Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoVS/2/2020

Identifikačné číslo spisu: 9514100138 Dátum vydania rozhodnutia: 20.01.2021 Meno a priezvisko: JUDr. František Mozner Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:9514100138.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu, JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M., JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Martiny Zeleňakovej v trestnej veci proti obvinenému T. R. P. B.. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné na neverejnom zasadnutí konanom 20. januára 2021 v Bratislave o sťažnosti obvineného P. K. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného P. K. zamieta.

Odôvodnenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“) uznesením z 23. septembra 2020, sp. zn. , podľa z dôvodov uvedených v rozhodol, že člen senátu JUDr. Juraj Kliment nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn .

V odôvodnení tohto uznesenia dovolací súd po zrekapitulovaní námietky zaujatosti, ktorú voči JUDr. Jurajovi Klimentovi prostredníctvom obhajcu vzniesol obvinený P. K. a citácií ustanovení , , a a a poukázal v prvom rade na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sa za sudcu súdu iného stupňa nepovažuje sudca, ktorý rozhodoval na najvyššom súde o akomkoľvek rozhodnutí vo veci. Dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle je len predchádzajúce rozhodovanie v merite veci, t. j. konanie odvolaní proti rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, resp. oslobodený spod obžaloby. Keďže sudca JUDr. Juraj Kliment rozhodoval (ako predseda senátu) o odňatí a prikázaní v trestnej veci obžalovaného T. R. P. B.., nie v merite veci, nie je podľa dovolacieho súdu vylúčený z konania v zmysle .

Rovnako dovolací súd nevzhliadol dôvod jeho vylúčenia ani podľa . V

tejto súvislosti uviedol, že pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu (alebo iného procesne činného orgánu - vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej objektívne týkajú. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinní príslušníci, osoby jemu blízke a podobne, boli činom poškodení, eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne. Takýto pomer však obvinený nenamietal a zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta vyvodzoval iba z jeho rozhodovacej činnosti, resp. odôvodnení uznesení, v ktorých mal prejavovať antipatie k predsedovi senátu 4T JUDr. Štefanovi Harabinovi. Dovolací súd pritom vyslovil názor, že rozdielne názory sudcov (aj tohto istého súdu) nemôžu bez ďalších zistení viesť k záveru o zaujatosti k prejednávanej veci. Dovolací súd pritom nezistil, že by sudca JUDr. Juraj Kliment (alebo iné jemu blízke osoby) bol trestnou vecou dotknutý alebo by vystupoval spôsobom, ktorý by svedčil o narušení jeho spôsobilosti konať vo vzťahu k dovolaniu podanému obvineným P. K. nezaujato. Zároveň zdôraznil, že predmetom konaní, o ktorých sudca JUDr. Juraj Kliment doteraz rozhodoval, bolo ustálenie súdu prvého stupňa, a to s ohľadom na možnú zaujatosť sudcov. To znamená, že neposudzoval otázku ne/viny, resp. ani nemal dôvod si vytvoriť názor o vtedy prebiehajúcom konaní, prípadnej ne/vine obvineného P. K. alebo správnosti rozhodnutí súdov nižšieho stupňa vo veci samej. Na uvedené nemajú podľa dovolacieho súdu dopad ani prípadné názorové rozdiely s JUDr. Štefanom Harabinom (odlišnosť právnych názorov bola nakoniec podkladom pre prijatie stanoviska najvyššieho súdu 15/2017), resp. polemiky o správnosti úvah a rozhodovacej činnosti oponenta, ak navyše úvahy predsedov senátov 4T a 5T vôbec nesmerovali proti procesným stranám. V tejto súvislosti dovolací súd tiež zdôraznil, že ustanovenie ani neupravuje možnosť vylúčenia sudcu z dôvodu jeho negatívneho postoja k inému sudcovi, ktorý nie je procesnou stranou konania.

Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo oznámené obvinenému P. K. 29. septembra 2020 a jeho obhajcovi 30. septembra 2020, podal obvinený prostredníctvom obhajcu 2. októbra 2020 sťažnosť.

V jej odôvodnení odkázal na obsah námietky zaujatosti vznesenej voči JUDr. Jurajovi Klimentovi, bez toho, aby opakoval jej podstatu, a uviedol, že hoci zákon nepredpokladá expresis verbis názorové nezhody („prekáranie“) sa medzi sudcami v rozhodnutiach ako dôvod na vylúčenie sudcu, pre vonkajšieho pozorovateľa sa JUDr. Kliment v tejto konkrétnej veci nemôže zdať nestranný práve z dôvodov uvedených v námietke. Zdôraznil, že nikto nespochybňuje jeho odbornú zdatnosť a jeho argumentačné schopnosti, ktoré boli podkladom o. i aj na prijatie judikátu vo veci schválenia dohody o vine a treste k jednému obžalovanému a následnému prejednávaniu trestnej veci k druhému obžalovanému, avšak jeho úplná nestrannosť sa nemusí javiť už len z dôvodu názorových „bojov“ a hodnotiacich úsudkov vyslovených na kvalitu iného sudcu a jeho rozhodovania, ktorý rozhodoval inter alia aj o odvolaniach obžalovaných - teda o merite veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že senát 5T, ktorého bol JUDr. Kliment predsedom, sa v rámci uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. októbra 2017 vyjadril okrem iného aj ku kvalite rozhodovania senátu 4T, ktorému predsedal JUDr. Harabin, a vyjadroval sa síce formálne na jeho adresu, avšak vyjadril sa aj k meritórnym odvolacím a obhajobným námietkam obvinených, ktoré označil implicitne za nesprávne. Konkrétne cituje: „Podľa názoru senátu 5T presne tak to potom vyzerá, keď sa „rozhoduje“ len na podklade odvolacích pomôcok obžalovaných a ich obhajcov, keď sa spôsobom „copy“ preberá ich obhajobná argumentácia, a to bez komplexnej znalosti vyšetrovacieho a súdneho spisu... .“ V nadväznosti na to vyslovil sťažovateľ názor, že hoci sa môže racionálnym zdať, že senát 5T - JUDr. Kliment vyššie uvedenou citáciou a odkazom na nesprávnosť argumentov myslel iba rozhodovanie ohľadom prikázania veci inému senátu, resp. delegácie z Krajského súdu v Banskej Bystrici späť na Špecializovaný trestný súd, formulácie v uznesení explicitne označujú za nesprávne odvolacie argumenty (nazývané odvolacie pomôcky). Senát 5T/JUDr. Kliment teda podľa sťažovateľa „išiel do merita veci,“ ak odvolacie argumenty obžalovaných, ktorým sa venoval senát 4T, označil za nesprávne. JUDr. Kliment pritom nikde v texte predmetného odseku neoznačil, že nesprávne sú iba odvolacie argumenty obvinených týkajúce sa dôvodu na vylúčenie senátu Špecializovaného trestného súdu, ale za nesprávne boli implicitne označené odvolacie argumenty un block (správne en bloc, pozn.). Už toto môže podľa

sťažovateľa ovplyvniť javenie sa nestrannosti a javenie sa spravodlivosti pre nestranného pozorovateľa.

V podstate z týchto dôvodov sťažovateľ navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v odôvodnení podanej sťažností výslovne odkazuje aj na dôvody námietky zaujatosti voči JUDr. Jurajovi Klimentovi, treba na tomto mieste tiež uviesť, že túto uplatnil v podstate v dvoch rovinách. Jednak preto, že v predmetnej veci rozhodoval ako sudca súdu iného stupňa, konkrétne ako predseda delegačného senátu. Podľa sťažovateľa pritom nikde neuvádza, že by malo ísť o rozhodovanie vo veci samej, a preto má za to, že ustanovenie neumožňuje JUDr. Klimentovi, aby bol členom dovolacieho senátu v tejto veci. Okrem toho ale zároveň tvrdí, že medzi JUDr. Klimentom a JUDr. Harabinom sú jasné silné vzájomné antipatie, ktoré sa dostali až do odôvodnení rozhodnutí vydaných v tejto veci, ktoré zároveň konkretizuje.

Podľa v spojení s , iný (päťčlenný) senát najvyššieho súdu (ďalej len „“) preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku, a po takto vykonanom prieskume dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, [...] u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa sudca [...] je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, [...] ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

Úvodom považuje za potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonného sudcu možno vylúčiť z vykonávania úkonov v trestnom konaní len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré sú založené na štyroch druhoch vzťahov, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Konkrétne pre jeho pomer (i) k prejednávanej veci, (ii) k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, (iii) k ich zástupcom alebo (iv) k inému orgánu činnému v tomto konaní. Do prvej skupiny pritom patria aj dôvody uvedené v a , ktoré predstavujú osobitné prípady pomeru k prejednávanej veci, ktorý je daný tým, že sudca v nej bol činný v inom procesnom postavení, resp. na súde iného stupňa. A hoci to z právnej úpravy výslovne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu, pokiaľ ide o ich spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu s následkom jeho vylúčenia z konania a rozhodovania veci. Vzťah s najväčším potenciálom vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pomer k veci a na opačnom konci tohto spektra stojí pomer k inému orgánu činnému v danom konaní. Z tejto hierarchie vzťahov zároveň logicky vyplýva, že kým pomer k veci by mal mať v zásade vždy za následok vylúčenie sudcu, pomer k stranám konania a k ich zástupcom nemusí nevyhnutne viesť k jeho vylúčeniu a pomer k inému orgánu činnému v danom konaní by spravidla mal viesť k vylúčeniu sudcu len výnimočne, a to v závislosti od konkrétnych okolností danej veci a pri dôslednom zohľadnení povahy a intenzity tohto vzťahu (primerane pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 23. júna 2020, sp. zn. ).

V kontexte týchto všeobecných východísk k posudzovanej veci v prvom rade uvádza, že podľa veta druhá je sudca dovolacieho súdu vylúčený z rozhodovania vždy, ak sa ako sudca súdu iného stupňa zúčastnil na rozhodovaní v merite veci, t. j. o vine a treste, prípadne aj ochrannom opatrení a náhrade škody. Nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia však treba dodať, že aj predchádzajúca účasť takéhoto sudcu na rozhodovaní o iných čiastkových (nemeritórnych) otázkach v tej istej veci (napr. o väzbe, vylúčení sudcu, odňatí a prikázaní veci a pod.) môže odôvodniť jeho vylúčenie z rozhodovania o dovolaní, ale iba vtedy, ak takáto čiastková otázka, na rozhodovaní o ktorej sa ako sudca súdu iného stupňa podieľal, napĺňa niektorý z dovolacích dôvodov a v konkrétnej veci má byť predmetom dovolacieho prieskumu. O takúto situáciu však v posudzovanej veci nejde.

Z odôvodnení uznesení najvyššieho súdu z 9. marca 2017, sp. zn. , a z 18. októbra 2017, sp. zn. , na ktoré poukazuje sťažovateľ v námietke zaujatosti a sčasti aj v dôvodoch podanej sťažnosti, totiž vyplýva, že otázka, riešenie ktorej viedlo delegačný senát (na rozdiel od odvolacieho senátu 4T) k tomu, že predmetnú trestnú vec najprv neodňal Špecializovanému trestnému súdu a následne (z rovnakých dôvodov) ju odňal Krajskému súdu v Banskej Bystrici a prikázal (späť) Špecializovanému trestnému súdu, tzv. ratio decidendi, spočívala v oboch prípadoch v tom, či sudcovia súdu prvého stupňa, ktorí sa podieľali na rozsudku (rozsudkoch), ktorými bola schválená dohoda o vine a treste za skutky, ktoré sú aj predmetom následne podanej obžaloby, sú (majú byť) v tomto následnom konaní z tohto dôvodu vylúčení. Z obsahu dovolania podaného sťažovateľom je však zrejmé, že v ňom v súlade s uviedol dôvody dovolania podľa a , v rámci ktorých vecne namieta jednak neprípustnosť trestného stíhania vedeného voči nemu z dôvodu jeho premlčania, a to pre nenaplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa (), a jednak zmenu v zložení odvolacieho senátu 4T, ktorú považuje za nezákonnú.

Vychádzajúc z uvedeného uzatvára, že JUDr. Juraj Kliment nie je podľa vylúčený z rozhodovania o dovolaní sťažovateľa, keďže sa ako sudca súdu iného stupňa nezúčastnil nielen na rozhodovaní o veci samej ale ani o inej čiastkovej otázke, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu v tejto veci, rozsah ktorého je limitovaný vecne uplatnenými námietkami ( ).

v tejto súvislosti len pre úplnosť dodáva, že aj spoluobvinený J. E. v dovolaní, ktoré podal len z dôvodu podľa , rovnako namieta iba nezákonnosť zmeny v zložení odvolacieho senátu 4T.

Nedôvodnou je tiež námietka sťažovateľa, v ktorej, opierajúc sa o ním citovanú časť odôvodnenia uznesenia z 18. októbra 2017, sp. zn. , tvrdí, že delegačný senát, resp. JUDr. Juraj Kliment „išiel do merita veci“ a podľa neho implicitne označil za nesprávne odvolacie argumenty obvinených en bloc. Citovanú časť odôvodnenia uvedeného uznesenia, ktorá je len opakovaním dôvodov predchádzajúceho rozhodnutia z 9. marca 2017, sp. zn. , (pozri s. 47 a 48), totiž nemožno posudzovať izolovane, ale túto je nutné hodnotiť v kontexte s celou predchádzajúcou argumentáciou, ktorá sa týkala výlučne otázky (ne)vylúčenia sudcov Špecializovaného trestného súdu. V tomto smere je potrebné poukázať aj na záver odôvodnenia posledne uvedeného uznesenia, v ktorom delegačný senát označil argumentáciu odvolacieho senátu 4T idúcu nad rámec dôvodov zrušenia prvostupňového rozhodnutia podľa , za akademickú bez toho, aby sa k nej vecne akokoľvek vyjadril (pozri s. 50). Teda ani v sťažovateľom citovanej a ani v iných častiach uvedených uznesení delegačný senát nevyslovil nad rámec čiastkovej procesnej otázky, ktorá bola predmetom jeho rozhodovania, žiadny právny názor, ktorý by jeho predsedu alebo jeho členov následne diskvalifikoval z rozhodovania o dovolaní sťažovateľa, a to pre ich pomer k prejednávanej veci.

Na druhej strane sa ale nestotožňuje s názorom dovolacieho súdu, že ustanovenie

ods. 1 neupravuje možnosť vylúčenia sudcu z dôvodu jeho negatívneho postoja k inému sudcovi, ktorý nie je procesnou stranou konania. Jedným z dôvodov vylúčenia, ktorý toto ustanovenia predpokladá, je totiž aj pomer „k inému orgánu činnému v tomto konaní.“ Ide o širší pojem, než orgán činný v trestnom konaní podľa , ktorý zahŕňa aj sudcu. Ako ale už bolo uvedené v úvode, tento vzťah má najmenší potenciál vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu a vedie k jeho vylúčeniu výnimočne. Z pohľadu tzv. objektívneho testu nestrannosti iba vtedy, ak so zreteľom na konkrétne okolnosti danej veci je povaha a intenzita tohto vzťahu natoľko významná, že robí obavu strany trestného konania z nedostatku nestrannosti sudcu objektívne oprávnenou. Okrem blízkeho príbuzenského vzťahu medzi sudcom rozhodujúcim o opravnom prostriedku a sudcom, ktorého rozhodnutie má byť preskúmané, bude tento druh vzťahu dôvodom vylúčenia vtedy, ak vykazuje prvky závislosti, jednostrannosti, prospechárstva alebo otvoreného nepriateľstva a pod.

V tomto smere sťažovateľ namieta, že medzi predsedom delegačného senátu JUDr. Jurajom Klimentom a predsedom odvolacieho senátu JUDr. Štefanom Harabinom sú tak silné vzájomná antipatie, ktoré sa dostali až do odôvodnení rozhodnutí vydaných v tejto veci. k tomu uvádza, že z rozhodnutí delegačného senátu je zrejmé, že tento sa voči názoru odvolacieho senátu v otázke vylúčenia sudcov Špecializovaného trestného súdu jednoznačne vymedzil a rozsiahlo s ním argumentačne polemizuje. Žiadna časť dôvodov týchto rozhodnutí však nemá povahu takého otvoreného osobného útoku voči JUDr. Štefanovi Harabinovi, ktorý by bez ďalšieho svedčil o tak výraznom nepriateľstve medzi nimi, ktoré by u JUDr. Juraja Klimenta objektívne vyvolávalo pochybnosti o jeho spôsobilosti nezaujato posúdiť dovolanie sťažovateľa, a to osobitne aj so zreteľom na jeho základné povinnosti sudcu. Preto ani v tejto časti nepovažoval sťažnosť za dôvodnú.

Z týchto dôvodov sťažnosť obvineného P. K. ako nedôvodnú jednomyseľne zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.