Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Urtost/1/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej

veci odsúdeného R. P., o návrhu na povolenie obnovy konania,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2017 v Bratislave, o sťaţnosti prokurátora

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2016, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Podľa uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 30. novembra 2016, sp. zn. sa z r u š u j e.

Podľa návrh odsúdeného R. P., nar. X. v K., t. č. vo výkone trestu

odňatia slobody v ÚVTOS Ruţomberok, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/06 sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

podľa povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného R. P. vedenej

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/06. Podľa § 400 ods. 1

zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. apríla 2006, ktorým

podľa , s prihliadnutím na ustanovenie

právoplatný rozsudok Mestského súdu v Brne sp. zn. zo dňa

21. mája 2002, v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne, sp. zn. zo dňa 4.

septembra 2002 v rozsahu, v ktorom sa týkajú trestu odňatia slobody, uloţeného R. P., nar. X.

v K., trvale bytom H. č. X., okres G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej

republike, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania dvoch trestných činov lúpeţe podľa §

234 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, v obidvoch prípadoch ako obzvlášť nebezpečný

2

recidivista, trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Českej

republiky, ako obzvlášť nebezpečný recidivista a trestného činu násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zák. Českej republiky a odsúdený na

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov uznal na území Slovenskej

republiky, ako aj ďalšie rozhodnutia

na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, ţe vzhľadom na právny

názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, je týmto viazaný, preto povolil obnovu konania.

Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťaţnosť prokurátor.

Sťaţnosť odôvodnil písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 26. januára 2017

a namietal, ţe krajský súd rozhodol bez existencie zákonných dôvodov s tým,

ţe v odôvodnení rozhodnutia o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania sa riadil

nesprávnym zákonným ustanovením namiesto ustanovenia

, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nekonal a nerozhodoval ako odvolací

súd, ale ako „sťaţnostný“, nadriadený orgán. Poukázal ďalej na dôvody rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v uznesení z 13. septembra 2016,

sp. zn. a namietal, ţe krajský súd pri rozhodovaní o uznaní cudzieho

rozhodnutia v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. Ntc 4/06 aplikoval správny Trestný

zákon, predchádzajúce odsúdenia, v ktorých boli R. P. uloţené tresty odňatia slobody, ktoré

do rozhodovania o uznaní cudzieho rozhodnutia nevykonal, boli samostatné,

za sebou nasledujúce tresty uloţené Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi v odlišných

konaniach vedených pod sp. zn. a , pričom oba tresty boli uloţené

za spolupáchateľstvo trestného činu lúpeţe ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi.

Pri pouţití argumentácie súdu by uţ týmito dvoma rozsudkami bol porušený zákon, keď súčet

uloţených trestov by prekročil hranicu stanovenú . To, ţe označený

okresný súd takto uloţenými trestami neporušil základné práva R. P., potvrdil svojim nálezom

č. -45 zo dňa 10. septembra 2015 Ústavný súd Slovenskej republiky. Následne

krajský súd v rámci uznávacieho konania rozhodol, ţe sa vo výkone trestu bude pokračovať

bez jeho premeny. Poukázal tieţ na to, ţe všeobecne v rámci uznávacieho konania platí, ţe

krajský súd pri ukladaní trestu a rozhodovaní o prípadnej

jeho premene na trest podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nesmie preskúmavať

3

cudzie rozhodnutie vo veci samej a nemôţe brať do úvahy skutočnosti, ktoré s konkrétnym

prípadom nesúvisia a ktoré odsudzujúci súd nebral do úvahy. Uznávacie konanie

je špecifickým konaním nostrifikačného charakteru, je vyjadrením spôsobu priznávania

účinkom cudzím rozhodnutiam. Aby mohlo byť cudzie rozhodnutie vykonané, musí byť

uznané slovenským súdom tak, ako to vyţaduje právny poriadok Slovenskej republiky.

Krajský súd cudzie rozhodnutie uznal a vyslovil, ţe vo výkone trestu uloţeného cudzím

rozhodnutím sa bude pokračovať bez jeho premeny, teda v takej dĺţke a v takom druhu,

ako ho uloţil cudzí súd, bez jeho premeny na trest, ktorý by uloţil slovenský súd,

keby sám konal v predmetnej trestnej veci. Súd teda pretransformoval trest uloţený v cudzom

rozhodnutí na svoj trest, čo znamená, ţe sám neodsudzoval páchateľa za trestný čin,

ktorý spáchal predtým, neţ bol trest uloţený skorším rozsudkom vykonaný.

Prokurátor ďalej uviedol, ţe zo spisového materiálu vyplýva, ţe R. P. trest vykonal 31.

mája 2014, čo povaţuje za ďalšiu a rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá dôvod pre

rozhodnutie súdu o nepovolení obnovy konania a na záver poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe

existujúce súdne spisy si konajúci súd nedal pripojiť pre potreby rozhodovania o veci

a neoboznámil ich obsah, nemoţno povaţovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by zakladali splnenie podmienky povolenia obnovy konania.

Pre rozhodovanie súdu v špecifickom – uznávacom konaní bolo smerodajné a postačujúce

zistenie existencie iných odsúdení R. P. v Slovenskej republike,

a to aj bez pripojenia súvisiacich spisov, pričom odpis registra trestov bol v čase

rozhodovania súdu známou skutočnosťou.

Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa

zrušil a sám vo veci rozhodol tak, aby návrh odsúdeného R. P.

na povolenie obnovy konania zamietol.

Dňa 20. februára 2017 doručil R. P. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie

označené ako „Sťaţnosť proti postupu a sťaţnosť proti Krajskej prokuratúre zo dňa 30.

novembra 2016 “, z obsahu ktorého vyplýva,

ţe ide o vyjadrenie k sťaţnosti podanej prokurátorom proti uzneseniu krajského súdu.

Sťaţnosť povaţuje za protiústavnú a protizákonnú, namietal, ţe sťaţnosť mu nebola doručená

a spochybnil, či bola podaná v zákonnej lehote. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky sám rozhodol, nerušil a nevracal vec krajskému súdu, poukazujúc na rovnaké

dôvody, ako uvádza v návrhu na povolenie obnovu konania.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na podklade podanej

sťaţnosti preskúmal v zmysle správnosť a zákonnosť napadnutého

uznesenia, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo pričom zistil, ţe sťaţnosť

prokurátora je dôvodná, aj keď z iných dôvodov, neţ uvádza sťaţovateľ a krajský súd

nerozhodol správne, keď povolil obnovu konania.

Z obsahu predloţeného spisu je zistiteľné, ţe R. P. podal návrh

na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. Ntc 4/2006, v ktorom bol rozsudkom z 3. apríla 2006 podľa § 518 ods. 1, ods. 3

s pouţitím uznaný na území Slovenskej republiky

rozsudok Mestského súdu v Brne sp. zn. z 21. mája 2002 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Brne sp. zn. zo 4. septembra 2002, ktorým bol uznaný

vinným z trestných činov lúpeţe podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky ako obzvlášť

nebezpečný recidivista a iné a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

12 rokov. Krajský súd súčasne podľa vyslovil, ţe R. P. bude vo výkone

trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Z návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý podal R. P. vyplýva,

ţe svoj návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. Ntc 4/2006 odôvodňuje tým, ţe celková dĺţka výkonu trestu presahuje

v jeho prípade maximálnu moţnú dobu výkonu trestu na území Slovenskej republiky

a to z dôvodu, ţe v čase, keď krajský súd rozhodol o uznaní rozhodnutia Českej republiky,

mal na území Slovenskej republiky nariadený a nevykonaný trest odňatia slobody,

ktorý mu bol uloţený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. februára 1997,

sp. zn. – vo výmere osem rokov a osem mesiacov a rozsudkom Okresného súdu

Spišská Nová Ves z 10. marca 1998, sp. zn. vo výmere osem rokov a štyri mesiace,

z ktorých celkovo vykonal dva roky (väzbou vo veci sp. zn. ). Spolu s nevykonanou

časťou trestu odňatia slobody na základe uznaného cudzieho rozhodnutia súčet týchto trestov

presahuje, podľa odsúdeného, najvyššiu moţnú výmeru výkonu trestu odňatia slobody,

keď má celkovo vykonať dvadsaťsedem rokov (po započítaní výkonu väzby v trvaní dvoch

rokov).

Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. júna 2016, sp. zn. podľa § 399

ods. 2 návrh R. P. zamietol. Na základe jeho sťaţnosti najvyšší súd uznesením z 13.

5

septembra 2016, sp. zn. , citované uznesenie zrušil a uloţil krajskému súdu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol poukazujúc na to, ţe krajský súd

pri svojom rozhodovaní o uznaní cudzieho rozhodnutia dňa 3. apríla 2006 nemal k dispozícii

spisy Okresného súdu Spišská Nová Ves, čo moţno povaţovať za dôkazy súdu skôr neznáme.

Najvyšší súd pri opätovnom preskúmaní správnosti rozhodnutia krajského súdu,

ktorý následne povolil obnovu konania, prihliadajúc na kasačnú záväznosť predchádzajúceho

rozhodnutia najvyššieho súdu v tejto veci - a to v otázke prípustnosti obnovy uznávacieho

konania a tieţ v tom, či vo veci vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme -

ktorým rozhodnutím je viazaný pri svojom opätovnom rozhodovaní aj najvyšší súd, ako súd

sťaţnostný, pri nezmenenom skutkovom a právnom stave a po pripojení a oboznámení

sa so spismi Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. a sp. zn. , dospel

k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, a to z nasledovných

dôvodov:

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo nové

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu

alebo k pomerom páchateľa alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloţenia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,

ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť

prípadné nedostatky v skutkových zisteniach v rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť,

pričom dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli

známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Pre povolenie

obnovy konania, okrem podania návrhu oprávnenou osobou, musia byť súčasne dodrţané dve

podmienky, a to - musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme

6

a musia tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr

známymi viesť k inému rozhodnutiu, neţ ako bolo pôvodne právoplatné rozhodnutie.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav,

ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môţe mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci.

Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými

dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol

vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým

obsahom.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, ţe sú spôsobilé

samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné,

neţ pôvodne právoplatné rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov

a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia,

s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov.

Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom

tohto skúmania dôvodný predpoklad pre moţnú zmenu pôvodného právoplatného

rozhodnutia.

Ako uţ bolo uvedené, krajský súd, ako súd prvého stupňa, bol pri svojom rozhodovaní

viazaný v otázke prípustnosti obnovy uznávacieho konania a tieţ v tom, či vo veci vyšli

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, predchádzajúcim rozhodnutím

najvyššieho súdu. Pri svojom rozhodovaní však nevenoval dostatočnú pozornosť ďalšej

podmienke obnovy konania, a to či vzhľadom na skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme bol

trest, ktorý aj na základe uznania R. P. vykonával v zrejmom rozpore

s jeho účelom, a to so zreteľom na výmeru ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák. (resp. § 36

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).

Krajský súd v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia postupoval podľa príslušných

ustanovení a podľa vyslovil, ţe vo výkone trestu

bude R. P. pokračovať bez jeho premeny. Súd pri rozhodovaní o uznaní cudzieho

rozhodnutia má moţnosť trest v ňom uloţený nahradiť trestom, ktorý by mohol uloţiť,

ak by v konaní o spáchanom trestom čine rozhodoval, pričom by nesmel uloţiť trest,

ktorý je prísnejší ako bol trest uloţený v cudzom rozhodnutí, ani premeniť trest na iný druh

trestu ( ). V súlade s Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb

7

(dojednaný v Štrasburgu 21. marca 1983) v prípade, ţe sa bude pokračovať vo výkone trestu,

vykonávajúci štát je viazaný druhom a dĺţkou trvania trestu tak, ako ho uloţil odsudzujúci

štát. Pokiaľ je však druh a dĺţka trvania tohto trestu nezlučiteľná s právnym poriadkom

vykonávajúceho štátu alebo pokiaľ to jeho právny poriadok vyţaduje, tento štát môţe súdnym

alebo správnym rozhodnutím prispôsobiť sankciu trestu alebo opatreniu ustanovenému

jeho právnym poriadkom za obdobné trestné činy. Pokiaľ ide o druh, bude trest

alebo opatrenie zodpovedať čo najviac trestu alebo opatreniu uloţenému rozhodnutím,

ktoré sa má vykonať. Trest alebo opatrenie nezhorší čo do svojho druhu alebo dĺţky sankciu

uloţenú v odsudzujúcom štáte a neprekročí hornú hranicu ustanovenú v právnom poriadku

vykonávajúceho štátu.

Uznanie cudzieho rozhodnutia podľa a nasl. nie je samoúčelné,

ale jeho zmyslom je umoţniť, aby trest uloţený cudzím rozhodnutím mohol byť na území

Slovenskej republiky vykonaný. Za premenu trestu v zmysle nemoţno

povaţovať nahradenie trestu, ktorý bol uloţený v cudzom rozhodnutí, výrokom o neuloţení

ďalšieho trestu v zmysle § 43 Tr. zák. (resp. § 36 Tr. zák. účinného do 1. januára 2016).

Takáto premena by totiţ znamenala, ţe niet trestu, ktorý by mohol odsúdený na Slovensku

vykonať, čím by bola popretá samotná podstata odovzdania odsúdeného na základe vyššie

uvedeného Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb, keďţe takáto osoba sa odovzdáva

na územie druhej zmluvnej strany na výkon trestu za podmienky, ţe v čase prijatia ţiadosti

o odovzdanie má vykonať ešte najmenej šesť mesiacov trestu odňatia slobody [čl. 2 ods. 2,

čl. 3 ods. 1 písm. c) Dohovoru].

Nedošlo by teda k odovzdaniu odsúdeného na územie Slovenskej republiky, preto trest

uloţený cudzím rozhodnutím by vykonával v Českej republike a po jeho vykonaní

by pokračoval vo výkone trestov uloţených slovenskými súdmi, ak by bol na ich výkon

vyţiadaný, čo v konkrétnom prípade, vzhľadom na to, ţe v súvislosti s pôvodným uznávacím

konaním bolo zistené miesto jeho pobytu, moţno dôvodne predpokladať.

Moţno preto ustáliť záver, ţe aj keby súd v pôvodnom uznávacom konaní neuloţil

ďalší trest [nakoľko by mal správne rozhodnúť o neuznaní cudzieho rozhodnutia podľa § 516

ods. 1 písm. i) z dôvodu, ţe takéto uznanie by odporovalo záujmom chráneným

ustanovením ], R. P. by postupne vykonal všetky tresty.

Oproti súčasnému stavu by bola jeho situácia rozdielna len v tom, ţe jeden z týchto trestov

by vykonal v cudzine a dva na území Slovenskej republiky. Takýto stav by bol v konečnom

8

dôsledku v jeho neprospech, keďţe sám poţiadal, aby mohol zvyšok trestu uloţený

mu v Českej republike vykonať na Slovensku, teda vo svojom „domovskom štáte“,

kde má rodinné a sociálne väzby uľahčujúce proces jeho resocializácie.

Je zrejmé, ţe R. P. sa domnieva, ţe povolením obnovy konania a následným

neuznaním cudzieho rozhodnutia by dosiahol skoršie prepustenie z výkonu trestu. Táto jeho

predstava je však mylná. Prevzatím R. P. slovenskými orgánmi došlo len k prerušeniu výkonu

trestu v odsudzujúcom štáte (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).

To znamená, ţe ak by bol po prípadnom povolení obnovy konania v dôsledku neuznania

cudzieho rozsudku odovzdaný späť do Českej republiky, pokračoval by na jej území

vo výkone trestu, ktorý mu tam bol pôvodne uloţený s tým, ţe trest vykonaný na území

Slovenskej republiky by sa mu započítal do výkonu trestov uloţených slovenskými súdmi,

keďţe postupne uloţené a celkom nevykonané tresty sa z hľadiska ich výkonu povaţujú

za trest jediný ( o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V tomto kontexte najvyšší súd dospel k záveru, ţe aj po pripojení v predchádzajúcom

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. konštatovaných

spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, nie sú splnené všetky podmienky pre povolenie

obnovy konania. Preto najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach

a postupom podľa sám vo veci rozhodol tak, ţe návrh R. P. na

povolenie obnovy konania zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. marca 2017

JUDr. Peter P a l u d a, v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Dana Wänkeová

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová