Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/502/2015

Identifikačné číslo spisu: 1213205461 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1213205461.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému Ochranné združenie interpretov Slovenska, so sídlom Tomášikova 5/A, Bratislava, IČO: 30 778 743, zastúpeného Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, o určenie obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. apríla 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. apríla 2015, sp. zn. a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. apríla 2015, sp. zn. , potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len súd „prvej inštancie“) zo 7. mája 2014 č. k. -66, ktorým zamietol žalobu žalobkyne o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „“) medzi žalobkyňou a žalovaným, a to vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a zároveň uloženia povinnosti žalovanému t út o licenčnú zmluvu uzavrieť. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa v celom rozsahu ( , ďalej len „“) stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní podľa , súdu neprináleží autoritatívne svojím rozhodnutím určovať obsah hromadnej licenčnej zmluvy do tej miery, že by bol povinný, aj bez navrhovaného znenia zmluvy v žalobnom petite (tak ako v danom prípade), sám túto zmluvu naformulovať a vymedziť jej konkrétny obsah. Na takéto určenie obsahu zmluvy žalobkyni nevznikol nárok podľa , . Žalobkyni vznikol nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej znenie zároveň musí navrhnúť v žalobnom petite návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil ( ). Odvolací súd považoval za potrebné proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustiť dovolanie na zodpovedanie zásadnej právnej otázky pre správne právne posúdenie danej veci, ktorá judikatúrou

vyšších súdov nebola dosiaľ riešená a ktorej vyriešenie môže mať všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy; a to, či v časti žalobného petitu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom v zmysle , je súčasne povinná v rámci svojho dispozičného oprávnenia vymedziť v žalobnom petite konkrétny obsah hromadnej licenčnej zmluvy, a konajúci súd je povinný jej obsah preskúmať z formálno-vecného hľadiska, s tým, že nie je viazaný žalobným petitom návrhu a tento môže prekročiť ( ) a modifikovať tak navrhované znenie obsahu zmluvy, pokiaľ nezodpovedá zákonným požiadavkám alebo či povinnosť naformulovať obsah zmluvy z hľadiska jej podstatných náležitostí má výlučne konajúci súd vo výroku svojho rozsudku, nakoľko z dikcie ustanovenia (resp. ods. 2) žalobkyni takýto uplatňovaný hmotnoprávny nárok, t. j. nárok na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom, vyplýva. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a vety prvej , keď úspešnému žalovanému na základe jeho návrhu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 €.

2. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním z dôvodu, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým, že súd žalobu ako formálne nevyhovujúcu zamietol a rozhodnutie súdov oboch inštancií je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V bližších podrobnostiach uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je nezákonný, zmätočný a nepreskúmateľný, keďže s a nevysporiadal so vš etkými podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Za ďalšie, ak súdy pokladali žalobu za nedostatočnú z pohľadu formy, bolo ich povinnosťou žalobkyňu poučiť, že petit žaloby nevyhovuje procesným predpisom. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že bez posúdenia dvoch otázok (viď pripustenie dovolania) nie je možné danú vec správne právne posúdiť, sám však rozhodol bez toho, aby sa riadne s predmetnými otázkami vysporiadal. Za právneho stavu, keď je súdu zrejmá hmotnoprávna úprava hromadnej licenčnej zmluvy, rovnako ak má možnosť zistiť jej podmienky z vykonaného dokazovania, je naozaj nenáležité a nespravodlivé požadovať od žalobkyne čisto formálne zadefinovanie návrhu hromadnej licenčnej zmluvy ako súčasti petitu. Uvedené jednoznačne potvrdzuje aj skutočnosť, že z právneho, ale najmä z praktického hľadiska ide v oboch prípadoch o totožnú činnosť súdu, keďže tento v oboch prípadoch stále zisťuje a posudzuje, či podmienky navrhnuté žalobkyňou alebo podmienky určené súdom spĺňajú zákonné náležitosti a síce, či tieto podmienky možno označiť za rovnaké a primerané. Z uvedených dôvodov dovolateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že dovolanie podala včas dovolateľka zastúpená v súlade s , v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle , a

6. Podľa bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal ( ). Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle , je zrejmé, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci

podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

7. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

8. S prihliadnutím na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom ( ).

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva . O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

10. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

11. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Na vady konania, ktoré sú uvedené v , je dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď ).

13. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobkyne z 30. júla 2014 (č. l. 70 spisu) sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 3. septembra 2014 (č. l. 85 spisu), žalobkyňa ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalovaného nedoručil. Opomenutím doručenia vyjadrenia žalovaného došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu m u možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

14. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

15. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo účastníkov konania na doručenie procesných podaní ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie odvolania alebo vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčastí práva na spravodlivý proces (mutatis mutandis , , ).

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti tomuto (zrušenému) rozsudku krajského súdu (453 ods. 3 ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.