Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/35/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu P., nar. X., bytom D., zastúpeného JUDr. Vladimírom

Fraňom, advokátom so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, proti ţalovanému

Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej

republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. ŠbPO-76-47/2010 z 28. júna 2010, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2011, č. k. -95, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -95 z 10. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu proti

rozhodnutiu ţalovaného č. ŠbPO-76-47/2010 zo dňa 28. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 2281

zo dňa 01. apríla 2010, o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka

podľa o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov

Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „zákon o štátnej sluţbe“)

dňom 30. júna 2010 z dôvodu uplynutia ţalobcovej doby výsluhy v hodnosti a nezaradenia

do programového udrţiavania.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový správny orgán, ako

aj ţalovaný v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka

podľa postupovali v súlade s ustanoveniami

zákona, ktoré cituje na strane 5 aţ 9 svojho rozhodnutia.

Uviedol, ţe z obsahu spisu bolo preukázané, ţe ţalobcovi bol Personálny rozkaz

č. 2281 účinne doručený do vlastných rúk prostredníctvom poverených profesionálnych

vojakov dňa 06. apríla 2010, pričom tento doručovanú písomnosť prijal avšak jej prevzatie

odmietol podpísať. Doručenie bolo preukázané záznamom vyhotoveným doručujúcimi

osobami. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie ţalovaného zo dňa 28. júna 2010 bolo

ţalobcovi doručené dňa 07. júla 2010. S poukazom na a

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sú uvedené lehoty

na vydanie rozhodnutia podľa krajského súdu len lehotami poriadkovými, ich nedodrţanie

nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania a namietanie nedodrţania poriadkových

lehôt teda netvorí dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

Záverom svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe z dôvodu, ţe odvolaním ţalobcu

bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa ,

nenastal predpoklad odkladu jeho vykonateľnosti podľa uvedeného ustanovenia, a teda

ţalobca uţ po prevzatí Personálneho rozkazu č. 2281, t. j. najneskôr dňom 06. apríla 2010

musel predpokladať a mať vedomosť o svojom postavení profesionálneho vojaka po termíne

30. júna 2010 aj napriek okolnosti, ţe druhostupňové rozhodnutie prevzal aţ 07. júla 2010.

O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe ţalobcovi ich náhradu

3

nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca,

domáhajúc sa toho, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok

krajského v Bratislave a vec mu vrátil na nové konanie.

Dôvodil tým, ţe krajský súd na základe nesprávneho porozumenia skutkového stavu

veci vydal nezákonný rozsudok.

Ţalobca sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe pre ukončenie sluţobného

pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej sluţbe, respektíve v čase do uplynutia doby

výsluhy v hodnosti a nezaradenia do programu udrţiavania, je rozhodujúce uplynutie času

a nie vydanie rozhodnutia.

Podľa ţalobcu sluţobný pomer profesionálneho vojaka v dočasnej sluţbe, respektíve

v sluţbe do uplynutia doby výsluhy hodnosti nekončí priamo zo zákona uplynutím tejto doby,

ale pre jeho ukončenie je potrebné aj vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie, v danom prípade

personálny rozkaz, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného nemôţe

mať iba deklaratórne účinky, ale nevyhnutne musí mať účinky konštitutívne. Rozhodnutia

ţalovaného nemôţe mať iba deklaratórne účinky, ale nevyhnutne musí mať účinky

konštitutívne. Preto je podľa názoru ţalobcu v danej veci podstatnou a významnou

tá skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané do dňa skončenia,

resp. predpokladaného a plánovaného skončenia sluţobného pomeru ţalobcu uplynutím doby

výsluhy rokov, teda do 30. júna 2010, ale aţ 07. júla 2010.

Ďalej uviedol, ţe pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného nebola dodrţaná

lehota v odvolacom správnom konaní, konanom ţalovaným, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, a to ani predĺţená 60 dňová lehota, a ţe do dňa predpokladaného skončenia

sluţobného pomeru, nebolo rozhodnutie o jeho skončení, teda napadnuté rozhodnutie

ţalovaného ani len vydané a jemu predchádzajúci personálny rozkaz právoplatný. Ţalobca

sa nestotoţnil ani s rozhodnutím krajského súdu, ţe lehoty na vydanie rozhodnutia správnym

orgánom, sú iba poriadkovými lehotami, a ţe ich nedodrţanie nemá vplyv na právny pozíciu

účastníkov konania. Ţalobca bol toho názoru, ţe bez ohľadu na prípadný odkladný účinok,

resp. vylúčenie tohto odkladného účinku priamo zo zákona, pre posudzovanie právnej pozície

účastníkov, je rozhodujúce právoplatné rozhodnutie. Prípadný odkladný účinok, podľa názoru

ţalobcu súvisí iba s vykonateľnosťou rozhodnutia. V uvedenom prípade by to znamenalo,

ţe v prípade, pokiaľ by ţalovaný vyhovel v plnom rozsahu odvolaniu proti predchádzajúcemu

personálnemu rozkazu sluţobný pomer ţalobcu, ako profesionálneho vojaka, by trval

4

nepretrţite naďalej, a iba za obdobie od 30. júna 2010 do vydania tohto prípadného

rozhodnutia ţalovaného by nebol personálne sankcionovaný za nevykonávanie sluţby, a táto

doba by sa pokladala za riadny výkon sluţby profesionálneho vojaka.

Podľa názoru ţalobcu nie je moţné túto situáciu vykladať opačne, teda tak,

ţe uţ samotná absencia vykonateľnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu

znamená skončenie jeho sluţobného pomeru. Toto nie je podľa jeho názoru prípustné, pretoţe

právne účinky je moţné spájať aţ s právoplatným rozhodnutím.

Ţalobca sa taktieţ nestotoţnil s tým, ako vyhodnotil krajský súd doručovanie

samotného personálneho rozkazu č. 2281 ţalovaným. V odôvodnení napadnutého rozsudku

je uvedené, ţe podľa názoru súdu bol tento personálny rozkaz doručený do vlastných rúk

ţalobcu prostredníctvom poverených profesionálnych vojakov dňa 06. apríla 2010, pričom

ţalobca doručovanú písomnosť prijal, ale jej prevzatie odmietol podpísať. Krajský súd je toho

názoru, ţe personálny rozkaz bol ţalobcovi takto účinne doručený, bez ohľadu na miesto,

kde sa ţalobca v tom čase nachádzal. Doručovanie sa uskutočnilo v ambulancii lekára, kde

sa v tom čase ţalobca nachádzal na ošetrení. Ošetrenie sa uskutočnilo z dôvodu bezprostredne

predchádzajúceho pracovného úrazu z toho istého dňa a skutočnosť, ţe osoby, poverené

doručením personálneho rozkazu sa toto pokúsili vykonať pri ošetrení ţalobcu u lekára,

pokladá ţalobca za nevhodné, nedôstojné a najmä neprípustné. Nie je pravdou

to, ţe by o tomto doručovaní bol spisovaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol

podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne prevzal. V odôvodnení napadnutého rozsudku

je uvedené, ţe lekár, ktorý vykonával ošetrenie ţalobcu do tohto záznamu o doručovaní

personálneho rozkazu potvrdil, ţe ţalobca je spôsobilý na právne úkony zo zdravotného

hľadiska. Toto potvrdenie lekára nie je ţiadnym spôsobom konkretizované, ale najmä

všeobecnému lekárovi sa neprislúcha právne relevantne vyjadrovať k spôsobilosti osoby

na právne úkony. V tomto potvrdení dokonca ani nie je uvedené, ţe ţalobca uţil

naordinovaný liek proti bolesti, a ţe mu bolo nariadené ďalšie uţívanie týchto liekov.

Poukazoval na to, ţe v odôvodnení napadnutého rozsudku je tieţ uvedené, ţe ţalobca

v konaní nepredloţil doklad, ktorý by dokazoval, ţe v čase doručovania predmetného

rozhodnutia (personálneho rozkazu) bol lekárom uznaný za práceneschopného. Podľa názoru

ţalobcu je táto skutočnosť dostatočne známa správnemu orgánu, ktorý je ţalovaný, ako

aj orgány, ktorý vydal napadnutý personálny rozkaz, ţe ani títo nepokladali za potrebné túto

skutočnosť napádať, resp. pochybovať o nej. Ţalobca bol z dôvodu pracovného úrazu zo dňa

06. apríla 2010 práceneschopný nepretrţite aţ do 31. marca 2011. Doklad

o práceneschopnosti priloţil k tomuto odvolaniu, absencia tohto dokladu však nemôţe

5

v ţiadnom prípade predstavovať tak váţnu skutočnosť, ktorá by mohla predstavovať

relevantný dôvod na zamietnutie ţaloby.

Podľa ţalobcu v tejto súvislosti je však významnou a podstatnou skutočnosťou,

ţe sluţobný pomer ţalobcu nemohol právne relevantne skončiť dňa 30. júna 2010,

teda v čase, keď tento bol pre pracovný úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho

vojaka, uznaný za práceneschopného.

V doplnenom odvolaní ţalobca dňa 26. januára 2012 doručil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky fotokópiu písomnosti označenej ako skončenie sluţobného pomeru

č. VSVaP-4-163/2010 zo dňa 12. júla 2010 a jeho prílohy (s poukazom na to, ţe mu bolo

doručené aţ 16. júla 2010, pričom na poštu bolo podané dňa 14. júla 2010, teda ţalobca

nepredlţoval odopieraním prevzatia doručenie týchto listín) a fotokópiu výkazu doby trvania

sluţobného pomeru datovaná na deň 30. júna 2010, ktorá však bola doručená navrhovateľovi

aţ dňa 04. októbra 2010.

Na základe uvedených skutočností ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na nové konanie

a prejednanie. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu na úvod poukázal

na to, ţe ţalobca v podanom odvolaní neuviedol, na základe akého právneho dôvodu podľa

odvolanie podal.

K tvrdeniu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané ku dňu skončenia

sluţobného pomeru ţalobcu uplynutím doby výsluhy rokov, t. j. 30. júna 2010,

ale aţ 07. júla 2010, a ţe personálny rozkaz nebol právoplatný ţalovaný uviedol, ţe uvedené

sa nezakladá na pravde a napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu bolo vydané

28. júna 2010, avšak doručené bolo 07. júla 2010.

K uvedenému poznamenal, ţe sluţobný pomer so ţalobcom sa skončil na základe

personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 z 01. apríla 2010, ktorý bol

vydaný na základe zákona, pri dodrţaní všetkých zákonom stanovených lehôt, ale nakoľko

včas podané odvolanie nemá odkladný účinok, dátum vydania rozhodnutia druhostupňového

správneho orgánu nemal na vykonateľnosť predmetného personálneho rozkazu ţiaden vplyv.

6

Ţalovaný k námietke nedodrţania lehoty v správnom konaní uviedol, ţe personálny

rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 z 01. apríla 2010 bol ţalobcovi doručený

06. apríla 2010. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal ţalobca odvolanie, ktoré bolo

riaditeľovi Personálneho úradu doručené 22. apríla 2010. Riaditeľ Personálneho úradu podľa

57 ods. 1 správneho poriadku odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel a odvolanie ţalobcu

podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predloţil odvolaciemu orgánu, ktorým je náčelník

Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dňa 25. mája 2010 bolo začaté

konanie na druhom stupni, v rámci ktorého odvolací orgán napadnutý personálny rozkaz

preskúmal z vecného i právneho hľadiska. Nakoľko riaditeľ Personálneho úradu odvolaniu

ţalobcu nevyhovel, zaslal mu upovedomenie z 20. mája 2010, v ktorom mu oznámil,

ţe odvolanie predloţil odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán v danom prípade

rozhodol v súlade s ustanoveniami správneho poriadku o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),

a to v 60 dňovej lehote od doručenia odvolania riaditeľom Personálneho úradu. O tejto lehote

nebol odvolací orgán s poukázaním na dikciu ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku

povinný ţalobcu informovať. K uvedenému ţalovaná dodal, ţe prípadné porušenie týchto

poriadkových lehôt nemá vplyv na zákonnosť daného rozhodnutia, pričom poukázal

i na ustanovenie .

Podľa ţalovaného ţalobca nepravdivo uvádza, ţe nie je pravdou, ţe by o doručovaní

bol spísaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny

rozkaz riadne prevzal. Priamy nadriadený 06. apríla 2010 upozornil ţalobcu, ţe veliteľ

vojenského útvaru mu v rámci denného hlásenia v dopoludňajších hodinách doručí predmetný

personálny rozkaz, ţalobca na túto skutočnosť nereagoval, svojvoľne opustil pracovisko

za účelom návštevy lekára, a to napriek výzve, aby tak urobil aţ po dennom hlásení.

Personálny rozkaz bol doručený ţalobcovi na pracovisku lekára, jeho prevzatie však odmietol

potvrdiť svojim podpisom, o čom bol i komisiou menovanou pre tento účel veliteľom

vojenského útvaru vyhotovený záznam na „Potvrdení o doručení rozhodnutia

profesionálnemu vojakovi“. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. S. bol ţalobca

v čase doručovania rozhodnutia v zdravotníckom zariadení spôsobilý na právne úkony. Pri

doručení napadnutého personálneho rozkazu boli dodrţané metodické pokyny pre

doručovanie písomností a rozhodnutí profesionálnym vojakom v rámci správneho konania č.

p.: ŠbPEM-812-81/2006 z 22. augusta 2006 (ďalej len „metodické pokyny“). Na základe

vyššie uvedeného tvrdí, ţe personálny rozkaz bol riadne doručený, a to v súlade

s ustanoveniami , ako aj v súlade s Metodickými pokynmi.

7

Tvrdenie ţalobcu, ţe mu nemohol skončiť sluţobný pomer 30. júna 2010, keď bol

pre pracovný úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho vojaka, uznaný

za práceneschopného treba podľa ţalovaného povaţovať za irelevantné vzhľadom

na to, ţe zákaz z prepustenia v ochrannej dobe je explicitne upravený v § 76 ods. 1 zákona

č. , pričom ţalobca bol prepustený podľa zákona

č. , pretoţe mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený

do programu udrţiavania, teda je zrejmé, ţe ustanovenie o ochrannej dobe sa na neho

nevzťahuje.

Na základe vyššie uvedeného ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -95 z 10. júna 2011

ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( v spojení s

veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté (, ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

8

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-

76-47/2010 zo dňa 28. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 2281 zo dňa 01. apríla 2010, o prepustení

ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona

č. dňom 30. júna 2010 z dôvodu uplynutia ţalobcovej doby výsluhy v hodnosti

a nezaradenia do programového udrţiavania.

Z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, ţe ţalobca bol

Personálnym rozkazom Riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 zo dňa 01. apríla 2010 podľa

prepustený zo sluţobného pomeru

profesionálneho vojaka, pretoţe mu skončil sluţobný pomer dňa 30. júna 2010. Dôvodom

bola skutočnosť, ţe mu dňa 30. júna 2010 uplynula doba výsluhy v hodnosti, a ţe nebol

zaradený do programu udrţiavania.

Podľa na konanie vo veciach sluţobného pomeru

profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“)], ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , dočasná štátna sluţba,

ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, trvá do uplynutia doby výsluhy

v hodnosti. Dobou výsluhy v hodnosti je časový úsek, v ktorom profesionálny vojak môţe

zotrvať v dosiahnutej hodnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa a za program udrţiavania

sa na účely tohto zákona povaţuje ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným

súhlasom v dočasnej štátnej sluţbe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s moţnosťou

opakovaného zaradenia do programu udrţiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej

doby sluţby do programu udrţiavania, môţe sluţobný úrad rozhodnutím vedúceho

sluţobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak:

a) spĺňa poţadované osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť,

zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť na výkon štátnej

sluţby a ak je to v záujme sluţobného úradu,

9

b) je nedostatok profesionálnych vojakov vo funkciách s príslušnou vojenskou

odbornosťou a funkciu nemoţno obsadiť na základe výsledkov konkurenčného výberu

alebo

c) doplňovanie ozbrojených síl nezodpovedá potrebám ozbrojených síl.

Podľa účinného v čase dosiahnutia hodnosti

nadrotmajster bola ustanovená doba výsluhy v tejto hodnosti v trvaní 11 rokov. Do tejto

hodnosti bol ţalobca povýšený dňom 01. júla 1999. Jeho výsluha v danej hodnosti uplynula

dňom 30. júna 2010.

Skončiť sluţobný pomer profesionálneho vojaka prepustením v dočasnej štátnej sluţbe

obligatórnym spôsobom moţno z viacerých dôvodov. Jednu skupinu týchto dôvodov

skončenia sluţobného pomeru profesionálneho vojaka tvorí objektívna právna skutočnosť –

plynutie času, teda zákonom stanovenej doby. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje

skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka vznikom objektívnych právnych

skutočností - uplynutím doby výsluhy v hodnosti: skončenie sluţobného pomeru z tohto

dôvodu je podmienená kumulatívnym splnením nasledujúcich podmienok:

a) profesionálny vojak, ktorému uplynula doba výsluha v hodnosti nebol vyselektovaný

k povýšeniu do vyššej hodnosti,

b) komisiou pre konkurenčný výber nebol zaradený do programu udrţiavania.

Podľa sluţobný pomer profesionálneho

vojaka sa skončí prepustením, ak mu uplynula dohodnutá doba výsluhy v hodnosti a nebol

zaradený do programu udrţiavania.

Podľa o prepustení profesionálneho

vojaka zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. i/aţ 1/ vedúci sluţobného úradu

rozhodne počas tretieho mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo sluţobného

pomeru.

Podľa ak bolo rozhodnuté o prepustení

profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. a/

aţ c/, h/, i/ aţ 1/ a n/, sluţobný pomer sa skončí uplynutím lehoty na prepustenie.

10

Podľa lehota na prepustenie v trvaní dvoch

kalendárnych mesiacov začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po dni doručenia rozhodnutia profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného

dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak sa vedúci sluţobného úradu a profesionálny vojak

nedohodnú na skoršom termíne; skorší termín na prepustenie nemoţno dohodnúť,

ak sa sluţobný pomer skončí podľa § 70 ods. 1 písm. i/ aţ l/.

Podľa včas podané odvolanie nemá odkladný účinok

okrem odvolania proti rozhodnutiu:

a) o prepustení zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. l písm. a/ a h/,

b) o uloţení disciplinárneho opatrenia,

c) o náhrade škody,

d) prieskumnej komisie, ktorým bola určená zdravotná spôsobilosť profesionálneho

vojaka,

e) o obnove konania, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo,

f) vydanému podľa § 82 ods. 1 písm. b/ a h/.

Podľa na konanie vo veciach sluţobného

profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu

nemoţno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

aj „najvyšší súd“) v zhode s krajským súdom, ako aj s vyjadrením ţalovaného mal

preukázané, ţe sluţobný pomer ţalobcu sa skončil na základe personálneho rozkazu riaditeľa

Personálneho úradu č. 2281 z 01. apríla 2010, ktorý bol vydaný na základe zákona,

pri dodrţaní všetkých zákonom stanovených lehôt. Napadnuté rozhodnutie druhostupňového

orgánu bolo vydané 28. júna 2010, nakoľko včas podané odvolanie nemá odkladný účinok,

dátum vydania rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu nemal na vykonateľnosť

predmetného personálneho rozkazu ţiaden vplyv.

11

Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania,

vo zvlášť zloţitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní, ak nemoţno vzhľadom

na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môţe ju primerane predĺţiť odvolací orgán

(orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôţe rozhodnúť do 30, prípadne

do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloţí ho spolu s výsledkami doplneného konania

a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď

mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd sa nestotoţnil ani z druhou námietkou ţalobcu, ţe pri vydaní

napadnutého rozhodnutia nebola dodrţaná lehota v správnom konaní, nakoľko

z administratívneho spisu je zrejmé, ţe riaditeľ Personálneho úradu odvolaniu ţalobcu

nevyhovel, a zaslal mu upovedomenie z 20. mája 2010, v ktorom mu oznámil, ţe odvolanie

predloţil odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán v danom prípade rozhodol v súlade

s ustanoveniami správneho poriadku, a to v 60 dňovej lehote od doručenia odvolania

riaditeľom Personálneho úradu.

Pokiaľ ide o lehoty stanovené v § 57 ods. 2 správneho poriadku najvyšší súd povaţuje

za potrebné uviesť, ţe tieto lehoty sú svojím charakterom lehotami inštruktívnymi, ktoré

sú síce pre správny orgán záväzné, avšak ich nedodrţanie neovplyvňuje zákonnosť

administratívnych rozhodnutí; nedodrţanie týchto lehôt môţe byť dôvodom na podanie

návrhu podľa , prípadne môţe mať za následok aj vyvodzovanie zodpovednosti

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12

Podľa na právne vzťahy profesionálnych

vojakov pri vykonávaní štátnej sluţby sa primerane pouţijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15

aţ 18, § 20, § 36 ods. 2, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 aţ 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3,

§ 79 ods. 2 § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 aţ 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 aţ 6, § 92

a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 aţ 131, § 136

ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a/, b/, i/, j/ a l/, § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a/ aţ h/

a ods. 3, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 aţ 170, § 178

aţ 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 aţ 189, § 192 aţ 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1

písm. d/, aţ 219, a , a Zákonníka

práce v znení neskorších predpisov.

Podľa písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku,

zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností

zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi

do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach tykajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv

a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo

kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je moţné, moţno písomnosť doručiť poštou

ako doporučenú zásielku

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,

len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila

zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti

bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky

doručenia nastanú ani vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti

odmietne ( ).

Najvyšší súd k ţalobcovej námietke, ţe nie je pravdou, ţe by o doručovaní bol spísaný

akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne

prevzal uvádza, ţe uvedený záznam sa nachádza v administratívnom spise a tento správne

vyhodnotil aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedenú námietku preto

najvyšší súd povaţuje za irelevantnú, a to vzhľadom na skutočnosť, ţe personálny rozkaz

13

bol ţalobcovi riadne, v súlade s príslušným ustanovením , doručený.

Podľa o prepustení profesionálneho

vojaka v dočasnej štátnej sluţbe nemoţno rozhodnúť v dobe:

a/ keď je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu sluţbu

pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nespôsobil úmyselne alebo

v dôsledku poţitia alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej látky, a v dobe

od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu

poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo

pre úraz aţ do jej skončenia,

b/ keď je profesionálna vojačka tehotná alebo na materskej dovolenke alebo keď

sa profesionálny vojak stará o dieťa mladšie ako tri roky.

Najvyšší súd povaţuje za právne irelevantnú i poslednú námietku ţalobcu, ţe jeho

sluţobný pomer jeho nemohol právne relevantne skončiť 30. júna 2010, keď bol pre pracovný

úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho vojaka, uznaný za práceneschopného.

K tejto námietke treba uviesť, ţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru prepustený podľa

, pretoţe mu uplynula doba výsluhy v hodnosti

a nebol zaradený do programu udrţiavania, teda je zrejmé, ţe ustanovenie o ochrannej dobe

sa na ţalobcu nevzťahuje.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

podľa veta druhá v spojení s potvrdil, pričom sa v zásade

stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, ( v spojení

s veta prvá ) viazaný tieţ dôvodmi odvolania ( v spojení

s veta prvá ).

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení s

ods. 1 veta prvá a a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko

ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

14

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková