Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/105/2019

Identifikačné číslo spisu: 1110206524 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1110206524.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne ise, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Elektrárenská 12428, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. HAJDUČÍK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľ. Fullu 3, proti žalovaným 1/ J. W., bývajúcej v Q., 2/ I. W., bývajúcemu v Q., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 10, o zaplatenie 7 892,08 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. marca 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I (ďalej ako „súd prvej inštancie“) domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 7 892,08 eur s príslušenstvom. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 11. januára 2013 č. k. -174 rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7 892,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6 595,23 eur od 1. marca 2006 do zaplatenia a vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 296,85 eur od 14. marca 2006 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku vo výške 473,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 644,36 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie JUDr. HAJDUČÍK, s.r.o. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia a dostavba rodinného domu, a v zmysle ktorej sa výslovne dohodli, že ich právne vzťahy sa riadia ustanoveniami o zmluve o dielo podľa (ďalej ako „“). Predmetné ustanovenie súd prvej inštancie posúdil ako dohodu o voľbe práva podľa , v zmysle čoho neprihliadol na obranu žalovaných, že zmluvu je možné posúdiť výlučne podľa ustanovení (ďalej ako „“), pretože neobsahuje písomnú dohodu o voľbe práva podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah uzavretý medzi účastníkmi súd prvej inštancie posúdil ako

vzťah záväzkovoprávny, vzniknutý na základe zmluvy, v ktorej si účastníci v súlade s zvolili, že sa bude spravovať ustanoveniami , nemohol prisvedčiť ani obrane žalovaným spočívajúcej v námietke premlčania, pretože premlčacia doba, ktorú je potrebné aplikovať na prejednávaný prípad je ustanovená v . Uviedol, že s prihliadnutím na žalobkyňa si svoje právo uplatnila na súde včas a nie je premlčané. Dospel tak k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej priznal právo na úhradu žalovanej sumy. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom zo 7. marca 2017 sp. zn. vo výroku I. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd po preskúmaní výsledkov dokazovania a námietky žalovaných, či na daný zmluvný vzťah možno alebo nemožno aplikovať v znení novely č. 379/2008, teda v období po uzavretí zmluvy o dielo medzi stranami uviedol, že táto novela zaviedla obligatórnu aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vždy, keď je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, t. j. podľa a nasl. a o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako „“). Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave k výkladu v znení účinnom pred 1. májom 2014, podľa ktorého uvedené ustanovenie možno aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t. j. aj na konania začaté pred 1. májom 2014. Rovnako poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a k aplikácii , ktorý konštatoval, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd tak dospel k záveru, že aj na zmluvný vzťah účastníkov konania na základe zmluvy o dielo z 29. júna 2004 sa vzťahuje úprava zavedená ustanovením a ustanovením v znení účinnom od 1. mája 2014. Odvolací súd tak mal za to, že vo vzťahu k námietke premlčania sa tak musí aplikovať , podľa ktorého je premlčacia doba trojročná. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie plnenia z faktúry č. 11/06, splatnej dňa 29. februára 2006 a z faktúry č. 16/6, splatnej dňa 13. marca 2006. Odo dňa nasledujúceho od splatnosti faktúr začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva žalobkyne na súde. Keďže žalobu podala až 12. februára 2010, je žalovaný nárok premlčaný. Odvolací súd tak konštatoval, že vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k námietke premlčania a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila poukazom na a . Vo vzťahu k dovolacím námietkam dovolateľka uviedla, že dovolací dôvod spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, t. j. aplikáciou nesprávneho právneho predpisu (ustanovenia a ), ktorý nadobudol platnosť po uzavretí zmluvy o dielo medzi stranami a po podaní žaloby, čím došlo k porušeniu základnej právnej zásady zákazu retroaktivity právnych noriem. Pritom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a na rozhodnutie Ústavného súdu SR . 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie bolo podané včas ( ) a to oprávneným subjektom ( ), zastúpeným podľa skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie nie je dôvodné. 6. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6.1. V zmysle je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. 10. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne: a/ prípustný predmet, b/ lehota n a podanie dovolania, c / náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená podať dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). 10.1. V sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach a ž je upravený prípustný predmet, v ustanovení je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení až sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie. 11. Dovolateľka v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z a , pričom ako otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne uviedla otázku, či v prejednávanom spore sa retroaktívne aplikuje ustanovenie a teda či sa v danom spore jedná o obchodnoprávny vzťah so štvorročnou premlčacou dobou alebo o občianskoprávny vzťah s trojročnou premlčacou dobou. Poukázala pritom na rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. z 27. marca 2013 a sp. zn. z 27. augusta 2014. 11.1. V rozhodnutí sp. zn. z 27. marca 2013 dovolací súd konštatoval, že zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami , preto aj právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení . Pričom následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať ustanovenia . 11.2. V rozhodnutí sp. zn. z 27. augusta 2014 dovolací súd uviedol, že akcent kladený na zákaz retroaktivity právnych noriem, ako na jeden zo základných prvkov právneho štátu, pramení z požiadavky právnej istoty. Zákaz retroaktivity spočíva v tom, že podľa súčasnej právnej normy nie je možné posúdiť ľudské správanie, právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa uskutočnili skôr, než právna norma nadobudla účinnosť.

12. Dôvod prípustnosti dovolania podľa predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných

právnych názorov; inými slovami ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení dovolacími senátmi sa ale prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp. zn. najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je dovolateľ „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. Obdobný záver vyjadril najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (napr. sp. zn. , , , ).

14. Na úvod dovolací súd uvádza, že v rámci bola do odseku 2 tohto ustanovenia doplnená novelou veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Dosiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti vo vzťahu k . Podľa tejto úpravy účinnej od 13. júna 2014, bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia a nie . Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle , že sa ich vzťah bude riadiť , pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v . Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa , keďže v upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať . Ak sa podľa dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje , tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať .

15. Dovolací súd len pre úplnosť uvádza, že ešte v čase predchádzajúcom vydaniu všetkých rozhodnutí, na ktoré poukazuje dovolateľka - dovolací súd riešil otázku vzťahu právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho a v prípade (dodávateľom) uplatneného nároku na plnenie (proti spotrebiteľovi) z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V rozhodnutí z 25. januára 2011 sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 36/2013, najvyšší súd zaujal právny záver, že obsahom zmluvy, ktorá spĺňala všetky znaky typovej zmluvy, nesmie byť zmluvné ustanovenie, v zmysle ktorého sa na premlčanie uplatní . Toto ustanovenie spôsobuje totiž nepriaznivejšie postavenie spotrebiteľa, lebo upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba.

16. Vo vzťahu k dovolacej otázke, dovolací súd rovnako ako odvolací súd, poukazuje na rozsudok dovolacieho súdu sp. zn. z 21. apríla 2015, v rámci ktorého dovolací súd riešil aplikáciu , , , ďalej , a a napokon o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Rovnako konštatoval, že a nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Tento rozsudok dovolacieho súdu bol napadnutý sťažnosťou, ktorú Ústavný súd SR odmietol uznesením z 12. apríla 2016 sp. zn. ako zjavne neopodstatnenú. Obsahovo identické právne závery, ktoré zaujal dovolací súd v predmetnom rozsudku, zaujal dovolací súd aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach, ktoré boli prejednané a rozhodnuté dovolacím súdom po 1. máji

2014 (viď rozsudky sp. zn. z 28. mája 2015, z 26. novembra 2015, či z 29. mája 2018).

17. Na margo vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade nemá dovolací súd dôvod spochybňovať názor a právne posúdenie odvolacieho súdu. Je potrebné mať na zreteli, že zmluva o dielo v danej veci vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola (aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava obsiahnutá v , a nie v .

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie dovolateľky nie je podľa prípustné, pretože dovolateľkou vymedzená otázka už bola dovolacím súdom riešená a rovnako nie je prípustné ani podľa , pretože tak ako je uvedené v bode 16., uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nepredstavuje rozdielnosť rozhodovania dovolacieho súdu. Dovolaciemu súdu tak neostávalo iné ako dovolanie dovolateľky podľa ako neprípustné odmietnuť.

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ). 20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.