Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, IČO: 36167908, so sídlom v Bardejove, Sv. Jakuba 21, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, IČO: 47253177, so sídlom v Prešove, Hlavná 29, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Petko, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 23.4.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovaným sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2-7000/SK/8/2013, 13407-3000/2018 zo dňa 8.1.2019 uložil žalobcovi pokutu v sume 9.500,- € podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 8.3.2010 (ďalej len ) za to, že žalobca pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác postupom verejnej súťaže na predmet zákazky „Predchádzanie zdravotným rizikám z ochorení skupiny 5 v NsP Sv. Jakuba n.o., Bardejov formou zabezpečenia ambulantnej starostlivosti a formou vybudovania ďalších troch ambulancií zameraných na iné rizikové ochorenia“, vyhlásenej v Úradnom vestníku EÚ č. 2010/S 37 - 053784 zo dňa 23.2.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 36/2010 pod zn. 01432 - MSP zo dňa 24.2.2010 porušil , konkrétne princíp nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov, a to tým, že: (i) vo vzťahu k zadefinovaniu, resp. vymedzeniu predmetu zákazky (stavebné práce a tovary) spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, konkrétne verejné obstarávanie pozostávalo z troch aktivít: 1. Realizácia stavebných prác, 2. Dodávka zdravotníckej techniky I. a IT techniky, 3. Dodávka zdravotníckej techniky II a súčasne (ii) stanovil v časti III. „Informácie o ponuke“ súťažných podkladov v bode 14.1 „Ostatné vyhlásenia, potvrdenia, doklady a dokumenty“ požiadavku, že ponuka predložená uchádzačom musí obsahovať doklad „Vyhlásenie uchádzača“, ktorého obsah je nasledovný: „uchádzač vyhlasuje, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti v tomto verejnom obstarávaní“,

v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný k prvej časti výroku uviedol, že žalobca obstarával navzájom spolu nesúvisiaci nákup tovaru - špecializované zdravotnícke zariadenia a IT technika - a uskutočnenie stavebných prác (prestavba skladov civilnej ochrany na ambulantnú zdravotnú starostlivosť). Uskutočnenie stavebných prác, ktoré uvedeným procesom verejného obstarávania obstarával (vybudovanie bezbariérových vstupov, zateplenie obvodového plášťa a jednotlivých podlaží, výmena okien a dverí atď.) nijakým spôsobom nesúviselo s nákupom tovaru (napr. injekčný dávkovač, počítač, tlačiareň, oftalmoskop, atď.) obstarávaným tým istým procesom verejného obstarávania. Z tohto pohľadu dodávka tovaru v rámci daného verejného obstarávania z hľadiska jej charakteru a najmä využitia pri realizácii samotných stavebných prác, nebola nevyhnutne potrebná na realizáciu stavebných prác. Žalobcom zadaný spôsob verejného obstarávania nútil subjekty spájať sa spôsobom, ktorý sa vymyká bežnému rámcu súvisiacemu s uskutočňovaním stavebných prác alebo dodávok tovarov a je neproporčný vo vzťahu k dosiahnutiu sledovaného cieľa. Spájanie dodávok tovarov, ktorým je zdravotnícka technika, s realizáciou stavebných prác ako zatepľovanie obvodového plášťa alebo výmena okien a dverí, nemožno z pohľadu bežného obchodného styku považovať za štandardné, pričom z hľadiska predmetu zákazky v danom prípade nemožno hovoriť o projekte vyznačujúcom sa mimoriadnym rozsahom činností alebo ich technologickou náročnosťou, ktorá by kládla špeciálny dôraz na koordináciu uvedených stavebných prác s dodávkou (montážou) tovarov jedným uchádzačom. K druhej časti výroku prvostupňový správny orgán uviedol, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že žalobca môže obmedziť uchádzača v tom zmysle, že nemôže v rámci jedného procesu verejného obstarávania predložiť ponuku a súčasne poskytnúť inému záujemcovi v tom istom procese svoje finančné zdroje, technické alebo odborné kapacity na preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti. Z ustanovenia vyplýva, že uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku. Uchádzač nemôže byť v tom istom postupe zadávania zákazky členom skupiny dodávateľov, ktorá predkladá ponuku a verejný obstarávateľ vylúči uchádzača, ktorý je súčasne členom skupiny dodávateľov. Na margo uvedeného prvostupňový správny orgán uviedol, že nerieši možnosť, resp. nemožnosť, aby jedna fyzická osoba alebo právnická osoba v rámci jedného postupu zadávania zákazky poskytla finančné zdroje, technické alebo odborné kapacity inému záujemcovi na preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti a zároveň v rámci toho istého postupu zadávania zákazky predložila svoju vlastnú ponuku. Žalobca tým, že požadoval od uchádzača vyhlásenie, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného alebo ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti, konal v rozpore s pravidlami čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko jeho konanie bolo v rozpore so základnými princípmi uplatňovanými vo verejnom obstarávaní, konkrétne v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, uvedenom v 2. Predseda žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. zo dňa 23.04.2019 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2-7000/SK/8/2013, 13407-3000/2018 zo dňa 08.01.2019 ako vecne správne a zákonné.

Druhostupňový správny orgán sa v plnej miere stotožnil s napadnutým rozhodnutím a súhlasil s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že žalobca spojil vo verejnom obstarávaní viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti. Prízvukoval, že základnou povinnosťou verejného obstarávateľa je postupovať v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania. To okrem iného znamená, že k definícii súťažných podmienok (podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky, zmluvných podmienok, a pod.) má verejný obstarávateľ pristupovať tak, aby bezdôvodne nezužoval hospodársku súťaž. Snahou verejného obstarávateľa by tak malo byť, aby mu v súťaži bolo doručených čo najviac relevantných ponúk a aby dosiahol najlepšiu hodnotu za vynaložené prostriedky. V opačnom prípade nepôjde o skutočnú súťaž a verejný obstarávateľ sa vystavuje riziku, že ponúknuté riešenie nebude pre neho výhodné z hľadiska nákladového a/alebo technického, prípadne, že sa pri výkone niektorej z činnosti, ktorú je povinný zabezpečovať, stane závislým na jednom dodávateľovi. Uvedeným verejný obstarávateľ fakticky koná v rozpore s tým, čo by malo patriť medzi jeho primárne záujmy. Zmyslom zákonnej úpravy verejného obstarávania je zabezpečenie efektívneho a transparentného vynakladania verejných prostriedkov za účasti čo najširšieho diapazónu hospodárskych subjektov. Akákoľvek zmluvná konštrukcia, ktorá síce nie je zákonom predpokladaná, ale jej účelom je vyhnutie

sa aplikácii príslušného súťažného postupu podľa , je preto chápaná ako obchádzanie zákona. Na dosiahnutie týchto cieľov slúži aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi/záujemcami. Zásada nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania stojí na tom, že verejný obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Diskrimináciou nemožno rozumieť len zjavný rozdielny prístup k jednému uchádzačovi oproti prístupu k celku, ale aj prvok tzv. skrytej diskriminácie. Skrytú diskrimináciu pri zadávaní zákaziek treba vidieť aj v takom postupe, pri ktorom verejný obstarávateľ nevymedzí predmet zákazky nestranne a nezabezpečí rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov/záujemcov. Verejným obstarávateľom zadané špecifikácie musia zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky na predmet zákazky. Požiadavky na predmet zákazky musia byť opísané jednoznačne, úplne a teda byť v súlade s princípom transparentnosti, musia byť odôvodnené, musia zabezpečovať realizáciu sledovaného cieľa a nesmú ísť nad rámec toho, čo si verejný obstarávateľ stanovil. Spôsob opisu predmetu zákazky nesmie diskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň musí vytvoriť predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov na uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže. Verejný obstarávateľ má povinnosť nespájať zákazky, ktoré sú vzájomne oddeliteľné, do jedného celku bez možnosti predloženia ponuky na časti, nakoľko by tým mohlo dôjsť (a v danom prípade aj došlo) k porušeniu princípu nediskriminácie záujemcov/uchádzačov vo verejnom obstarávaní.

V danom prípade predmet zákazky pozostával z troch aktivít: Aktivita A) realizácia stavebných prác; Aktivita B) dodávka zdravotníckej techniky I. a IT techniky a Aktivita C) dodávka zdravotníckej techniky II. Z hľadiska typológie zákaziek podľa je nespochybniteľné, že Aktivita A) je zákazkou na uskutočnenie stavebných prác a Aktivity B) a C) sú zákazkami na dodanie tovaru. Žalobca teda obstarával tým istým procesom verejného obstarávania spolu navzájom nesúvisiaci nákup tovaru (špecializované zdravotnícke zariadenia a IT technika) a uskutočnenie stavebných prác (prestavba skladov civilnej ochrany na ambulantnú zdravotnú starostlivosť), keďže išlo o dva vecne a funkčne oddeliteľné predmety zákazky. Uskutočnenie stavebných prác (vybudovanie bezbariérových vstupov, zateplenie obvodového plášťa a jednotlivých podlaží, výmena okien a dverí, atď.) vôbec nesúviselo s nákupom tovaru (napr. injekčný dávkovač, počítač, tlačiareň, oftalmoskop, atď.) obstarávaným tým istým procesom verejného obstarávania. Keby žalobca rozdelil predmet zákazky na časť týkajúcu sa realizácie stavebných prác a časť týkajúcu sa dodania tovaru, vytvoril by tým nepochybne predpoklady na zabezpečenie väčšej hospodárskej súťaže a tým aj naplnenie princípu nediskriminácie záujemcov, resp. uchádzačov, keďže uskutočniť stavebné práce podľa projektovej dokumentácie mohol v predmetnom procese verejného obstarávania akýkoľvek skúsený potenciálny uchádzač, ktorý však nemusel nevyhnutne dodávať zdravotnícku a IT techniku. Postupom žalobcu preto mohli byť diskriminovaní a od účasti v danom verejnom obstarávaní odradení potenciálni záujemcovia, ktorí sa zaoberajú napríklad len realizáciou stavebných prác a nie aj dodávkou špeciálnej zdravotníckej techniky, a teda takí záujemcovia, ktorí môžu poskytnúť len jednotlivé plnenia, nie však všetky, ktoré sú predmetom zákazky. V dôsledku takto vymedzeného predmetu zákazky došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pričom diskriminačnú povahu tohto postupu indikuje aj fakt, že v stanovenej lehote ponuku predložili len traja uchádzači, ktorí nemali v predmete podnikania predaj zdravotníckej techniky a IT techniky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zvoleným vymedzením predmetu zákazky diskriminoval tých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní uskutočniť stavebné práce, ale zároveň by neboli schopní v čase dodania zákazky dodať špecializovanú zdravotnícku a IT techniku, ako aj takých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní dodať požadovaný tovar, ale neboli by schopní uskutočniť požadované stavebné práce. Predmetná zákazka bola podľa druhostupňového správneho orgánu koncipovaná tak, že neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž, a teda porušenie, ktorého sa dopustil žalobca, mohlo mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že žalobca môže obmedziť uchádzača tak, že nemôže v rámci jedného procesu verejného obstarávania predložiť ponuku a súčasne poskytnúť inému záujemcovi v tom istom procese svoje finančné zdroje, technické alebo odborné kapacity na preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti. Žalobca stanovením takejto požiadavky na uchádzačov nekonal v súlade s , konkrétne s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, nakoľko diskriminoval tých záujemcov, ktorí poskytli finančné zdroje, technické alebo odborné kapacity inému záujemcovi na

preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti s tým, že už v rámci toho istého postupu zadávania zákazky nemôžu predložiť svoju ponuku. Žalobca sa nemôže „vyviniť” zo správneho deliktu tým, že požiadavku na predloženie tohto vyhlásenia označí za požiadavku, ktorá nie je podmienkou účasti ani požiadavkou na predmet zákazky a že by na základe jej nesplnenia nedošlo k vylúčeniu uchádzača.

Prvostupňový správny orgán nepopieral, že vzťahy medzi žalobcom ako prijímateľom nenávratného finančného príspevku (ďalej aj len NFP) a Ministerstvom zdravotníctva SR ako poskytovateľom NFP sa riadia usmerneniami a rozhodnutiami riadiaceho orgánu, avšak verejné obstarávanie sa neriadi príručkami riadiaceho orgánu, ale Príručku nie je možné nadradiť nad Druhostupňový správny orgán poukázal na citovaného zákona, podľa ktorého žalovaný vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu súťaže návrhov organizovaných kontrolovaným, teda nie riadiaci orgán, ale žalovaný je oprávnený rozhodovať o súlade postupu verejného obstarávateľa/obstarávateľa so Príručka pre prijímateľa je možno dôležitá v súvislosti so schvaľovaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, avšak ohľadom postupu vo verejnom obstarávaní sa má žalobca riadiť Citovaný zákon pritom nepozná liberačné dôvody, vďaka ktorým by sa mohol žalobca vyviniť preto argument, že dostal akceptačné stanovisko od riadiaceho orgánu, je irelevantný.

K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia druhostupňový správny orgán uviedol, že pri lehotách uvedených v o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) nejde o lehoty prekluzívne, uplynutím ktorých zaniká možnosť vykonať úkon. Ide o lehoty poriadkové, ktorých nedodržanie nemá vplyv na priebeh a výsledok konania. Zákonodarca síce stanovuje povinnosť rozhodnúť v 30-dňovej, resp. v 60-dňovej lehote, avšak s nedodržaním týchto lehôt neviaže následok zastavenia konania alebo zánik trestnosti správneho deliktu. V tomto kontexte poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. . Okrem toho, predsedníčka úradu súhlasila s predĺžením lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle správneho poriadku (č. 2- 7000/SK/4/2013 zo dňa 18.04.2013). Druhostupňový správny orgán považuje výšku pokuty za adekvátnu porušenej povinnosti a vyplývajúcu zo zákonnej úpravy a nenašiel žiadne dôvody na jej zníženie.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 23.04.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2-7000/SK/8/2013, 13407-3000/2018 zo dňa 08.01.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní sa vyskytla vada, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

4. Žalobca v prvom rade poukázal na protokol o výsledku kontroly dodržiavania pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác postupom verejnej súťaže na predmet zákazky „Predchádzanie zdravotným rizikám z ochorení skupiny 5 v NsP Sv. Jakuba n.o., Bardejov, formou komplexného zabezpečenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a formou vybudovania ďalších troch ambulancií zameraných na iné rizikové ochorenia“, vyhotovený žalovaným. Zákazka bola financovaná z Operačného programu Zdravotníctvo v rámci štrukturálnych fondov a jeho riadiacim orgánom bolo Ministerstvo zdravotníctva SR. Žalobca namietal, že v protokole je nesprávne identifikovaná povinná osoba - nestotožňuje sa so záverom kontrolnej skupiny, že je verejným obstarávateľom podľa , a trvá na tom, že je osobou podľa tohto zákona. Keďže nezaraďuje neziskové organizácie medzi osobitnú skupinu právnických osôb, nemožno ich zaradiť medzi združenia fyzických a právnických osôb, ako to urobila kontrolná skupina. Konaním žalobcu tak nedošlo k porušeniu a jeho konanie nemalo vplyv na proces zadávania zákazky ani na výsledok verejného obstarávania, práve naopak - vybral a realizoval postup zadávania zákazky, ktorý vykazuje znaky vyššej transparentnosti.

5. Pri zadávaní predmetu zákazky žalobca poukázal na Príručku pre prijímateľa z Operačného programu Zdravotníctvo, verzia 2.0, ktorá obsahuje usmernenie riadiaceho orgánu tak, že prijímateľ (žalobca) mohol realizovať maximálne dve obstarávania: (i) verejné obstarávanie na stavebný dozor projektu, pri

obstarávaní stavebných prác (pokiaľ je stavebný dozor obstarávaný ako externá služba) a (ii) verejné obstarávanie na všetky ostatné aktivity projektu (t.j. hlavné aj podporné aktivity: publicita a informovanosť projektu). Z uvedeného vyplýva, že nemohol rozdeliť predmet obstarávania na stavebné práce, dodávku tovarov (prístrojov, zariadení) alebo poskytovanie služieb. Zároveň prijímateľ bol oprávnený zvoliť si sám typ zákazky a postup verejného obstarávania v zmysle Uvedené bolo potvrdené aj pri osobných a telefonických konzultáciách so zamestnancami riadiaceho orgánu v čase vyhlásenia verejného obstarávania. 6. Podľa názoru žalobcu argument uvedený v protokole, že v dôsledku spojenia predmetov zákazky mohlo prejaviť záujem o účasť vo verejnom obstarávaní menej subjektov, sa nejaví ako úplne relevantný vzhľadom na skutočnosť, že o súťažné podklady požiadalo osem záujemcov (zo segmentu stavebných prác aj dodávok tovaru) a tri spoločnosti ponuku aj predložili. Je bežné, že dodávatelia (potenciálni uchádzači) riešia časť dodávky, resp. dodávky celkov, technológií a materiálov subdodávateľsky, a to nielen v rámci zmiešanej zákazky, ale aj pri plnení zákazky, ktorej predmet je rovnakého druhu alebo charakteru. Ak uchádzač nie je schopný vlastnými kapacitami predložiť ponuku na celý predmet zákazky, má niekoľko možností, ako predložiť ponuku, ktorou deklaruje riadne a požadované plnenie predmetu zákazky, a to: (i) predložením ponuky skupinou dodávateľov, preukazujúc týmto splnenie technickej alebo odbornej spôsobilosti na daný predmet zákazky, čo vytvára predpoklad riadneho plnenia predmetu zákazky v zmysle požiadaviek verejného obstarávateľa alebo (ii) predložením ponuky, kde využije na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti prísľub tretích osôb, ktoré poskytnú na riadne plnenie predmetu zákazky svoje ekonomické a finančné rovnako ako aj technické alebo odborné kapacity. Vzhľadom ku skutočnosti, že takéto možnosti preukazovania spôsobilosti na plnenie predmetu zákazky umožňuje aj , žalobca má za to, že určením predmetu zákazky, ktorú tvorili zmiešané zákazky, tento zákon neporušil. 7. Žalobca zdôraznil, že bez uskutočnenia špeciálnych stavebných prác nie je objektívne možné plne využívať dodané tovary, a preto zadal „zmiešanú zákazku“. V zmysle Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008-OL zo dňa 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, je pre jednodňovú zdravotnú starostlivosť pre operačné odbory potrebné vybudovanie operačného traktu pozostávajúceho z presného popisu miestnosti v zmysle tohto Výnosu. Po stránke stavebnej musia byť vykonané špeciálne elektrické rozvody, antistatické podlahy s možnosťou život zachraňujúcich výkonov, rozvody medicinálnych plynov, centrálna klimatizácia, úprava stropov za účelom ukotvenia operačného mikroskopu, operačnej lampy a zdrojových mostov. Onkologické pracovisko musí spĺňať náročné požiadavky pre možnosť podávať chemoterapiu (najmä prípravu onkologických liekov v laminárnych boxoch), čo si vyžaduje špeciálne stavebné úpravy na ich zabudovanie. Dôležitou súčasťou je vytvorenie priestoru - boxov pre pacientov s potrebou zabezpečenia hygienicko-epidemiologického režimu, kvôli ochrane proti infekciám. Bez popísaných špeciálnych stavebných úprav by neboli splnené podmienky na inštaláciu špeciálnej zdravotníckej techniky. 8. Pri určení požiadaviek na obsah a formu preukázania podmienok účasti žalobca postupoval v súlade so a odkázal naň. Žiadne ustanovenie nezakazuje požadovať preukázanie ekonomického a finančného postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti za účelom zabezpečenia kvalifikovaného dodávateľa na predmet zákazky, ktorými sú stavebné práce a tovary. Žalobca tento postup konzultoval pred vyhlásením verejného obstarávania aj so zamestnancami riadiaceho orgánu, ktorí nemali námietky. Jeho snahou nebolo obmedzenie hospodárskej súťaže alebo diskriminácia uchádzačov, ale rozšírenie hospodárskej súťaže a nediskriminácia, preto aplikoval hlavne princíp hospodárnosti. Požadované vyhlásenie sa týkalo len potenciálnych uchádzačov, nie ich potenciálnych subdodávateľov. Navyše, táto požiadavka nie je podmienkou účasti ani požiadavkou na predmet zákazky, preto jej nesplnením nemohlo dôjsť k vylúčeniu uchádzača.

9. K nezverejneniu uzatvorenia dodatkov č. 1 a č. 3 k zmluve o dielo v zákonnej lehote došlo administratívnym nedopatrením a podľa jeho názoru nemá vplyv na výsledok verejného obstarávania. Nemal žiadny záujem na nezverejnení týchto informácií a v momente, keď sa dozvedel o opomenutí svojej povinnosti, informácie o uzavretí dodatkov zverejnil.

10. Pred samotným zadávaním zákazky žalobca uskutočnil prieskum trhu a zistil, že v danom období bola situácia na trhu taká, že dodávatelia sa správajú maximálne flexibilne a neorientujú sa výlučne na zákazky v oblasti ich pôsobnosti, ale sú schopní efektívne zabezpečiť akýkoľvek požadovaný predmet zákazky druhovo odlišný, teda zabezpečiť plnenie predmetu, ktorý tvoria zmiešané zákazky. Všetky podmienky osobného postavenia, ekonomicko-finančného postavenia a technickej spôsobilosti

boli stanovené primerane, transparentne, nediskriminačne vo vzťahu k obstarávaným predmetom zákazky a v súlade s ustanoveniami Zdôraznil, že jeho konanie vychádzalo z presvedčenia o správnosti postupu v súlade so zákonom a princípmi verejného obstarávania v súlade s realizáciou projektu špecializovanou firmou CFCU s. r. o. a s usmernením riadiaceho orgánu Ministerstva zdravotníctva SR obsiahnutého v príručke pre prijímateľa z Operačného programu pre Zdravotníctvo v rámci štrukturálnych fondov.

11. V snahe zabezpečiť pre nemocnicu možnosť čerpania nenávratného finančného prostriedku z výzvy IROP na modernizáciu infraštruktúry ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť žalobca s Ministerstvom zdravotníctva SR dohodli spôsob vrátenia finančnej opravy vo výške 25 % z hodnoty predmetnej zákazky vo výške 377.197,41 €. Formou notárskej zápisnice č. Nz 835/2017 zo dňa 12.01.2017 žalobca uznal svoj záväzok voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom zdravotníctva, uzatvoril s ministerstvom Dohodu o splátkach č. 4/2017 zo dňa 30.01.2017 a proces splácania dlhu pokračuje aj v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu časť nákladov na zákazku musí hradiť z vlastných zdrojov, čo má vplyv na jeho celkové hospodárenie. Je neziskovou organizáciou - nemocnicou poskytujúcou verejnoprospešné služby v zdravotníctve a ďalší finančný postih by mal podstatný dosah na jeho hospodárenie aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regióne. 12. Po ukončení procesu verejného obstarávania žalobca ako prijímateľ predložil kompletnú dokumentáciu z verejného obstarávania na overenie riadiacemu orgánu Ministerstvu zdravotníctva SR. Riadiaci orgán mu listom č. 05204-19/2010 zo dňa 17.05.2010 nazvaným „Akceptačné stanovisko k procesu VO“ oznámil, že na základe administratívnej kontroly dokumentácie z vykonaného procesu verejného obstarávania na predmet dotknutej zákazky akceptuje zvolený postup a dokumentáciu z verejného obstarávania. Súčasťou akceptačného stanoviska bol záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania, ktorý obsahuje vyhlásenie, že počas administratívnej kontroly nebolo zistené porušenie princípov a postupov verejného obstarávania definovaných právnymi predpismi EÚ a SR pre verejné obstarávanie.

13. Žalobca namietal aj márne uplynutie lehoty na vydanie rozhodnutia upravenej v § 49 SP, čo bráni tomu, aby žalovaný vo veci vydal rozhodnutie. Pri oboznámení s podkladmi pre rozhodnutie dňa 25.07.2013 žalobca neevidoval súhlas odvolacieho orgánu s predĺžením lehoty na rozhodnutie.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že správne konanie za správny delikt začal len za kontrolné zistenia č. 2 a 4 uvedené v protokole, hoci kontrolná skupina v protokole konštatovala celkovo päť zistení v postupe zadávania zákazky (za zvyšné kontrolné zistenia žalobcu nesankcionoval). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný nebude vyjadrovať k námietkam žalobcu týkajúcim sa identifikácie povinnej osoby v protokole, stanovenia podmienok účasti z hľadiska preukázania technickej a odbornej spôsobilosti, nezverejnenia informácie o uzavretí dodatkov č. 1 a č. 3 k zmluve o dielo, ktoré sa týkajú kontrolných zistení č. 1, 3 a 5.

15. Žalovaný zopakoval, že žalobca spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky (stavebné práce a tovary) bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti. Pritom ani jedna zo spoločností, ktoré predložili ponuku (OKBplus, a.s., Chemkostav, a.s., Semos, spol. s r.o.), nemala v predmete podnikania predaj zdravotníckej techniky a IT techniky, všetky sa venujú stavebnej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že ani jedna zo spoločností, ktorá sa venuje predaju zdravotníckej techniky a distribúcii špeciálneho zdravotníckeho materiálu pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia (ktoré označili uchádzači za spoločnosti, ktoré sa venujú predaju špecializovaných zdravotníckych zariadení a budú k dispozícii na plnenie zmluvy v prípade úspešnosti uchádzačov vo verejnom obstarávaní), nepredložili vo verejnom obstarávaní svoje ponuky.

16. Uskutočnenie niektorých stavebných prác - zaplatenie objektu, atď. - nebolo objektívne nevyhnutné vo väzbe na sfunkčnenie a využívanie špecializovanej zdravotníckej techniky. Preto žalovaný trvá na svojom závere, že v prípade, ak by uchádzači mali možnosť predložiť ponuky na jednotlivé časti predmetu zákazky, resp. v samostatných verejných obstarávaniach, mohlo by to rozšíriť ponuku a hospodársku súťaž. nerieši možnosť alebo nemožnosť, aby jedna fyzická osoba alebo právnická osoba v rámci jedného postupu zadávania zákazky poskytla finančné zdroje, technické

alebo odborné kapacity inému záujemcovi na preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti a zároveň v rámci toho istého postupu zadávania zákazky predložila svoju vlastnú ponuku. Keďže žalobca v časti III. „Informácie o ponuke“ súťažných podkladov v bode 14.1 „Ostatné vyhlásenia, potvrdenia, doklady a dokumenty“ uviedol, že ponuka musí obsahovať spomínané podpísané vyhlásenie, určil, že táto príloha je povinnou súčasťou ponuky. Tvrdenie žalobcu, že nesplnením tejto podmienky nemohlo dôjsť k vylúčeniu uchádzača, žalovaný považuje za účelové.

17. K lehote na vydanie rozhodnutia podľa § 49 SP žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. .

18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.01.2022 podľa , keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

20. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

21. Správny súd poukazuje aj na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorá naďalej pretrváva, a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).

V. Relevantné právne predpisy

22. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa verejným obstarávaním sú postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov.

24. Podľa a zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru (ods. 2). Zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v prílohe č. 1, alebo uskutočnenie stavby. Stavba na účely tohto zákona je výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (ods. 3).

25. Podľa a verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona (ods. 1). Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (ods. 4).

26. Podľa technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: zoznamom stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplneným potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia prác a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok, ak odberateľom 1. bol verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ, 2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné, vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich uskutočnení.

27. Podľa uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať s kapacitami osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.

28. Podľa podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti.

29. Podľa uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku. Uchádzač nemôže byť v tom istom postupe zadávania zákazky členom skupiny dodávateľov, ktorá predkladá ponuku. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči ponuku predloženú uchádzačom, ktorý je súčasne členom skupiny dodávateľov.

30. Podľa v znení účinnom do 08.03.2010 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 300 eur do 30 000 eur, porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až i) a toto porušenie malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

31. Podľa prílohy č. 7 bodu 2 k do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie patrí Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES <http:// eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0018:SK:HTML> z 31.marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30. 4. 2004, s. 114) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28.októbra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv (Ú. v. EÚ L 326, 29. 10. 2004, s. 17).

32. Podľa všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/25/20140227.html>.

33. Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (ods. 3).

34. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

VI. Posúdenie veci krajským súdom

35. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v porušení princípu nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov vo verejnom obstarávaní vedúci k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, a teda porušil zadefinovaním predmetu zákazky a spojením viacerých rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti. Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či ide o navzájom funkčne a vecne oddeliteľné predmety zákazky a či žalobca porušil princíp nediskriminácie uchádzačov. Od vyriešenia tejto otázky potom závisí aj ďalšie posúdenie veci, teda či žalobca spáchal správny delikt podľa v znení účinnom do 08.03.2010.

36. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 02.09.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.02.1984, č. sťažnosti 8544/79; vo veci Čandy proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. ) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

37. Dohovor publikovaný v Zbierke dňa 15.05.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti SR, t.j. pred 01.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c

ods. 1 SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému zo správneho deliktu viac práv ako Správny poriadok z hľadiska špecifikácie skutku vo výroku rozhodnutia identifikáciou miesta, času, spôsobu spáchania správneho deliktu a ďalších znakov umožňujúcich odlíšiť ho od iných deliktov, tak aby sa zabránilo porušeniu zásad prezumpcie neviny, ne bis in idem, res iudicata, a podobne, je nevyhnutné jeho aplikáciu uprednostniť pred Správnym poriadkom pri vyššie uvedených aspektoch. Správny súd dospel k záveru, že výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného v spojení s druhostupňovým rozhodnutím tieto požiadavky spĺňa a podrobne opisuje miesto (sídlo žalobcu), čas (obdobie zadávania zákazky vyhlásenej v Úradnom vestníku EÚ č. 2010/S 37 - 053784 zo dňa 23.02.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 36/2010 pod zn. 01432 - MSP zo dňa 24.02.2010) aj spôsob spáchania správneho deliktu [zadefinovaním, resp. vymedzením predmetu zákazky (stavebné práce a tovary) spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, konkrétne verejné obstarávanie pozostávalo z troch aktivít: (i) realizácia stavebných prác, (ii) dodávka zdravotníckej techniky I. a IT techniky, (iii) dodávka zdravotníckej techniky II a súčasne stanovil v časti III. „Informácie o ponuke" súťažných podkladov v bode 14.1 „Ostatné vyhlásenia, potvrdenia, doklady a dokumenty“ požiadavku, že ponuka predložená uchádzačom musí obsahovať doklad „Vyhlásenie uchádzača“, ktorého obsah je nasledovný: „uchádzač vyhlasuje, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilostí alebo odbornej spôsobilosti v tomto verejnom obstarávaní“]. Z uvedeného dôvodu žalovaný v tejto časti neporušil práva žalobcu na podrobné formulovanie skutku vo výroku rozhodnutia a jeho preskúmateľnosť v následnom inštančnom postupe.

39. Skutková podstata správneho deliktu podľa sa skladá zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome, prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou; podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok.

40. Subjektom správneho deliktu podľa je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ a žalobca túto podmienku spĺňa (sám tvrdí, že je obstarávateľom podľa ). Objektom je záujem chránený aj smernicou č. 2004/18/ES, teda dodržanie postupov vo verejnom obstarávaní v zmysle legislatívnej úpravy, zohľadňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti; prípadná aplikácia zákonnej výnimky sa musí vykladať reštriktívne. Objektívnou stránkou správneho deliktu je potom v zmysle porušenie princípu transparentnosti, princípu rovnakého zaobchádzania alebo princípu nediskriminácie (s výnimkou správnych deliktov podľa a písm. a/ až i/) a zároveň toto porušenie malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o spáchaní správneho deliktu a nemožno ho ani sankcionovať.

41. Podstata princípu rovnakého zaobchádzania a princípu nediskriminácie spočíva v tom, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ majú povinnosť voči všetkým uchádzačom a záujemcom postupovať rovnako, a teda ani jeden subjekt na strane ponuky nesmie byť žiadnym spôsobom zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný. Ide o požiadavku na odstránenie subjektívneho hodnotenia v procese verejného obstarávania a zabezpečenie objektívneho prístupu k záujemcom i uchádzačom, ktorá je vyjadrením cieľa napomôcť rozvoju zdravej a skutočnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V rovnakom duchu judikuje aj Súdny dvor EÚ napríklad vo veci C-27/15: ,,V

tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na jednej strane zásada rovnosti zaobchádzania prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na druhej strane cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie.“ Uvedené princípy sa premietajú aj vo vzťahu k zadefinovaniu, resp. vymedzeniu predmetu zákazky.

42. Kľúčovým pre posúdenie veci je vyhodnotenie kombinácie predmetu zákazky, do ktorej žalobca spojil viacero predmetov bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti. Konkrétne verejné obstarávanie pozostávalo z troch aktivít: (i) Realizácia stavebných prác, (ii) Dodávka zdravotníckej techniky I. a IT techniky, (iii) Dodávka zdravotníckej techniky II a súčasne

- žalobca stanovil v časti III. „Informácie o ponuke“ súťažných podkladov v bode 14.1 „Ostatné vyhlásenia, potvrdenia, doklady a dokumenty“ požiadavku, že ponuka predložená uchádzačom musí obsahovať doklad „Vyhlásenie uchádzača“, ktorého obsah je nasledovný: „uchádzač vyhlasuje, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti v tomto verejnom obstarávaní“.

43. Z charakteru obstarávaných aktivít jednoznačne vyplýva, že stavebné práce sa svojou povahou líšia od zdravotníckej techniky a IT techniky. nepredpokladá také spájanie stavebných prác s dodávkou tovarov, resp. s poskytovaním služieb do jednej zákazky, ak nejde o tovary a služby, ktoré sú nevyhnutné pre samotnú realizáciu stavebných prác. Zo zákona vyplýva, že do predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce nie je možné zahrnúť predpokladanú hodnotu tovaru, ktorý nie je nevyhnutný na splnenie zmluvy na stavebné práce alebo s ňou nesúvisí ( ), teda naopak, že takéto zahrnutie prichádza do úvahy len vtedy, keď dodávka tovaru je nevyhnutná na splnenie zmluvy na stavebné práce, nakoľko tieto dodávky spolu vzájomne súvisia. O uvedený prípad pôjde vtedy, ak napríklad bez dodania tovaru nie je objektívne možné plne funkčne využívať stavebné práce; inými slovami, takýto tovar priamo a bezprostredne súvisí so stavebnými prácami, pričom ťažiskovou (hlavnou) zákazkou sú stavebné práce. Podľa názoru správneho súdu však vykonanie stavebných prác, ako je zateplenie obvodového plášťa budovy, prestavba skladov civilnej ochrany na ambulantnú starostlivosť, vybudovanie bezbariérových vstupov, výmena okien, výmena dverí, atď., nesúvisí s dodaním IT techniky a zdravotníckej techniky - napríklad injekčný dávkovač, počítač, tlačiareň, oftalmoskop, a podobne. Preto nebol ani daný dôvod spájať stavebné práce a dodanie IT techniky a zdravotníckej techniky do jedného verejného obstarávania, keďže sú vzájomne oddeliteľné a dôležitosťou navzájom rovnocenné. Inými slovami, dodanie IT techniky a zdravotníckej techniky nepredstavuje také dodanie tovaru, bez ktorého by nebolo možné uskutočniť stavebné práce, a teda nejde o možnosť aplikácie výnimky upravenej v (v časti vety „ak by to malo za následok vyňatie takéhoto tovaru alebo takýchto služieb z pôsobnosti tohto zákona“). Správny súd nespochybňuje dôležitosť stavebných prác v rozsahu a kvalite určenej Výnosom Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008-OL zo dňa 10.09.2008, ale tieto nemajú vplyv na spojenie viacerých nesúvisiacich zákaziek do jedného verejného obstarávania a ani spojenie takých zákaziek neodôvodňujú. Podľa názoru správneho súdu žalovaný aj druhostupňový správny orgán správne zistili a vyhodnotili skutkový stav a aj oddeliteľnosť jednotlivých predmetov zákazky, ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a nepresahujú rámec

44. Správny súd súhlasí so žalovaným, že pri takomto definovaní predmetu obstarávanej zákazky mohli byť diskriminovaní a od účasti v tejto verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí sa zaoberajú len realizáciou stavebných prác a nie aj dodávkou špeciálnej zdravotníckej techniky, t.j. takí, ktorí môžu poskytnúť len jednotlivé plnenia, nie však všetky, ktoré sú predmetom zákazky. Zároveň však môže byť pre takýchto záujemcov problematické spájať sa s dodávateľmi takejto špeciálnej zdravotníckej techniky v rámci skupiny dodávateľov. V dôsledku uvedeného postupu mohol byť počet predložených ponúk

objektívne nižší, a nemusela byť dosiahnutá najlepšia ponuka. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj realita, keď ponuku predložili len traja záujemcovia, pričom ani jeden z nich nemal v predmete podnikania dodanie zdravotníckej techniky a IT techniky, zároveň však ponuku nepredložil žiaden záujemca, ktorý by sa venoval iba dodaniu zdravotníckej techniky alebo IT techniky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zvoleným vymedzením predmetu zákazky diskriminoval tých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní uskutočniť stavebné práce, ale zároveň by neboli schopní v čase dodania zákazky dodať špecializovanú zdravotnícku a IT techniku, ako aj takých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní dodať požadovaný tovar, ale neboli by schopní uskutočniť požadované stavebné práce. Predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala otvorenú hospodársku súťaž, bola spôsobilá odradiť potenciálnych uchádzačov, a teda porušenie, ktorého sa dopustil žalobca, mohlo mať reálny a priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania.

45. Žalobca namietal, že pred definovaním zákazky a pred vyhlásením verejného obstarávania komunikoval s riadiacim orgánom (Ministerstvom zdravotníctva SR), ktorý mu jeho postup odsúhlasil. Správny súd túto skutočnosť nespochybňuje, je však potrebné si uvedomiť, že z hľadiska kontroly dodržiavania je kompetentný konať žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý okrem iného vykonáva aj dohľad nad verejným obstarávaním a v prípade zistených nezrovnalostí vyvodzuje administratívnu zodpovednosť voči porušovateľom. Správny súd uvádza, že schválenie poskytnutia nenávratného finančného príspevku zo strany riadiaceho orgánu (Ministerstva zdravotníctva SR) predstavuje samostatný proces, ktorý sa svojím obsahom a podmienkami nezhoduje s postupom podľa Preto aj keď mal žalobca schválené poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo strany riadiaceho orgánu, neznamená to bez ďalšieho, že jeho postup vo verejnom obstarávaní bol a priori v súlade s Aj sám žalobca tvrdí, že postup vo verejnom obstarávaní si mal zvoliť sám a nie jeho riadiaci orgán. Na dôvetok pri tejto parciálnej otázke správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 05.02.1998, ktorým sa vykladá SR: »1. Článku 2 ods. 2 v časti: „Štátne orgány môžu konať... v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ zodpovedá konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez výnimky a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom. Tento výklad platí aj vtedy, keď sa orgán štátu domnieva, že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s . Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny orgán dôvodom, aby konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. 2. Len taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle .« Preto podľa názoru správneho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty žalobcu.

46. Pokiaľ sa v príručke pre prijímateľa nenávratného finančného príspevku uvádzalo, že žalobca môže vyhlásiť len dve verejné obstarávania na (i) stavebný dozor a (ii) zvyšné tovary a služby, tento argument neobstojí. Stavebný dozor predsa možno obstarávať spolu so stavebnými prácami a následne možno samostatne obstarať IT techniku a zdravotnícku techniku, ako kvalitatívne iný druh tovaru v ďalšom verejnom obstarávaní.

47. Nerozdelením vecne oddeliteľných predmetov zákazky a vyžadovaním preukázania dokladu „Vyhlásenie uchádzača“ sa mohli o zákazku uchádzať len tie subjekty, ktoré uskutočňujú stavebné práce a zároveň dodávajú špeciálnu zdravotnícku techniku a IT techniku kumulatívne, prípadne tie subjekty, ktoré boli schopné plniť samostatne iba časť zákazky a na zvyšnú časť zákazky uzavreli dohodu s iným subjektom. Žalobca určil ako povinnú súčasť predkladaných ponúk aj uvedené Vyhlásenie, z čoho vyplýva, že jeho nepredložením by uchádzač nesplnil požadované podmienky a objektívne by mohol byť z verejného obstarávania vylúčený. Argument žalobcu o opaku nezodpovedá podmienkam verejného obstarávania, ktoré sám určil.

48. Podľa názoru správneho súdu uvedeným konaním žalobcu došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, a teda medzi porušením princípu nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a výsledkom verejného osbtarávania je priama, jasná a neprerušovaná súvislosť. Z uvedeného dôvodu sú závery správnych orgánov oboch stupňov o spáchaní správneho deliktu podľa v znení účinnom do 08.03.2010 v súlade so zákonom a bol daný právny základ na sankcionovanie žalobcu pokutou.

49. Uložená sankcia v sume 9.500,- € zodpovedá zákonnej sadzbe vyjadrenej v , od 300,- € do 30.000,- €. Správny súd považuje výšku uloženej pokuty za primeranú a plniacu represívnu, preventívnu aj výchovnú funkciu v tom smere, že žalobca sa v budúcnosti zdrží obdobného konania a bude postupovať podľa príslušného zákona o verejnom obstarávaní v takých situáciách, ktoré tento zákon upravuje.

50. Žalobca tiež namieta nedodržanie 30-dňovej lehoty na rozhodnutie a v dôsledku toho aj nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Správny poriadok v ustanovení § 49 upravuje procesnú lehotu na vydanie rozhodnutia, a to 30 dní od začatia konania a v zložitých prípadoch 60 dní od začatia konania. Uvedená lehota na rozhodnutie je poriadkovou lehotou a jej márne uplynutie bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia, pričom Správny poriadok nespája s márnym uplynutím uvedenej lehoty zánik práva na uloženie sankcie za správny delikt. Ide teda o procesnú lehotu majúcu len poriadkový charakter, účelom ktorej je vec vybaviť bez zbytočných prieťahov. Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemožno považovať za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v zásade jej nedodržanie nepredstavuje ani taký zásah do práv a právom chránených záujmov, ktorým by vznikla ujma (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2014). Uvedenú procesnú poriadkovú lehotu nemožno stotožňovať s hmotnoprávnou lehotou na uloženie sankcie, ktorej márnym uplynutím zaniká možnosť sankcionovania disciplinárne obvineného za spáchanie správneho deliktu, pretože o túto situáciu v predmetnej veci nejde. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.08.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, z uvedeného dôvodu nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

51. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so , Správnym poriadkom aj smernicou č. 2004/18/ES. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa .

52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).