Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-168-2018.pdf
PDF · 138.52 KB
Case nature
Subarea
6S/168/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Stanko, so sídlom Obrody 25, 040 11 Košice, IČO: 50 183 401, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, so sídlom Budatínska 30, 851 06 Bratislava, IČO: 36 360 617, o preskúmanie opatrenia žalovaného číslo 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Poplatok, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
I. Napadnuté opatrenie.
1. Žalovaný svojím rozhodnutím číslo 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018, zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb., o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., nakoľko zo strany Okresného súdu Košice II, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu a ani k inému porušeniu zákona č. 272/2016 Z.z.
2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad, ktorý žalovaný vybavil listom pod č. 02718/2018/ KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018, s označením „Odpoveď na: Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018“ tak, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 272/2016 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb., nemá žalobca postavenie účastníka konania, a zároveň žalovaný pre úplnosť veci uviedol, že podľa § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. nemožno podať odvolanie, resp. podať rozklad.
II. Žaloba.
3. Žalobou podanou elektronicky dňa 01.10.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa domáha žalobca preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného číslo 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018, označeného ako „Odpoveď na: Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného
úradu o zastavení konania sp. zn. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018“, ktoré považuje za nezákonné a svojvoľné. Podľa názoru žalobcu, mal žalovaný povinnosť posudzovať, či systém použitý na validáciu zdokonaleného elektronického podpisu poskytoval spoliehajúcej sa strane správny výsledok procesu validácie a umožňuje spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou a či subjekt poskytujúci takúto službu bol oprávnený poskytovať kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov a či spĺňal podmienky Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/E k poskytovaniu takýchto služieb a či okresný súd bol oprávnený poskytovať kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov.
4. Žalobca uviedol, že ako advokát, v predmetnej veci podal Národnému bezpečnostnému úradu návrh na začatie konania vo veci správneho deliktu podľa § 14 ods.6 písm. s) a písm. t) zákona č. 272/2016 Z.z., voči Okresnému súdu Košice II, ktorý neposkytol validáciu kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate podľa čl. 33 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 910/2014, čím neumožnil žalobcovi získať výsledok procesu validácie podľa čl. 33 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a tak identifikovať akýkoľvek problém s elektronickým podpisom. Žalobca týmto utrpel vážnu ujmu na právach a preto je účastníkom správneho konania o prejednaní správneho deliktu a žiadal, aby bol o vykonaných opatreniach upovedomený a aby sa mohol v konaní vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Na základe žiadosti o informáciu, žalovaný doručil dňa 30.08.2018 žalobcovi rozhodnutie číslo 02719/2018/KÚ/OLP-009 z 08.08.2018 do elektronickej schránky, z ktorého žalobca zistil, že žalovaný rozhodnutím číslo 02719/2018/KÚ/OLP-009 z 08.08.2018 konanie zastavil. (správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie správneho orgánu nie je súčasťou administratívneho spisu a v zmysle petitu žaloby, nie je ani predmetom súdneho prieskumu !!!)
5. Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdí, že utrpel vážnu ujmu na právach a preto je účastníkom správneho konania o prejednaní správneho deliktu a žiada, aby bol o vykonaných opatreniach upovedomený. Žalobca citoval zákonné ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 272/2016 Z.z., § 14 ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj uznesenie NS SR sp.zn. 3Sžo/69/2013 zo dňa 01.07.2014 a konštatoval, že za záväznú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, t.j. nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní. Osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania či od okamihu, keď je zo strany správneho orgánu vykonaný právny úkon. Účastníkom konania takáto osoba je až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozhodnutie NS SR sp.zn. 10Sžo/57/2016). Keďže žalobca sa označil za účastníka konania, bolo povinnosťou správneho orgánu konať so žalobcom ako s účastníkom konania a to od okamihu, keď sa za účastníka správneho konania označil, až do právoplatného rozhodnutia, že nie je účastníkom správneho konania. Takéto rozhodnutie však správny orgán doposiaľ nevydal. Rovnako bolo povinnosťou žalovaného doručiť žalobcovi rozhodnutie o začatí konania ako aj rozhodnutie o zastavení konania, ako aj všetky podklady pre rozhodnutie, aby sa mohol k podkladom pre rozhodnutie vyjadriť (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/188/2013).
6. Žalobca namieta, že v návrhu na prejednanie správneho deliktu tvrdil, že vo veci bolo porušené ust. čl. 2 ods. 2 písm. c) bod 8 vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) 2015/1506 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať, podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a preto tvrdil, že možnosti validácie podpisu musia potvrdzovať platnosť elektronického podpisu za predpokladu, že systém použitý na validáciu zdokonaleného elektronického podpisu poskytuje spoliehajúcej sa strane správny výsledok procesu validácie a umožňuje spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou. V preskúmavanej veci, žalobca ako spoliehajúca sa strana mal zato, že súd včas oznámi akékoľvek problémy súvisiace s validáciou podpisu. V kontexte uvedeného žalobca má zato, že došlo k porušeniu bodu 38 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ktorý ustanovuje, že oznamovanie o narušení bezpečnosti a posúdení bezpečnostných rizík je zásadné pre poskytnutie primeraných informácií
zúčastneným stranám v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity v spojení s čl. 2 ods. 2 písm. c) bod 8 vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) 2015/1506 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať. Preto došlo k naplneniu správneho deliktu podľa § 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 272/2016 Z.z. a žalovaný v danom prípade bol povinný pokutu uložiť.
7. Žalobca citoval ust. § 60a a § 53 zákona č. 71/1967 Zb. a s poukazom na komentár k § 59 správneho poriadku, ASPI, stav k 11.09.2014, podľa ktorého „odvolací orgán bez ohľadu na závery prvostupňového orgánu najskôr opätovne preskúma, či odvolanie spĺňa všetky požadované náležitosti, najmä či nebolo podané oneskorene, či ho podala oprávnená osoba a či je prípustné. Ak by odvolací orgán zistil, že niektorá podmienka nie je splnená, odvolanie zamietne. V prípade oneskoreného alebo neprípustného odvolania je však povinný najskôr preskúmať, či neodôvodňuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov (obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní.“. Z uvedeného, podľa názoru žalobcu, možno odvodiť potrebu formálneho rozhodnutia aj v prípade oneskoreného odvolania. Obdobne z už citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžnč 1/2011 z 29.03.2011 možno vyvodiť záver, že podanie, s ktorým zákon spája začatie správneho konania, má správny orgán povinnosť preskúmať a vydať následne rozhodnutie. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3Sžnč 3/2006 z 26.04.2007 konštatoval, že „Správny poriadok... v ust. § 18 ods. 1 rozlišuje 2 spôsoby začatia konania, 1/ na návrh účastníka konania a 2/ na podnet správneho orgánu. V prípade začatia konania na podnet správneho orgánu sa na skutočnosť, či konanie bude začaté, vzťahuje správna úvaha správneho orgánu.“ (viď nález sp. zn. III. ÚS 343/07 z 20.01.2009). Vzhľadom k tomu, že konanie začalo na návrh žalobcu, bol žalobca oprávnený proti rozhodnutiu žalovaného sp.zn. 02718/2018/KÚ/OLP-010 z 08.08.2018 podať rozklad. V zmysle § 59 v spojení s § 53 Správneho poriadku, odvolanie a teda aj rozklad je podaním účastníka konania, ktorým sa začína odvolacie správne konanie a teda aj rozkladové konanie, ktoré je správny orgán povinný preskúmať a o ňom formálne rozhodnúť.
III. Vyjadrenie žalovaného.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.02.2019, doručeným správnemu súdu elektronicky dňa 18.02.2019 s tým, že považuje žalobu za neopodstatnenú, v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci, navrhol súdu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
9. V úvode vyjadrenia k skutkovému stavu veci žalovaný uviedol, že podmienky poskytovania dôveryhodných služieb, povinnosti poskytovateľov dôveryhodných služieb, pôsobnosť žalovaného v oblasti dôveryhodných služieb a sankcie za porušenie povinností, upravuje nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).
10. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii žalobcu, citoval žalovaný ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, ods. 3 a § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s tým, že aktívna procesná legitimácia, ako procesná podmienka podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP v sebe zahŕňa dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania, a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Keďže žalobca nemal postavenie účastníka konania v správnom konaní o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., nie je oprávnený na podanie správnej žaloby. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/2/2011 zo dňa 30.03.2011)
11. V ďalšom, ak osoba, ktorá podala žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nebola účastníkom správneho konania a napadnutým rozhodnutím nebola ukrátená na svojich právach, nie je osobou procesne legitimovanou na podanie žaloby. Skutočnosť, že žalobu podala neoprávnená osoba, je dôvodom na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O. s. p.. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 53/96 zo dňa 29.10.1996)
12. Keďže žalobca nebol v predmetnom konaní účastníkom konania, iba dal podnet vo veci, nemohol byť rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu, žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, nebola mu rozhodnutím uložená žiadna povinnosť, oprávnenie alebo sankcia a neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy. Vzhľadom na uvedené nie je žalobca oprávnený na podanie žaloby, nakoľko absentuje aktívna procesná legitimácia.
13. K námietkam žalobcu vo vzťahu poskytovania kvalifikovaných dôveryhodných služieb, žalovaný uviedol, že Okresný súd Košice II nebol a ani nie je poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014, nemá udelený samostatný kvalifikovaný štatút, a z tohto dôvodu sa žalovaný ako správny orgán podnetom v časti, v ktorej žalobca vo svojom podnete namietal porušenie ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 272/2016 Z. z. ďalej nezaoberal.
14. Pre potreby výkonu dohľadu žalovaným, preukazujú kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb splnenie požiadaviek v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014.
15. K tvrdeniu žalobcu, že je účastníkom správneho konania vedené voči Okresnému súdu Košice II, žalovaný uviedol, že pri tejto otázke je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 272/2016 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. V zákone č. 71/1967 Zb. je pojem účastník konania vymedzený veľmi všeobecne, čím dáva prednosť osobitným právnym predpisom, ale zároveň dbá na to, aby nikto neutrpel ujmu na svojich právach a právom chránených záujmoch. Okruh účastníkov správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z. je vymedzený v tomto ustanovení, a môže ním byť iba orgán verejnej moci. Zákon č. 272/2016 Z. z. ako lex specialis, taxatívne vymedzuje okruh účastníkov konania, preto nie je možné pre určenie okruhu účastníkov konania aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní, a ani právnu úpravu ustanovenú v § 14 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/162/2011 zo dňa 25.07.2012) Konanie o uložení pokuty možno začať len z úradnej moci (ex offo), keďže ide o konanie, na ktorom je celospoločenský (verejný) záujem. Toto konanie o uložení sankcie sa nezačína na návrh oznamovateľa podozrenia, že bol spáchaný správny delikt. Z teórie správneho práva, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že oznamovateľ nemôže v správnom konaní o uložení sankcie vystupovať ako účastník konania, keďže sa v danom prípade rozhoduje len o právach, resp. povinnostiach účastníka konania (v preskúmavanej veci išlo o Okresný súd Košice II). Podanie žalobcu vo veci uloženia pokuty podľa zákona č. 272/2016 Z. z., nie je návrhom na začatie konania, ale považuje sa za podnet vo veci (uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/205/2010 zo dňa 25.10.2011), preto nemohol mať žalobca postavenie účastníka konania.
16. K námietke žalobcu o povinnosti žalovaného rozhodnúť o rozklade, s poukazom na vyššie uvedené, považuje žalovaný svoj postup za vecne správny, keď listom č. 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018 odpovedal žalobcovi na podaný rozklad proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania pod sp. zn. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018.
17. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca podal aj návrh na obnovu konania o zastavení konania pod č. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018 z dôvodu, že nesprávnym postupom žalovaného bola žalobcovi odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní a táto skutočnosť mala, podľa vyjadrenia žalobcu, podstatný vplyv na rozhodnutie. V tejto súvislosti žalovaný v svojom liste č. 02718/2018/KÚ/OLP-019 zo dňa 21.09.2018 uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 272/2016 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb., nemá žalobca postavenie účastníka konania, a teda nie je možné postupovať podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a rovnako tu nie je zákonný dôvod umožňujúci nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
IV. Replika žalobcu.
18. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 05.03.2019, na margo vyjadrenia žalovaného k otázke aktívnej procesnej legitimácii uviedol, keďže v návrhu na začatie konania tvrdil, že žalobca je účastníkom konania, žalovaný mal konať so žalobcom ako s účastníkom konania až do času pokiaľ sa nepreukáže
opak. Žalobca vo veci nepodával podnet, ale návrh na začatie konania, pričom zákon č. 71/1967 Zb. nepozná pojem „podnet občana“. Takýto pojem nepozná ani zákon č. 272/2016 Z.z. V preskúmavanej veci bolo konanie začaté na základe návrhu žalobcu v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a preto názor žalovaného neobstojí. Žalobca poukázal na závery publikované v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 154/05-64, v ktorom ústavný súd uviedol „ ... Treba súhlasiť s najvyšším súdom, že definície účastníka konania obsiahnuté v § 14 Správneho poriadku sú všeobecné. V ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku sú tri definície účastníka konania. Podľa tohto ustanovenia je účastníkom konania: 1. ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať. Ide väčšinou o navrhovateľa daného správneho konania, prípadne o subjekt, ktorý by mal na základe výsledku správneho konania niečo dať, urobiť, resp. sa niečoho zdržať či niečo strpieť; 2. ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Spravidla pôjde o subjekt odlišný od navrhovateľa, ktorý môže byť rozhodnutím vydaným v správnom konaní priamo dotknutý; 3. ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Ide o subjekt, ktorý sám z vlastnej iniciatívy chce byť účastníkom správneho konania s tvrdením, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. V ustanovení § 14 ods. 2 Správneho poriadku je jedna definícia účastníka konania. Účastníkom konania je ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Z hľadiska problematiky, ktorá je predmetom riešenia v tejto veci v konaní pred ústavným súdom, štyri vyššie uvedené definície účastníka správneho konania vyplývajúce z ustanovenia § 14 Správneho poriadku možno v zásade rozdeliť na dva okruhy. Jeden okruh tvoria prvé dve definície uvedené v § 14 ods. 1 Správneho poriadku spolu s definíciou uvedenou v § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Druhý okruh je tvorený poslednou definíciou uvedenou v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Prvý okruh definícií účastníka správneho konania sa spravidla vyznačuje tým, že správny orgán definované subjekty sám považuje až do konca konania za účastníkov konania a spravidla z vlastnej iniciatívy s nimi aj procesné nakladá od počiatku až do konca konania ako s účastníkmi konania. Druhý okruh účastníkov konania správnemu orgánu spravidla nie je zrejmý na prvý pomád, a to až do momentu, keď subjekt sám prejaví vôľu stať sa účastníkom správneho konania. Tento stav trvá do chvíle, kým sa preukáže opak. Ďalej treba uviesť, že za situácie, keď najvyšší súd pripustil, aby bol za účastníka správneho konania popri navrhovateľovi a popri subjekte vyplývajúcom z osobitného zákona eventuálne považovaný aj jeden zo subjektov definovaných v druhej a tretej definícii podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, bolo treba presvedčivým spôsobom zdôvodniť, prečo sa má táto možnosť vzťahovať iba na toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a nie aj na toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Ak má byť v danom prípade jedna z uvedených definícií účastníka správneho konania prípustná a druhá nie, musí sa takýto záver opierať o kvalifikované zdôvodnenie, ktoré však absentuje. ...“
19. Žalobca je názoru, že naplnil definíciu účastníka konania tak, ako je uvedená v bodoch 1 a 3 citovaného nálezu nakoľko ? žalobca podal návrh na začatie konania v ktorom tvrdil, že je účastníkom konania, pričom žalovaný o tom, že nie je účastníkom konania právoplatne nerozhodol, ? od posúdenia veci žalovaným závisí či Okresný súd Košice II uzná elektronický podpis, teda rozhodnutím o zastavení konania a následným opatrením, ktoré vydal žalovaný na základe rozkladu žalobcu, boli priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalobca uviedol, že rovnako ako v trestnom konaní, aj v konaní o prejednaní správneho deliktu, osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola poškodená konaním zodpovednej osoby, je účastníkom tohto konania. Bez aktívnej účasti poškodeného by nebolo možné preukázať spáchanie správneho deliktu. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že bol a je účastníkom konania a preto došlo k porušeniu § 14 ods. 1 Správneho poriadku.
20. K hmotnoprávnym aspektom právnej úpravy poskytovania dôveryhodných služieb, na ktoré poukázal žalovaný, opätovne žalobca apeloval na čl. 33 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 s tým, že Okresný súd Košice II neumožnil žalobcovi získať výsledok procesu validácie automatizovaným spôsobom. Preto, ak Okresný súd Košice II v čase podania opravného prostriedku, nebol poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb, nemohol ani poskytovať
kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov. Keďže okresný súd nevyužíval služby iných kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a poskytoval tieto služby, hoci takéto činnosti nemal zazmluvnené, došlo k naplneniu správneho deliktu podľa § 14 ods.5 písm. c) zákona č. 272/2016 Z.z..
21. Žalobca opäť zdôraznil, že je účastníkom konania ako aj k povinnosti žalovaného rozhodnúť o rozklade a uviedol skutočnosti už uvedené v žalobe.
22. V závere svojej repliky žalobca navrhol správnemu súdu, aby konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ na výklad čl. 13 a čl. 33 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/E.
V. Administratívne konanie.
23. Z elektronického administratívneho spisu súd zistil, že žalovanému bolo dňa 21.02.2018 doručené podanie žalobcu označené ako „Návrh na začatie konania o spáchaní správneho deliktu“ (ďalej len „podnet“), z ktorého vyplýva, že zo strany Okresného súdu Košice II mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z. tým, že odmietol prijať odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp.zn. 29C 60/2014 zo dňa 30.05.2017, ktoré bolo zaslané žalobcom podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte, v súlade s prílohou vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1506 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.
24. Žalovaný ako správny orgán, za účelom získania podkladov pre zistenie a objasnenie skutkového stavu veci, začal listom č. 02718/2018/KÚ/OLP-002 zo dňa 01.03.2018 voči Okresnému súdu Košice II, správne konanie o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z., a zároveň podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. vyzval Okresný súd Košice II na vyjadrenie k skutočnostiam uvedených v podnete a k predloženiu dôkazov. Okresný súd Košice II listom pod 1SprV/189/2018 zo dňa 12.03.2018 zaujal stanovisko k začatiu správneho konania.
25. Následne žalovaný rozhodnutím č. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018 podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb., zastavil konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., ktorej sa mal dopustiť Okresný súd Košice II tým, že odmietol prijať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 29C 60/2014 zo dňa 30.05.2017, ktoré bolo zaslané JUDr. Vladimírom Stankom, advokátom a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte v súlade s prílohou vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1506 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) č. 2015/1506“), ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z., čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
26. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal rozklad s tým, že rozhodnutie je nezákonné a svojvoľné, namietal aj skutočnosť, že správny orgán s ním nekonal ako s účastníkom konania. Žalovaný podaný rozklad vybavil listom č. 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018 s označením „Odpoveď na: Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 02718/2018/ KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018“, v ktorom uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 272/2016 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. nemá žalobca postavenie účastníka konania, a zároveň pre úplnosť veci uviedol, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. sa nemožno odvolať, resp. podať rozklad. Uvedený list je predmetom súdneho prieskumu.
VI. Právne posúdenie žaloby.
27. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) pred meritórnym preskúmaním napadnutého rozhodnutia/opatrenia list žalovaného číslo 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018, a konania ktoré mu predchádzalo skúmal, či sú splnené podmienky pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia tak, ako ich v podanej žalobe označil žalobca.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
33. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
34. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
35. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
36. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
37. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.
38. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z., úrad uloží pokutu do 3 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že odmietne prijať kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vo formáte, ktorý je v súlade s prílohou vykonávacieho aktu Komisie vydaného podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.
39. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
40. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
41. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
VII. Závery správneho súdu.
42. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal žalovanému dňa 21.02.2018 návrh na začatie konania o spáchaní správneho deliktu, špecifikovaný v odseku 23. tohto uznesenia. Žalovaný vydal pod č. 02718/2018/KÚ/OLP-002 zo dňa 01.03.2018 rozhodnutie voči Okresnému súdu Košice II o začatí správneho konania. Po vyjadrení Okresného súdu Košice II listom pod 1SprV/189/2018 zo dňa 12.03.2018, žalovaný rozhodnutím č. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018 podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z. z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu, čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
43. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že administratívne správne konanie o uložení sankcie za správny delikt podľa zákona č. 272/2016 Z. z. predpokladá, že žalovaný ako konajúci orgán verejnej správy posúdi všetky okolnosti veci a rozhodne o tom, či sa páchateľ, v danom prípade dotknutý orgán verejnej správy (Okresný súd Košice II) dopustil takého porušenia zákona, ktoré možno vyhodnotiť ako správny delikt. Účastníkom takéhoto administratívneho konania je vždy konkrétny orgán verejnej správy, o ktorom koná žalovaný ako o páchateľovi správneho deliktu. Oznamovateľ spáchaného deliktu môže byť fyzická osoba, resp. právnická osoba (v danej veci žalobca), t.j. ten, na koho podnet sa administratívne konanie začalo (každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie je dôležité ako je označené podnet/návrh). Z uvedeného potom logicky vyplýva, že oznamovateľ nie je a ani nemôže byť účastníkom takéhoto administratívneho konania. Konanie o správnom delikte nie je návrhovým konaním, ide o administratívne konanie v celospoločenskom záujme (potrestanie deliktuálneho konania určitej osoby) a ten kto dal na takéto administratívne konanie podnet (žalobca) nie je účastníkom konania o správnom delikte, ale má postavenie oznamovateľa správneho deliktu.
44. Správny poriadok v § 14 ods. 1 upravuje, kto je účastníkom konania, no odpoveď na to, na koho sa definícia účastníka konania vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Správny poriadok priznáva postavenie účastníka každému, kto spĺňa procesné predpoklady, bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. Rozhodnutie žalovaného č. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018, ktoré bolo predmetom podaného rozkladu, ktorý žalovaný vybavil listom číslo 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018, ktorý je predmetom súdneho prieskumu, sa týkalo zákonnosti konania správneho orgánu vo vzťahu k naplneniu skutku správneho deliktu Okresným súdom Košice II, a správny súd jednoznačne uzatvára, že sa nekonalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, preto žalobca nie je účastníkom predmetného správneho konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku.
45. Správny poriadok v § 18 ods. 1 upravuje, že administratívne konanie možno začať na návrh účastníka takéhoto konania (dispozičná zásada), ktorého cieľom je priznanie určitého práva, výnimočne určitej povinnosti; alebo na základe podnetu správneho orgánu (zásada oficiality), ktorého cieľom je ochrana celospoločenského alebo verejného záujmu na prejednanie veci. V preskúmavanej veci žalobca podal návrh žalovanému na začatie administratívneho konania z dôvodu možného spáchania správneho deliktu Okresným súdom Košice II. S poukazom na úmysel zákonodarcu, nemožno návrh žalobcu na začatie správneho konania vo veci možného naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., vyhodnotiť tak, že správny orgán začal správne konanie na návrh žalobcu nie v postavení účastníka konania, nakoľko nešlo o práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu (nešlo o naplnenie dispozičnej zásady a tak žalovaný nemal povinnosť rozhodovať o postavení žalobcu v začatom administratívnom konaní), ale administratívne konanie začalo na základe podnetu správneho orgánu v zmysle návrhu žalobcu (zásada oficiality).
Rovnako ani z ust. § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis, a ani zo žiadneho iného ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že oznamovateľ podnetu/ predkladateľ návrhu na začatie správneho konania o možnom správnom delikte, má zo zákona automaticky postavenie účastníka administratívneho správneho konania. Preto oznamovateľ (v danej veci žalobca) môže byť maximálne upovedomený konajúcim orgánom verejnej správy o výsledku konania.
46. Námietku žalobcu, že žalovaný pochybil, keď žalobcu ako oznamovateľa možného správneho deliktu nepovažoval za účastníka predmetného administratívneho konania a neoznámil žalobcovi začatie správneho konania, neoboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi a ani nedoručil žalobcovi vydané rozhodnutie o zastavení konania, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S poukazom na odôvodnenie uvedené v odseku 44. a 45. tohto rozhodnutia, žalovaný nemal žiadny zákonný dôvod doručovať žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania, oboznamovať žalobcu s vykonaným dokazovaním a ani doručovať rozhodnutie o zastavení konania číslo 02718/2018/KÚ/ OLP-010 zo dňa 08.08.2018. Vzhľadom na uvedené, potom žalovaný nepochybil, ak nerozhodol o postavení žalobcu ako účastníka administratívneho konania o možnom správnom delikte vo vzťahu k Okresnému súdu Košice II. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že ak sa žalobca pokladal za účastníka administratívneho konania, v ktorom žalovaný so žalobcom ako s účastníkom nekonal, mal možnosť využiť zákonný inštitút opomenutého účastníka v zmysle § 172 SSP.
47. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že rozhodnutie o zastavení konania nebolo žalobcovi doručované, že išlo o konečné rozhodnutie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu a odvolací orgán bez ohľadu na závery prvostupňového orgánu najskôr opätovne preskúma, či odvolanie spĺňa všetky požadované náležitosti, najmä či nebolo podané oneskorene, či ho podala oprávnená osoba a či je prípustné, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o zastavení konania nebolo žalobcovi doručované, pričom žalovaný takýmto svojím postupom nepochybil a to v zmysle odôvodnenia uvedeného v odsekoch 44. až 46. tohto rozhodnutia. Rovnako je nepochybné, že rozhodnutie číslo 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018, bolo konečným rozhodnutím, súčasťou ktorého bolo riadne poučenie podľa § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať, a je preskúmateľné súdom. Z uvedeného ako aj z administratívneho spisu je potom nepochybné, že rozhodnutie číslo 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018 je právoplatné, ktoré je preskúmateľné súdom v zmysle §177 SSP, avšak iba účastníkom administratívneho konania. Keďže žalobca nebol účastníkom administratívneho konania vo vzťahu ktorému by predmetným rozhodnutím mohlo dôjsť k ukráteniu na právach alebo právom chráneným záujmoch žalobcu, nemá žalobca aktívnu procesnú spôsobilosť na podanie predmetnej žaloby. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, a to v zmysle riadneho poučenia žalovaným, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať (nie je prípustný opravný prostriedok - odvolanie, resp. rozklad), potom nie je možné účastníkom administratívneho konania účinne podať voči takémuto rozhodnutiu odvolanie/rozklad tak, ako urobil žalobca, a to s dôrazom, že ani nebol účastníkom administratívneho konania. Preto námietku o povinnosti žalovaného riadne rozhodnúť o podanom rozklade, správny súd vyhodnotil ako účelovú, nemajúcu oporu v žiadnom právnom predpise, pričom správny poriadok takýto postup priamo vylučuje. Žalobcom podaný rozklad voči rozhodnutiu o zastavení konania, možno vyhodnotiť nadbytočný, ktorý nebol spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu o zastavení konania a žalovaný nad rámec zákonných povinností, žalobcu informoval listom pod č. 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018 (je predmetom súdneho prieskumu), s označením „Odpoveď na: Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018“ o vybavení podaného rozkladu tak, ako je uvedené v odseku 2. tohto rozhodnutia.
48. Správny súd konštatuje, že napadnutý list žalovaného číslo 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018 s označením „Odpoveď na: Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018“, nie je možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci podliehajúce súdnemu prieskumu, aj keď súdna prax umožňuje podrobiť súdnemu prieskumu listy vydané orgánmi verejnej správy, avšak pokiaľ sa týkajú práv a povinností účastníkov administratívneho konania. Účastníci správneho konania za zákonných
podmienok, môžu podať správnu žalobu a to v prekluzívnej dvojmesačnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP). Účastníkom predmetného administratívneho konania bol Okresný súd Košice II a nie žalobca.
49. Pred meritórnym preskúmaním správnej žaloby, súd posudzoval právo na prístup k súdu vo veciach správneho súdnictva, ktoré je determinované žalobnou legitimáciou špeciálne upravenou v § 178 SSP. Z odseku 1 predmetného ustanovenia možno vyvodiť tri kumulatívne podmienky pre naplnenie aktívnej žalobnej legitimácie, a to:
- žalobcom musí byť fyzická osoba alebo právnická osoba,
- žalobca bol účastníkom administratívneho konania,
- tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím orgánu verejnej správy resp. opatrením, bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého opatrenia, s prihliadnutím na § 2 ods. 2 SSP, ktoré ukrátenie na právach rozširuje o intenzitu spočívajúcu v priamom dotknutí na právach, ktoré de facto vyplýva už zo samotnej účasti v administratívnom konaní.
50. Súd v každej konkrétnej veci, v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve, v ktorom súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Ako je vyššie uvedené, aktívna legitimácia žalobcu ako procesná podmienka, robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby za predpokladu, že kumulatívne spĺňa zákonné predpoklady, a to, že bol účastníkom administratívneho konania a súčasne bol napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní ukrátený na právom chránených záujmoch (zásah do právnej sféry žalobcu). V preskúmavanej veci je potrebné uviesť, ako už súd uviedol v odseku 48. tohto rozhodnutia, že napadnutý list žalovaného číslo 02718/2018/KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018, nepodlieha súdnemu prieskumu. Pre právnu čistotu, súd sa zaoberal posúdením aktívnej legitimácie pri splnení zákonných podmienok ust. § 178 ods. 1 SSP a je potrebné s poukazom na vyššie uvedené v odsekoch 44. a 45. tohto rozhodnutia konštatovať, keďže žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, preto možno vyvodiť záver, že žalobca nesplnil minimálne jednu z kumulatívnych podmienok ust. § 178 ods. 1 SSP (byť účastníkom administratívneho konania), čím nenaplnil predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu.
51. Vzhľadom na uvedené, že žalobca nesplnil už jednu z troch kumulatívnych podmienok naplnenia aktívnej žalobnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 1 SSP (nebol účastníkom administratívneho konania), sa správny súd ďalšou z kumulatívnych podmienok (že napadnutým listom číslo 02718/2018/KÚ/ OLP-017 zo dňa 21.09.2018 bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch), nezaoberal, lebo potenciálne splnenie tejto ďalšej z podmienok už nemá právny význam. Napriek uvedenému, s poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že napadnutý list číslo 02718/2018/ KÚ/OLP-017 zo dňa 21.09.2018 ako aj rozhodnutie číslo 02718/2018/KÚ/OLP-010 zo dňa 08.08.2018 o zastavení konania, ktoré mu predchádzalo, sa nijako nemôžu dotknúť subjektívnych práv žalobcu, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvňovali právnu pozíciu žalobcu, zasiahli do právnej sféry alebo by spôsobili zmenu právneho postavenia žalobcu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011) Splnenie kumulatívnych podmienok znamená, že zákon stanovuje podmienky, ktoré sa všetky súbežne musia splniť, aby právo žalobcu na podanie žaloby bolo legitímne. Nesplnenie každej jednej z týchto podmienok je nezastupiteľné a preto, ak súd zistí, že čo i len jedna podmienka nie je splnená, musí konštatovať nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby, ktorá má za následok odmietnutie žaloby.
52. Krajský súd v Bratislave, na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žalobca nemá aktívnu legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie predmetnej žaloby a zároveň súd vyhodnotil žalobu ako neprípustnú, keďže žalobca sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia - listu žalovaného, ktorý nie je možné pokladať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu, preto súd žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP odmietol.
VIII. Návrh žalobcu na prerušenie konania.
53. Žalobca podal návrh na prerušenie konania s tým, aby správny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ na výklad čl. 13 a čl. 33 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/E. Svoj návrh odôvodnil tým, že sankcie stanovené v zákone č. 272/2016 Z.z. sú neúčinné; a tiež vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že Okresný súd Košice II nebol a ani nie je poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a nemá udelený samostatný kvalifikovaný štatút, podľa názoru žalobcu nemohol poskytovať kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov.
54. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
55. Návrh na prerušenie konania správny súd zamietol s dôrazom na esenciálnu skutočnosť, že správny súd žalobu odmietol, preto na takýto postup nebol legitímny dôvod. Len podporne súd konštatuje, že prerušiť konanie a podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, možno len vtedy, ak k takémuto záveru dospel súd a nie účastník konania.
IX. Trovy konania.
56. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
57. Podľa § 11 ods. 3 prvej a tretej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
58. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
59. Z obsahu spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 35,-EUR dňa 25.01.2019, a to na základe výzvy súdu sp.zn. 6S/168/2018-12 zo dňa 07.01.2019. Keďže v rámci správneho konania bola žaloba odmietnutá, poplatok sa vráti v zmysle § 11 ods. 3 prvej a tretej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, krátený o sumu 6,70 EUR (§ 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch), t.j. vo výške 28,30 EUR, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).