Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)c03/383240.6b7035.pdf
PDF · 205.42 KB
No categories available
5Sžo/35/2011
Najvyšší súd 5Sžo/35/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu P., nar. X., bytom D., zastúpeného JUDr. Vladimírom
Fraňom, advokátom so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, proti ţalovanému
Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej
republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. ŠbPO-76-47/2010 z 28. júna 2010, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2011, č. k. 4S/266/2010-95, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S/266/2010-95 z 10. júna 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu proti
rozhodnutiu ţalovaného č. ŠbPO-76-47/2010 zo dňa 28. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 2281
zo dňa 01. apríla 2010, o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka
podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov
Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 346/2005 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe“)
dňom 30. júna 2010 z dôvodu uplynutia ţalobcovej doby výsluhy v hodnosti a nezaradenia
do programového udrţiavania.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový správny orgán, ako
aj ţalovaný v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka
podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. postupovali v súlade s ustanoveniami
zákona, ktoré cituje na strane 5 aţ 9 svojho rozhodnutia.
Uviedol, ţe z obsahu spisu bolo preukázané, ţe ţalobcovi bol Personálny rozkaz
č. 2281 účinne doručený do vlastných rúk prostredníctvom poverených profesionálnych
vojakov dňa 06. apríla 2010, pričom tento doručovanú písomnosť prijal avšak jej prevzatie
odmietol podpísať. Doručenie bolo preukázané záznamom vyhotoveným doručujúcimi
osobami. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie ţalovaného zo dňa 28. júna 2010 bolo
ţalobcovi doručené dňa 07. júla 2010. S poukazom na § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sú uvedené lehoty
na vydanie rozhodnutia podľa krajského súdu len lehotami poriadkovými, ich nedodrţanie
nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania a namietanie nedodrţania poriadkových
lehôt teda netvorí dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia.
Záverom svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe z dôvodu, ţe odvolaním ţalobcu
bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z.,
nenastal predpoklad odkladu jeho vykonateľnosti podľa uvedeného ustanovenia, a teda
ţalobca uţ po prevzatí Personálneho rozkazu č. 2281, t. j. najneskôr dňom 06. apríla 2010
musel predpokladať a mať vedomosť o svojom postavení profesionálneho vojaka po termíne
30. júna 2010 aj napriek okolnosti, ţe druhostupňové rozhodnutie prevzal aţ 07. júla 2010.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi ich náhradu
3
nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca,
domáhajúc sa toho, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok
krajského v Bratislave a vec mu vrátil na nové konanie.
Dôvodil tým, ţe krajský súd na základe nesprávneho porozumenia skutkového stavu
veci vydal nezákonný rozsudok.
Ţalobca sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe pre ukončenie sluţobného
pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej sluţbe, respektíve v čase do uplynutia doby
výsluhy v hodnosti a nezaradenia do programu udrţiavania, je rozhodujúce uplynutie času
a nie vydanie rozhodnutia.
Podľa ţalobcu sluţobný pomer profesionálneho vojaka v dočasnej sluţbe, respektíve
v sluţbe do uplynutia doby výsluhy hodnosti nekončí priamo zo zákona uplynutím tejto doby,
ale pre jeho ukončenie je potrebné aj vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie, v danom prípade
personálny rozkaz, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného nemôţe
mať iba deklaratórne účinky, ale nevyhnutne musí mať účinky konštitutívne. Rozhodnutia
ţalovaného nemôţe mať iba deklaratórne účinky, ale nevyhnutne musí mať účinky
konštitutívne. Preto je podľa názoru ţalobcu v danej veci podstatnou a významnou
tá skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané do dňa skončenia,
resp. predpokladaného a plánovaného skončenia sluţobného pomeru ţalobcu uplynutím doby
výsluhy rokov, teda do 30. júna 2010, ale aţ 07. júla 2010.
Ďalej uviedol, ţe pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného nebola dodrţaná
lehota v odvolacom správnom konaní, konanom ţalovaným, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, a to ani predĺţená 60 dňová lehota, a ţe do dňa predpokladaného skončenia
sluţobného pomeru, nebolo rozhodnutie o jeho skončení, teda napadnuté rozhodnutie
ţalovaného ani len vydané a jemu predchádzajúci personálny rozkaz právoplatný. Ţalobca
sa nestotoţnil ani s rozhodnutím krajského súdu, ţe lehoty na vydanie rozhodnutia správnym
orgánom, sú iba poriadkovými lehotami, a ţe ich nedodrţanie nemá vplyv na právny pozíciu
účastníkov konania. Ţalobca bol toho názoru, ţe bez ohľadu na prípadný odkladný účinok,
resp. vylúčenie tohto odkladného účinku priamo zo zákona, pre posudzovanie právnej pozície
účastníkov, je rozhodujúce právoplatné rozhodnutie. Prípadný odkladný účinok, podľa názoru
ţalobcu súvisí iba s vykonateľnosťou rozhodnutia. V uvedenom prípade by to znamenalo,
ţe v prípade, pokiaľ by ţalovaný vyhovel v plnom rozsahu odvolaniu proti predchádzajúcemu
personálnemu rozkazu sluţobný pomer ţalobcu, ako profesionálneho vojaka, by trval
4
nepretrţite naďalej, a iba za obdobie od 30. júna 2010 do vydania tohto prípadného
rozhodnutia ţalovaného by nebol personálne sankcionovaný za nevykonávanie sluţby, a táto
doba by sa pokladala za riadny výkon sluţby profesionálneho vojaka.
Podľa názoru ţalobcu nie je moţné túto situáciu vykladať opačne, teda tak,
ţe uţ samotná absencia vykonateľnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu
znamená skončenie jeho sluţobného pomeru. Toto nie je podľa jeho názoru prípustné, pretoţe
právne účinky je moţné spájať aţ s právoplatným rozhodnutím.
Ţalobca sa taktieţ nestotoţnil s tým, ako vyhodnotil krajský súd doručovanie
samotného personálneho rozkazu č. 2281 ţalovaným. V odôvodnení napadnutého rozsudku
je uvedené, ţe podľa názoru súdu bol tento personálny rozkaz doručený do vlastných rúk
ţalobcu prostredníctvom poverených profesionálnych vojakov dňa 06. apríla 2010, pričom
ţalobca doručovanú písomnosť prijal, ale jej prevzatie odmietol podpísať. Krajský súd je toho
názoru, ţe personálny rozkaz bol ţalobcovi takto účinne doručený, bez ohľadu na miesto,
kde sa ţalobca v tom čase nachádzal. Doručovanie sa uskutočnilo v ambulancii lekára, kde
sa v tom čase ţalobca nachádzal na ošetrení. Ošetrenie sa uskutočnilo z dôvodu bezprostredne
predchádzajúceho pracovného úrazu z toho istého dňa a skutočnosť, ţe osoby, poverené
doručením personálneho rozkazu sa toto pokúsili vykonať pri ošetrení ţalobcu u lekára,
pokladá ţalobca za nevhodné, nedôstojné a najmä neprípustné. Nie je pravdou
to, ţe by o tomto doručovaní bol spisovaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol
podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne prevzal. V odôvodnení napadnutého rozsudku
je uvedené, ţe lekár, ktorý vykonával ošetrenie ţalobcu do tohto záznamu o doručovaní
personálneho rozkazu potvrdil, ţe ţalobca je spôsobilý na právne úkony zo zdravotného
hľadiska. Toto potvrdenie lekára nie je ţiadnym spôsobom konkretizované, ale najmä
všeobecnému lekárovi sa neprislúcha právne relevantne vyjadrovať k spôsobilosti osoby
na právne úkony. V tomto potvrdení dokonca ani nie je uvedené, ţe ţalobca uţil
naordinovaný liek proti bolesti, a ţe mu bolo nariadené ďalšie uţívanie týchto liekov.
Poukazoval na to, ţe v odôvodnení napadnutého rozsudku je tieţ uvedené, ţe ţalobca
v konaní nepredloţil doklad, ktorý by dokazoval, ţe v čase doručovania predmetného
rozhodnutia (personálneho rozkazu) bol lekárom uznaný za práceneschopného. Podľa názoru
ţalobcu je táto skutočnosť dostatočne známa správnemu orgánu, ktorý je ţalovaný, ako
aj orgány, ktorý vydal napadnutý personálny rozkaz, ţe ani títo nepokladali za potrebné túto
skutočnosť napádať, resp. pochybovať o nej. Ţalobca bol z dôvodu pracovného úrazu zo dňa
06. apríla 2010 práceneschopný nepretrţite aţ do 31. marca 2011. Doklad
o práceneschopnosti priloţil k tomuto odvolaniu, absencia tohto dokladu však nemôţe
5
v ţiadnom prípade predstavovať tak váţnu skutočnosť, ktorá by mohla predstavovať
relevantný dôvod na zamietnutie ţaloby.
Podľa ţalobcu v tejto súvislosti je však významnou a podstatnou skutočnosťou,
ţe sluţobný pomer ţalobcu nemohol právne relevantne skončiť dňa 30. júna 2010,
teda v čase, keď tento bol pre pracovný úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho
vojaka, uznaný za práceneschopného.
V doplnenom odvolaní ţalobca dňa 26. januára 2012 doručil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky fotokópiu písomnosti označenej ako skončenie sluţobného pomeru
č. VSVaP-4-163/2010 zo dňa 12. júla 2010 a jeho prílohy (s poukazom na to, ţe mu bolo
doručené aţ 16. júla 2010, pričom na poštu bolo podané dňa 14. júla 2010, teda ţalobca
nepredlţoval odopieraním prevzatia doručenie týchto listín) a fotokópiu výkazu doby trvania
sluţobného pomeru datovaná na deň 30. júna 2010, ktorá však bola doručená navrhovateľovi
aţ dňa 04. októbra 2010.
Na základe uvedených skutočností ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a prejednanie. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu na úvod poukázal
na to, ţe ţalobca v podanom odvolaní neuviedol, na základe akého právneho dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 OSP odvolanie podal.
K tvrdeniu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané ku dňu skončenia
sluţobného pomeru ţalobcu uplynutím doby výsluhy rokov, t. j. 30. júna 2010,
ale aţ 07. júla 2010, a ţe personálny rozkaz nebol právoplatný ţalovaný uviedol, ţe uvedené
sa nezakladá na pravde a napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu bolo vydané
28. júna 2010, avšak doručené bolo 07. júla 2010.
K uvedenému poznamenal, ţe sluţobný pomer so ţalobcom sa skončil na základe
personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 z 01. apríla 2010, ktorý bol
vydaný na základe zákona, pri dodrţaní všetkých zákonom stanovených lehôt, ale nakoľko
včas podané odvolanie nemá odkladný účinok, dátum vydania rozhodnutia druhostupňového
správneho orgánu nemal na vykonateľnosť predmetného personálneho rozkazu ţiaden vplyv.
6
Ţalovaný k námietke nedodrţania lehoty v správnom konaní uviedol, ţe personálny
rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 z 01. apríla 2010 bol ţalobcovi doručený
06. apríla 2010. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal ţalobca odvolanie, ktoré bolo
riaditeľovi Personálneho úradu doručené 22. apríla 2010. Riaditeľ Personálneho úradu podľa
57 ods. 1 správneho poriadku odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel a odvolanie ţalobcu
podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predloţil odvolaciemu orgánu, ktorým je náčelník
Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dňa 25. mája 2010 bolo začaté
konanie na druhom stupni, v rámci ktorého odvolací orgán napadnutý personálny rozkaz
preskúmal z vecného i právneho hľadiska. Nakoľko riaditeľ Personálneho úradu odvolaniu
ţalobcu nevyhovel, zaslal mu upovedomenie z 20. mája 2010, v ktorom mu oznámil,
ţe odvolanie predloţil odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán v danom prípade
rozhodol v súlade s ustanoveniami správneho poriadku zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),
a to v 60 dňovej lehote od doručenia odvolania riaditeľom Personálneho úradu. O tejto lehote
nebol odvolací orgán s poukázaním na dikciu ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku
povinný ţalobcu informovať. K uvedenému ţalovaná dodal, ţe prípadné porušenie týchto
poriadkových lehôt nemá vplyv na zákonnosť daného rozhodnutia, pričom poukázal
i na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP.
Podľa ţalovaného ţalobca nepravdivo uvádza, ţe nie je pravdou, ţe by o doručovaní
bol spísaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny
rozkaz riadne prevzal. Priamy nadriadený 06. apríla 2010 upozornil ţalobcu, ţe veliteľ
vojenského útvaru mu v rámci denného hlásenia v dopoludňajších hodinách doručí predmetný
personálny rozkaz, ţalobca na túto skutočnosť nereagoval, svojvoľne opustil pracovisko
za účelom návštevy lekára, a to napriek výzve, aby tak urobil aţ po dennom hlásení.
Personálny rozkaz bol doručený ţalobcovi na pracovisku lekára, jeho prevzatie však odmietol
potvrdiť svojim podpisom, o čom bol i komisiou menovanou pre tento účel veliteľom
vojenského útvaru vyhotovený záznam na „Potvrdení o doručení rozhodnutia
profesionálnemu vojakovi“. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. S. bol ţalobca
v čase doručovania rozhodnutia v zdravotníckom zariadení spôsobilý na právne úkony. Pri
doručení napadnutého personálneho rozkazu boli dodrţané metodické pokyny pre
doručovanie písomností a rozhodnutí profesionálnym vojakom v rámci správneho konania č.
p.: ŠbPEM-812-81/2006 z 22. augusta 2006 (ďalej len „metodické pokyny“). Na základe
vyššie uvedeného tvrdí, ţe personálny rozkaz bol riadne doručený, a to v súlade
s ustanoveniami Zákonníka práce, ako aj v súlade s Metodickými pokynmi.
7
Tvrdenie ţalobcu, ţe mu nemohol skončiť sluţobný pomer 30. júna 2010, keď bol
pre pracovný úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho vojaka, uznaný
za práceneschopného treba podľa ţalovaného povaţovať za irelevantné vzhľadom
na to, ţe zákaz z prepustenia v ochrannej dobe je explicitne upravený v § 76 ods. 1 zákona
č. 346/2005 Z. z., pričom ţalobca bol prepustený podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 346/2005 Z. z., pretoţe mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený
do programu udrţiavania, teda je zrejmé, ţe ustanovenie o ochrannej dobe sa na neho
nevzťahuje.
Na základe vyššie uvedeného ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/266/2010-95 z 10. júna 2011
ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
8
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-
76-47/2010 zo dňa 28. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 2281 zo dňa 01. apríla 2010, o prepustení
ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 346/2005 Z. z. dňom 30. júna 2010 z dôvodu uplynutia ţalobcovej doby výsluhy v hodnosti
a nezaradenia do programového udrţiavania.
Z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, ţe ţalobca bol
Personálnym rozkazom Riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 zo dňa 01. apríla 2010 podľa
§ 70 ods. 1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru
profesionálneho vojaka, pretoţe mu skončil sluţobný pomer dňa 30. júna 2010. Dôvodom
bola skutočnosť, ţe mu dňa 30. júna 2010 uplynula doba výsluhy v hodnosti, a ţe nebol
zaradený do programu udrţiavania.
Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z. z. na konanie vo veciach sluţobného pomeru
profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“)], ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 3 písm. a/ ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z., dočasná štátna sluţba,
ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, trvá do uplynutia doby výsluhy
v hodnosti. Dobou výsluhy v hodnosti je časový úsek, v ktorom profesionálny vojak môţe
zotrvať v dosiahnutej hodnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. za program udrţiavania
sa na účely tohto zákona povaţuje ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným
súhlasom v dočasnej štátnej sluţbe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s moţnosťou
opakovaného zaradenia do programu udrţiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej
doby sluţby do programu udrţiavania, môţe sluţobný úrad rozhodnutím vedúceho
sluţobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak:
a) spĺňa poţadované osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť,
zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť na výkon štátnej
sluţby a ak je to v záujme sluţobného úradu,
9
b) je nedostatok profesionálnych vojakov vo funkciách s príslušnou vojenskou
odbornosťou a funkciu nemoţno obsadiť na základe výsledkov konkurenčného výberu
alebo
c) doplňovanie ozbrojených síl nezodpovedá potrebám ozbrojených síl.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. účinného v čase dosiahnutia hodnosti
nadrotmajster bola ustanovená doba výsluhy v tejto hodnosti v trvaní 11 rokov. Do tejto
hodnosti bol ţalobca povýšený dňom 01. júla 1999. Jeho výsluha v danej hodnosti uplynula
dňom 30. júna 2010.
Skončiť sluţobný pomer profesionálneho vojaka prepustením v dočasnej štátnej sluţbe
obligatórnym spôsobom moţno z viacerých dôvodov. Jednu skupinu týchto dôvodov
skončenia sluţobného pomeru profesionálneho vojaka tvorí objektívna právna skutočnosť –
plynutie času, teda zákonom stanovenej doby. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje
skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka vznikom objektívnych právnych
skutočností - uplynutím doby výsluhy v hodnosti: skončenie sluţobného pomeru z tohto
dôvodu je podmienená kumulatívnym splnením nasledujúcich podmienok:
a) profesionálny vojak, ktorému uplynula doba výsluha v hodnosti nebol vyselektovaný
k povýšeniu do vyššej hodnosti,
b) komisiou pre konkurenčný výber nebol zaradený do programu udrţiavania.
Podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. sluţobný pomer profesionálneho
vojaka sa skončí prepustením, ak mu uplynula dohodnutá doba výsluhy v hodnosti a nebol
zaradený do programu udrţiavania.
Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. o prepustení profesionálneho
vojaka zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. i/aţ 1/ vedúci sluţobného úradu
rozhodne počas tretieho mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo sluţobného
pomeru.
Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. ak bolo rozhodnuté o prepustení
profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. a/
aţ c/, h/, i/ aţ 1/ a n/, sluţobný pomer sa skončí uplynutím lehoty na prepustenie.
10
Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. lehota na prepustenie v trvaní dvoch
kalendárnych mesiacov začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po dni doručenia rozhodnutia profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak sa vedúci sluţobného úradu a profesionálny vojak
nedohodnú na skoršom termíne; skorší termín na prepustenie nemoţno dohodnúť,
ak sa sluţobný pomer skončí podľa § 70 ods. 1 písm. i/ aţ l/.
Podľa § 83 zákona č. 346/2005 Z. z. včas podané odvolanie nemá odkladný účinok
okrem odvolania proti rozhodnutiu:
a) o prepustení zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. l písm. a/ a h/,
b) o uloţení disciplinárneho opatrenia,
c) o náhrade škody,
d) prieskumnej komisie, ktorým bola určená zdravotná spôsobilosť profesionálneho
vojaka,
e) o obnove konania, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo,
f) vydanému podľa § 82 ods. 1 písm. b/ a h/.
Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z. z. na konanie vo veciach sluţobného
profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu
nemoţno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj „najvyšší súd“) v zhode s krajským súdom, ako aj s vyjadrením ţalovaného mal
preukázané, ţe sluţobný pomer ţalobcu sa skončil na základe personálneho rozkazu riaditeľa
Personálneho úradu č. 2281 z 01. apríla 2010, ktorý bol vydaný na základe zákona,
pri dodrţaní všetkých zákonom stanovených lehôt. Napadnuté rozhodnutie druhostupňového
orgánu bolo vydané 28. júna 2010, nakoľko včas podané odvolanie nemá odkladný účinok,
dátum vydania rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu nemal na vykonateľnosť
predmetného personálneho rozkazu ţiaden vplyv.
11
Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania,
vo zvlášť zloţitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní, ak nemoţno vzhľadom
na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môţe ju primerane predĺţiť odvolací orgán
(orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôţe rozhodnúť do 30, prípadne
do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloţí ho spolu s výsledkami doplneného konania
a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď
mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd sa nestotoţnil ani z druhou námietkou ţalobcu, ţe pri vydaní
napadnutého rozhodnutia nebola dodrţaná lehota v správnom konaní, nakoľko
z administratívneho spisu je zrejmé, ţe riaditeľ Personálneho úradu odvolaniu ţalobcu
nevyhovel, a zaslal mu upovedomenie z 20. mája 2010, v ktorom mu oznámil, ţe odvolanie
predloţil odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán v danom prípade rozhodol v súlade
s ustanoveniami správneho poriadku, a to v 60 dňovej lehote od doručenia odvolania
riaditeľom Personálneho úradu.
Pokiaľ ide o lehoty stanovené v § 57 ods. 2 správneho poriadku najvyšší súd povaţuje
za potrebné uviesť, ţe tieto lehoty sú svojím charakterom lehotami inštruktívnymi, ktoré
sú síce pre správny orgán záväzné, avšak ich nedodrţanie neovplyvňuje zákonnosť
administratívnych rozhodnutí; nedodrţanie týchto lehôt môţe byť dôvodom na podanie
návrhu podľa § 250t OSP, prípadne môţe mať za následok aj vyvodzovanie zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12
Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. na právne vzťahy profesionálnych
vojakov pri vykonávaní štátnej sluţby sa primerane pouţijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15
aţ 18, § 20, § 36 ods. 2, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 aţ 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3,
§ 79 ods. 2 § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 aţ 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 aţ 6, § 92
a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 aţ 131, § 136
ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a/, b/, i/, j/ a l/, § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a/ aţ h/
a ods. 3, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 aţ 170, § 178
aţ 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 aţ 189, § 192 aţ 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1
písm. d/, § 217 aţ 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku,
zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností
zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi
do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach tykajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv
a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je moţné, moţno písomnosť doručiť poštou
ako doporučenú zásielku
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti
bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú ani vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti
odmietne (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce).
Najvyšší súd k ţalobcovej námietke, ţe nie je pravdou, ţe by o doručovaní bol spísaný
akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne
prevzal uvádza, ţe uvedený záznam sa nachádza v administratívnom spise a tento správne
vyhodnotil aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedenú námietku preto
najvyšší súd povaţuje za irelevantnú, a to vzhľadom na skutočnosť, ţe personálny rozkaz
13
bol ţalobcovi riadne, v súlade s príslušným ustanovením Zákonníka práce, doručený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. o prepustení profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej sluţbe nemoţno rozhodnúť v dobe:
a/ keď je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu sluţbu
pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nespôsobil úmyselne alebo
v dôsledku poţitia alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej látky, a v dobe
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu
poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo
pre úraz aţ do jej skončenia,
b/ keď je profesionálna vojačka tehotná alebo na materskej dovolenke alebo keď
sa profesionálny vojak stará o dieťa mladšie ako tri roky.
Najvyšší súd povaţuje za právne irelevantnú i poslednú námietku ţalobcu, ţe jeho
sluţobný pomer jeho nemohol právne relevantne skončiť 30. júna 2010, keď bol pre pracovný
úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho vojaka, uznaný za práceneschopného.
K tejto námietke treba uviesť, ţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru prepustený podľa
§ 70 ods. 1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z., pretoţe mu uplynula doba výsluhy v hodnosti
a nebol zaradený do programu udrţiavania, teda je zrejmé, ţe ustanovenie o ochrannej dobe
sa na ţalobcu nevzťahuje.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom sa v zásade
stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) viazaný tieţ dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
14
3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková