Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/310/2018

Identifikačné číslo spisu: 4216203058 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4216203058.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému B. R., bývajúcemu v J., o zaplatenie 296,53 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 26. februára 2018 č. k. -60 zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu Okresného súdu Komárno z 25. augusta 2016 č. k. -50. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a uviedol, že súd rozhodol v spore 25. augusta 2016 platobným rozkazom č. k. -50. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. júla 2017 žalobca žiadal opraviť platobný rozkaz v časti identifikačných údajov žalovaného, a to mena a priezviska žalovaného, pretože z výpisu z listu vlastníctva bolo zistené správne meno a priezvisko, ktoré má znieť B. R.. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia vyhovieť nemohol, nakoľko v predmetnom platobnom rozkaze nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Uviedol, že účelom inštitútu opravných uznesení je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Platobný rozkaz bol v celom rozsahu vydaný v súlade so žalobou a predloženými dôkazmi, a to i v časti označenia žalovaného jeho menom a priezviskom.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 31. mája 2018 sp. zn. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne [§ 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Na odôvodnenie uviedol, že skutočnosť, že žalobca v konečnom dôsledku označil žalovaného nesprávne, teda vadne, nemožno vyhodnotiť tak, že by sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci dopustil takého pochybenia, ktoré predpokladá ustanovenie . Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo pri vydaní platobného rozkazu k žiadnej chybe v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, ktorá by odôvodňovala následný postup súdu v zmysle ustanovenia .

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením , keďže podľa jeho názoru súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie trpelo nedostatkom procesnej podmienky, ktorá spočívala v nesprávnom označení žalovaného, a teda okresný súd bol povinný v súlade s ustanovením urobiť vhodné opatrenia na jej odstránenie. Súdy nižších inštancií mu teda takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnili vymožiteľnosť jeho pohľadávky.

4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech (z hľadiska procesného) bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospelk záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. , , , ) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie nie je „ď'alším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď ). V danom prípade žalobca namieta, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v .

8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f/ pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

9. Pre účely ustanovenia charakter rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na opravu rozhodnutia (opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností), treba z povahy veci odvodzovať od charakteru rozhodnutia, ktorého oprava je navrhovaná, resp. ktoré sa má opraviť, a tiež od toho, čo má byť predmetom opravy. Samotné rozhodovanie o oprave totiž bez existencie toho, čo sa má prípadne opraviť, neprichádza do úvahy. Preto ak sa navrhuje oprava rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a oprava by sa mohla dotknúť práv a povinností strán, o ktorých bolo autoritatívne rozhodnuté, je aj rozhodnutie o takomto návrhu rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2018 sp. zn. ).

10. V preskúmavanej veci sa návrh na opravu týkal opravy platobného rozkazu v časti identifikačných údajov žalovaného, a to jeho mena a priezviska, preto uznesenie odvolacieho súdu, v zmysle vyššie uvedenej judikatúry, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na opravu, bolo treba v zmysle vyššie uvedeného považovať za rozhodnutie vo veci samej. Takéto rozhodnutie tak bolo možné napadnúť dovolaním podľa .

11. Dovolací súd v zmysle namietanej vady akcentuje, že pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do , resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť daná aj v prípade nesprávneho rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na opravu rozhodnutia. Bez vykonania opravy, hoci by na to boli splnené podmienky, by totiž chyba v písaní alebo počítaní, alebo aj iná zrejmá nesprávnosť, mohla mať za následok napr. nevykonateľnosť rozhodnutia alebo takú autoritatívnu úpravu práv a povinností strán, ktorá ako prejav verejnomocenskej vôle by nezodpovedala vôli, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel. Tým by bolo vo svojich dôsledkoch negované základné právo na spravodlivú súdnu ochranu. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 24. júla 2014 vyslovil názor, že z článku 46 ods. 1 (teda z práva, aby sa vo veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy) vyplýva, že ak účastník konania (teraz strana) splní všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy rozhodnutia ustanovené v (teraz ), vzniká mu subjektívne právo na to, aby súd rozhodnutie opravil. Súdu v takomto prípade nepatrí akákoľvek voľná úvaha o tom, či napriek splneniu zákonných podmienok návrhu na opravu rozhodnutia vyhovie alebo nie.

12. Dovolací súd však po preskúmaní spisu dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia . Žalobca nesplnil všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy rozhodnutia ustanovené v , a teda mu nevzniklo subjektívne právo na to, aby súdy rozhodnutie opravili. Právny záver odvolacieho súdu, že skutočnosť, že žalobca v konečnom dôsledku označil žalovaného nesprávne, teda vadne, nemožno vyhodnotiť tak, že by sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci dopustil takého pochybenia, ktoré predpokladá ustanovenie . Zo strany súdu prvej inštancie tak aj podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri vydaní platobného rozkazu k žiadnej chybe v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, ktorá by odôvodňovala následný postup súdu v zmysle ustanovenia . Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Nie je možné týmto spôsobom opraviť vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je v zásade možné opravným uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku.

13. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu podané z dôvodu procesnej vady zmätočnosti podľa nie je procesne prípustné, a preto ho najvyšší súd odmietol podľa .

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.