Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/214/2018

Identifikačné číslo spisu: 8708206672 Dátum vydania rozhodnutia: 14.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8708206672.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ X. X., bývajúcej XXXX X. č. XXX, W., 2/ A. M. bývajúcej v Z., obom zastúpeným spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom vo Veľkom Slavkove, Školská č. 257, IČO: 36858935, proti žalovanému Mestu Spišská Belá, so sídlom v Spišskej Belej, Petzvalova č. 18, zastúpenému JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom v Poprade, 1. mája č. 220/19, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , o dovolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. júna 2016 sp.zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom z 10. decembra 2013 č.k. -321 v spojení s opravným uznesením z 29. septembra 2015 č.k. -360 Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že: I. spoluvlastnícky podiel 1/2 nehnuteľností v katastrálnom území N. označených v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom Ing. L. N. 6. júna 2013 (ďalej len „geometrický plán“) ako parcela č. XXX/X - ostatné plochy s výmerou XXX m2 a parcela č. XXX/X - ostatné plochy s výmerou XXX m2 (ďalej len sporné „nehnuteľnosti“) patrí do dedičstva po poručiteľke X. Z. ktorá zomrela X. marca XXXX (ďalej len „poručiteľka“), II. žalobkyňa 2/, ktorá vstúpila do držby sporných nehnuteľností dedením po otcovi, je ich spoluvlastníčkou v podiele 1/2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1948, ktorej vklad do pozemkovej knihy bol povolený 2. augusta 1948, nadobudli rodičia žalobkýň (X. Z. a F. Z.) spoluvlastnícky podiel 1/2 sporných nehnuteľností a ďalší spoluvlastnícky podiel nadobudli kúpnou zmluvou zo 4. augusta 1962; odvtedy právni predchodcovia žalobkýň vstúpili do držby sporných nehnuteľností. Keďže v konaní nebola vyvrátená dobromyseľnosť držby nehnuteľností, súd prvej inštancie s poukazom na dospel k záveru, že ich držba bola oprávnená. Vzhľadom na splnenie aj ostatných podmienok vydržania ( v spojení s ustanovením ) žalobe v

celom rozsahu vyhovel. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil (ďalej len „“). Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 8. júna 2016 sp.zn. , rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol ( ). Dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Po zopakovaní dokazovania v odvolacom konaní zistil, že poručiteľka bola iba užívateľkou pôdy - parcely č. XXXXX/XX a vlastníčkou staveniska, pričom vlastníkom tejto spornej parcely bola Obec Spišská Belá. Vzhľadom na to, že poručiteľka mala vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti sú v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vedené ako vlastníctvo Obce Spišská Belá, nemohla byť jej držba dobromyseľná. Dodal, že v prospech záveru o nedobromyseľnosti držby žalobkýň nasvedčuje aj právny úkon - darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX, ako aj notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Stanislavom Dugasom pod č. N XXX/XX, NZ XXX/XX.

3. Žalobkyne 1/ a 2/ podali 14. októbra 2016 dovolanie, ktorým napadli rozsudok odvolacieho súdu s tým, že ich dovolanie je prípustné podľa ustanovení a (ďalej len „“). 3.1. Procesnú vadu konania v zmysle vyvodzovali z toho, že odvolací súd posudzoval vec svojvoľne, arbitrárne, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a založené na nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach a tiež na nesprávnom právnom posúdení. 3.2. Poukázali na to, že odvolací súd vyvodil nedobromyseľnosť ich právnych predchodcov na podklade údajov uvedených v pozemkovoknižnej vložke č. 914 pre katastrálne územie V., v ktorej je zapísané vlastníctvo v prospech Obce Spišská Belá titulom „večnej nájomnej zmluvy z 5. mája 1894 č. 873“. Takýto pojem súčasný právny poriadok nepozná a nepoznalo ho ani uhorské obyčajové právo, či právo povojnovej Československej republiky. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na tom, že poručiteľka mala vedomosť o týchto údajoch. Nevysvetlil ale, čo je obsahom pojmu „večná nájomná zmluva“. Pritom pre nájom je charakteristické ponechanie si vlastníckeho práva k určitej veci a jej prenechanie niekomu inému za náhradu do užívania na ohraničený čas. „Večný“ nájom je preto pojmovo vylúčený. Žalovaný v konaní ničím nepreukázal splnenie pojmových náležitostí nájmu. Odvolací súd ale prehliadol, že právni predchodcovia žalobkýň boli na základe kúpnych zmlúv z rokov 1948 a 1962 zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností vo vtedajšej evidencii nehnuteľností. Následne boli sporné pozemky predmetom konania o dedičstve po F. Z. v konaní vedenom pod sp.zn. D 1476/88. Nesprávny je preto záver odvolacieho súdu o nedostatku dobromyseľnosti držby poručiteľky ako predpokladu vydržania spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností. 3.3. Z uvedených dôvodov žiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a dovolacie dôvody neobstoja. Navrhol preto dovolanie žalobkýň zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) uznesením z 13. júla 2017 sp.zn. dovolanie odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 19. apríla 2017 sp.zn. , podľa ktorého kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle a je neprípustná. Vychádzajúc z týchto záverov veľkého senátu najvyšší súd skúmal prípustnosť dovolania žalobkýň 1/ a 2/ len podľa a po prijatí záveru o neopodstatnenosti argumentácie týkajúcej sa zmätočnosti napadnutého rozsudku dovolanie odmietol podľa .

6. Na základe sťažnosti Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 15. augusta 2018 sp.zn. (ďalej len „nález“) konštatoval, že uznesením najvyššieho súdu z 13. júla 2017 sp.zn. bolo porušené základné právo žalobkýň na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu ústavný súd toto uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V náleze poukázal na zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu č.k. PLz. -22 z 25. apríla 2018, z ktorého vyplýva, že ak sú v dovolaní

súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia a a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska , poruší tým právo na prístup k súdu podľa . Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené až f/ a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa .

7. Najvyšší súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze ( o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Najvyšší súd vzhľadom na to po vrátení veci na ďalšie konanie skúmal, či je dovolanie žalobkýň prípustné nielen podľa , ale aj podľa . Poznamenáva, že prípustnosť kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania vyplýva tiež z uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp.zn. .

8. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( a ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

9. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 . (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky; podobne, pokiaľ sa v ďalšom texte uvádza v zátvorke „ÚS“, ide o odkaz na rozhodnutie ústavného súdu).

10. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

13. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia ( ).

14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. I.

15. Žalobkyne vyvodzujú prípustnosť ich dovolania z .

16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. , , , a ).

17. Nesprávnym procesným postupom je len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca (ne)činnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor). V zmysle relevantným je nesprávny procesný postup, ktorým bola strane znemožnená realizácia jej procesných oprávnení a zmarená možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Pokiaľ postupom súdu nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, nie je ním ani časť rozhodnutia (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.

18. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko je naďalej aktuálne (, , , , , , ).

19. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateliek, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateliek.

20. Pokiaľ dovolateľky vytýkajú odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že nedostatočné zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle

(, , , , , , ). Ústavný súd považuje tento právny názor najvyššieho súdu za ústavne udržateľný (, ).

21. Podstatná časť námietok žalobkýň sa týka tiež právneho posúdenia veci. Najvyšší súd už ale podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 24/2017, , , , , , , ).

II.

22. Dovolateľky vyvodzujú prípustnosť ich dovolania aj z .

23. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až (, , , , , ). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v , podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

24. Otázkou relevantnou podľa môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.

25. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa je, že sa týka právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle tohto ustanovenia.

26. Žalobkyne poukazovali na široký okruh skutkových otázok (napríklad či predmetom prevodu bol v minulosti len dom, alebo tiež pozemky, či išlo o pozemky identické, evidované v príslušnom operáte, ktoré boli alebo neboli predmetom dedenia, prípadne právnych úkonov), tieto skutkové otázky ale nemohli byť predmetom posúdenia dovolacieho súdu konania ( a ). 27. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na závere o nedostatku dobromyseľnosti poručiteľky, prípadne oboch právnych predchodcov žalobkýň. Tento záver vyvodil z údajov zapísaných v pozemkovej knihe, ako aj z existencie listinných dôkazov (darovacej zmluvy a notárskej zápisnice). Otázka (ne)dobromyseľnosti držby v konaní, v ktorom má súd posúdiť, či došlo k vydržaniu, bezprostredne súvisí so skutkovými okolnosťami, individuálnymi v každom jednotlivom spore. V sporoch o vlastníctvo nehnuteľností sú právne otázky, ktoré sa týkajú jednotlivých predpokladov

nadobudnutia nehnuteľností právnym titulom vydržania, jednými z najčastejšie sa vyskytujúcich otázok riešených aj v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Otázka (ne)dobromyseľnosti držby je osobitne frekventovaná (, , , ). V okolnostiach preskúmavaného sporu dovolateľky nemôžu túto otázku [otázku (ne)dobromyseľnosti držby] považovať za relevantnú v zmysle .

28. Dovolateľky tvrdia, že v okolnostiach daného prípadu je podľa ustanovenia relevantnou otázka obsahu pojmu „večná nájomná zmluva“. 28.1. V rozsudku Okresného súdu Poprad z 10. decembra 2013 č.k. -321 sa pojem „večná“ alebo „večitá“ alebo „nájomná“ zmluva vôbec nespomína. 28.2. Krajský súd v Prešove v rozsudku z 8. júna 2016 sp.zn. , „večnú nájomnú zmluvu“ síce spomenul, avšak svoje právne úvahy nezaložil na výklade tohto pojmu. Poukázal len na to, že v pozemkovoknižnej vložke č. 914 (v časti B.) sa „uvádza, že vlastníkom tejto spornej parcely je politická Obec Spišská Belá na základe večnej nájomnej zmluvy z 5.5.1894 č. 873“. Uviedol, že X. Z. nemohla byť dobromyseľná, lebo o tomto údaji vedela. Skutkový záver odvolacieho súdu o tejto vedomosti dovolací súd nepreskúmaval vzhľadom na svoju viazanosť skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ). 28.3. Otázka, na ktorú žalobkyne upriamujú pozornosť v dovolaní a z ktorej vyvodzujú svoje presvedčenie o prípustnosti ich dovolania [t.j. či práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu založeného „zmluvou o večnom nájme“ sú totožné s právami a povinnosťami vlastníka], nebola odvolacím súdom riešená (odvolací súd ju nenastolil, nezaoberal sa ňou) a netvorila základ pre jeho právne posúdenie veci vedúce k zmene prvoinštančného rozsudku a zamietnutiu žaloby. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na závere o nedostatku dobromyseľnosti, ktorý odvolací súd vyvodil z vedomosti poručiteľky o údajoch o pozemkovoknižnom vlastníkovi, teda nie o údajoch o právnom titule, na základe ktorého pozemkovoknižný vlastník nadobudol vlastníctvo.

29. Navyše, k záveru o nesplnení podmienok vydržania (konkrétne o nedostatku dobromyseľnosti poručiteľky, prípadne žalobkýň alebo ich právnych predchodcov) nedospel odvolací súd len na podklade pozemkovoknižných údajov (na ktoré poukazujú dovolateľky), ale aj z ním konkretizovanej darovacej zmluvy [evidovanej pod V 378/98 a vyznačenej na liste vlastníctva pre katastrálne územie N. (č.l. 408)], a notárskej zápisnice spísanej v notárskej kancelárii JUDr. Stanislava Dugasa pod. č. N XXX/XX, NZ XXX/XX (č.l. 411).

30. Vzhľadom na to, že odvolací súd na riešení dovolateľkami nastolenej otázky (podstaty pojmu „večná nájomná zmluva“) nezaložil svoje rozhodnutie, dospel dovolací súd k záveru, že je neopodstatnená argumentácia dovolateliek, podľa ktorej je ich dovolanie prípustné v zmysle .

III.

31. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa , e/ neboli splnené podmienky podľa alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

32. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkýň odmietol v časti namietajúcej procesnú vadu konania v zmysle podľa a vo zvyšnej časti podľa .

33. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ). 34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku o odmietnutí dovolania a 2 :1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.