Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17XCoE/11/2016

Identifikačné číslo spisu: 4106216245 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4106216245.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, J., o vymoženie sumy 621,39,-Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -65 z 27.06.2013, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -65 z 27.06.2013, vo výroku o zamietnutí návrhov oprávneného na prerušenie konania, z a s t a v u j e .

Povinná m á voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie") uznesením č. k. -31 z 21.06.2012 (I.) nepripustil zmenu súdneho exekútora, (II.) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, (III.) exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánekom pod č. EX 507/2006 zastavil a (IV.) oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánekovi, so sídlom exekútorského úradu v Senci, trovy exekúcie vo výške 246,32,-Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „"), , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „"), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, , , , . O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa , , , , , Exekučného poriadku a ustanovenia , , , , a , , §

22, č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „").

3. Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o úvere, a keďže povinná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, sa obrátil na Stály rozhodcovský súd. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. účinného od 01.01.2008 ako aj na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že úrok vo výške 0,25% denne zo sumy dlhu odo dňa splatnosti celého dlhu predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinnej. Takéto dojednanie považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím sa aj následne zabezpečovacia zmenka vychádzajúca zo zmluvy o úvere stáva v zmysle neplatnou. Na podklade vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku je neplatná, nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť.

4. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd") uznesením č. k. -65 z 27.06.2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalším výrokom zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania.

5. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. V prvom rade poukázal na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie neposudzoval, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie iba konštatoval rozpor úrokov z omeškania so zákonom a dobrými mravmi na podklade čoho vyhlásil celú zmluvu o úvere a zabezpečovaciu zmenku za neplatnú. Súd prvej inštancie tak nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom vec zároveň nesprávne právne posúdil, keď nepreskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. K návrhom na prerušenie konania odvolací súd uviedol, že možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný vo svojom ustanovení , ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), ani podľa Vo vzťahu k návrhu na prejudiciálne konanie odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-168/05, C- 240/98 až C-244/98, C-76/10, C-243/08, C-237/02, C-40/08), Ústavného súdu SR (, ) a Najvyššieho súdu SR (, , ) jednak vo vzťahu k neprijateľným podmienkam a jednak aj vo vzťahu k možnosti aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to s poukazom na ust. a a Exekučného poriadku. Na podklade uvedeného dospel odvolací súd k záveru o neexistencii potreby predkladať citované otázky Súdnemu dvor EÚ, nakoľko uvedené predbežné (prejudiciálne) otázky si na základe konštantnej judikatúry vie súd vyriešiť sám. Predbežné otázky citované odvolateľom preto nemajú právnu relevanciu pre danú vec, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok.

6. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, a to výroku zamietajúcemu návrh na prerušenie konania podľa ust. a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj „"), ktorý v ustanovení zrušil v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( veta prvá ). Konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo ( ). S účinnosťou od 01.07.2016 bol tiež novelizovaný ( o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keď za ust. boli vložené nové ustanovenia a , ktoré upravujú použitie ustanovení v exekučnom konaní. Podľa ust. Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa ust. Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Podľa odseku 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré spôsobujú, že súd musí konanie zastaviť, je nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejedanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdov. Keďže oprávnený svoje odvolanie podal ešte dňa 05.09.2013 a podľa prechodného ustanovenia platí, že konanie začaté do 30.06.2016 na funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo, Najvyšší súd Slovenskej republiky svoju funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní oprávnenej skúmal v zmysle príslušných ustanovení , teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho konania. Dospel pritom k záveru, že nie je funkčne príslušný na prejednanie podaného odvolania oprávneného a zároveň neexistuje zákonný dôvod na postúpenie veci inému (funkčne príslušnému) súdu.

11. Uvedený záver vyplýva z ustanovenia prvej vety , v zmysle ktorej platilo, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Na konanie v prvom stupni boli v zmysle ust. zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa: a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ). Krajské súdy boli tiež funkčne príslušné na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov ( ), zatiaľ čo Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa ( ).

12. V zmysle procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016 je Najvyšší súd Slovenskej republiky funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa. Prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď ).

13. Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania, vydané po začatí odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho a takéto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním ( a contrario). Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

14. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a povinnej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti oprávnenému ( v spojení s ). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.