Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/11/2016

Identifikačné číslo spisu: 3013201010 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3013201010.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GIBALEX, spol. s.r.o., so sídlom Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o. so sídlom Sasinkova 10, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498099/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, konajúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 2. februára 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spisová značka zo dňa 2. februára 2016 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -74 zo dňa 12. novembra 2014, ktorým krajský súd podľa ods. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498099/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, ktorým rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3384186/2013/Vask z 12.7.2013, ktorým prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 61 706,77,-€. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, uznesenie (zrejme rozsudok) odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 2.2.2016 v spojení s uznesením (zrejme rozsudkom) Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -74 zo dňa 12. 11. 2014, zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

3. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 2.2.2016

bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu podľa piatej časti - upravujúcej správne súdnictvo.

4. Podľa ,, (ďalej len „“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

5. Podľa , , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

6. Podľa konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v , o ktorých rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát.

7. V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou ako nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa ustanovení a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

8. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

11. Podľa (ďalej len „“), o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

12. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy . Súčasne zo žiadneho ustanovenia ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

14. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné

podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, , ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok neupravuje. V je síce daný vzťah subsidiarity medzi a , avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť , zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti . Aj na základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

15. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.

16. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle b/ v spojení s konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

17. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. februára 2010, číslo k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.

18. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

19. Ústavný súd nálezom sp. zn. zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti . Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte záhlavia ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

20. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťažovateľovi vo veci sp. zn. , že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych veciach.

21. Ústavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo , ale uviedol, že otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. a v uznesení sp. zn. .

22. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (, ).

23. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný

od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ ().

24. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie neprichádza do úvahy.

25. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

26. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.