Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, zastúpeného zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX O. - mestská časť K. Q., v konaní o zaplatenie sumy 505,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -107 zo dňa 4. marca 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -107 zo dňa 4. marca 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len ,,okresný súd“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 505,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 505,55 Eur od 19.10.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. S poukazom na právnu úpravu (ďalej len „“), , Čl. 8 (ďalej aj len „CSP“), Čl. 11 ods. 4 , Čl. 15 ods. 1, 2 , , , veta prvá , , , , , , , , 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , , , okresný súd žalobe vyhovel.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu. S poukazom na judikát R 25/1990 pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením veci do predchádzajúceho stavu.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol k poistnej udalosti, ktorej poškodený je TRYSS, s.r.o., že mal nepochybne preukázané vystavenie faktúry č. 18105 na sumu 2.002,99 Eur za opravu vozidla Mitsubishi Pajero, a to podľa priloženej kalkulácie č. 9565950813, pričom medzi stranami bolo nesporné dojednanie spoluúčasti. Žalovaný oznámil listom zo dňa 04.10.2018 ukončenie šetrenia dňa 03.10.2018 a poskytnutie plnenia vo výške 997,64 Eur s poukazom na kalkuláciu Slovexperty, s.r.o. a rozdiel medzi danou kalkuláciou a faktúrou. K danému oznámeniu a výpočtu však nebola predložená žiadna kalkulácia, a to ani v rámci súdneho konania. Žalovaný v rámci produkovanej obrany tvrdil, že vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise, a preto žalovaný v takom prípade preveruje výsledky nákupu, kvality a hodnoty náhradných dielov použitých pri oprave na základe predložených dokladov a rovnako preveruje aj dodržiavanie technológie opravy vozidla opravcom, na základe čoho je poskytnuté poistné plnenie. Uviedol, že pre všetky neautorizované, nezmluvné opravovne, ktoré vykonávajú opravu vozidla, na ktoré nemajú autorizáciu, sa používa „vraj“ sadzba za jednu normohodinu vo výške 20 Eur/ Nh s DPH, pričom táto hodnota predstavuje maximálnu hodnotu normohodiny pre daný typ opravovne. Žalobca si „vraj“ uplatnil sadzbu za normohodinu nad rámec žalovaným priznanej výšky. Poukázal žalovaný na navýšenie ceny normohodín a navýšenie faktúry v prípade použitých náhradných dielov a lakovania, ktoré si účtoval žalobca, ktorý je neautorizovaný servis. Pokiaľ žalovaný poukázal na uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného a žalovaný túto poistnú udalosť zaevidoval a šetril, nemá to vplyv na to, že poškodený si uplatnil náhradu v zmysle havarijného poistenia. Okresný súd v súvislosti s podaným odporom poukázal na to, že žalovaný si v uvádzaní sadzby za 1 normohodinu práce odporuje, nakoľko v odpore uvádza, že na základe kalkulácie s poznaním Nh opravárenských prác priznáva sadzbu za 1 normohodinu práce vo výške 20 Eur s DPH pre všetky neautorizované servisy, ale z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že priznal sadzbu vo výške 25 Eur/ Nh s DPH. Teda žalovaný tvrdí vedomosť o stanovení sadzby v neautorizovaných servisoch, ale z jeho podaní je zrejmé, že jeho vedomosť je zmätočná a zároveň ničím nepodložená.

5. Okresný súd poukázal na to, že v zmysle článku VIII. bod 2 písm. b) Zmluvných dojednaní, pri vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu vozidla nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR (č.l. 36 spisu). Z uvedeného vyplýva, že nie je stanovená konkrétna normohodina, ale je potrebné ju posúdiť v konkrétnom regióne. Pokiaľ žalovaný tvrdí inú normohodinu, a teda aj inú priznal, z ničoho nevyplývalo, z čoho vychádzal. Jeho tvrdenie o poznaní Nh je zmätočné, keďže uvádza dva rôzne údaje. Nepostačuje iba uvedenie o „nejakom jeho poznaní“, či odkaz na kalkuláciu Slovexperty, s.r.o., ktorú nepredložil.

6. K rozlíšeniu okresný súd žalovaného autoservisov na autorizované a neautorizované, poukázal na to, že takéto rozlišovanie nemá oporu v zákone a nie je možné akceptovať taký postup, v zmysle ktorého by bol poistený nútený poisťovňou, t.j. žalovaným, opraviť si svoje motorové vozidlo v niektorom z autorizovaných servisov. Žalovaný nepredložil žiadnu kalkuláciu, na základe ktorej vypočítal výšku poistného plnenia, takže žalovaný nepredložil žiadny posudok, ani inú relevantnú listinu, z ktorej vyplýva správnosť jeho výpočtu a relevantné spochybnenie faktúry vystavenej autoservisom poškodenému.

7. Uviedol okresný súd, že žalovaný krátil poistné plnenie podľa vyjadrenia likvidátora v oznámení o poistnom plnení, z dôvodu, že poistná udalosť bola zlikvidovaná na základe vykonanej ohliadky po oprave a vypracovanej kalkulácie nákladov na opravu technikom spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorú vypracoval na základe zistení z ohliadky po oprave. Kalkulácia vypracovaná s poznaním Nh opravárenských prác vo výške 25,- Eur s DPH. Poistné plnenie je 997,64 Eur. Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra je na sumu 1.669,16 Eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou náhradné diely bez DPH je -364,18 Eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: lakovacie práce bez DPH je -85,90 Eur a rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: lakovací materiál bez DPH je -55,47 Eur, teda spolu priznaná suma 1.163,61 Eur, spoluúčasť -155,97 Eur, a povinné poistenie 997,64 Eur. Žalobca ako autoservis účtoval sumu vo výške 25,- Eur bez DPH za mechanické práce a sumu 28,- Eur bez DPH za lakovacie práce. Zároveň

predložil cenníky servisov, z ktorých možno ustáliť, že účtoval cenu obvyklú v danom regióne, pričom táto cena sa nachádza v rozpätí medzi najvyššou sumou a najnižšou sumou, teda nejde o priemer. Pokiaľ žalovaný namietal, že ide o cenníky pre iné značky vozidiel, žalovaný nepreukázal opak tvrdenia žalobcu, dokonca nepredložil žiadny cenník.

8. V odôvodnení okresný súd zdôraznil, že ak sa vyskytne opravovňa, servis, ktorý vykoná opravu za nižšiu sumu, resp. si účtuje nižšiu sumu za normohodinu než žalobca, neznamená to, že by žalovaný mal priznať najnižšiu možnú sumu. Má ísť o obvyklú sumu. Pokiaľ je cena práce, resp. suma za vykonanú prácu obvyklá, a teda je v rozpätí ostatných cien iných servisov, nie je dôvod, aby ju žalovaný krátil. Okresný súd ustálil, že žalobca riadne svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi, predložil cenníky autorizovaných servisov pre iné značky vozidiel, avšak z daných listín je zrejmé, že cena predmetného autoservisu je obvyklá. Na rozdiel od toho žalovaný nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho tvrdenia o neprimeranosti ceny. Žalovaný sa odvolával vo svojom oznámení na kalkuláciu, ktorú však nepredložil. Žalovaný v podanom odpore nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné tvrdenie.

9. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. neakceptuje predloženú faktúru, tak musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného podľa okresného súdu bola iba v teoretickej nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný vo svojom písomnom podaní uviedol, že v prípade potreby je pripravený navrhnúť svedka, príslušného likvidátora danej poistnej udalosti a žiadal, aby žalobca predložil svoje cenníky lakovacích a mechanických prác. V tomto smere okresný súd uviedol, že zrejme žalovaný opomenul, že civilný proces sa riadi zásadou kontradiktórnosti, nepostačuje uvedenie, že je v prípade potreby pripravený navrhnúť svedka. Uvedené nie je možné považovať za návrh podľa . Pokiaľ žalovaný uvádzal pripravenosť navrhnúť svedka likvidátora, taký návrh neučinil. Čo sa týka požadovaného cenníka, okresný súd poukázal na to, že predmet sporu je vzťah žalovaného a poškodeného z dôvodu nepriznania všetkých nákladov fakturovaných autoservisom. Zdôraznil okresný súd, že je irelevantné, či ide o autorizovaný, neautorizovaný servis a zároveň bolo preukázané, že ide o obvyklú cenu. Žalovaný nepreukázal opak tvrdenia žalobcu, ani pravdivosť svojich tvrdení. Tvrdenia žalovaného o navýšení normohodín sú účelové a nepreukázané.

10. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonanie dôkazu oboznámením sa s likvidačným spisom, toto už následne nenavrhol, zotrval na žalobe v celom rozsahu. Žalovaný nenavrhol likvidačný spis, ani ho súdu nepredložil. Žalobca pôvodne navrhoval predloženie likvidačného spisu zo strany žalovaného. Žalovaný do začatia pojednávania žiadny nepredložil. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Samotný odkaz na kalkuláciu Slovexperty, s.r.o, je nepostačujúci. Zároveň okresný súd poukázal na to, že z ničoho nevyplýva prípadná kalkulácia Slovexperty, s.r.o., ako hodnoverná, ani správnosť takej kalkulácie. Slovexperta, s.r.o. je právnická osoba, ktorá vykonáva dané služby pre žalovaného. Žalovaný nepreukázal správnosť svojho tvrdenia. Zdôraznil okresný súd, že Slovexperta, s.r.o., nielen vykonáva výpočty pre žalovaného, ale dokonca je jedným zo spoločníkov žalovaného, teda je spolumajiteľom žalovaného, čo vyvoláva pochybnosti o hodnovernosti akejkoľvek kalkulácie vypracovanej daným subjektom. Okresný súd posúdil, že žalovaný neposkytol plnenie v celom rozsahu, bezdôvodne ho ponížil o sumu 505,55 Eur, pričom žalobca v tomto konaní si uplatňuje neposkytnuté plnenie vo výške 505,55 Eur. Žalovaný totiž priznal plnenie iba vo výške 1.163,61 Eur a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 155,97 Eur poskytol plnenie vo výške 997,64 Eur. Dojednanie spoluúčasti 5% nikto nespochybnil. Okresný súd mal za to, že v časti náhrada škody poškodeného boli splnené podmienky v zmysle , posúdil na daný vzťah aplikáciu . Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, dostal sa do omeškania s plnením. Týmto vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa .

11. Proti rozsudku okresného súdu bolo podané žalovaným odvolanie. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že konanie pred okresným súdom má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že trvá na všetkých ním prezentovaných a uvedených skutočnostiach. Okresný súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu, bez toho aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného, nesprávne právne vec posúdil. Postup okresného súdu nekorešponduje kontradiktórnosti procesu, kedy je potrebné konfrontovať tvrdenia sporových strán. Medzi žalobcom a poškodeným v čase poistnej udalosti bol uzatvorený poistný vzťah na základe

poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla zn. MITSUBISHI Pajero Wegon s ev. č. PO731ED vo vlastníctve poškodeného. Dňa 15.6.2018 došlo k poistnej udalosti. V zmysle záverov likvidácie poistnej udalosti a v kontexte zmluvných dojednaní žalovaný poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 997,64 Eur. Odvodenie skutočnej výšky namietal žalovaný v odvolaní, pretože podľa neho odôvodnenie skutočnej výšky škody od faktúry č. 18105 predloženej žalobcom, nemožno považovať za hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane žalobcu, za danej situácie nemôže ísť o právne relevantný dôkaz. Z hmotného práva vyplýva povinnosť žalobcu preukázať rozsah a výšku škody. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá reprezentuje, aké majetkové hodnoty bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Vyčítal okresnému súdu, že mal preukázaný vznik nároku škody. Prezentovanie sumy určenej faktúrou ako preukázanie náhrady vzniknutej škody považoval za neprípustné, pretože potom by akákoľvek škodová udalosť, ktorej následkom je vznik škody sa rovnala automatickému poskytnutiu poistného plnenia bez skúmania vzniknutej škody alebo dokonca skutočnej existencie. Predmetná kalkulácia opravy bola vypracovaná za účelom objektivizácie výšky realizovanej opravy motorového vozidla.

12. Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odňatie súdu prvej inštancie žalovanému konať pred súdom, nedostatočné chybné odôvodnenie. Okresný súd sa podľa odvolateľa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného správne. Bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a tiež citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok okresného súdu a žalobu zamietne. Alternatívne žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

13. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v rozsiahlom podaní. Nesúhlasil s podaným odvolaním. Citoval z odbornej literatúry a judikatúry, ako i z rozhodnutí tak krajských súdov ako i najvyššieho súdu, vyčítal žalovanému, že neuviedol, v čom spočíva konkrétne nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie a v takomto prípade ako keby neuviedol žiaden odvolací dôvod. Tiež mal za to, že žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacieho dôvodu a . Neuviedol, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov a k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie. Poukázal na judikatúru k . Mal za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným uvádzanú argumentáciu a dôkazy v napadnutom rozhodnutí dostatočne, keď jasne uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok nepochybne vyplýva predmet postúpenia pohľadávok. Náležite odôvodnil skutočnosti, týkajúce sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca žalovanému preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla, napriek tomu žalovaný odmietol plniť tieto preukázané nároky bez toho, aby ich mal preukázané. Žalovaný neposkytol žalobcovi riadne plnenie včas. Dostal sa do omeškania a tiež citoval žalobca rozhodnutia krajských súdov v časti II. odvolania, ktoré boli rozhodnutiami v obdobných veciach. Žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené ako vecne správne.

14. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na všetkých vyjadreniach, písomných podaniach uvedených v prvostupňovom konaní aj v podanom odvolaní. Argumentácia žalobcu bola podľa žalovaného neudržateľná, smeruje k záveru, že akákoľvek škodová udalosť, ktorej dôsledkom je vznik škody sa rovná automatickému poskytnutiu poistného plnenia, bez skúmania vzniknutej škody alebo dokonca aj skutočnej existencie. Žalovaný postupoval správne, keď poskytol poistné plnenie na základe vypracovanej kalkulácie. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá.

15. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach. „Zároveň chceme upriamiť pozornosť na rozhodnutia, na ktoré odkazujeme vo svojom Vyjadrení k odvolaniu v čl. II. Totiž predmetom sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. K predmetným rozsudkom uvádzame, že Krajské súdy sa totožne ako v tomto konaní zaoberali výškou normohodín účtovaných servisom, zaoberali sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok,

a tiež otázkou či je potrebné, aby žalobca predkladal doklady o úhrade faktúr za opravu vozidiel na preukázanie výšky škody“ (č.l. 164 spisu).

16. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , , na základe odvolania podaného žalovaným postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

18. Podľa v spojení s , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.3.2021 (č.l. 132 spisu).

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že obsahovo nie všetky odvolacie dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní kopírujú a ani nie sú obsahovo zhodné s jeho námietkami v odpore podanom v upomínacom konaní voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -0 zo dňa 2. septembra 2020. S námietkami, ktoré boli v skutkovej a právnej rovine uvedené žalovaným už v podanom odpore sa okresný súd náležite vysporiadal a vyhodnotil ich.

20. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na dôvody podaného odvolania podľa , v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Pri potvrdení rozhodnutia okresného

súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho tvoria jeden celok (, , ) a tým je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

28. V procesnej rovine žalovaný považoval napadnutý rozsudok za „nepreskúmateľný“ pre neúplnosť dôvodov, podľa odvolateľa, rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu. Hoci odvolateľ uvedený dôvod odvolania nepodradil pod konkrétnu právnu normu, je zrejmé, že ide o , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne o , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. K tomuto odvolaciemu dôvodu (nepreskúmateľnosť) odvolací súd považuje primárne za potrebné uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ). Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

31. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strany sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej vade procesného postupu súdu prvej inštancie, nedošlo. Opätovne sa zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené ,,účastníkom konania“, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť

svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri ). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu a v danom prípade ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Odvolateľ teda v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a že okresný súd v konečnom dôsledku vychádzal zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k jeho obrane, na základe ktorej krátil výplatu poistného plnenia žalobcovi. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého prvoinštančného konania mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany voči žalobe i jej preukázanie. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej žalovanou stranou a žalobe vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

34. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

35. Z hľadiska skutkového odvolací považuje za potrebné k vymedzenému odvolaciemu dôvodu podľa uviesť, že rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolacím súdom nebol nezistený taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

36. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav

neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , 122, 123/2016 z 23. júna 2016). V danom prípade odvolací nezistil, že by napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu, na vo veci dostatočne zistený a uzavretý skutkový stav, ktorým je aj odvolací súd viazaný, správne aplikoval a interpretoval právne normy, citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, tak sa s týmito závermi a dôvodmi prijatia týchto záverov tak, ako dostatočne vysvetlil okresný súd v napadnutom rozsudku, sa odvolací súd stotožnil. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ( ).

37. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nemal daný priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu, vyjadrených v jeho odôvodnení, ktoré neboli osobitne žalovaným v odvolaní napadnuté, preto krajský súd ako súd odvolací mohol posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vyjadril.

38. Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto správne postupoval okresný súd, ak uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 505,55 Eur spolu s príslušenstvom a obranu žalovaného posudzoval v zmysle poskytnutých tvrdení strán sporu, listinných dôkazov, ktoré v súhrne a v komplexe nepochybným spôsobom preukázali dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. 39. Pokiaľ žalovaný okrem iného namietal i spôsob, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, tak k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný, s poukazom aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. , podľa ktorého ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten

- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (R 42/1993)“. Zo strany krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uvádza krajský súd, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z . Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne aplikoval , vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé. 40. Považuje odvolací súd na tomto mieste sa vyjadriť i k argumentácii žalovaného „Odvodenie skutočnej výšky škody od faktúry č. 18105 predloženej Žalobcom, nemožno považovať za hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane Žalobcu, za danej situácie nemôže ísť o právne relevantný dôkaz. Z hmotného práva vyplýva povinnosť Žalobcovi preukázať rozsah a výšku škody, pričom tak ako je už vyššie uvedené podľa nášho názoru na preukázanie týchto skutočností zo strany Žalobcu nepostačuje iba predloženie faktúry. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá reprezentuje aké majetkové hodnoty bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Úbytok na majetku je imanentnou súčasťou inštitútu náhrady škody. Bez vzniku škody nemožno uvažovať o jej náhrade. Nepovažujeme za správne posúdenie veci prvostupňovým súdom, kedy ten mal za preukázaný vznik nároku. Žalobcu na doplatenie poistného plnenia a konanie, resp. postup Žalovaného v rámci likvidácie poistnej udalosti vyhodnotil ako nesprávny. Prezentovanie sumy určenej faktúrou ako preukázanie náhrady vzniknutej škody v predmetnom prípade považujeme za neprípustné, ak tieto závery Žalobcu privedieme ad absurdum - tak akákoľvek škodová udalosť, ktorej následkom je vznik škody, sa rovná automatickému poskytnutiu poistného plnenia,

bez skúmania vzniknutej škody alebo dokonca aj jej skutočnej existencie“ (č.l. 133 spisu), ktorá argumentácia nekorešponduje s argumentáciou žalovaného v relevantnom štádiu pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odpor žalovaného (č.l. 35 a nasl. spisu) a na vyjadrenie žalovaného zo dňa 4.11.2020 (čl. 64 spisu). Uvedené skutočnosti boli posúdené cez úpravu v až d) odvolacím súdom, keďže žalovaný uviedol tieto skutočnosti vo vzťahu k citovanej odvolacej argumentácii odvolacím súdom ako novoty, bez naplnenia zákonných dôvodov na to, aby ich mohol uplatniť až v rámci odvolacieho konania, teda po rozhodnutí súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na produkovanie svojej obrany voči uplatnenému nároku žalobcu. V konečnom dôsledku žalovaný ani v odvolaní netvrdil žiaden z dôvodov podľa . Krajský súd nemal vytvorený priestor, aby v rámci žalovaným vyvolaného odvolacieho konania preskúmaval, tieto žalovaným novo tvrdené prostriedky procesnej obrany.

41. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatnených nárokoch žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie práva na spravodlivý proces z hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho strane sporu uskutočňovanie jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej strany (v danom prípade vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie žaloby), ale postupuje v súlade s . Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia ( - 4 ), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splnené bolo.

42. V rámci vyvolaného odvolacieho konania žalovaný vyčítal okresnému súdu, že konfrontoval predložené dôkazy žalobcu s argumentami žalovaného a tieto nesprávne posúdil. Poukázal zároveň na priebeh konania na poistnú udalosť uzatvorený poistný vzťah. V zmysle záverov likvidácie poistnej udalosti v kontexte zmluvných dojednaní žalovaný poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 997,64 Eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého rozhodne nie je možné prijať záver, že by postupoval tak, aby porušil zásadu rovnosti v konaní. Ak z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplývajú závery, v zmysle ktorých sa práve okresný súd vyjadroval ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným, bol to žalovaný, ktorý rozporoval cenu prác v autoservise za jednu normohodinu, pričom okresný súd dôsledne vyhodnocoval tvrdenie žalovaného v tejto rovine v odpore, kde na základe kalkulácie s poznaním normohodín opravárenských hodín priznáva sadzbu za jednu normohodinu práce vo výške 20 Eur/Nh s DPH, avšak z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že priznal sadzbu 25,- Eur/Nh s DPH. Okresný súd tiež uviedol, že ak teda žalovaný tvrdil vedomosť o stanovení sadzby v neautorizovaných servisoch, tak zo žiadnych ním konkretizovaných predložených dôkazov nie je možné túto jeho vedomosť konkretizovať. Tiež okresný súd uviedol, že žalovaný tvrdí inú cenu normohodiny, ako tú, ktorú normohodinu priznal a nevyplýva, z čoho vychádzal. Základom argumentácie žalovaného bolo rozlíšenie autoservisov na autorizované a neautorizované, pričom okresný súd sa vyjadril i k tomuto postupu žalovaného a konštatoval nedostatočnosť takých tvrdení, ktoré by preukázali povinnosť žalobcu, resp. správnosť tvrdenia žalovaného v tejto rovine. Žalovaný listom zo dňa 4.10.2018 ukončil šetrenie dňa 3.10.2018, poskytol plnenie vo výške 997,64 Eur s poukazom na kalkuláciu Slovexperty, s.r.o. a rozdiel medzi danou kalkuláciou a faktúrou neuhradil. K danému oznámeniu a výpočtu nebola predložená žiadna kalkulácia, a to ani v relevantnom štádiu súdneho konania. Okresný súd sa relevantne vyjadril i k obvyklej cene, ktorá bola premietnutím argumentácie žalovaného v odpore, kde žalovaný v relevantnom štádiu konania zdôraznil práve rozdelenie autoservisov na autorizované a neautorizované a poukázal na spornosť ceny normohodín, pretože podľa žalovaného na navýšenie ceny normohodín ako aj navýšenie faktúry v prípade použitých náhradných dieloch a lakovania, ktoré si účtoval žalobca, malo vplyv, že išlo o neautorizovaný servis. Zdôrazňuje odvolací súd, že argumentácia žalovaného použitá v odvolaní „z hmotného práva vyplýva povinnosť žalobcovi preukázať rozsah a výšku škody, pričom tak ako je vyššie uvedené, podľa nášho názoru, na preukázanie týchto skutočností zo strany žalobcu,

nepostačuje iba predloženie faktúry. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného“, „bez vzniku škodu nemožno uvažovať o jej náhrade“ (č.l. 133 spisu), ktorá argumentácia napriek relevantnému poučeniu, tak ako konštatoval odvolací súd vyššie, nenašla premietnutie v relevantnom štádiu konania a keďže nebola použitá žalovaným v konaní pred okresným súdom, tak v rámci vyvolaného odvolacieho konania, vzhľadom na vyhodnotenie tejto argumentácie, ktorá zasahovala i do skutkovej roviny, nemal odvolací súd vytvorený priestor prihliadať. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd pokiaľ išlo o dôkazné návrhy zo strany žalovaného, tak tieto zhrnul v ods. 43. a odvolací súd nemal priestor na to, vzhľadom na tvrdenia žalovaného v odvolaní, sa od nich odkloniť. Žalovaný v odvolaní nevyvracal tieto závery okresného súdu a v konečnom dôsledku ani nespochybnil záver okresného súdu, ktorý spochybnil odkaz na kalkuláciu Slovexperty, s.r.o. , ktorý považoval za nepostačujúci a z ktorého nevyplýva ani prípadná kalkulácia. Okresný súd zároveň kalkulácii Slovexperty, s.r.o. pripísal pochybnosti o hodnovernosti a správnosti, keďže to vyhotovila právnická osoba, ktorá vykonáva dané služby pre žalovaného, z čoho nevyplýva podľa okresného súdu jej objektivita, správnosť postupu a žalovaný uvedené závery v odvolaní, podľa zistení odvolacieho súdu, nespochybnil. Tiež z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že Slovexperta s.r.o. nielen vykonáva výpočty pre žalovaného, ale dokonca je jedným zo spoločníkov žalovaného, teda jeho spolumajiteľom, čo v konečnom dôsledku vyvoláva, podľa okresného súdu, pochybnosti o hodnovernosti akejkoľvek kalkulácie vypracovanej daným subjektom pre žalovaného a tiež z ničoho nevyplýva, že kalkulácia bola vypracovaná odborne spôsobilými osobami. Pokiaľ išlo o cenu normohodín, tak okresný súd konštatoval, že to bol žalovaný, ktorý nepreukázal opak tvrdenia žalobcu a ani pravdivosť svojich tvrdení. Ak žalovaný žiadal, aby žalobca predložil svoj cenník (tvrdenie vo vyjadrení rub č.l. 64 spisu), tak sa zhoduje odvolací súd so závermi okresného súdu, že nebolo potrebné preverovať fakturáciu žalobcu s jeho cenníkom, ale bolo potrebné preukázať tvrdenie žalovaného, že ide o navýšenie ceny v porovnaní s inými autorizovanými servismi. Ak žalovaný tvrdenia o navýšení ceny normohodín nepreukázal, tak potom v nadväznosti na uvedené skutočnosti nebol priestor na to, aby odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne závery okresného súdu, že tvrdenia žalovaného o navýšení normohodiny sú nepreukázané a v konečnom dôsledku i účelové.

43. V konečnom dôsledku teda z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak okresného súdu, ako aj na vyššie uvedené závery krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie a tým potvrdiť ako vecne správny i (závislý) výrok rozsudku o náhrade trov konania (, ).

44. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.