X., ktorého povaţoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú

činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy J. R., M. B.

a J. B., J. B. dal úlohu, aby sledoval poškodeného, čo začal

J. B. vykonávať v Pezinku na ulici Z. v mieste, kde bolo zistené, ţe poškodený býva, počas

vykonávania sledovania s vozidlom zn. Škoda Felicia dňa 20. mája 1999

J. B. zistil, ţe poškodený prišiel s vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktoré pouţíval

do Kučišdorfskej doliny v Pezinku k hotelu Istota, túto informáciu poskytol R. L., J. B. sa

následne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v Pezinku

s R. L., J. R. a M. B., ktorí prišli na vozidle

zn. VW Golf VR6, R. L. určil, aby J. B. odviezol svoje auto, ktoré J. B. odviezol a zaparkoval

v Pezinku na C. ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a všetci sa vozidlom presunuli

k hotelu Istota, kde stálo vozidlo poškodeného a presunuli sa pribliţne 500 metrov naspäť,

kde J. B. dostal vysielačku a R. L. povedal,

aby nahlásil prechod poškodeného okolo neho, následne J. B. vystúpil z vozidla a schoval sa

mimo cesty a M. B. ako vodič, J. R. na prednom sedadle spolujazdca a R. L. na zadnom

sedadle s vozidlom odišli po ceste Kučišdorfská dolina pribliţne ďalších 200 metrov naspäť

od hotelu Istota, kde boli pripravení J. R. a R. L. so samopalmi na vykonanie usmrtenia

poškodeného, následne prejazd vozidla poškodeného J. B. nahlásil do vysielačky a beţal

smerom za vozidlom poškodeného, po 200 metroch ho čakali M. B., J. R. a R. L. s vozidlom

VW Golf, J. B. nastúpil do vozidla, kde mu uviedli, ţe nestrieľali, lebo mal pri sebe frajerku

a presúvali sa smerom k miestu bydliska poškodeného, kde cestou J. B. vystúpil

a M. B. ako vodič spolu s J. R. a R. L. prišli s vozidlom

do blízkosti miesta bydliska poškodeného, kde R. L. a J. R. a vystúpili z vozidla a vyčkali na

príjazd poškodeného a potom ako poškodený zaparkoval vozidlo v Pezinku na Z. ulici,

vystúpil a išiel v čase o 01:26 hod. dňa 21. mája 1999 okolo vchodu do domu s popisným č.

X. sa pokúsil R. L. strieľať na poškodeného

zo samopalu, ktorý sa zasekol a J. R. vystrelil zo samopalu zozadu na poškodeného

minimálne 6 krát, pričom ho zasiahol 4 strelami, následkom čoho poškodený spadol na zem

a následne J. R. prišiel bliţšie k leţiacemu poškodenému a strelil poškodenému

do hlavy a následne sa R. L. a J. R. presunuli do vozidla VW Golf VR6

17

a s M. B. z okolia mesta činu ušli a poškodenému tak bolo spôsobených

9 strelných defektov a poranenia hlavy, mozgu a končatín, čím došlo k zlyhaniu pre ţivot

dôleţitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo dňa 21. mája 1999 o 11:45 hod.

v nemocnici jeho smrť,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. , v senáte zloţenom

z predsedu JUDr. Štefana Harabina (aj ako sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Martina

Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2017,

na podklade odvolaní podaných obţalovanými R. L., I. C., J. R. a A. K. podľa § 316 ods. 3

písm. a/, c/, , mimo oslobodzujúcej časti týkajúcej sa obţalovaného M. B.,

zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 30.

marca 2016, sp. zn. , v celom rozsahu a vec vrátil Špecializovanému

trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Zároveň podľa Špecializovanému trestnému súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica nariadil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom

zložení senátu.

Pokiaľ ide o dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3

písm. a/ , ktorý potom rezultoval do výroku odvolacieho súdu, aby vec bola

Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, opätovne

prejednaná a rozhodnutá v inom zloţení senátu, keďţe dospel k záveru, ţe súd rozhodol

v nezákonnom zloţení, senát 4To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, potom

čo na stranách č. l. 20 aţ 96 poukázal na výsledky doterajších trestných stíhaní

I. L., M. K., M. K., J. F., J. B., J. P., M. J., L., R. Z., L. B., D. V., A. A., D. T., V. R., F. N.,

R. Š., M. R., P. D., M. H., P. B., M. Š., M. Š., P. M., T. M., N. S., M. P., J. B., M. B., J. V., P.

M., V. S., T. C., R. R., A. B., R. B., M. B., F. K., R. G., K. S., I. K.

a B. Ţ. ako priamych aktérov skutkov 1/ - 9/ v prerokúvanej veci (niektorých

aj pôvodne spoločne trestne stíhaných), argumentoval nasledovne (poznámka senátu 5T – ide

o doslovnú argumentáciu senátu 4To):

„Trestná činnosť obţalovaných L., C., R., K., K. a B. v zmysle obţaloby Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vypovedajúcich

kajucníkov F., L., K., B., V., P., J., Z. a L. uznaných vinnými uvedenými rozsudkami

18

špecializovaného súdu, Krajského súdu v Banskej Bystrici, okresných súdov Bratislava I, Ţiar

nad Hronom, Malacky, Bratislava III, Pezinok, resp. u ktorých bolo dočasne odloţené

vznesenie obvinení pre spoluprácu, mala spolu veľmi úzko súvisieť a mala byť prepojená

a odvodzovaná od skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku i obţaloby, preto bolo aj

z tohto pohľadu chybou predovšetkým prokurátora, ale aj prvostupňového súdu (trestná vec

K.), ţe viacerých obţalovaných a ţalované skutky, ktoré majú bezprostrednú nadväznosť na

tie, ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku, sa vylučovali na samostatné konania.

Podľa na urýchlenie konania alebo z iných dôleţitých dôvodov

moţno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť

zo spoločného konania.

Toto ustanovenie uprednostňujúce predovšetkým rýchlosť konania však nemoţno

aplikovať na úkor zmyslu a predmetu zakotveného v , podľa

ktorého sa ním upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné

činy boli náleţite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba

rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Rozhodne nemožno

ustanovenie používať tak, aby to mohlo naznačovať porušenie

zásady prezumpcie neviny ustanovenej v , čo sa v danom prípade dotýka

tej skupiny obţalovaných, ktorí neboli vylúčení na samostatné konanie.

Je síce pravdou, ţe podľa rozhodnutia najvyššieho súdu z 19. decembra 1997,

sp. zn. , uverejneného pod č. 30/1998 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky, ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom

a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých z nich na samostatné konanie, nepôjde

o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších, nevylúčených

spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného

spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného) s konaním ostatných spolupáchateľov.

Postup špecializovaného súdu, ale i prokurátora však uţ bol za rámcom tohto judikátu.

Mohlo by ísť len o poukázanie na súvislosť konaní viacerých osôb, ale nie s presnou

a nezameniteľnou identifikáciou ďalších osôb (vo vzťahu k obţalovaným L., C., B., R., K.) v

skutkovom výroku pouţitou v danej veci špecializovaným súdom a prokurátorom, pokiaľ ide

o vylúčenie K., špecializovaným súdom v ďalších veciach, resp. vo veciach Krajského súdu

19

v Banskej Bystrici, okresných súdov Bratislava I, Ţiar nad Hronom, Malacky, Bratislava III,

Pezinok, týkajúcich sa F., L., K., B., P., Z., L., B., T.

a R. uznaných za vinných citovanými rozsudkami. Ide tu o špecifický prípad previazanosti

konaní viacerých osôb, ktorý nedáva priestor vyhnúť sa tomu, aby nezameniteľným

označením trestného konania s presnou konkretizáciou osôb, ktoré mali byť organizátormi,

účastníkmi, páchateľmi, spolupáchateľmi, resp. vykonávateľmi jednotlivých skutkov a v

predchádzajúcich konaniach neboli spoluobţalovanými, vopred nebola ich vina, dokonca bez

ich účasti výslovne prejudikovaná.

Táto skutkovo - vecná súvislosť konaní obţalovaných v posudzovanej veci a ďalších,

ktorí boli vylúčení na samostatne konanie a právoplatne aj uznaní uţ za vinných, je pri

skutkoch 2/ - 9/ tak úzka, ţe bez jednoznačného rozhodnutia o vine tých, ktorí mali byť

organizátormi týchto skutkov, nebolo moţné zákonným spôsobom rozhodnúť o vine

páchateľov, ktorí mali byť iba ich vykonávateľmi. Platilo by to tieţ naopak preto, aby

právoplatným výrokom o vine v tejto veci obţalovaných odvolateľov nedošlo

k prejudikovaniu viny iných obvinených, resp. obţalovaných ktorých trestné stíhanie by ešte

nebolo ukončené.

Týka sa to predovšetkým obţalovaných L. (skutky 2/ - 9/) a C. (skutok 7/), ktorí mali

podľa obţaloby (i rozsudku súdu prvého stupňa) pomáhať, naplánovať, resp. organizovať

páchanie viacerých trestných činov, tieţ C., R., K. a B., ktorí mali byť spoluvykonávatelia

trestných činov vráţd (skutky 2/ - 7/), práve v konfrontácii s páchateľmi v uţ právoplatne

skončených trestných veciach a nebolo moţné urobiť tam záver o ich vine v týchto veciach

bez toho, aby ostala nenarušená spomenutá zásada uvedená

v , vo vzťahu k tej skupine obţalovaných, o ktorých doteraz nebolo

rozhodnuté. Špecializovaný súd nepochybne ustálením viny L. za skutok v bode 1/

v trestných veciach T. a R., ustálením viny L., C., R. za skutok v bode 1/ v trestných veciach

F. a K. tak, ţe obţalovaný L. bol zakladateľom

a šéfom členom zločineckej skupiny S. od jej vzniku minimálne od 1997 a C.

s R. jej členmi a Okresný súd Bratislava I nepochybne ustálením viny K.

za skutok v bode 4/ v trestných veciach L. a K. porušili princípy prezumpcie neviny a v

širších súvislostiach i ne bis in idem.

20

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloţenom zo sudcov

JUDr. Jozefa Šutku, JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Giertliho

rozsudkom 16. apríla 2013, sp. zn. , schválil dohodu o vine a treste

podľa uzavretú 18. marca 2013 medzi prokurátorom a obvinenými D. T.,

sp. zn. VII/1 Gv 152/12-88, na podklade ktorej bol T. právoplatne uznaný za vinného (okrem

iných trestných činov) aj zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe

D. T. je minimálne od roku 2008 členom zločineckej skupiny, pôsobiacej dlhodobo od

presne nezisteného času aţ do súčasnosti prevaţne na území Bratislavy

a jej okolia, ktorej členovia sa označujú ako „S.“ a konajú koordinovane za účelom páchania

rôznych zločinov s cieľom získania najmä finančného prospechu zo spáchania týchto

zločinov, kde dlhodobo od presne nezisteného času aţ do súčasnosti pôsobí

na najvyššej riadiacej úrovni skupiny a riadi skupinu R. L., ktorý zadáva príkazy, koordinuje

a usmerňuje jemu podriadených, v organizačnej štruktúre niţšie postavených, členov skupiny,

ktorí musia plniť ním dané pokyny, pričom pod R. L.

na vyššom stupni hierarchie v skupine pôsobí J. B., ktorý dával pokyny a koordinoval niţšie

postavených členov skupiny a ktorému podliehal v štruktúre časti skupiny pôsobiacej najmä v

Bratislave okrem iných aj R. Z. zabezpečujúci plnenie príkazov

a pokynov v štruktúre skupiny vyššie postavených osôb a ktorý sám zadával pokyny niţšie

postaveným členom skupiny, pričom na niţšom stupni hierarchie v tejto časti skupiny pôsobil

aj D. T., ktorý sa podieľal na spáchaní najmenej jedného obzvlášť závaţného zločinu

spáchaného členmi zločineckej skupiny a ďalej pod R. L. boli v zločineckej skupine na

vyššom stupni hierarchie aj L. B. a M. B., ktorí zadávali príkazy, koordinovali a usmerňovali

ním podriadené niţšie časti hierarchie skupiny,

rozsudkom 28. júla 2014, sp. zn. , schválil dohodu o vine a treste

podľa uzavretú 11. júla 2014 medzi prokurátorom a obvineným R. R.,

sp. zn. VII/1 Gv 49/14/1000-30, na podklade ktorej bol R. právoplatne uznaný za vinného zo

zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. č.

a pre trestný čin vraţdy formou spolupáchateľstva, sčasti dokonaný, sčasti

v štádiu pokusu podľa §§ 9 ods. 2, 8 ods. 1,

21

219 ods. 1, 2 písm. a/, b/, j/ Tr. v znení ,

na skutkovom základe, ţe

1/ dlhodobo od roku 1999 aţ do súčasnosti najmä na území Bratislavy a v západnej

časti Slovenskej republiky pôsobí zločinecká skupina, ktorej členovia sa označujú ako „S.“ a

konajú koordinovane za účelom získavania najmä majetkového prospechu,

za tým účelom páchajú rôznu trestnú činnosť a v rámci nej sa snaţia aj zamedziť činnosti

konkurenčných skupín páchajúcich trestnú činnosť a prevziať ich ziskové aktivity,

sú zoskupení na viacerých úrovniach, so stupňom riadenia vo vzťahu nadriadenosti

a podriadenosti, v ktorej dlhodobo od roku 1999 aţ do súčasnosti pôsobí na najvyššej

riadiacej úrovni R. L. prezývaný „K.“, ktorý zadáva príkazy, koordinuje

a usmerňuje jemu podriadených členov zločineckej skupiny, ktorí sú povinní dané pokyny

plniť, pod R. L. boli na vyššom stupni hierarchie zločineckej skupiny okrem iných aj P. H.

prezývaný „H.“, ktorý zomrel 6. júna 2004 a po jeho smrti M. B. prezývaný „R.“, ktorí riadili

samostatne a aj prostredníctvom R. R. prezývaného „R.“ do februára 2010 vetvu zločineckej

skupiny pôsobiacu v oblasti Senca tým, ţe zadávali príkazy, koordinovali a usmerňovali im

podriadených členov zločineckej skupiny, a to A. B. prezývaného „M.“, ktorý ďalej

usmerňoval a bol nadriadený členom zločineckej skupiny R. B. prezývanému „Č.“, M. B.

prezývanému „B.“, F. K. a R. G., pričom R. R. zároveň vykonával aj osobnú ochranu P. H. a

do februára 2010 aj M. B. a za túto činnosť bol pravidelne odmeňovaný,

v posudzovanej veci ohľadne skutkov 1/ a 7/ uznesením 20. januára 2015 (podľa

č. l. 11 197) prijal vyhlásenie M. K. o jeho vine, sp. zn.

BB , v dôsledku čoho bol K. právoplatne uznaný vinným zo

1.) zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296 Tr. zák.,

7.) trestného činu vraţdy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/,

, , Tr. v znení ,

podľa súd zároveň vyhlásil, ţe dokazovanie ohľadne

obţalovaného K. v rozsahu priznania spáchania skutkov nevykoná a

22

v zmysle 18. marca 2016 súd vylúčil vec K. na samostatné konanie

pod sp. zn. ,

rozsudkom 24. marca 2015, sp. zn. , podľa § 334 ods. 4

na podklade návrhu prokurátora schválil dohodu o vine a treste medzi

prokurátorom a obvineným M. K. uzavretú 19. novembra 2014, sp. zn.

VII/2 Gv 206/14/1000, na základe ktorej ho právoplatne uznal vinným z trestného činu vraţdy

formou spolupáchateľstva sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1,

, , , , Tr. v znení

na tom skutkovom, ţe

1/ na základe pokynu R. L., ktorý pred dňom 18. novembra 2003 rozhodol

o usmrtení R. P., nar. X.. F. X., trvale bytom B., V. X. z dôvodu, ţe ho povaţoval za

vysokopostaveného člena konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť, ktorej ziskové

aktivity mal v úmysle prevziať a preto naplánoval a zorganizoval spáchanie skutku a rozdelil

úlohy medzi M. B., P. H., J. F., R. R., J. H. a M. K., vykonával obvinený M. K. v priebehu

niekoľkých mesiacov pred dňom 18. novembra 2003 spolu s J. F. fyzické sledovanie

poškodeného R. P. na rôznych miestach v Bratislave a v Pezinku za účelom zistenia jeho

denného reţimu, pohybu a pouţitia osobného ochrancu a dňa 18.11.2003 v zmysle

rozdelených úloh vykonával sledovanie rodinného domu R. P. v Pezinku na C. X., spred

domu na C. X. za účelom zistenia a následného podania správy, kedy bude R. P. odchádzať z

domu a pribliţne o 08:00 h prostredníctvom vysielačky, ktorou sa dorozumieval s M. B., P.

H. a R. L., oznámil M. B., ţe odchádzajú dve autá, pričom na základe tejto informácie M. B.,

ako vodič vozidla AUDI A8, VIN W. opatreného odcudzenými tabuľkami s evidenčným

číslom B., vyšiel zo Zámockej ulice v Pezinku smerom doprava na Rázusovu ulicu, na ktorej

pribrzdil za ním prichádzajúce vozidlo zn. Volvo S80, evidenčné číslo B. vedené R. P.,

z vozidla AUDI A8 vyskočili R. R., ktorý v úmysle usmrtiť vystrelil z útočnej pušky zn.

Crvena Zastava model 70 AB2, kalibru 7,62x39 vz. 43, výrobného čísla X. najmenej 25 rán a

J. F., ktorý v úmysle usmrtiť vystrelil zo samopalu zn. ČZ model 26, kalibru 7,62 Tokarev

s odstráneným výrobným číslom najmenej 24 rán smerom na R. P., stále sediaceho na mieste

šoféra vo vozidle zn. Volvo S80, ktorého zasiahli najmenej 14 strelami a spôsobili mu 10

priestrelov hlbších tkanivových štruktúr v oblasti hlavy, dolnej polovice pravého ramena,

ľavého ramena, ľavého predlaktia, krku a dutiny ústnej a hrudníka, 4 zástrely do oblasti hlavy,

krku, ľavého ramena a hrudníka a 5 povrchových strelných defektov, pričom prienikom

23

projektilov do dutiny lebečnej došlo k pomliaţdeniu mozgového tkaniva, krvácaniu do komôr

mozgu a pod mäkké pleny s rozvojom opuchu mozgu, čo viedlo bezprostredne na mieste

k smrti R. P. a aj smerom na osobného ochrancu R. P. P. H., nar. X.. O. X., ktorý viedol

motorové vozidlo zn. VW Golf s evidenčným číslom B. a jazdil bezprostredne za vozidlom R.

P., ktorý sa pouţitím vlastnej strelnej zbrane zn. GLOCK 19 pokúsil zabrániť v ich konaní,

pričom mu spôsobili priestrel v oblasti pravého boku nad hrebeňom panvy (vstrel vpredu

a výstrel vzadu),

2/ M. B., J. F. a R. R. pôsobiaci ako členovia zločineckej skupiny, ktorej členovia

pôsobia prevaţne na území Bratislavy a okolia a označujú sa

ako „S.“, naplánovali s vopred uváţenou pohnútkou usmrtenie M. Š., nar. X.. M. X. a to tak,

ţe po tom, ako získali informácie o pohybe a zvykoch

M. Š. od M. K., ako ďalšieho člena zločineckej skupiny „S.“, ktorý mal v tom čase s M. Š.

majetkové spory súvisiace s ich spoločným podnikaním, ktoré sa mali riešiť usmrtením M. Š.,

v bliţšie nezistený deň roku 2006 pred 7. decembrom 2006 sa pokúsili o usmrtenie M. Š. tak,

ţe v ranných hodinách R. R. vysadil z bliţšie nezisteného osobného motorového vozidla

v R. pri hrádzi v blízkosti rodinného domu nachádzajúceho sa na H. ulici č. X.,

v ktorom sa v tom čase zdrţiaval M. Š., J. F. a M. B., ktorí následne prekonali oplotenie

pozemku, na ktorom stál rodinný dom, v ktorom sa zdrţiaval M. Š. a to v mieste, kde

oplotenie prechádza popri hrádzi, pričom uvedené vykonali s úmyslom usmrtiť M. Š. streľbou

z doposiaľ nestotoţnenej strelnej zbrane, ktorú mal k dispozícii M. B., k čomu však nedošlo

nakoľko R. R., ktorý zostal pozorovať okolie a čakal na ich príchod spozoroval, ţe k miestu,

kde vysadil J. F. a M. B. smeruje hliadka Policajného zboru SR, čo oznámil cez vysielačku J.

F. a M. B., ktorí následne upustili v ten deň

od ďalšieho konania a z pozemku pri dome M. Š. odišli a boli vyzdvihnutí vozidlom, ktoré

riadil R. R., kde po tomto pokuse sa znovu dňa 7. decembra 2006 pokúsili o usmrtenie M. Š. a

to potom, čo M. K. zabezpečil a prichystal vo svojich priestoroch v areáli FI.AT centrum na

Mlynských Luhoch č. 12 v Bratislave veci na zamaskovanie osôb a strelnú zbraň, odovzdal

následne kľúče od priestorov J. F. a ten sa stretol vo večerných hodinách s R. R., ktorého

vyslal na stretnutie, M. B. ako vyššie postavený člen v zločineckej skupine,

po stretnutí sa J. F. a R. R. na nezistenom vozidle zn. Škoda Fábia

s nezisteným evidenčným číslom, ktoré riadil J. F. vybrali do obce R., pričom

po príchode do obce R. odstavili vozidlo na parkovisku pri H. ulici v R. pred rodinným

domom č. X. vyčkávajúc na odchod M. Š. z pohostinstva nachádzajúceho sa na druhej strane

24

H. ulice v R. a potom, ako M. Š. vyšiel z pohostinstva, J. F. a R. R. odstránili z vozidla

tabuľky s evidenčným číslom a zamaskovaní vecami zabezpečenými M. K. sa v čase okolo

19:10 h dňa 7.decembra 2006 v obci R. na H. ulici pred rodinnými domami č. X., X. pokúsili

usmrtiť poškodeného M. Š., ktorý išiel pešo popred rodinné domy č. X. a X. a to tým

spôsobom, ţe z osobného motorového vozidla pravdepodobne zn. Škoda Fábia, ktoré riadil J.

F. potom, čo tento vozidlo zastavil na ceste v blízkosti kráčajúceho M. Š., R. R. na M. Š.

vystrelil najmenej 6 krát z doposiaľ nezistenej strelnej zbrane ráţe 7,65 mm s tlmičom,

pričom mu nespôsobil ţiadne zranenie a z miesta činu následne J. F. a R. R. odišli po Hlavnej

ulici v Rovinke smerom na Bratislavu, pričom cestou odbočili na Hydinársku ulicu v

Bratislave, kde pri prechode neoznačeného ţelezničného priecestia odhodil R. R. strelnú

zbraň pouţitú pri streľbe.

L. na podklade vyjadreného mal uţ

16. apríla 2013 právoplatne uznanú vinu za členstvo v zločineckej skupine „S.“,

pôsobiaci na najvyššej riadiacej úrovni v trestnej veci T.,

28. júla 2014 právoplatne uznanú vinu za členstvo v zločineckej skupine „S.“,

pôsobiaci na najvyššej riadiacej úrovni v trestnej veci R.,

20. januára 2015 v predmetnom konaní, sp. zn. , prijatím vyhlásenia

K. o vine podľa , ku skutkom 1/ a 7/, právoplatne uznanú

vinu v skutkoch 1/ a 7/ a okrem L. v týchto skutkov mali právoplatne uznanú

vinu aj C., R. a B. (poznámka senátu 5T – skutok pod bodom 7/ – vraţda

Ing. R. D.).

Pokiaľ by špecializovaný súd v senáte zloţenom zo sudcov Šutka, Hrubala a Giertli

mal v čase po vyhlásení obţalovaného K. o vine skutkové alebo právne pochybnosti

o výsledkoch prípravného konania k ţalovaným skutkom 1/ a 7/, existoval procesný priestor,

ţe jeho vyhlásenie pred skončením dokazovania neprijme (nič mu nebránilo v tom prijať ho

aţ po skončení dokazovania). Ak ale senát nemal a ani neuplatnil výhrady k zneniu

skutkových viet, resp. k právnej kvalifikácii, nevylučuje to, práve naopak pravdepodobnejší

je skôr ten záver, ţe uţ vopred vyjadril názor na vinu a právnu kvalifikáciu obţalovaných L.,

C., R. a B. v skutkoch pod bodmi 1/ a 7/ v zmysle obţaloby,

25

24. marca 2015 právoplatne uznanú vinu za obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy

formou účastníctva v trestnej veci K. v skutkovom výroku 1/ rozsudku (poznámka senátu 5T

– vraţda R. P., za ktorú na R. L. ešte nebola ani podaná obţaloba).

Senát konajúci vo veciach T., R. a K. schválením dohôd o vine a treste formálne

neporušil ustanovenie Tým, že v skutkových vetách uviedol mená

L., C., R. a B. nepochybne prejudikoval ich vinu skôr, ako boli právoplatne odsúdení.

Dostal sa tým do rozporu so základnými zásadami trestného konania zakotvených v

ustanovení , , , , (stíhania len zo zákonných dôvodov, zákonného

trestného procesu, prezumpcie neviny, nestranným súdom v primeranej lehote v

prítomnosti obvineného, zákazu stíhania dvakrát za to isté), ktoré vychádzajú z čl. 6 ods.

1, 2 Dohovoru, čl. 38 ods. 2, čl. 40 ods. 2, 5 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods.

2, , 5 .

Vo svetle nálezov ústavného súdu a rozhodnutí ESĽP zaoberajúcich sa problematikou

objektívnej zaujatosti sudcov nepochybne prejudikoval vinu týchto osôb, skôr ako ich trestnú

vec na podklade oficiálne podanej obţaloby, prerokoval na hlavnom pojednávaní.

Účel trestného konania nemožno nadradiť nad skôr vyjadrené základné zásady

trestného procesu.

V zmysle , súd môţe rozhodnúť vo vzťahu k obvinenému iba

v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ale zásadne nie k iným osobám,

pričom je súd povinný skúmať aj to, či je obvinený dostatočne uzrozumený s následkami

schválenia dohody, aby sa presvedčil o jeho dobrovoľnosti akceptovania takejto dohody,

vrátane moţnosti opravného prostriedku.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, ... . Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä

strany trestného konania, teda aj obžalovaní.

26

Podľa článku 46 ods. 1 kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článkom 46 ods. 1 priznané právo

domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného

sudcu.

Vylúčenie sudcu v zmysle predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nesmie byť nikto odňatý zákonnému sudcovi s tým, ţe príslušnosť sudcu aj súdu

ustanoví zákon. Sudca môţe byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci

celkom výnimočne iba zo závaţných dôvodov predpokladaných v , ktoré sudcovi

bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato. Pri posudzovaní uvádzaných

skutočností treba vychádzať jednak zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu, ako aj z toho,

ţe výnimky z takejto prezumpcie stanovuje iba zákon (konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, sú vyjadrené v ustanoveniach ods. 1, 2, 3

).

Ak sa vecnými a relevantnými argumentmi preukáže prítomnosť predsudkov

alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, je možné vysloviť predpoklad na zaujaté

konanie a rozhodovanie, a tým existenciu dôvodu či dôvodov na jeho vylúčenie.

Nestrannosť ako neodmysliteľná súčasť výkonu súdnictva znamená neprítomnosť predsudku

(zaujatosti). Moţno rozlišovať subjektívny prístup, ktorým sa zisťuje, čo si sudca myslel

pro foro interno, a objektívny prístup, ktorým sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné

záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v danom smere. Tento prístup potom rozlišuje

nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu

(abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, aţ kým nie je preukázaný opak, pričom

spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa nehodnotí

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov, vonkajších

objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, ţe sudca

je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán i verejnosti.

Objektívne hľadisko je zaloţené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek

legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná,

ale sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt proti Belgicku, rozsudok zo 17. januára 1970,

27

č. 2689/65). Sudca môţe subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho

nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút

či funkcie, ktoré vo veci vykonával.

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku, rozsudok z 24. mája 1989,

č. 10486/83). Rozhodujúce nie je pritom subjektívne stanovisko sudcu či presvedčenie

subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale iba existencia objektívnych skutočností,

so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje len podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale nepochybne

aj podľa objektívnych symptómov.

Pri námietkach L. na sudcov Šutku, Hrubalu a Giertliho treba uviesť, ţe posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava z vychýlenia nestrannosti je objektívne oprávnená. Treba posúdiť

v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 10. júna 1996, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí Reports of Judgments and Decisions 1996-III), teda či je tu relevantná

obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je však len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných

skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych

okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí zistiť, či existujú preukázateľne

skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (Frey proti

Rakúsku, rozsudok z 24. februára 1993, č. 14396/88). Pri rozhodovaní o prítomnosti

oprávneného dôvodu na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť je dôleţité, ale nie rozhodujúce. Určujúce v tejto spojitosti

je predovšetkým to, či sa môţe táto obava povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uţ spomínanej judikatúry ESĽP moţno vyvodiť, ţe subjektívne hľadisko

sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

28

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitý (nie nezaujatý) vzťah

k veci má. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda

nezávisle a nestranne.

ESĽP sa zaoberal dokonca aj otázkou, či za nestranného sudcu môţe byť povaţovaný

trestný sudca, ktorý uţ o danom skutku rozhodoval, ale voči iným (spolu) obvineným.

Vo veci Rojas Morales proti Taliansku (rozsudok zo 16. novembra 2000, č. 39676/98,

§§ 33-35) bol sťaţovateľ odsúdený súdom, ktorého členmi boli dve sudkyne, ktoré predtým

rozhodovali o obvinení inej osoby v tej istej veci. ESĽP upozornil, ţe rozsudok, ktorým bol

spoluobvinený sťaţovateľa odsúdený, obsahoval časté odkazy na sťaţovateľa a jeho úlohu

v zločineckej organizácii, z účasti ktorej bol podozrievaný. Na niekoľkých miestach bol

sťaţovateľ popisovaný ako organizátor a iniciátor trestnej činnosti. ESĽP preto konštatoval,

ţe právo sťaţovateľa na nestranný súd bolo porušené.

Vo veci Ferrantelli a Santangelo proti Taliansku (rozsudok zo 7. augusta 1996,

č. 19874/92, §§ 59-61) v rovnakom prípade rozhodoval v oboch konaniach rovnaký predseda

senátu. Tieţ tu bolo v rozsudku proti spoluobvinenému odkazované na sťaţovateľa

ako na (spolu) páchateľa trestnej činnosti, navyše však boli časti tohto rozhodnutia priamo

citované v odôvodnení následného rozhodnutia proti sťaţovateľom. Aj tu ESĽP preto dospel

k záveru, ţe čl. 6 ods. 1 Dohovoru bol porušený.

Odvolací súd upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov nestrannosti pre pomer

všetkých troch členov senátu k prejednávanej veci a obţalovaným.

Len subjektívny názor sudcu o jeho nezaujatosti nie je takou skutočnosťou, ktorá

by sama osebe zabezpečovala nestrannosť sudcu v prerokovaní a rozhodovaní v jemu

pridelenej veci. Subjektívna nestrannosť sudcu v takom prípade v rámci rozhodovania

vo veci nesmie byť súčasne objektívne zoslabená.

29

Stáva sa tak vtedy, keď sú zistené značnej intenzity relevantné a závaţné okolnosti

preukazujúce pomer sudcu k veci, resp. k obţalovaným, ktorých sa úkon priamo týka.

Tieto skutočnosti boli v danej veci bez najmenších pochybnosti evidentne prítomné

u sudcov Šutku, Hrubalu a Giertliho, keď dopredu v iných konkrétnych rozhodnutiach,

resp. v tej istej veci (prijatie vyhlásenia K. o vine), priamo vo výrokových častiach uţ

prezentovali názor o vine

L. vo veciach T. (rozsudok špecializovaného súdu z 16. apríla 2013,

sp. zn. ) a R. (rozsudok špecializovaného súdu z 28. júla 2014,

sp. zn. ) za členstvo v zločineckej skupine S. bod 1) skutkovej vety,

L., C. a R. vo veci K. (prijatie vyhlásenia K. o vine v danej veci podľa § 257 ods. 1

písm. b/ , sp. zn. BB , z 20. januára 20105

za členstvo v zločineckej skupine S. bod 1) skutku a u L., C., R.

a B. za vraţdu R. D. bod 7/ skutku),

L. vo veci K. (rozsudok špecializovaného súdu z 24. marca 2015,

sp. zn. ) za obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy formou účastníctva

v skutkovom výroku 1) rozsudku (poznámka senátu 5T – vraţda R. P., za ktorú

na R. L. ešte ani obţaloba nebola podaná).

Princíp prezumpcie neviny vyţaduje, aby to bol štát, ktorý nesie dôkazné bremeno,

ak existujú akékoľvek pochybnosti. Nie je moţné ich vyloţiť v neprospech obvineného,

ale naopak je nutné ich vyloţiť v jeho prospech. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva

pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnutá praktická

istota o existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak sú prítomné dôvodné

pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemoţno odstrániť ani vykonaním

ďalších dôkazov, je nutné rozhodnúť v prospech obvineného. Akýkoľvek vysoký stupeň

podozrenia nestačí, lebo trestné konanie vyţaduje ten najvyšší moţný stupeň istoty, ktorý

moţno od ľudského poznania poţadovať. Ak ide o hodnotenie dôkazov, treba rešpektovať

princípy viaţuce sa k ich vykonávaniu a hodnoteniu. Sú to princípy opomenutého dôkazu,

moţnosti verifikácie dôkazu smerujúceho proti obvinenému, zákazu deformácie dôkazov,

v ktorom ide o zákaz vyvodzovania z dôkazov také skutkové zistenia, ktoré pri racionálnom

30

zhodnotení nevyplývajú z vykonaných dôkazov a treba konštatovať, ţe nie sú podporené

ani všeobecnými skúsenosťami.

Vina obţalovaných musí byť bezpečne, jednoznačne a najmä nepochybne preukázaná,

čo v posudzovanej veci splnené nebolo. Špecializovaný súd porušil zásadu prezumpciu

neviny. Pouţitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy len v prípade, keď

sa po vykonaní všetkých dostupných dôkazných prostriedkov a po ich vecnom zhodnotení

nedá bezpečne určiť, ktorá z viacerých moţných skutkových verzií zodpovedá objektívnej

pravde. V takom prípade má súd zvoliť tú verziu, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia

(R 71/1971). ESĽP uvádza, ţe zásada in dubio pro reo, ktorá je špecifickým výrazom zásady

prezumpcie neviny (Stavropoulos proti Grécku, rozsudok z 27. septembra 2007

č. 35522/04, § 39), vyţaduje, aby súd nevychádzal z vopred poňatého presvedčenia,

že obvinený spáchal skutok kladený mu za vinu, dôkazné bremeno spočíva na obţalobe

a prípadné pochybnosti musia byť vyuţité v prospech obvineného.

Zásada prezumpcie neviny sa vo vzťahoch medzi subjektmi v rovnom postavení

uplatní ako jeden z dôvodov na obmedzenie zaručenej slobody prejavu. Jej účelom

je jednak zamedzenie tomu, aby bolo v dôsledku uplatňovanej slobody prejavu zasahované

do príslušného trestného konania spôsobom vyvolávajúcim pochybnosti o nestrannosti

orgánov činných v trestnom konaní, jednak jej význam spočíva i v ochrane osobnostných práv

osoby, proti ktorej je vedené trestné konanie, ako aj v jej práve na spravodlivý proces

a nenarušení dôvery verejnosti v úlohu súdov v trestnej oblasti (rozsudok veľkého senátu

ESĽP z 29. marca 2016 vo veci Bédat v. Švajčiarsko, č. 56925/08).

Prezumpcia neviny nebráni informovať o trestnom konaní alebo okolnostiach, ktoré

môţu opodstatňovať záver, ţe sa niekto dopustil trestnej činnosti; vyplývajú z nej však určité

medze, ak ide o spôsob, akým má k takému prejavu dôjsť. Sloboda prejavu nemá viesť

k tomu, aby bol ktokoľvek v očiach širokej verejnosti fakticky videný vinným bez moţnosti

sa efektívne brániť proti obvineniam voči sebe. Informácia verejnosti o trestnom konaní,

ako i na ňu nadväzujúca verejná diskusia, nesmú byť vedené v tom zmysle, ţe otázka viny

je vopred rozhodnutá podľa priania politika či redaktora.

Z judikatúry ESĽP vyplýva, ţe prezumpcia neviny je porušená, ak rozhodnutie súdu

alebo vyjadrenie verejného činiteľa ohľadom osoby obvineného z trestného činu odráţa názor,

31

ţe táto osoba je vinná ešte pred tým, neţ bola jeho vina preukázaná zákonným spôsobom.

V takomto prípade má obţalovaný iba zníţenú moţnosť presvedčiť senát, ktorý uţ predtým

vo viacerých veciach vyslovil vinu pre skutky, za ktoré ešte nebol v riadnom zákonnom

konaní právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného, o jeho nevine.

Ak ten istý senát bez toho, aby v konkrétnej trestnej veci konkrétna osoba bola

obžalovaná, rozhodol o jej vine, alebo naznačil konkrétnu kvalifikáciu konania

s označením tejto osoby spôsobom nezameniteľným s inou, vrátane presnej citácie mena

a priezviska vo výrokovej časti rozsudku (napr. preto, že táto trestná vec bola ako

separátna časť z pôvodnej spoločnej veci vylúčená na samostatné konanie) a následne

v pôvodnej veci opäť vyslovil vinu u tej istej osoby, ide o zjavné porušenie zásady

prezumpcie neviny, ale zároveň v širších súvislostiach i o porušenie princípu zákazu

ne bis idem (dvakrát za to isté) a v konečnom dôsledku aj o neprípustnosť rozhodovania

sudcov senátu, ktorí mali byť v takejto veci vylúčení.“

Dňa 21. marca 2017 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţený návrh

predsedu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na odňatie a prikázanie veci inému súdu

s týmto odôvodnením (doslovný text):

Dňa 20. februára 2017 som obdrţal od predsedu senátu 3T návrh na pridelenie veci

inému senátu tunajšieho súdu, a to z dôvodu, ţe uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 6. februára 2017 bol podľa §§ 316 ods. 3 písm. a/,

písm. c/, 324 zrušený rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. , zo dňa

30. marca 2016 v celom rozsahu, mimo oslobodzujúcej časti týkajúcej sa obţalovaného M. B.

a vec bola vrátená tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol a

podľa bolo tunajšiemu súdu nariadené, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v

inom zloţení senátu.

Na základe uvedeného návrhu som sa oboznámil s obsahom citovaného uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 6. februára 2017,

kde z odôvodnenia rozhodnutia, okrem iného, vyplýva vo vzťahu k rozhodnutiu o povinnosti

prejednať a rozhodnúť vec v inom zloţení senátu, ţe konajúci sudcovia senátu

3T - JUDr. Šutka, JUDr. Hrubala a JUDr Giertli tým, ţe rozsudkom zo 16. apríla 2013,

sp. zn. , schválili dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom

32

a D. T., rozsudkom z 28. júla 2014, sp. zn. , schválili dohodu

o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom a R. R., uznesením z 20. januára 2015 vo veci,

sp. zn. , prijal vyhlásenie M. K. o jeho vine, rozsudkom z 24. marca 2015, sp.

zn. , schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a obv. M. K. (v inej

trestnej veci), pričom vo výrokovej časti citovaných rozsudkov uviedli aj mená ďalších osôb,

na ktoré bola podaná obţaloba vo veci a ktoré dovtedy právoplatne odsúdené

neboli, prejudikovali vo vyššie uvedených rozhodnutiach ich vinu skôr, ako boli tieto osoby

právoplatne odsúdené a porušili základný princíp prezumpcie neviny, ako aj zásady

objektívnej sudcovskej nestrannosti (to isté platí aj vo vzťahu k citovanému uzneseniu z 20.

januára 2015, sp. zn. , u obţ. M. K., keď prijali na hlavnom pojednávaní jeho

vyhlásenie o vine).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal ďalej na to, ţe takýmto postupom došlo

k porušeniu základných zásad trestného konania zakotvených v , , , , ,

ktoré vychádzajú z čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru, čl. 38 ods. 2, čl. 40 ods. 2, 5 Listiny základných

práv a slobôd a , , 5 a taktieţ,

ţe v zmysle , súd môţe rozhodnúť vo vzťahu k obvinenému iba

v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ale zásadne nie k iným osobám,

pričom je súd povinný skúmať aj to, či je obvinený dostatočne uzrozumený s následkami

schválenia dohody, aby sa presvedčil o jeho dobrovoľnosti akceptovania takejto dohody,

vrátane moţnosti opravného prostriedku.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal

na tú skutočnosť, ţe upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov nestrannosti pre pomer

všetkých troch členov senátu k prejednávanej veci a obţalovaným. Konštatoval, ţe len

subjektívny názor sudcu o jeho nezaujatosti nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe

zabezpečovala nestrannosť sudcu v prerokovaní a rozhodovaní v jemu pridelenej veci.

Subjektívna nestrannosť sudcu vtákom prípade, v rámci rozhodovania vo veci, nesmie byť

súčasne objektívne zoslabená. Stáva sa tak vtedy, keď sú zistené značnej intenzity relevantné

a závaţné okolnosti, preukazujúce pomer sudcu k veci, resp. k obţalovaným, ktorých sa úkon

priamo dotýka. Tieto skutočnosti boli v danej veci bez najmenších pochybností evidentne

prítomné u sudcov JUDr. Šutku, JUDr. Hrubalu a JUDr. Giertliho, keď dopredu v iných

konkrétnych rozhodnutiach, resp. v tej istej veci (prijatie vyhlásenia K. o vine) priamo vo

výrokových častiach uţ prezentovali názor o vine.

33

Podľa rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu na rok 2017 - oddiel III. Senáty,

zastupovanie senátov, zastupujúcim senátom senátu 3T je senát 4T, ďalej senát 1T a ďalej

senát 2T.

V súlade s vyššie uvedeným ustanovením oddielu III. cit. rozvrhu práce tunajšieho

súdu, by na základe opatrenia predsedu súdu bola vec pridelená zastupujúcemu senátu

prvému v poradí, ktorým je senát 4T tunajšieho súdu, to však len v prípade, ţe by prejednaniu

a rozhodnutiu veci v zastupujúcom senáte 4T, prípadne aj v ďalších zastupujúcich senátoch

v stanovenom poradí 1T a 2T, nebránili skutočnosti, pre ktoré by boli sudcovia zaradení

v týchto senátoch vylúčení z prejednávania a rozhodnutia v predmetnej veci.

Práve dôvody uvedené v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sú takými dôvodmi, ktoré bránia aj ďalším sudcom tunajšieho súdu, rozhodujúcim

v ostatných senátoch, prejednať a rozhodnúť predmetnú trestnú vec, pretoţe uţ rozhodovali

o obvinených osobách v trestnej veci, týkajúcej sa zločineckej skupiny „S.“,

a to nasledovne:

Senát 1T (v zloţení JUDr. Králik, JUDr. Klemanič, JUDr. Buvala) vo veci

obv. B. - rozsudok sp. zn. z 28. mája 2013.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Klemanič, JUDr. Buvala, JUDr. Králik) vo veci

obv. B. - rozsudok sp. zn. z 20. novembra 2014.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Buvala, JUDr. Králik, JUDr. Peteja) vo veci

obv. J. a B. - rozsudok sp. zn. z 21. mája 2013.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Buvala, JUDr. Králik, JUDr. Peteja) vo veci

obv. L. - rozsudok sp. zn. z 23. februára 2012.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Buvala, JUDr. Králik, JUDr. Klemanič) vo veci

obv. Z. - rozsudok sp. zn. z 10. apríla 2014.

34

Senát 1T (v zloţení JUDr. Králik, JUDr. Buvala, JUDr. Klemanič) vo veci

obv. F. - rozsudok sp. zn. z 14. októbra 2014.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Klemanič, JUDr. Buvala, JUDr. Králik) vo veci

obv. S. - rozsudok sp. zn. z 7. marca 2013.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Buvala, JUDr. Králik, JUDr. Klemanič) vo veci

obv. A. - rozsudok sp. zn. z 7. augusta 2013.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Klemanič, JUDr. Buvala, JUDr. Králik) vo veci

obv. M. a spol. - rozsudok sp. zn. z 7. marca 2013.

Senát 1T (v zloţení JUDr. Králik, JUDr. Buvala, JUDr. Klemanič) vo veci

obv. S. a spol. - rozsudok sp. zn. z 19. decembra 2012.

Senát 2T (v zloţení JUDr. Sabová, Mgr. Matel, JUDr. Peteja) vo veci

obv. B. - rozsudkom schválená dohoda o vine a treste medzi prokurátorom a B.

sp. zn. zo 14. apríla 2016.

Senát 2T (v zloţení JUDr. Šutka, JUDr. Sabová, Mgr. Matel) vo veci obv. S. -

rozsudok sp. zn. z 12. júla 2011.

Senát 2T (v zloţení Mgr. Matel, JUDr. Sabová, JUDr. Peteja) vo veci obv. B. -

rozsudok sp. zn. z 5. júna 2012.

Senát 4T (v zloţení JUDr. Púchovský, Cabanová, JUDr. Kozlík) vo veci

obv. Š. a spol. - rozsudok sp. zn. zo 4. januára 2017.

Senát 4T (v zloţení JUDr. Púchovský, JUDr. Truban, Cabanová) vo veci

obv. B. a spol. - rozsudok sp. zn. z 13. apríla 2015.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe spôsobom, akým rozhodovali členovia senátu 3T,

pre ktorý citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola tunajšiemu

35

súdu uloţená povinnosť prejednať a rozhodnúť vec v inom zloţení senátu, rozhodovali

aj sudcovia senátov 1T, 2T aj 4T.

Pridelenie veci ktorémukoľvek zo zastupujúcich senátov by za tohto stavu

predstavovalo zo strany predsedu súdu nerešpektovanie záverov citovaného rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a postup v rozpore s , podľa

ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony

a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Otázka porušenia princípu prezumpcie

neviny a s tým súvisiace porušenie princípu objektívnej nezaujatosti, ktoré ustálil Najvyšší

súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí a ktoré hodnotí ako porušenie základných

zásad trestného konania zakotvených v , , , , , ktoré vychádzajú

z čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru, čl. 38 ods. 2, čl. 40 ods. 2, 5 Listiny základných práv a slobôd

a , , 5 , je otázkou právnou a vysloveným

právnym názorom. Preto nebolo moţné opatrením predsedu súdu v súlade s rozvrhom práce

prideliť vec na prejednanie ani jednému zo zastupujúcich senátov.

V súčasnom období, počnúc dňom 1. februára 2017, pôsobí na tunajšom súde celkom

14 sudcov. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami uţ rozhodovalo vyššie uvedeným

spôsobom vo veciach obvinených osôb v súvislosti so zločineckou skupinou „Sýkorovci“

celkom 13 sudcov tunajšieho súdu (JUDr. Klemanič, JUDr. Buvala, JUDr. Králik,

JUDr. Sabová, Mgr. Matel, JUDr. Peteja, JUDr. Hrubala, JUDr. Šutka, JUDr. Giertli,

JUDr. Truban, JUDr. Púchovský, Zdenka Cabanová a JUDr. Kozlík), ktorí schvaľovali

dohody o vine a treste uzavreté medzi prokurátorom a jednotlivými obvinenými, prípadne

inými rozhodnutiami v merite veci, a tak v zmysle záverov citovaného rozhodnutia

najvyššieho súdu porušili princíp objektívnej nezaujatosti a prezumpcie neviny.

V uvedených veciach doposiaľ nerozhodoval len sudca JUDr. Peter Pulman, ktorý

vykonáva súdnictvo (správne má byť funkciu sudcu) na tunajšom súde od 1. februára 2017.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe zo sudcov tunajšieho súdu, nie je moţné vytvoriť

trojčlenný senát príslušný na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej trestnej veci

sp. zn. .

36

Podľa z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.

Podľa ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný

súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného

predpisu.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ak nie je na Špecializovanom trestnom súde ustanovený senát alebo ak z iného dôvodu

nemôţe Špecializovaný trestný súd vykonávať svoju právomoc podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona, vykonáva ju Krajský súd v Banskej Bystrici; senát krajského súdu

sa v takom prípade skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu.

Skutočnosť, ţe nie je moţné vytvoriť zo sudcov tunajšieho súdu senát, ktorý

by u všetkých členov senátu spĺňal podmienku objektívnej nezávislosti a u ktorých nie je

dôvodná pochybnosť o tom, ţe vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti nerešpektovali

vyššie uvedené zásady prezumpcie neviny, predstavuje v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia dôleţitý dôvod, pre ktorý môţe byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.

V zmysle ustálenej súdnej praxe dôleţité dôvody pre delegáciu nie sú zákonom

ustanovené, avšak vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody,

ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia uplatnenie základných práv a slobôd obvinených

osôb na spravodlivý súdny proces, súčasťou ktorého je aj právo na prejednanie veci

nezávislým a nestranným súdom. Keďţe nie je moţné, v dôsledku vyslovených záverov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vytvoriť na tunajšom súde senát zloţený zo sudcov,

ktorí všetci spĺňajú podmienku nezaujatého a nestranného rozhodovania, vyplývajúcu z toho,

ţe v predmetnej veci zločineckej skupiny „S.“ svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

neprejudikovali vinu iných, doteraz neprávoplatne odsúdených osôb, nie je moţné právo

obvinených osôb na spravodlivý súdny proces garantovať inak, ako odňatím veci tunajšiemu

súdu a prikázaním veci vecne a miestne príslušnému súdu podľa osobitného zákona.

37

Z týchto dôvodov preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predkladám

predmetnú trestnú vec obţ. R. L. a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, vedenú na tunajšom súde

pod sp. zn. a navrhujem, aby v súlade s ust. , rozhodol

o odňatí veci Špecializovanému trestnému súdu a prikázaní veci na prejednanie a rozhodnutie

Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmal návrh predsedu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na odňatie veci a jej prikázanie Krajskému súdu

v Banskej Bystrici, pričom dospel k týmto právnym záverom:

V prvom rade senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţuje za potrebné

zdôrazniť, ţe o otázke prípadného vylúčenia predsedu senátu JUDr. Jozefa Šutku

a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Giertliho, členov senátu 3T

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z vykonávania

úkonov trestného konania v trestnej veci proti obž. R. L. a spol. v trestnej veci vedenej

na tomto súde pod sp. zn. , bolo už v tomto súdnom konaní právoplatne

rozhodnuté.

Ušlo zrejme pozornosti odvolacieho senátu 4T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a jeho predsedovi, ktorý bol zároveň aj sudcom spravodajcom, ţe v rámci rozhodovania

o vzatí do väzby obţalovaný R. L. prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu

Mgr. Martina Pohoveja okrem iného 29. decembra 2015 vzniesol námietku zaujatosti

zaloţenú na rovnakej argumentácii, teda ţe senát zloţený z vyššie uvedených sudcov v inej

trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica rozsudkom z 28. júla 2014, sp. zn. BB - , schválil dohodu o vine a treste

medzi prokurátorom a obvineným R. R., ktorej predmetom boli dva skutky právne

kvalifikované ako zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §

296 Tr. a trestný čin vraţdy spolupáchateľstvom podľa ,

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, j/ Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa

Tr. v znení

Z uvedenej námietky zaujatosti senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

doslovne cituje:

38

V rámci výrokovej časti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica sp. zn. ku skutku pod bodom 1) je konštatovaná moja vina

zo spáchania zločinu zaloţenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa

§ 296 Tr. zák., pričom je presne uvedené:

„od roku 1999 až do súčasnosti ... pôsobí zločinecká skupina, ktorej členovia

sa označujú ako „S.“ ..., v ktorej dlhodobo ... pôsobí na najvyššej riadiacej úrovni R. L....,

ktorý zadáva príkazy, koordinuje a usmerňuje jemu podriadených členov zločineckej

skupiny“.

Vyššie uvedené konštatovanie o mojej vine zo spáchania zločinu zaloţenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. napriek môjmu

súčasnému ešte len prebiehajúcemu trestnému konaniu predstavuje vyjadrenie o mojej vine

v čase, keď som ešte nebol za spáchanie predmetného trestného činu právoplatne odsúdený

súdom v Slovenskej republike.

V zmysle základných zásad ( Z .z.), konkrétne

, sa kaţdý proti komu sa vedie trestné konanie povaţuje sa za nevinného,

kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako aj

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESLP“) dôvodné pochybnosti o nezaujatosti

pre pomer k veci je moţné mať, ak konanie evidentne prebieha za takých okolností, ktoré

opodstatnene vyvolávajú podloţené pochybnosti o správnosti a zákonnosti procesného

postupu, ktorým sa garantuje právo na obhajobu a navonok sa prejavuje objektívnosť

a nestrannosť (sp. zn. ). V tejto súvislosti je nepochybné, že nemám žiadnu

reálnu možnosť využiť svoje právo na obhajobu a presvedčiť o svojej vine senát súdu,

ktorý už moju vinu za skutok predpokladaný obžalobou konštatoval v inom trestnom

konaní.

Zaujatosť pre pomer k veci podľa ustanovenia však v tomto smere

zakladá zjavná absencia objektivity a nestrannosti.

39

Predmetné rozhodnutie senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, sp. zn. , narúša dôveru v objektívnosť senátu a neumoţňuje

akceptovať jeho účasť na ďalšom rozhodovacom procese v trestnom konaní sp. zn.

v samotnom merite veci.

Na podklade námietky zaujatosti vznesenej obţ. R. L. Špecializovaný trestný súd

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 30. decembra 2015,

sp. zn. BB - , podľa rozhodol, ţe predseda senátu

JUDr. Jozef Šutka a členovia senátu JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Ján Giertli z dôvodov

uvedených v nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania v trestnej veci proti obž. R. L. a spol. vedenej na tomto súde

pod sp. zn. BB - .

Proti tomuto uzneseniu obţalovaný R. L. v zákonom stanovenej lehote podal sťaţnosť,

ktorú odôvodnil nasledovne:

Napadnuté uznesenie vo svojom odôvodnení podľa vychádza

z konštatovania, ţe podľa ustálenej súdnej praxe pokiaľ sa viedlo spoločné konanie proti

viacerým spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých

spolupáchateľov na samostatné konanie nepôjde o prejudikovanie viny ak súd

v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších spolupáchateľov uvedie vecnú súvislosť

konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného) s konaním ostatných

spolupáchateľov, pričom je odkazované na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. (R 30/1998).

Predmetné rozhodnutie však nie je moţné na môj prípad aplikovať, nakoľko sa týkalo

inej skutkovej a právnej situácie. Namietaný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

totiţto konštatuje (str. 2, prvý odstavec), ţe veta v znení „... súc v spojení s obvineným F.B.

ţijúcim vo Švajčiarsku...“ je v súlade so zákonom a neprejudikuje ţiadnym spôsobom vinu

obţalovaného F.B.

V ţiadnom prípade rozhodnutie sp. zn. nedovoľuje akceptovať

konštatovania o vine osoby, ktorá ešte nebola právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu

v Slovenskej republike uznaná za vinnú z konkrétneho skutku.

40

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

vo svojom článku 6 ods. 1 a rovnako vo svojom článku

č. 46 ods. 1 kladú na súd osobitnú poţiadavku nestrannosti.

Podľa , je do základných práv a slobôd osôb moţné zasahovať iba

zákonom dovoleným spôsobom a len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného

konania, pričom kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie sa povaţuje za nevinného, pokiaľ

súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) definoval v prípade

Piersack proti Belgicku nestrannosť ako absenciu predsudku alebo predpojatosti. Prítomnosť

predsudku alebo predpojatosti je moţné testovať subjektívnym prístupom z pohľadu

osobného presvedčenia daného sudcu alebo objektívnym prístupom, či sudca poskytuje

dostatočné záruky, tak aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o nestrannosti.

Subjektívna nestrannosť (osobné presvedčenie sudcu) sa preukazuje ťaţšie, avšak

u objektívnej nestrannosti postačuje, ak existujú okolnosti, ktoré môţu vzbudzovať

pochybnosti o nestrannosti súdu. ESĽP vo svojej konštantnej judikatúre vychádza

z anglického pravidla: „justice must not only be done, it must also be seen to be done“,

čo znamená „spravodlivosť nemôţe byť len vykonávaná, musí byť taktieţ vidieť, ţe je

vykonávaná (Delcourt v. Belgicko, rozsudok č. 2689/65, § 31).

V mojom prípade je celkom zrejmé, ţe súd vetným spojením „od roku 1999 až

do súčasnosti ... pôsobí zločinecká skupina, ktorej členovia sa označujú ako „S.“ ..., v ktorej

dlhodobo ... pôsobí na najvyššej riadiacej úrovni R. L...., ktorý zadáva príkazy, koordinuje

a usmerňuje jemu podriadených členov zločineckej skupiny“ nedal najavo len akúsi vecnú

súvislosť s iným trestným konaním na ktoré bola moja trestná vec vylúčená, ale v trestnom

konaním sp. zn. uvedeným spôsobom celkom nepochybne a zreteľne

prejavil svoj vnútorný postoj k otázke mojej viny, kde je evidentné, ţe ani v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. nemám ţiadnu moţnosť presvedčiť senát

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v uvedenom zloţení o svojej

nevine.

41

Namietaný senát Špecializovaného trestného súdu nespĺňa predpoklady tak

subjektívnej ako ani objektívnej nestrannosti, konaním porušil princíp prezumpcie neviny

a moje právo na spravodlivý súdny proces ako aj právo na obhajobu garantované tak

dohovorom ako aj .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. januára 2016, sp. zn.

, sťaţnosť obţalovaného R. L. podľa

ako nedôvodnú zamietol. Z odôvodnenia senátu 2T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zloţeného z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a členov JUDr. Libora Duľu

a JUDr. Petra Paludu vyplýva nasledovné :

Popis činu (skutku) v tzv. skutkovej vete rozsudku musí zodpovedať pouţitej právnej

kvalifikácii. Pokiaľ ide o zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Tr. zák., vzhľadom na zákonnú definíciu takej skupiny podľa § 129 ods. 4

Tr. zák. a výklad, čo sa rozumie štruktúrovanou skupinou najmenej troch osôb, skutok musí

obsahovať aj skutkový popis uvedených znakov a to tak, aby nemohol byť zamenený s iným

skutkom. Vo veci uţ odsúdeného R. R. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 28. júla

2014, sp. zn. , ktorým bola schválená dohoda o vine a treste

je v skutku v bode 1/ kvalifikovanom ako zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. uvádzaný obţalovaný R. L. ako riadiaca osoba

zločineckej skupiny a skutok v bode 2/ citovaného rozsudku kvalifikovaný

u R. R. ako trestný čin vraţdy formou spolupáchateľstva, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu

pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, j/ Tr. zák. (zákon č.

v znení ) obsahuje skutkový popis konania viacerých

páchateľov, vrátane obţalovaného R. L., ktorým mali byť naplnené znaky spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (účinného do 1. januára 2006).

Vymedzenie trestného skutku vychádza z jeho nedeliteľnosti a nemennosti v rámci

trestného stíhania, aby bola zachovaná jeho totoţnosť a nezameniteľnosť, pokiaľ ide

o konanie a jeho následok, vrátane príčinnej súvislosti a o osoby, ktoré ho mali spáchať.

Neuvedenie obţalovaného R. L. vo veci odsúdeného R. R.

len iniciálami s dovetkom, ţe ide o osobu stíhanú v inej veci podľa názoru

sťaţnostného senátu ţiadnym spôsobom neprejudikuje vinu obţalovaného R. L. (podobne

tomu tak nie je ani v prípade konštatovania dôvodného podozrenia zo spáchania trestného

42

činu pri rozhodovaní o väzbe), pričom porušenie prezumpcie neviny sa evidentne nemôţe

dotýkať tých skutkov, ktoré nie sú predmetom odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu

k odsúdenému R. R. a naopak sú predmetom obţaloby u obţalovaného R. L..

Na záver senát 2T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pripomína,

ţe k rozhodnutiu o vine konkrétneho obţalovaného môţe dôjsť len po zachovaní zákonom

predpísaného procesného postupu, t. j. po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní

a nie inak, teda v inom konaní, ktoré sa viedlo výlučne len proti bývalému spoluobvinenému,

ktorého vec bola po vylúčení zo spoločného konania, skončená tzv. odklonom (schválením

dohody o vine a treste) bez vykonania riadneho kontradiktórneho konania na hlavnom

pojednávaní.

Z toho potom jednoznačne vyplýva, ţe odvolací senát 4T bol v otázke vylúčenia

vyššie uvedených sudcov viazaný právnym názorom senátu 2T, ktorý o danej námietke

na tom istom stupni uţ právoplatne rozhodol, keďţe podané odvolania obţalovaných v tejto

časti boli zaloţené na rovnakej argumentácii. Námietku týkajúcu sa nezákonného zloţenia

senátu s poukazom na absenciu jeho nestrannosti by mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky

opätovne preskúmať po prípadnom právoplatnom skončení veci len v dovolacom konaní

na podklade dovolania podaného niektorým z obvinených z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. b/

Senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa s právnym názorom odvolacieho

senátu 4T nestotoţnil aj z týchto dôvodov:

Kľúčovým argumentom pre konštatovanie zaujatosti senátu Špecializovaného

trestného súdu vo veci obţ. R. L. a spol. je premisa odvolacieho senátu 4T,

ţe sudcovia, ktorí sa podieľali na rozsudku (rozsudkoch), ktorými bola schválená dohoda

o vine a treste za skutky, ktoré sú aj predmetom následne podanej obţaloby, nie sú

nestrannými sudcami, keďţe uţ v rozsudkoch zaloţených na dohode o vine a treste

prejudikovali vinu ostatných obţalovaných, ktorí boli v skutkových vetách týchto rozsudkov

uvedení ako spolupáchatelia alebo účastníci týchto trestných činov.

Táto premisa je – zvlášť v kontexte dohodovacieho konania – absurdná.

43

V dohodovacom konaní je súd viazaný skutkom vymedzeným v návrhu a dohodu

môţe odmietnuť len vtedy, ak je nespravodlivá ( ) alebo je navrhovaný

trest vo vzťahu k obvinenému neprimeraný ( ). Súd nevykonáva ţiadne

dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názory na vinu spolupáchateľov alebo

účastníkov rovnakého skutku.

Odvolací senát 4T síce cituje niekoľko rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“), ale tieto sa týkali výrazne odlišných skutkových situácií. Judikatúra

ESĽP je totiţ čisto kauzistická (ide o posudzovanie jednotlivých prípadov), takţe bez

dôkladného preštudovania celého rozsudku (vrátane skutkového stavu) je moţno prísť

k chybným záverom.

Ako príklad spomenieme inú procesnú situáciu, kedy ESĽP nepovaţuje a priori

za porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru situáciu, kedy v merite veci rozhoduje ten istý sudca,

ktorý rozhodoval v prípravnom konaní o väzbe. Koniec - koncov práve z tohto dôvodu nový

vypustil túto situáciu z dôvodov pre vylúčenie sudcu (pôvodný

č. ). Avšak práve pre kazuistickú povahu rozhodovania

ESĽP sa dajú nájsť rozhodnutia, ktoré v kontexte konkrétneho skutkového stavu rozhodli

aj v takejto procesnej situácii o porušení článku 6 ods. 1 Dohovoru. Napríklad v rozsudku

Cardona Serrat v. Španielsko (rozsudok zo dňa 26. januára 2010, sťažnosť č. 38715)

rozhodol ESĽP o zaujatosti sudcov Audiencia Provincial, ktorí rozhodovali o väzbe počas

vyšetrovania a následne aj v merite veci. Dôvod bol však ten, ţe odôvodnenie väzobného

rozhodnutia obsahovalo pomerne jednoznačné závery o spáchaní trestného činu a o jeho

páchateľovi. Procedurálne bola situácia osobitná aj tým, ţe obvineného najskôr prepustil

z väzby (zo zadrţania) vyšetrujúci sudca (ktorý má v Španielsku vo vyšetrovaní obdobné

kompetencie ako náš prokurátor), ale senát Audiencia Provincial ho napriek tomu vzal

do väzby vo vyšetrovacej fáze trestného konania.

Preto je potrebné nevyvodzovať bez znalosti veci príliš široké princípy

z jednotlivých rozsudkov ESĽP!

To platí aj o rozsudkoch citovaných v odôvodnení odvolacieho senátu – ide najmä

o rozsudky vo veci Rojas Morales v. Taliansko a Ferrantelli a Santangelo v. Taliansko.

Vo veci Ferantelli a Santangelo (rozsudok zo dňa 7. augusta 1996, sťažnosť č. 19874/92)

44

rozhodol ESĽP o zaujatosti predsedu senátu, ktorý predsedal dvom samostatným hlavným

pojednávaniam, kde bolo rozhodované o rovnakom skutku viacerých spolupáchateľov.

Hlavný problém bol však v tom, ţe v poradí druhý rozsudok apelačného súdu v Caltanisetta

(sekcie pre mladistvých) obsahoval mnohé odkazy a na viacerých miestach sa odvolával

a priamo citoval prvý rozsudok, kde bol po hlavnom pojednávaní vynesený odsudzujúci

rozsudok nad prvou časťou spolupáchateľov.

Takáto situácia v kontexte dohodovacieho konania vôbec nemôže nastať!

Kontextu dohodovacieho konania sa oveľa viac blíţi rozsudok ESĽP vo veci

Schwarzenberg v. Nemecko z 10. augusta 2006 (sťažnosť č. 75737/01), ktorý odvolací

senát 4T z neznalosti alebo zo zámeru vôbec neuvádza. Keďţe ide o najrelevantnejší rozsudok

ESĽP na posudzovaný prípad zaujatosti, budeme sa ním zaoberať detailnejšie.

Skutkovo išlo o prípad pomerne brutálnej lúpeţnej vraţdy a pokusu o vraţdu

adoptívnych rodičov jedného z dvoch spolupáchateľov. Spolupáchatelia po vykonaní skutkov

odišli do Španielska, kde boli zatknutí. Prvý z dvojice (adoptívny syn poškodených) bol

vydaný uţ v roku 1996, takţe bol následne aj obţalovaný a odsúdený. Krajský súd

v Heilbronne nečakal na extradíciu druhého páchateľa (sťaţovateľa), ale vo veci konal

a rozhodol s tým, ţe v odsudzujúcom rozsudku samozrejme pomerne detailne rozobral

aj účasť druhého páchateľa na obidvoch skutkoch (vraţdy a pokusu o vraţdu). Následne bol

druhý páchateľ vydaný do Nemecka v roku 1997 a o jeho vine rozhodoval senát, v ktorom

boli z troch členov senátu dvaja členovia (vrátane predsedu), ktorí uţ rozhodli o vine a treste

pre prvého spolupáchateľa. Námietky zaujatosti podané druhým spolupáchateľom odmietol

Spolkový najvyšší súd a následne aj Spolkový ústavný súd. ESĽP prišiel k záveru, ţe článok

6 ods. 1 Dohovoru porušený nebol. ESĽP jednoznačne konštatoval, ţe: „Samotný fakt,

že sudca prvostupňového súdu rozhodol v minulosti o rovnakom skutku nemôže sám o sebe

odôvodniť obavy vo vzťahu k jeho nestrannosti.“ (§ 42 cit. rozsudku). ESĽP svoj záver

oprel aj o skutočnosť, ţe prvostupňový súd vo svojom prvom rozsudku „výslovne uviedol,

že skutkový stav bol prevažne založený na výsluchoch prvého spolupáchateľa, a teda

nevytváral vlastné posúdenie otázky viny sťažovateľa zo strany Krajského súdu ... Z toho

vyplýva, že sudcovia prvostupňového senátu si boli vedomí skutočnosti, že zatiaľ

nepreskúmali prípad z pohľadu sťažovateľa. To je potvrdené vyjadreniami samotných sudcov

k podanej námietke zaujatosti, kde zdôraznili, že si boli vedomí skutočnosti, že ich zdroj

45

informácií bol obmedzený a že posúdenie sťažovateľovho možného zapojenia do trestnej

činnosti sa musí ponechať na hlavné pojednávanie vedené proti sťažovateľovi. Navyše,

zhodnotenie skutkového stavu v rozsudku proti sťažovateľovi sa jasne odlišuje od zhodnotenia

skutkového stavu v rozsudku proti prvému spolupáchateľovi, a neobsahuje žiadne odkazy

na prvý rozsudok, čo potvrdzuje, že sudcovia nanovo zhodnotili sťažovateľovu trestnú vec

(undertook a fresh consideration of the applicant’s case).“ (§ 43 citovaného rozsudku).

Citovaný rozsudok je najrelevantnejší k posudzovanej veci práve preto,

že predchádzajúce rozsudky kvázi spolupracujúcich obvinených boli vydané len

na základe jednostranného uznania viny, pričom rozsudok Špecializovaného trestného

súdu vo veci obž. R. L. a spol. bol vydaný po vykonanom dokazovaní

na hlavnom pojednávaní v trvaní niekoľkých týždňov a nijako sa na predchádzajúce

rozsudky schvaľujúce dohody o vine a treste argumentačne neodvoláva.

Dokonca ESĽP v sérii svojich rozhodnutí nenašiel dôvod spochybniť nestrannosť

sudcov, ktorí rozhodovali proti tomu istému obvinenému v konaní proti ušlému in absentia,

a následne v rovnakom zloţení opätovne po jeho zatknutí v obnovenom konaní pre ten istý

skutok (obdoba nášho ). Ak by platila logika odvolacieho senátu 4T v kauze

obţ. R. L. a spol., tak by aj títo sudcovia museli byť zaujatí, keďţe v konaní proti ušlému (ak

skončilo odsudzujúcim rozsudkom) uţ prejudikovali – ba čo viac, uznali – obţalovaného

vinu.

V rozsudku Thomann v. Švajčiarsko ESĽP uviedol: „sudcovia, ktorí opätovne

rozhodujú v prítomnosti obžalovaného vec, o ktorej najskôr museli rozhodovať in absentia

na základe dôkazov, ktoré mali vtedy k dispozícii, nie sú v žiadnom prípade viazaní svojim

predchádzajúcim rozhodnutím. Úplne nanovo posudzujú celý prípad; všetky otázky, ktoré

sa prípadu týkajú, zostávajú otvorené a v novom konaní sú predmetom kontradiktórneho

konania s výhodou komplexnejších informácií, ktoré môžu byť získané osobnou prítomnosťou

obžalovaného.“ (rozsudok z 10. júna 1996, sťaţnosť č. 17602/91, § 35).

Tak tomu bolo aj v jednom azda z najznámejších slovenských prípadov, týkajúcom

sa uţ právoplatne odsúdeného B. S., ktorý bol najskôr rozsudkom Okresného súdu Prešov

zo 16. júna 2011, sp. zn. , pre drogovú trestnú činnosť odsúdený v neprítomnosti

ako proti ušlému k trestu odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov a po jeho

46

zadrţaní v Kosove a vydaní na trestné stíhanie na Slovensko (pôvodný rozsudok bol zrušený

z dôvodu návrhu odsúdeného na opätovné prejednanie veci) bol opätovne, tentokrát uţ v jeho

prítomnosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 16. decembra 2013, sp. zn. 33 T

99/10, k rovnakému trestu, pričom v obidvoch veciach rozhodoval úplne totoţný senát,

ktorému predsedal sudca JUDr. Peter Šuťak.

Treba iba dodať, ţe rovnaké závery platia aj pokiaľ ide o vyhlásenie obţalovaného

podľa

V opačnom prípade by sme potom museli pripustiť, ţe obţ. R. L. bol nezákonne vzatý

do väzby a obţ. I. C. bola nezákonne predĺţená celková lehota trvania väzby nad 4 (štyri)

roky. Odvolací senát 4T a jeho spravodajca s jeho toľko

na verejnosti pertraktovaným tvrdením, ţe „svojou rozhodovacou činnosťou zabezpečuje

okamţitú spravodlivosť, keď aplikuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ postupoval v rozpore s touto

svojou „doktrínou“, keď na jednej strane dospel k záveru, ţe o vine a treste v trestnej veci

obţ. R. L. a spol. rozhodol súd v nezákonnom zloţení, no na druhej strane

obţ. R. L. a obţ. I. C. ponechal vo väzbe, i keď existencia a ďalšie

jej trvanie je rovnako zaloţené na rozhodnutiach súdu v nezákonnom zloţení. V tomto

prípade mal potom odvolací senát 4T konať a rozhodnúť ex offo s poukazom na § 79 ods. 1

A podľa názoru senátu 5T v následkoch rezultujúcich z právneho názoru odvolacieho

senátu 4T treba ísť ešte ďalej.

Na rovnakom procesnom základe bola totiţ právoplatne odsúdená aj iná časť

zločineckej skupiny „S.“, a to vetva ods. L. B. a spol., pričom senát Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku zloţený zo sudcov JUDr. Emil Klemanič,

JUDr. Ján Buvala a JUDr. Igor Králik pred rozhodnutím o vine a treste v trestnej veci

obţ. L. B. a spol. 28. mája 2013, sp. zn. , schválil tri dohody o vine a treste,

ktoré sa týkali obvinených patriacich do tejto vetvy zločineckej skupiny „S.“, a to:

- 7. marca 2013 – obvinení T. M. a P. M. (sp. zn. PK – )

- 7. marca 2013 – obvinení V. S. a D. S. (sp. zn. PK – )

- 19. decembra 2012 – obvinený N. S. (sp. zn. PK – ).

47

Paradoxom je, ţe o odvolaniach v trestnej veci obţ. L. B. a spol. rozhodoval 13. mája

2014, sp. zn. , rovnako odvolací senát 4T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v zloţení z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho (aj v odvolacom senáte 4T v trestnej veci

obž. R. L. a spol.) a sudcov JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama Dohňanského (ako sudca

spravodajca), pritom napadnutý rozsudok po zmene výrokov o treste a spôsobe ich výkonu

u niektorých obţalovaných v podstate potvrdil, a to aj pokiaľ ide o konanie, ktoré mu

predchádzalo.

Napokon rovnaký právny názor prezentoval aj odvolací senát 6T Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov

JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka, ktorý rozsudkom z 28. novembra 2013,

sp. zn. , právoplatne ukončil trestnú vec obţ. M. B. a spol.,

tzv. seneckej vetvy zločineckej skupiny „S.“, pričom aj v tejto veci napadnutému rozsudku

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. mája 2013, sp. zn. ,

predchádzal procesný postup vyššie opísaný.

Uvedené právoplatné rozsudky a uloţené tresty by potom mali byť taktieţ nezákonné,

pretoţe o nich rozhodol súd v nezákonnom zloţení.

Pokiaľ ide o vyhlásenie obţalovaného podľa , je právny

názor odvolacieho senátu v zrejmom rozpore s účelom tohto procesného inštitútu, ktorého

právna úprava je obsiahnutá v § 257 ods. 5 a 8. V opačnom prípade by tento procesný inštitút

v skupinových veciach stratil akýkoľvek zmysel a bol by v podstate nerealizovateľný, pretoţe

konajúci senát by v prípade vyhlásenia obţalovaného, ţe je vinný zo spáchania skutku alebo

niektorého zo skutkov a jeho prijatí, mohol rozhodnúť o obţalobe len ohľadom tohto

obţalovaného. Ostatných obţalovaných v skupinovej veci, ktorí sa mali dopustiť spoločného

skutku alebo skutkov, by musel vylúčiť na samostatné konanie, keďţe by sa sudcovia tohto

senátu prijatím vyhlásenia o vine s poukazom na prezumpciu neviny stali zaujatými a vec

by musela byť následne pridelená inému senátu.

Podľa názoru senátu 5T presne tak to potom vyzerá, keď sa „rozhoduje“ len

na podklade odvolacích pomôcok obţalovaných a ich obhajcov, keď sa spôsobom „copy“

preberá ich obhajobná argumentácia, a to bez komplexnej znalosti vyšetrovacieho a súdneho

48

spisu a všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností prípadu, vrátane relevantnej judikatúry,

pri aplikácii ktorej nie sú z jej kontextu vytrhávané len jednotlivé časti. Rovnako presne tak

to potom vyzerá, keď niektorí sudcovia nie sú vo svojich právnych názoroch a rozhodnutiach

konzistentní a kontinuálni.

Senát 5T v tejto veci bol viazaný právnym názorom senátu 2T, ktorý o otázke

vylúčenia sudcov JUDr. Jozefa Šutku, JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Gietliho

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obţ. R. L. a spol.

uţ právoplatne rozhodol, pričom v tomto smere len reagoval na niektoré kvázi argumenty

senátu 4T.

Senát 5T tým uzatvára právne názory v tejto otázke nasledovne:

V dohodovacom konaní je súd viazaný skutkom vymedzeným v návrhu a dohodu

môže odmietnuť len vtedy, ak je nespravodlivá ( ) alebo

je navrhovaný trest vo vzťahu k obvinenému neprimeraný ( ).

Súd nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názory na vinu

spolupáchateľov alebo účastníkov rovnakého skutku.

Nejde o porušenie zásady prezumpcie neviny a už vôbec nie o porušenie princípu

ne bis in idem, pokiaľ ten istý senát schválil dohodu o vine a treste obžalovaného

pre skutok, o ktorom následne na podklade podanej obžaloby konal a rozhodol

ohľadom iného obžalovaného, resp. obžalovaných. Sudcovia senátu, ktorý schválil

dohodu o vine a treste, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci,

v ktorej bola pre ten istý skutok podaná obžaloba na ďalšieho obžalovaného, resp.

obžalovaných.

K rozhodnutiu o vine konkrétneho obžalovaného môže dôjsť len po zachovaní

zákonom predpísaného procesného postupu, t. j. po vykonaní dokazovania na hlavnom

pojednávaní a nie inak, teda v inom konaní, ktoré sa viedlo výlučne len proti bývalému

spoluobvinenému, ktorého vec bola po vylúčení zo spoločného konania skončená

tzv. odklonom (schválením dohody o vine a treste) bez vykonania riadneho

kontradiktórneho konania na hlavnom pojednávaní.

49

To isté platí aj pre vyhlásenie obžalovaného podľa

Podľa z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého moţno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa veta prvá nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi.

Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať

ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu

podľa

Odňatie a prikázanie veci podľa je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej

zásady. Dôleţité dôvody v zmysle môţu byť dôvody, ktoré zabezpečujú

nestranné a zákonné prerokovanie veci, náleţité zistenie skutkového stavu potrebného

na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad

trestného konania.

Medzi dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle patrí

aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

V posudzovanej veci senát 5T viazaný právnym názorom senátu 2T rozhodol,

ţe sudcovia JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Giertli a JUDr. Ján Hrubala, členovia senátu 3T

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, nie sú vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obţ. R. L. a spol. vedenej pod

sp. zn. .

50

Argument a fortiori a minori ad maius v posudzovanom prípade znamená, ţe pokiaľ

nie sú vylúčení vyššie uvedení sudcovia, nemôţu byť vylúčení ani ostatní sudcovia

Špecializovaného trestného súdu. Vzhľadom k tomu senát 5T trestnú vec obţ. R. L. a spol.

vedenú pod sp. zn. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica neodňal.

Úplne na záver senát 5T dáva do pozornosti, ţe odvolací senát 4T zrušil vyššie

uvedený odsudzujúci rozsudok z formálnych dôvodov, teda bez preskúmania zákonnosti

a odôvodnenosti napadnutých výrokov, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj

správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo. Vzhľadom na to všetky dôvody uvedené

v zrušujúcom uznesení odvolacieho senátu 4T na str. 112 aţ 162 majú vyslovene akademický

charakter. Tento akademický charakter dôvodov uvedených v druhej časti zrušujúceho

uznesenia odvolacieho senátu 4T však môţe mať vplyv na posudzovanie zaujatosti tohto

senátu v ďalšom konaní. Podľa je síce prvostupňový súd po vrátení veci

viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd, avšak viazanosť sa týka len

právneho názoru, z ktorého vyplýva samotný dôvod zrušujúceho rozhodnutia. Dôvodom

zrušujúceho uznesenia bola v danom prípade výlučne údajná zaujatosť sudcov

prvostupňového senátu.

Pokiaľ sa odvolací senát nad rámec tohto dôvodu rozhodol ísť do ad hoc exkurzie

aj do posudzovania skutkového stavu (jednak ku skutku č. 4 a obţalovanému

A. K., ale aj všeobecne a pomerne expresívne k vierohodnosti spolupracujúcich obvinených),

zaťaţil svoje rozhodnutie rizikom moţných námietok zaujatosti v prípade,

ţe by mal opätovne rozhodovať v odvolacom konaní. Je totiţ zrejmé, ţe v tejto časti svojho

odôvodnenia si odvolací senát vopred vytvoril názor na časť skutkového stavu, ku ktorému

po vykonanom dokazovaní dospel senát Špecializovaného trestného súdu. Dôvodom zrušenia

prvostupňového rozsudku však neboli pochybnosti odvolacieho súdu o správnosti skutkových

zistení ( ).

Zaujatosť v ďalšom konaní tu môţe byť daná kombináciou dvoch faktorov –

špecifického vzťahu (pomeru) daných sudcov k veci, ktorý nadobudli svojím rozhodovaním

v zrušujúcom uznesení zo 6. februára 2017, a špecifického predmetu (podstaty) konania,

51

ktorým bude posúdenie ich vlastného právneho názoru vysloveného v akademickej forme,

v následnom odvolacom konaní.

Ak samou podstatou veci, o ktorej má sudca rozhodovať, je preskúmanie jeho

skoršieho právneho názoru, ktorý pritom nebol pre prvostupňový súd právne záväzný,

potom ten sudca (sudcovia), ktorý je autorom tohto právneho názoru, nemôže byť

už z princípu nezaujatý a musí byť z tohto rozhodovania v ďalšom konaní vylúčený

(napr. uznesenie ÚS SR z 24. januára 2013, sp. zn. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. marca 2017

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová