Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/2/2019

Identifikačné číslo spisu: 2315200019 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Katarína Beniačová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2315200019.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej JUDr. Jánom Mišurom, PhD. advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti povinnej G. M., bývajúcej v M., D. XXXX/XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou BÁNOS, s. r. o., so sídlom v Galante, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372, o vymoženie 14 131,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie povinnej o d m i e t a.

Oprávnená má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Galanta uznesením z 15. októbra 2015 nepovolil odklad exekúcie vedenej súdnou exekútorkou O.. P. W. so sídlom exekútorského úradu A. XX, I., pod sp. zn. Ex 231/14 a zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , a , až j/ - Exekučný poriadok. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu povinnej na odklad exekúcie a následne za opodstatnený nepovažoval ani návrh povinnej na zastavenie exekúcie.

2. Krajský súd v Trnave na odvolanie povinnej uznesením z 19. apríla 2017 sp. zn. odmietol odvolanie povinnej podľa (ďalej „“), pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Prípustnosť a dôvodnosť odvolania posudzoval podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, ku ktorému došlo pred 1. júlom 2016, teda podľa príslušných ustanovení v platnom znení (ďalej „“). Konštatoval, že predchádzajúca ako aj aktuálna procesná úprava je založená na neprípustnosti odvolaní proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Exekučný poriadok odvolanie výslovne pripúšťal v ustanoveniach upravujúcich

zastavenie exekúcie len proti rozhodnutiam, ktorými došlo k zastaveniu exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov, pričom ale odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nepripúšťal. O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, z dôvodu, že išlo len o vyporiadanie sa s čiastkovou otázkou procesnej povahy v ešte prebiehajúcom konaní, v ktorom rozhodnutie o trovách patrí až konečnému rozhodnutiu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Uvedená vada mala spočívať v tom, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti, v zmysle ktorých ňou podané odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý jej návrh na zastavenie exekúcie odmietol ako neprípustné. Poukázala na prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej možno jednoznačne dospieť k záveru, že proti výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je možné povinným podať odvolanie. Namietala aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nedal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, prečo nebral ohľad na početnú judikatúru súdov Slovenskej republiky v danej veci a prečo sa od tejto ustálenej praxe odklonil. Povinná navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

4. Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie povinnej ako neprípustné odmietol, prípadne ako nedôvodné zamietol. Poukázala na novelu Exekučného poriadku vykonanú účinnú od 1. apríla 2017, v zmysle ktorej nie je dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní prípustné. Napriek uvedenému, oprávnená nepovažovala dovolacie dôvody za opodstatnené a s právnymi ako aj skutkovými závermi odvolacieho súdu, ktoré viedli k odmietnutiu odvolania povinnej sa stotožnila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť ( ).

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. , , ).

7. V zmysle sa podľa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle je tiež Exekučný poriadok.

8. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

9. Najvyšší súd v niektorých prípadoch rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , ). Najvyšší súd pri posudzovaní prípustnosti týchto dovolaní osobitne akcentoval, že išlo o dovolania smerujúce proti rozhodnutiam vydaným do 31. marca 2017. Vzal na zreteľ, že vtedajšia právna úprava nevylučovala celkom prípustnosť dovolania, a preto, rešpektujúc ústavný princíp dôvery v platné právo a v správnosť aktov orgánov verejnej moci (vrátane v nich obsiahnutých poučení o možnosti opravných prostriedkov), posudzoval prípustnosť týchto dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017.

10. Od právneho stavu, ktorý bol významný z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolaní uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia najvyššieho súdu, treba dôsledne odlišovať právny stav, v rámci ktorého bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti Exekučného poriadku (v doplnenom znení účinnom od uvedeného dňa), ktorý výslovne vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

11. V danom prípade odvolací súd rozhodol 19. apríla 2017. Dovolanie, ktoré bolo podané 19. júna 2017, smeruje „proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní“. Na toto dovolacie konanie z hľadiska prípustnosti dovolania bolo preto potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku, ktorá výslovne vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Dovolanie povinnej podané proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, je preto bez ďalšieho neprípustné.

12. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie povinnej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa Exekučného poriadku prípustné, preto ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol podľa bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov dovolacieho konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie ( ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.