Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/56/2016

Identifikačné číslo spisu: 1210213906 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1210213906.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, zast. Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, proti žalovanému GENERIX, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie istiny 114.292,95 Eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -450 zo dňa 28. apríla 2016, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením č. k. -429 zo dňa 23.5.2014 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -417 zo dňa 25. marca 2014 vo výške 6.857,50 Eur, vyrubeného podľa položky č 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") uznesením č.k. -450 zo dňa 28.4.2016 napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"). 3. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj ZoSP), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Odvolací súd ďalej uviedol, že podľa Spoločnej poznámky k položkám Sadzobníka 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 ZoSP, veta prvá, ak bol rozsudok

zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Teda ak bol rozsudok súdu zrušený v dôsledku odvolania, neplatí sa súdny poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. O takýto prípad podľa odvolacieho súdu v danej veci nešlo.

4. Vyrubením súdneho poplatku za odvolanie podľa odvolacieho súdu nebolo účastníkovi odňaté právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko ak odvolateľ súdny poplatok nezaplatí, súd v konaní bez ohľadu na túto skutočnosť pokračuje. Súd prvej inštancie na to správne v poučení uznesenia žalovaného upozornil. K námietke žalovaného ohľadom zaplatenia súdneho poplatku za podaný odpor odvolací súd uviedol, že tvrdenia žalovaného a ním predložené dôkazy bude súd skúmať pri rozhodovaní vo veci samej a v prípade, že sa jeho tvrdenie preukáže ako pravdivé, zohľadní to pri rozhodovaní o trovách konania.

5. Uznesenie odvolacieho súdu napadol dňa 30.6.2016 žalovaný (ďalej aj „dovolateľ") dovolaním z dôvodu, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať ( ) a navrhol jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v dovolaní uviedol, že považuje uznesenie krajského súdu za nesprávne, nedostatočne a formalisticky odôvodnené, teda arbitrárne, čo má za následok jeho nezákonnosť. Podľa jeho názoru trpí uznesenie krajského súdu zjavnou nepreskúmateľnosťou a nedostatočným odôvodnením. Má za to, že odvolací súd vyslovil isté závery, ale tieto závery nedostatočne odôvodnil.

7. Dovolateľ s poukazom na Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 zo dňa 3.12.2015 k výkladu ustanovenia uviedol, že žalovaný sa z uznesenia okresného ani krajského súdu presne, logicky, jednoznačne a zrozumiteľne nedozvedel, z akého dôvodu, bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti napadnutému rozsudku.

8. Žalovaný argumentoval tým, že žalobca za konanie na súde prvej inštancie zaplatil súdny poplatok vo výške 6.857,50 Eur, následne po podaní odporu zaplatil žalovaný súdny poplatok za odpor vo výške 6.857,50 Eur. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej mu bola uznesením okresného súdu opätovne uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 6.857,50 Eur. Takýto postup považuje za zásah do svojich základných práv, keďže nikto nemôže byť zaťažovaný nad primeranú mieru za to, že uplatňuje svoje práva v súdnom konaní

9. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalovaného bolo podané osobne dňa 30. júna 2016, v zákonnej lehote na podanie dovolania.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj „"), ktorý v ustanovení zrušil v znení neskorších predpisov.

11. Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany ( ). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo ( ).

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do 30. júna 2016 ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v

súlade s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 13. Vzhľadom na prechodné ustanovenie , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalovaného (ďalej aj „dovolateľ") posudzoval v zmysle ustanovení a nasl. , teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď bolo dovolanie podané, a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal dovolacie dôvody a podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v súlade s ustanoveniami . Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. , , ).

15. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ust. a .

16. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli vymenované v a . Podľa bolo dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Podľa bolo dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

17. Podľa ustanovenia ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatili, ak išlo o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

18. V zmysle ustanovenia a (okrem iného) neplatili, ak išlo o uznesenie o súdnych poplatkoch. Žalovaný napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o súdnych poplatkoch. Takéto uznesenie bolo v zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Prípustnosť dovolania žalovaného preto v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

19. Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení . Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z . Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle . Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

20. Dovolateľ tvrdil procesné vady konania uvedené v , pričom výslovne vady podľa ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

21. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

22. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia platí, že je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor"). Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie aj dohovoru. Uvedený vzťah vyplýva aj v vymedzenom dovolacom dôvode podľa , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998).

24. Dovolací súdu poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa ".

25. Na tomto názore zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016, ktoré vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnosť nazerania senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na procesné dôsledky nepreskúmateľnosti rozhodnutia prijalo dňa 3. decembra 2015 zjednocujúce stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .".

26. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle , avšak nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo.

27. Dovolací súd uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa strane sporu neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jej možnosti pred súdom konať. Strane sporu zostávajú v

plnom rozsahu zachované všetky jej procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku na tom nič nemení.

28. K námietkam žalovaného o nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie a krajského súdu, nakoľko podľa žalobcu ani z jedného nie je zrejmé, z akého dôvodu, bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku, dovolací súd uvádza, že v danej veci ide o rozhodnutie o poplatkovej povinnosti. Odôvodnenie spočívajúce len v citácii aplikovanej právnej úpravy vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom.

29. V súvislosti s tvrdeným odňatím možnosti konať pred súdom z dôvodu neprimeranej záťaže súdnym poplatkom, ktorý podľa dovolateľa je opätovne ukladaný za rovnaký úkon, majúci povahu opravného prostriedky, dovolací súd uvádza, že táto úvaha je nesprávna. Poplatok za odpor je poplatkom v osobitnom, skrátenom konaní, bez účinkov spojených s odvolaním, ako povinnosť prejednať odvolanie súdom vyššej inštancie. Taktiež spôsob prejednania odporu v skrátenom rozkaznom konaní je iný, jeho náležitosti sú odlišné od odvolania a konečné dôsledky taktiež (tu pokračovanie prvoinštančného konania).

30. Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samé osebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napríklad rozsudok ESĽP vo veci Kreuz v. Poľsko z 19. júna 2001, § 60), že z čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva právo na bezplatné súdne konanie (mutatis mutandis rozsudok ESĽP vo veci Airey v. Írsko z 9. októbra 1979, § 25-26) a že nikdy nevylúčil možnosť, že potreby spravodlivého výkonu justície môžu odôvodniť uloženie peňažného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu (mutatis mutandis rozsudky ESĽP vo veci Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko z 19. decembra 1997, § 33; vo veci Tolstoy-Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo z 13. júla 1995, § 61 a nasl.; vo veci Kreuz v. Poľsko, § 54).

31. So zreteľom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade dovolanie žalovaného proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady uvedené v (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie žalovaného podľa ako procesne neprípustné odmietol.

32. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa tak, že žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.