Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Er-549-2006.pdf
PDF · 121.65 KB
Case nature
Subarea
27Er/549/2006
Uznesenie
Okresný súd Nitra v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom: E.. J. Y., U. úrad so sídlom R. XXX, XXX XX R., v prospech oprávneného: J., R., A.: XX XXX XXX, so sídlom J. XX, XXX XX L., v zast. O. J., R.., so sídlom D. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, a v neprospech povinného: C. Z., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX J., o zastavení exekučného konania, takto
rozhodol:
I. Súd zmenu súdneho exekútora n e p r i p ú š ť a .
II. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
III. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
IV. Súd ukladá oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,50 eura, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.07.2006 oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal vyššie uvedeného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 08.08.2006. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 1079/05 zo dňa 06.04.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej len „súd“) dňa 14.08.2006 pod číslom 5403 021349 *.
2. V priebehu exekučného konania bolo dňa 30.11.2016 súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 02.09.2010, ktorým žiadal, aby súd zmenil poverenie na vykonanie exekúcie a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JN., J.., so sídlom U. úradu v L., B. XX, XXX XX L.. Súdny exekútor nesúhlasil so zmenou súdneho exekútora, čo odôvodnil tým, že povinný je dlhodobo nemajetný a nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani v budúcnosti a v podaní zo dňa 30.11.2010, doručenému súdu dňa 06.12.2010, vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 220,42 EUR a zároveň predložil súdu exekútorský spis č. EX 507/2006. 3. Oprávnený na výzvu súdu listom zo dňa 11.05.2011 oznámil, že sa nestotožňuje s tvrdeniami súdneho exekútora, žiada súd o zamietnutie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a trvá na návrhu na zmene súdneho exekútora. Okresný súd vyzval listom oprávneného cestou doposiaľ známeho právneho zástupcu JUDr. Martina Máčaja, aby doplnil spisový materiál predložením Zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok, dohody o vyplnení zmenky na účely preskúmania účelu uzatvorenia zmluvy zo strany povinného a splnenie podmienok v zmysle § 54 ods. 1 a § 4 OSP, §1 ods. 2 a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že v exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 621,39 EUR (18.720 Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 615,42
EUR (18.540 Sk) od 15.01.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 165,50 EUR (4.986 Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah vznikol medzi účastníkmi na základe Zmluvy o úvere č. 3600087 zo dňa 07.09.2005. nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie a vzhľadom na túto skutočnosť by pripustenie zmeny súdneho exekútora bolo neúčelné a z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nepripustil zmenu súdneho exekútora.
5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, a preto je nevyhnutné sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd následne odvodzoval svoju právomoc a to aj v čase po udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uvádza, že v prípade ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. 8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
10. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
11. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa účastníci konania v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli (bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), že: „ Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
12. V predmetnom exekučnom konaní, súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 07.09.2005 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 398,33 eura (12.000,00 Sk). Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 353,85 eura (10.660,00 Sk) v 12-tich mesačných splátkach po 68,38 eura (2.060,00 Sk) počnúc dňom 10.10.2005.
13. Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi tzv. veriteľom - oprávneným a dlžníkom - spotrebiteľom. Povinného súd považuje jednoznačne za spotrebiteľa a to v súlade s § 52 OZ a § 3 ZSU, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme. Povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba (spotrebiteľ), preto sa na právny vzťah medzi účastníkmi použijú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť. Ak by uvedený rozhodcovský rozsudok riešil vzťahy medzi podnikateľmi, exekučný súd by takto postupovať nemohol. Uvedenú skutočnosť už niekoľko krát konštatoval aj Najvyšší súdu SR vo svojich rozhodnutiach, napr. uznesenie sp. zn. 6 Cdo 7/2013 zo dňa 22.1.2014: „ Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ..., vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.“
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.
26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
28. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom či s dobrými mravmi.
29. Exekučný súd na základe citovaných ustanovení skúmal podmienky zákonnosti exekučného konania, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK teda oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v súčasnom § 57 Ex. poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
30. Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z sp. zn. 4 Cdo 11/2011, 3Cdo 146/2011 a 6 Cdo/143/2011, v ktorých bol konštatované právo a zároveň povinnosť Exekučného súdu skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5.12.2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012: „Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.“
31. Jednou zo zásad, ktoré platia pre spotrebiteľské zmluvy je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa.
32. Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny a pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
33. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
34. V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) sa len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Je v právomoci súdu označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdil aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného výpočtu v § 53 ods. 4 OZ pod písm. r) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku.
35. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná. V súlade s vyššie uvedeným súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uznesenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.
36. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
37. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
38. Podľa § 2 písm. a) bod 1. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
39. Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
40. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 41. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
42. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
43. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
44. Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008, patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
45. Podľa § 14 ods.1 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
46. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
47. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
48. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
49. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: 1./ odmena súdneho exekútora podľa § 14 a § 15 vyhlášky:
1.1 časová špecifikácia úkonov: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie……………………………………………1 hod. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie…………………………………………………0 hod. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie……………………………………………1 hod. d) doručenie exekučného príkazu…………………………………………………………0 hod. e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie…………………………………………0 hod. f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní…………………………..0 hod. g) každé zisťovanie bydliska povinného………………………………………………….0 hod. h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného…………………………………………...8 hod. i) každé zisťovanie účtu povinného………………………………………………………1 hod. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného…………………………………………...2 hod. SPOLU: 13 hod. x 6,64 EUR = 86,32 EUR. 1.2 paušálna odmena podľa § 15 ods. 1:
- písm. a), c), g), i) - 8x, j) - 2x, spolu 13x 3,32 EUR = 43,16 EUR. 2./ náhrada hotových výdavkov 2.1 podľa § 22 vyhlášky:
- cestovné - Senica - Partizánske a späť, t.j. 230km x 0,23 EUR rok 2006………...53,44 EUR
- poštovné……………………………………………………………………………15,10 EUR
- poplatky a kolky…………………………………………………………………...15,80 EUR 2.2 podľa § 23 vyhlášky:
- náhrada za stratu času 5 hod. x 1,32 EUR…………………………………………6,60 EUR CELKOM: 220,42 EUR.
50. Súd preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov exekúcie, ako aj exekútorský spis a dospel k záveru, že súdny exekútor si trovy exekúcie vyčíslil v nesprávnej výške.
51. Súd má za to, že súdny exekútor nesprávne aplikoval § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, nakoľko súdna prax (rozsudok NS SR 1 M Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007) sa priklonila k sčítavaniu času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov a k osvojeniu záveru, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Súd skúmal podľa zložitosti a časovej náročnosti jednotlivých úkonov podľa iných exekučných spisov a zo špecifikácií trov exekúcii v nich priložených, aký čas je potrebný na vykonanie toho - ktorého úkonu. Úkony súdnym exekútorom špecifikované v počte 30 - 60 min. sú podľa názoru súdu a aj podľa špecifikácií trov exekúcií v iných exekučných spisoch tunajšieho súdu reálne uskutočňované v rozmedzí 10 - 30 min. za jeden úkon, a z tohto dôvodu súd určil súdnemu exekútorovi podľa zložitosti jednotlivých úkonov čas 30 min. za uskutočnenie každého z úkonov/činností
- získanie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie; a súd určil čas 10 min. na uskutočnenie každého z ostatných špecifikovaných úkonov - zisťovanie účtu povinného, ďalšie zisťovanie majetku, ako aj zisťovanie bydliska povinného. Súdny exekútor tak skutočne a účelne vynaložil na exekúciu spolu
- 210 min, t.j. 4 začaté hod., ktorý tvorí súčet skutočne potrebného času na vykonanie jednotlivých úkonov. Tento čas sa javí podľa predloženého spisového materiálu súdneho exekútora za primeraný a účelne vynaložený exekútorom na vedenie predmetnej exekúcie. Časová odmena súdneho exekútora tak pozostáva z 210 min. - 4 účelne vynaložených hodín, t.j. 4x 6,64 eur = 26,56 eur.
52. Podľa názoru súdu si rovnako súdny exekútor nesprávne uplatnil trovy exekučného konania v časti odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko uvedené úkony si súdny exekútor zaúčtoval už podľa časovej špecifikácie v zmysle § 14 a 15 vyhlášky. Preto je účtovanie si odmeny súdneho exekútora za tie isté úkony aj podľa časovej, aj podľa úkonovej špecifikácie duplicitné a z uvedeného dôvodu súd súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 nepriznal.
53. Súd konštatuje, že hotové výdavky podľa § 22 a § 23 vyhlášky boli riadne preukázané doručenkami a dokladmi vloženými do spisu a vo zvyšnej časti sa súd stotožnil s vyúčtovaním trov exekučného konania súdnym exekútorom a priznal mu ich tak, ako si ich súdny exekútor vyčíslil.
54. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1./ odmena súdneho exekútora podľa § 14 a § 15 vyhlášky:
1.1 časová špecifikácia úkonov: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie…………………………………………..30 min. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie…………………………………………………0 hod. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie…………………………………………..30 min. d) doručenie exekučného príkazu…………………………………………………………0 hod. e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie…………………………………………0 hod. f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní…………………………..0 hod. g) každé zisťovanie bydliska povinného………………………………………………….0 hod. h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného13 x 10 min…………………………....130 min. i) každé zisťovanie účtu povinného……………………………………………………..10 min. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného………………………………………….10 min. SPOLU: 4 hod. x 6,64 EUR = 26,56 EUR. 2./ náhrada hotových výdavkov 2.1 podľa § 22 vyhlášky:
- cestovné - Senica - Partizánske a späť, t.j. 230km x 0,23 EUR rok 2006………...53,44 EUR
- poštovné……………………………………………………………………………15,10 EUR
- poplatky a kolky…………………………………………………………………...15,80 EUR 2.2 podľa § 23 vyhlášky:
- náhrada za stratu času 5 hod. x 1,32 EUR…………………………………………6,60 EUR CELKOM: 117,50 EUR.
55. Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie, ako aj exekútorského spisu, súd dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 117,50 eura. K náhrade trov exekúcie zaviazal súd oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
56. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I., II. a III. možno podať odvolanie podľa § 357 písm. a) CSP na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti rozhodnutiu vo výroku IV. odvolanie nie je prípustné.