Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/207/2017

Identifikačné číslo spisu: 1513221689 Dátum vydania rozhodnutia: 10.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1513221689.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H. H., bývajúceho v T., zastúpeného CONSULTUS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vysoká č. 14, IČO: 47245859, proti žalovanej D. H. bývajúcej v T., zastúpenej Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova č. 17, o určenie neplatnosti časti závetu, určenie neplatnosti vydedenia a určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. decembra 2015 č.k. -232 určil, že závet poručiteľa D. H., ktorý zomrel XX. decembra XXXX a naposledy býval v T. (ďalej len „poručiteľ“), spísaný formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Milošom Kaanom 23. októbra 2002 pod sp. zn. Nz 518/02, ktorým poručiteľ vylúčil žalobcu z dedičstva po ňom, je v rozsahu zodpovedajúcom 1/2 dedičského podielu žalobcu zo zákona neplatný. Ďalej určil, že je neplatné vydedenie žalobcu, ktoré je uvedené v predmetnej notárskej zápisnici. Žalobu vo zvyšku (o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi) zamietol. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že s poručiteľom bola spísaná notárska zápisnica, v zmysle ktorej všetok svoj majetok pre prípad smrti zanechal v celosti svojej manželke (žalovanej) a svojho syna (žalobcu) vydedil, lebo o neho neprejavoval taký záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal a neposkytol mu pomoc, keď podstúpil operáciu ľadvín. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice neboli dané dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom, v dôsledku čoho je vydedenie žalobcu neplatné. Poukázal tiež na to, že žalobca má ako neopomenuteľný dedič nárok na dedičský podiel vo výške stanovenej zákonom. Zamietajúci výrok odôvodnil súd prvej inštancie nadbytočnosťou žalobcom požadovaného určenia, že je dedičom po poručiteľovi.

2. Na odvolanie žalovanej proti výrokom uvedeného rozsudku, ktorými bolo žalobe vyhovené, Krajský

súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. apríla 2017 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny [ (ďalej len „“)]. 2.1. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu neboli dané dôvody vydedenia žalobcu, ktoré uviedol poručiteľ v notárskej zápisnici. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný prvý dôvod uvádzaný poručiteľom (že žalobca neprejavoval o neho relevantný záujem už od roku 1990 a že poručiteľ žalobcu od roku 1993 vôbec nevidel), ale ani druhý dôvod vydedenia (že žalobca neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc a neprejavil o neho záujem ani v roku 1996, kedy poručiteľ podstúpil operáciu ľadvín). Poručiteľ totiž nebol v čase do spísania závetu a listiny o vydedení v situácii, že by potreboval od žalobcu pomoc, pričom v čase predmetnej operácie v roku 1996, o ktorej žalobca ani nevedel, bol poruč iteľ vo výkone trestu odňatia slobody a bola mu preto riadne poskytnutá starostlivosť v nemocničnom zariadení; vzhľadom na jeho tamojšie umiestnenie mu žalobca ani nemal možnosť poskytovať pomoc. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, že vydedenie žalobcu poručiteľom je neplatné, a že závet poručiteľa je čiastočne neplatný, je vzhľadom na to vecne správne. Dodal, že s prihliadnutím na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie. 2.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a .

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z . Podľa jej názoru spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), konkrétne na nesprávnej aplikácii ustanovení a . Prvoinštančný aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu záveru, že poručiteľ sa neocitol v takej životnej situácii, aby potreboval pomoc od žalobcu. Pri tom vôbec nezohľadnili, že pomoc, ktorá je relevantná z hľadiska týchto ustanovení zákona, má nielen fyzickú (materiálnu), ale aj psychickú formu, práve ktorú žalobca voči poručiteľovi zanedbal či už v čase, v ktorom sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a po návrate z neho a rovnako v čase jeho pobytu v nemocnici po operácii obličky či ambulantného liečenia psychických a zažívacích ťažkostí. Vychádzali jednostranne z tvrdení žalobcu a jeho matky, podľa ktorých si taký prístup zavinil poručiteľ sám svojim správaním. Vôbec nevzali do úvahy oveľa objektívnejšie výpovede žalovanej a svedkyne L. C.. Súdy dospeli k neopodstatnenému záveru, že ani samotný poručiteľ nestál o kontakt so žalobcom a že o obnovenie ich vzťahu sa ani nepokúsil. Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdov, že žalobca prejavoval o poručiteľa opravdivý záujem do roku 1996 a že neskôr išlo z jeho strany o nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu o poručiteľa z dôvodov spočívajúcich v zavrhnutiahodnom správaní poručiteľa voči členom najbližšej rodiny žalobcu. Je pravdou, že žalobca sa dopustil trestnej činnosti a bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, to však neospravedlňuje nezáujem žalobcu voči nemu. Poručiteľa nezáujem žalobcu o neho veľmi trápil. Podľa presvedčenia žalovanej žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že sa s poručiteľom nekontaktoval len vzhľadom na jeho správanie. Z toho vyvodila, že v danom prípade boli naplnené dôvody na vydedenie žalobcu a že „vo svetle týchto okolností sa javí rozhodnutie súdu ako nesprávne z hľadiska právneho posúdenia a neudržateľné z hľadiska objektívneho zistenia skutkového stavu veci“. Z uvedených dôvodov žiadala zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie žalovanej je procesne neprípustné, lebo nesmeruje proti rozhodnutiu uvedenému v . Rozhodnutia súdov v plnej miere zodpovedajú tomu, ako sú obdobné právne otázky riešené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Navyše, žalovaná v rozpore s uplatňuje v dovolaní „nové“ skutočnosti a dôkazy. Dovolací súd je pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ). Podľa názoru žalobcu spočívajú rozhodnutia súdov na správnych skutkových a právnych záveroch. Za úroveň vzťahov žalobcu a poručiteľa niesol zodpovednosť výlučne poručiteľ, ktorý žalobcu viackrát brutálne zbil, násilne sa správal k žalobcovej matke a starej matke a bol trestne stíhaný za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov. Žalobca sa s poručiteľom nekontaktoval iba z obavy o život a zdravie seba samého, ako aj svojej budúcej rodiny. Pomoc pri zdravotných

ťažkostiach neposkytoval poručiteľovi jednak preto, že poručiteľ bol vtedy vo výkone trestu odňatia slobody, jednak vzhľadom na princíp subsidiarity (poskytovanie starostlivosti zo strany manželky a Zboru väzenskej a justičnej stráže). Z týchto dôvodov žalobca žiadal dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade s , v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (, , , ).

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (, , , , , ).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania. (, , ). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t.j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia alebo . Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). V prípade dovolania prípustného podľa je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení ( ); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci ( ).

11. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (, , , ).

12. Žalovaná v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z . Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach až c/ ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad , , , , , ).

13. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

14. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov; inými slovami: ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne názory dovolacích senátov sa ešte neustálili (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, protirečiacich si) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že v takom prípade je dovolateľ povinný označiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery). V rozhodnutí sp. zn. najvyšší súd uviedol, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z , nevymedzil označením rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré o danej právnej otázke zaujali rozdielne právne závery, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. 15. Žalovaná v dovolaní žiadnym konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu nedoložila svoju argumentáciu o tom, že dovolací súd pri posudzovaní podmienok vydedenia v zmysle ustanovenia a rozhoduje rozdielne ( ) prijímajúc v skutkovo a právne obdobných prípadoch odlišné právne závery. Už so zreteľom na to neboli dané procesné predpoklady, aby dovolací súd pristúpil k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu.

16. Navyše, žalovaná v dovolaní tvrdí, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania a dospeli k nepodloženému záveru, v zmysle ktorého a/ žalobca nekonal v rozpore s dobrými mravmi tým, že by poručiteľovi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, resp. že b/ nešlo o prípad, v ktorom by o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. 16.1. Pri posudzovaní podaného dovolania podľa obsahu ( ) je zrejmé, že dovolateľka napadá správnosť skutkových záverov súdov. Argumentuje tým, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že sa nesprával (nekonal) spôsobom odôvodňujúcim jeho vydedenie. 16.2. I keď sú (skutkové) otázky týkajúce sa vonkajších prejavov konkrétneho správania vydedeného

dediča významné z hľadiska vyriešenia právnych otázok týkajúcich sa platnosti právneho úkonu, ktorým bola prejavená vôľa vydediť dediča, nič to nemení na tom, že tieto skutkové (nie právne) otázky nemôže byť relevantné z hľadiska a nemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia.

17. Najvyšší súd vzhľadom na doplnenie odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatuje, že dovolacia argumentácia žalovanej sa zameriava len na otázku vydedenia žalobcu a netýka sa rozhodnutia odvolacieho súdu o neplatnosti závetu poručiteľa v zmysle .

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej je procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie odmietol podľa .

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.