Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b9e/400326.c3ac20.pdf
PDF · 121.27 KB
No categories available
2Urtost/1/2017
N a j v y š š í s ú d 2 Urtost 1/2017
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej
veci odsúdeného R. P., o návrhu na povolenie obnovy konania,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2017 v Bratislave, o sťaţnosti prokurátora
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2016, sp. zn. 4Ntok/1/2016,
takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 30. novembra 2016, sp. zn. 4Ntok/1/2016 sa z r u š u j e.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného R. P., nar. X. v K., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Ruţomberok, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/06 sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného R. P. vedenej
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/06. Podľa § 400 ods. 1
Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. apríla 2006, ktorým
podľa § 518 ods. 1, ods. 3 Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie § 515 ods. 2 písm. b)
Tr. por. právoplatný rozsudok Mestského súdu v Brne sp. zn. 1T/38/2001 zo dňa
21. mája 2002, v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne, sp. zn. 3To 324/2002 zo dňa 4.
septembra 2002 v rozsahu, v ktorom sa týkajú trestu odňatia slobody, uloţeného R. P., nar. X.
v K., trvale bytom H. č. X., okres G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej
republike, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania dvoch trestných činov lúpeţe podľa §
234 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, v obidvoch prípadoch ako obzvlášť nebezpečný
recidivista, trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Českej
republiky, ako obzvlášť nebezpečný recidivista a trestného činu násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zák. Českej republiky a odsúdený na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov uznal na území Slovenskej
republiky, ako aj ďalšie rozhodnutia
na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, ţe vzhľadom na právny
názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je týmto viazaný, preto povolil obnovu konania.
Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťaţnosť prokurátor.
Sťaţnosť odôvodnil písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 26. januára 2017
a namietal, ţe krajský súd rozhodol bez existencie zákonných dôvodov s tým,
ţe v odôvodnení rozhodnutia o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania sa riadil
nesprávnym zákonným ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. namiesto ustanovenia § 194 ods. 5
Tr. por., nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nekonal a nerozhodoval ako odvolací
súd, ale ako „sťaţnostný“, nadriadený orgán. Poukázal ďalej na dôvody rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v uznesení z 13. septembra 2016,
sp. zn. 4 Urtost 3/2016 a namietal, ţe krajský súd pri rozhodovaní o uznaní cudzieho
rozhodnutia v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. Ntc 4/06 aplikoval správny Trestný
zákon, predchádzajúce odsúdenia, v ktorých boli R. P. uloţené tresty odňatia slobody, ktoré
do rozhodovania o uznaní cudzieho rozhodnutia nevykonal, boli samostatné,
za sebou nasledujúce tresty uloţené Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi v odlišných
konaniach vedených pod sp. zn. 3T/6/1997 a 5T/142/1997, pričom oba tresty boli uloţené
za spolupáchateľstvo trestného činu lúpeţe ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi.
Pri pouţití argumentácie súdu by uţ týmito dvoma rozsudkami bol porušený zákon, keď súčet
uloţených trestov by prekročil hranicu stanovenú Trestným zákonom. To, ţe označený
okresný súd takto uloţenými trestami neporušil základné práva R. P., potvrdil svojim nálezom
č. II.ÚS 156/2015-45 zo dňa 10. septembra 2015 Ústavný súd Slovenskej republiky. Následne
krajský súd v rámci uznávacieho konania rozhodol, ţe sa vo výkone trestu bude pokračovať
bez jeho premeny. Poukázal tieţ na to, ţe všeobecne v rámci uznávacieho konania platí, ţe
krajský súd pri ukladaní trestu a rozhodovaní o prípadnej
jeho premene na trest podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nesmie preskúmavať
cudzie rozhodnutie vo veci samej a nemôţe brať do úvahy skutočnosti, ktoré s konkrétnym
prípadom nesúvisia a ktoré odsudzujúci súd nebral do úvahy. Uznávacie konanie
je špecifickým konaním nostrifikačného charakteru, je vyjadrením spôsobu priznávania
účinkom cudzím rozhodnutiam. Aby mohlo byť cudzie rozhodnutie vykonané, musí byť
uznané slovenským súdom tak, ako to vyţaduje právny poriadok Slovenskej republiky.
Krajský súd cudzie rozhodnutie uznal a vyslovil, ţe vo výkone trestu uloţeného cudzím
rozhodnutím sa bude pokračovať bez jeho premeny, teda v takej dĺţke a v takom druhu,
ako ho uloţil cudzí súd, bez jeho premeny na trest, ktorý by uloţil slovenský súd,
keby sám konal v predmetnej trestnej veci. Súd teda pretransformoval trest uloţený v cudzom
rozhodnutí na svoj trest, čo znamená, ţe sám neodsudzoval páchateľa za trestný čin,
ktorý spáchal predtým, neţ bol trest uloţený skorším rozsudkom vykonaný.
Prokurátor ďalej uviedol, ţe zo spisového materiálu vyplýva, ţe R. P. trest vykonal 31.
mája 2014, čo povaţuje za ďalšiu a rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá dôvod pre
rozhodnutie súdu o nepovolení obnovy konania a na záver poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe
existujúce súdne spisy si konajúci súd nedal pripojiť pre potreby rozhodovania o veci
a neoboznámil ich obsah, nemoţno povaţovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by zakladali splnenie podmienky povolenia obnovy konania.
Pre rozhodovanie súdu v špecifickom – uznávacom konaní bolo smerodajné a postačujúce
zistenie existencie iných odsúdení R. P. v Slovenskej republike,
a to aj bez pripojenia súvisiacich spisov, pričom odpis registra trestov bol v čase
rozhodovania súdu známou skutočnosťou.
Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa
§ 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, aby návrh odsúdeného R. P.
na povolenie obnovy konania zamietol.
Dňa 20. februára 2017 doručil R. P. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie
označené ako „Sťaţnosť proti postupu a sťaţnosť proti Krajskej prokuratúre zo dňa 30.
novembra 2016 4Ntok/1/2016“, z obsahu ktorého vyplýva,
ţe ide o vyjadrenie k sťaţnosti podanej prokurátorom proti uzneseniu krajského súdu.
Sťaţnosť povaţuje za protiústavnú a protizákonnú, namietal, ţe sťaţnosť mu nebola doručená
a spochybnil, či bola podaná v zákonnej lehote. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky sám rozhodol, nerušil a nevracal vec krajskému súdu, poukazujúc na rovnaké
dôvody, ako uvádza v návrhu na povolenie obnovu konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na podklade podanej
sťaţnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého
uznesenia, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo pričom zistil, ţe sťaţnosť
prokurátora je dôvodná, aj keď z iných dôvodov, neţ uvádza sťaţovateľ a krajský súd
nerozhodol správne, keď povolil obnovu konania.
Z obsahu predloţeného spisu je zistiteľné, ţe R. P. podal návrh
na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. Ntc 4/2006, v ktorom bol rozsudkom z 3. apríla 2006 podľa § 518 ods. 1, ods. 3
Tr. por. s pouţitím § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uznaný na území Slovenskej republiky
rozsudok Mestského súdu v Brne sp. zn. 1T 38/2001 z 21. mája 2002 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Brne sp. zn. 3 To 324/2002 zo 4. septembra 2002, ktorým bol uznaný
vinným z trestných činov lúpeţe podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky ako obzvlášť
nebezpečný recidivista a iné a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
12 rokov. Krajský súd súčasne podľa § 517 ods. 2 Tr. por. vyslovil, ţe R. P. bude vo výkone
trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Z návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý podal R. P. vyplýva,
ţe svoj návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. Ntc 4/2006 odôvodňuje tým, ţe celková dĺţka výkonu trestu presahuje
v jeho prípade maximálnu moţnú dobu výkonu trestu na území Slovenskej republiky
a to z dôvodu, ţe v čase, keď krajský súd rozhodol o uznaní rozhodnutia Českej republiky,
mal na území Slovenskej republiky nariadený a nevykonaný trest odňatia slobody,
ktorý mu bol uloţený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. februára 1997,
sp. zn. 3T 6/97 – vo výmere osem rokov a osem mesiacov a rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 10. marca 1998, sp. zn. 5T 142/97 vo výmere osem rokov a štyri mesiace,
z ktorých celkovo vykonal dva roky (väzbou vo veci sp. zn. 3T 6/97). Spolu s nevykonanou
časťou trestu odňatia slobody na základe uznaného cudzieho rozhodnutia súčet týchto trestov
presahuje, podľa odsúdeného, najvyššiu moţnú výmeru výkonu trestu odňatia slobody,
keď má celkovo vykonať dvadsaťsedem rokov (po započítaní výkonu väzby v trvaní dvoch
rokov).
Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. júna 2016, sp. zn. 4Ntok/1/2016 podľa § 399
ods. 2 Tr. por. návrh R. P. zamietol. Na základe jeho sťaţnosti najvyšší súd uznesením z 13.
septembra 2016, sp. zn. 4 Urtost 3/2016, citované uznesenie zrušil a uloţil krajskému súdu,
aby vo veci znovu konal a rozhodol poukazujúc na to, ţe krajský súd
pri svojom rozhodovaní o uznaní cudzieho rozhodnutia dňa 3. apríla 2006 nemal k dispozícii
spisy Okresného súdu Spišská Nová Ves, čo moţno povaţovať za dôkazy súdu skôr neznáme.
Najvyšší súd pri opätovnom preskúmaní správnosti rozhodnutia krajského súdu,
ktorý následne povolil obnovu konania, prihliadajúc na kasačnú záväznosť predchádzajúceho
rozhodnutia najvyššieho súdu v tejto veci - a to v otázke prípustnosti obnovy uznávacieho
konania a tieţ v tom, či vo veci vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme -
ktorým rozhodnutím je viazaný pri svojom opätovnom rozhodovaní aj najvyšší súd, ako súd
sťaţnostný, pri nezmenenom skutkovom a právnom stave a po pripojení a oboznámení
sa so spismi Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 6/97 a sp. zn. 5T 142/98, dospel
k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, a to z nasledovných
dôvodov:
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu
alebo k pomerom páchateľa alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloţenia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,
ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť
prípadné nedostatky v skutkových zisteniach v rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť,
pričom dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli
známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Pre povolenie
obnovy konania, okrem podania návrhu oprávnenou osobou, musia byť súčasne dodrţané dve
podmienky, a to - musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme
a musia tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr
známymi viesť k inému rozhodnutiu, neţ ako bolo pôvodne právoplatné rozhodnutie.
Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav,
ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môţe mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci.
Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými
dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol
vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým
obsahom.
Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, ţe sú spôsobilé
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné,
neţ pôvodne právoplatné rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov
a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia,
s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov.
Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom
tohto skúmania dôvodný predpoklad pre moţnú zmenu pôvodného právoplatného
rozhodnutia.
Ako uţ bolo uvedené, krajský súd, ako súd prvého stupňa, bol pri svojom rozhodovaní
viazaný v otázke prípustnosti obnovy uznávacieho konania a tieţ v tom, či vo veci vyšli
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, predchádzajúcim rozhodnutím
najvyššieho súdu. Pri svojom rozhodovaní však nevenoval dostatočnú pozornosť ďalšej
podmienke obnovy konania, a to či vzhľadom na skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme bol
trest, ktorý aj na základe uznania R. P. vykonával v zrejmom rozpore
s jeho účelom, a to so zreteľom na výmeru ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák. (resp. § 36
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).
Krajský súd v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku a podľa § 517 ods. 2 Tr. por. vyslovil, ţe vo výkone trestu
bude R. P. pokračovať bez jeho premeny. Súd pri rozhodovaní o uznaní cudzieho
rozhodnutia má moţnosť trest v ňom uloţený nahradiť trestom, ktorý by mohol uloţiť,
ak by v konaní o spáchanom trestom čine rozhodoval, pričom by nesmel uloţiť trest,
ktorý je prísnejší ako bol trest uloţený v cudzom rozhodnutí, ani premeniť trest na iný druh
trestu (§ 517 ods. 1 Tr. por.). V súlade s čl. 10 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb
(dojednaný v Štrasburgu 21. marca 1983) v prípade, ţe sa bude pokračovať vo výkone trestu,
vykonávajúci štát je viazaný druhom a dĺţkou trvania trestu tak, ako ho uloţil odsudzujúci
štát. Pokiaľ je však druh a dĺţka trvania tohto trestu nezlučiteľná s právnym poriadkom
vykonávajúceho štátu alebo pokiaľ to jeho právny poriadok vyţaduje, tento štát môţe súdnym
alebo správnym rozhodnutím prispôsobiť sankciu trestu alebo opatreniu ustanovenému
jeho právnym poriadkom za obdobné trestné činy. Pokiaľ ide o druh, bude trest
alebo opatrenie zodpovedať čo najviac trestu alebo opatreniu uloţenému rozhodnutím,
ktoré sa má vykonať. Trest alebo opatrenie nezhorší čo do svojho druhu alebo dĺţky sankciu
uloţenú v odsudzujúcom štáte a neprekročí hornú hranicu ustanovenú v právnom poriadku
vykonávajúceho štátu.
Uznanie cudzieho rozhodnutia podľa § 515 a nasl. Tr. por. nie je samoúčelné,
ale jeho zmyslom je umoţniť, aby trest uloţený cudzím rozhodnutím mohol byť na území
Slovenskej republiky vykonaný. Za premenu trestu v zmysle § 517 ods. 1 Tr. por. nemoţno
povaţovať nahradenie trestu, ktorý bol uloţený v cudzom rozhodnutí, výrokom o neuloţení
ďalšieho trestu v zmysle § 43 Tr. zák. (resp. § 36 Tr. zák. účinného do 1. januára 2016).
Takáto premena by totiţ znamenala, ţe niet trestu, ktorý by mohol odsúdený na Slovensku
vykonať, čím by bola popretá samotná podstata odovzdania odsúdeného na základe vyššie
uvedeného Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb, keďţe takáto osoba sa odovzdáva
na územie druhej zmluvnej strany na výkon trestu za podmienky, ţe v čase prijatia ţiadosti
o odovzdanie má vykonať ešte najmenej šesť mesiacov trestu odňatia slobody [čl. 2 ods. 2,
čl. 3 ods. 1 písm. c) Dohovoru].
Nedošlo by teda k odovzdaniu odsúdeného na územie Slovenskej republiky, preto trest
uloţený cudzím rozhodnutím by vykonával v Českej republike a po jeho vykonaní
by pokračoval vo výkone trestov uloţených slovenskými súdmi, ak by bol na ich výkon
vyţiadaný, čo v konkrétnom prípade, vzhľadom na to, ţe v súvislosti s pôvodným uznávacím
konaním bolo zistené miesto jeho pobytu, moţno dôvodne predpokladať.
Moţno preto ustáliť záver, ţe aj keby súd v pôvodnom uznávacom konaní neuloţil
ďalší trest [nakoľko by mal správne rozhodnúť o neuznaní cudzieho rozhodnutia podľa § 516
ods. 1 písm. i) Tr. por. z dôvodu, ţe takéto uznanie by odporovalo záujmom chráneným
ustanovením § 481 Tr. por.], R. P. by postupne vykonal všetky tresty.
Oproti súčasnému stavu by bola jeho situácia rozdielna len v tom, ţe jeden z týchto trestov
by vykonal v cudzine a dva na území Slovenskej republiky. Takýto stav by bol v konečnom
dôsledku v jeho neprospech, keďţe sám poţiadal, aby mohol zvyšok trestu uloţený
mu v Českej republike vykonať na Slovensku, teda vo svojom „domovskom štáte“,
kde má rodinné a sociálne väzby uľahčujúce proces jeho resocializácie.
Je zrejmé, ţe R. P. sa domnieva, ţe povolením obnovy konania a následným
neuznaním cudzieho rozhodnutia by dosiahol skoršie prepustenie z výkonu trestu. Táto jeho
predstava je však mylná. Prevzatím R. P. slovenskými orgánmi došlo len k prerušeniu výkonu
trestu v odsudzujúcom štáte (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).
To znamená, ţe ak by bol po prípadnom povolení obnovy konania v dôsledku neuznania
cudzieho rozsudku odovzdaný späť do Českej republiky, pokračoval by na jej území
vo výkone trestu, ktorý mu tam bol pôvodne uloţený s tým, ţe trest vykonaný na území
Slovenskej republiky by sa mu započítal do výkonu trestov uloţených slovenskými súdmi,
keďţe postupne uloţené a celkom nevykonané tresty sa z hľadiska ich výkonu povaţujú
za trest jediný (§ 101 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V tomto kontexte najvyšší súd dospel k záveru, ţe aj po pripojení v predchádzajúcom
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Urtost 3/2016 konštatovaných
spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, nie sú splnené všetky podmienky pre povolenie
obnovy konania. Preto najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach
a postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ţe návrh R. P. na
povolenie obnovy konania zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. marca 2017
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Dana Wänkeová
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová