Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/330/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX J.-U., o vymoženie 460,75 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Petrom Hodermarským, Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. 57EX 109/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 28.10.2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 26.01.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 460,75 eur s príslušenstvom, so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 154/11/16 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom, dňa 24.10.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Súd dňa 08.02.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31 958 095, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 57EX 109/21.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.10.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 35,95 EUR. V odôvodnení uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal ako dôvod jej zastavenia existenciu skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Rozhodcovskú doložku považoval za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v dôsledku čoho rozhodcovský súd, ktorého právomoc bola založená na tejto rozhodcovskej doložke, vydal exekučný titul v rozpore so zákonom, a preto je exekučný titul materiálne nevykonateľný. Aj keď povinný nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Exekučný titul je podľa neho nespôsobilý, ničotný a nevykonateľný a nebol mu doručený, nakoľko od roku 2016 žije v Českej republike. Vzhľadom na uvedené navrhol exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie. Oprávnený so zastavením nesúhlasil. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a nie okolnosti pred jeho vznikom, ktoré mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia), čo však povinný neurobil. Popieral neplatnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko z jej formulácie vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom,

alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Spotrebiteľ mal možnosť neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez následku nemožnosti uzavretia zmluvy o úvere, o čom bol poučený hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy, a zároveň pre prípad uzavretia rozhodcovskej zmluvy mal možnosť od nej odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, čo oprávnený považuje za dostatočný čas na oboznámenie sa všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvnou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi.

3/ Vyšší súdny úradník za použitia ustanovení , - 3, , prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), , , , a preskúmaní predloženého spisu rozhodcovského súdu sp. zn. 154/11/16, konštatoval nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie. K námietke absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že spotrebiteľskou zmluvou v tomto konaní je Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500027570 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 03.07.2013 (ďalej len spotrebiteľská zmluva). Zmluvnými stranami (oprávneným a povinným) bola osobitne dojednaná aj rozhodcovská zmluva, ktorá zakladá legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, navyše tento dokument je výrazne označený ako Rozhodcovská zmluva č. 8500027570 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „...uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol veriteľom jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. rozhodcovskej zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia ...“, a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v bode 7. rozhodcovskej zmluvy, a to: „Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník uzavrel, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 hlavných bodov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a povinný s jej obsahom súhlasil, keďže ju autorizoval, nebolo preukázané, že povinný neuzavrel rozhodcovskú zmluvu slobodne a vážne.

4/ Vo vzťahu k námietke právomoci rozhodcovského súdu uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom. Rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola podkladom pre vedenie rozhodcovského konania pred predmetným rozhodcovským súdom, bolo v bode 5. dohodnuté medzi oprávneným a

povinným, že v prípade akýchkoľvek sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami bude vec riešená cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred niektorým z vymenovaných rozhodcovských súdov. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy mal za preukázané, že povinný súhlasil s takým postupom riešenia prípadného sporu medzi zmluvnými stranami, nakoľko predmetnú zmluvu podpísal, čím prejavil vôľu byť ňou viazaný, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od nej v stanovenej lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia neodstúpil. Vzhľadom na uvedené rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola daná možnosť riešenia sporov v rámci súdneho konania vedenom príslušným všeobecným súdom a právomoc rozhodcovského súdu tak bola daná v súlade zo zákonom a v intenciách dohodnutých medzi účastníkmi konania. Nakoľko rozhodcovské konanie bolo iniciované oprávneným, t. j. v rozhodcovskom konaní žalobcom, ten mal možnosť výberu riešenia sporu pred ním vybraným súdom.

5/ Exekučný súd je oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “). Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Nakoľko súd v tomto prípade pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského.

6/ Vyšší súdny úradník ďalej preskúmal aj doručenie exekučného titulu povinnému. Z doručeniek nachádzajúcich sa v rozhodcovskom spise sp. zn. 154/11/16 mal za preukázané, že povinný si prevzal dňa 07.12.2016 žalobu, výzvu na podanie žalobnej odpovede s prílohami, následne dňa 20.11.2017 aj exekučný titul skrz splnomocneného zástupcu na preberanie zásielok. Doručenka má povahu verejnej listiny ( v znení neskorších predpisov). Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa potom len jej prípadná nesprávnosť. S poukazom na vyššie uvedené tak možno konštatovať, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom, keďže povinný mal možnosť oboznámiť sa s predmetom rozhodcovského konania a bol riadne poučený o následkoch a možnosti uplatnenia svojich práv, čo povinný nevyužil, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, preto vyšší súdny úradník jeho návrh podľa Exekučného poriadku zamietol.

7/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, nakoľko nesúhlasil s uznesením v celom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd vydal exekučný titul v rozpore zo zákonom a dobrými mravmi. Exekučný titul je nespôsobilý, ničotný, nevykonateľný. Neobstojí v spravodlivom riešení sporu tvrdenie, že exekučný súd neskúma podstatu z čoho vychádza exekučný titul. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd predmetné uznesenie zrušil.

8/ Nakoľko povinný v sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už oprávnený nevyjadroval, a z ktorých by vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie už nevychádzal, sudca sťažnosť povinného pred rozhodnutím nedoručoval oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená spolu s týmto rozhodnutím.

9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

12/ Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

13/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

15/ Podľa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

16/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, v rozhodnutí sa vysporiadal v dostatočnej miere so všetkými námietkami povinného a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, v dôsledku čoho nemožno sťažnosť povinného považovať za dôvodnú. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto sudca už len na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nižšie uvedené.

17/ Vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500027570 zo dňa 03.07.2013. Od 01.01.2015 sa rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach oddelilo od ostatných arbitrážnych sporov a vzťahuje sa na neho úprava o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). V posudzovanej veci rozhodoval spotrebiteľský spor (vzniknutý zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500027570 zo dňa 03.07.2013) spotrebiteľský rozhodcovský súd (Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava) podľa , ktorý bol na základe povolenia Ministerstva spravodlivosti SR (od 19.03.2015) oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Dňa 24.10.2017 vydal rozhodca uvedeného súdu, Mgr. Branislav Bušo, rozhodcovský rozsudok sp. zn. 154/11/16, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci.

18/ Povinný v uvedenej veci len vo všeobecnej rovine tvrdil, že rozhodcovská zmluva je neplatná, bez toho aby uviedol konkrétnosti pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi na podporu tohto jeho záveru. Navyše odkazoval na predchádzajúcu právnu úpravu exekučného konania, hoci Z.z došlo aj k rozsiahlej novelizácii Exekučného poriadku, v zmysle ktorej je nutné rozlišovať medzi exekučnými konaniami začatými pred 01.04.2017 a po tomto dátume. V prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté dňa 26.01.2021, a preto sa na neho nevyhnutne vzťahuje právna úprava Exekučného poriadku účinná od 01.04.2017. v platnom znení pripúšťa obranu povinného (v exekúcii vykonávanej na podklade spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku) okrem dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, založenú i na dôvodoch uvedených v Exekučného poriadku, pretože dôvody, pre ktoré by súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie možno vzťahovať i na prípadné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie (a to vzhľadom k tomu, že exekúciu možno zastaviť v každom jej štádiu). V uvedenom ustanovení reagoval zákonodarca na právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa a široko koncipované dôvody podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľský spor rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd podľa , ktorý bol na základe povolenia Ministerstva spravodlivosti SR oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Niet teda dôvodu, aby exekučný súd v konaniach začatých po 01.04.2017 preskúmaval platnosť právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul, ktorý vydal stály rozhodcovský súd ako subjekt na to oprávnený, ktorého činnosť je pod dohľadom Ministerstva spravodlivosti SR. Námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy tak podľa názoru sudcu bolo možné uplatniť v nachádzacom konaní (spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), čo vyplýva i z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, ale nútený výkon práva priznaného exekučným titulom. Povinný mohol neplatnosť rozhodcovskej zmluvy namietať v žalobnej odpovedi pred rozhodcovským súdom, alebo následne podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak však povinný ako spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (pričom o možnosti jej podania ho rozhodcovský súd poučil a zároveň odkázal na jej vzor na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.sk), je jeho obrana vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve zúžená len na dôvod uvedený v ustanovení Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd skúma rozhodcovskú zmluvu len v rozsahu či spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov. Podľa gramatického, systematického a logického výkladu treba pod spĺňaním podmienok rozhodcovskej zmluvy chápať skúmanie náležitostí spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa - 5 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), prípadne . Tento dôvod je aj jedným z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa . Druhým dôvodom v uvedenom ustanovení je celková neplatnosť rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže v danej veci bola uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa , povinný bol oprávnený v danej veci, keďže nevyužil podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (túto skutočnosť v konaní netvrdil), napadnúť iba neplatnosť z dôvodu nedodržania podmienok podľa - 5 , prípadne všeobecných náležitostí podľa , okrem tých, ktoré sú uvedené v . Na rozdiel od tak v exekučnom konaní nemožno podľa . Exekučného poriadku ako relevantnú obranu uvádzať i neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (ako druhého dôvodu uvedeného v zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), inak by to zákonodarca výslovne v texte tejto právnej normy uviedol. Možno však dodať, že od neplatného uzavretia rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy odlišuje neuzavretie rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy (jej neexistenciu), ktorá nie je osobitne upravená ako dôvod žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Iným slovami, zákonodarca túto vážnu vadu rozhodcovského konania dovolil povinnému relevantne použiť i v rámci exekučného konania, čo exekučný súd považuje za správne. V prejednávanej veci však nešlo o prípad neuzavretia (neexistencie) rozhodcovskej zmluvy.

19/ Vzhľadom na uvedené je aplikácia judikatúry pred prijatím , ako aj , ktorým sa novelizoval , v značnej miere limitovaná. Zákonodarca vyššie uvedenou novou právnou úpravou dal do rovnováhy princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), t.j. zodpovednosti osoby pri ochrane svojich práv s princípom ochrany práv spotrebiteľa. Zákonodarca si uvedomil, že ochrana spotrebiteľa súdmi ako reakcia na nekritické vydávanie rozsudkov rozhodcovskými súdmi v prospech veriteľov, zašla najmä v exekučnom konaní priďaleko a preto nastolil rovnováhu medzi právami veriteľov a aj dlžníkov - spotrebiteľov. Inými slovami má byť vymáhanie dlhov veriteľmi v súlade s dobrými mravmi, oproti čomu stojí zodpovedné aktívne správanie spotrebiteľov v súvislosti so vznikom ako aj vymáhaním dlhov. Zaviedol preto rozhodcovské spotrebiteľské konanie so všetkou disciplinárnou zodpovednosťou rozhodcov pod štátnym dozorom Ministerstva spravodlivosti SR ako aj stanovením veľkorysých podmienok pre podanie žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku spotrebiteľom a na druhej strane obmedzil možnosť napádania neplatnosti rozhodcovských spotrebiteľských zmlúv v exekučnom konaní, najmä so zreteľom na cieľ a charakter exekučného konania, ktoré primárne neslúži k riešeniu sporov (vrátane sporov o platnosť rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy), ale k vymáhaniu judikovaných nárokov. Keďže povinný v danej veci použil judikatúru spred roku 2015, exekučný súd vzhľadom na uvedené na túto judikatúru neprihliadol, nakoľko ju vzhľadom na existenciu novej právnej úpravy považuje za prekonanú.

20/ Zhrnutím vyššie uvedeného súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako i v sťažnosti sa bránil tvrdeniami o ničotnosti exekučného titulu, ktorá je následkom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 8500027570 zo dňa 20.05.2013 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa . Túto obranu nemôže súd akceptovať z dôvodu, že táto mala byť v zmysle riešená podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda exekučný súd mimo dôvod daný Exekučného poriadku nemôže zasahovať do kompetencie kauzálne príslušného súdu. Keďže povinný v obrane nenamietal dôvody podľa Exekučného poriadku a ani ich exekučný súd ex offo nenašiel, musel byť súdom návrh zamietnutý a rovnako tak i jeho sťažnosť podľa .

21/ Súd dodáva, že napriek vyššie uvedenému má za to, že rozhodcovskú zmluvu č. 8500025454 zo dňa 20.05.2013 nepovažuje za neplatnú a spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach povinného. Tak ako v napadnutom uznesení uviedol vyšší súdny úradník, nemožno hovoriť o neprimeranej zmluvnej podmienke, ak podľa bodu 7 citovanej rozhodcovskej zmluvy povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu, čo „nevyužil“. Aj v zmysle vyššie citovaného disentu a ako aj vzhľadom na všeobecnú akceptovanú právnu premisu, že u každého sa rozumové schopnosti človeka posudzujú a považujú na úrovni priemerne spôsobilej osoby vnímať a posúdiť v styku jazykové vyjadrenie právnych noriem. Preto nemožno urobiť iný záver, než ten, že povinný si prečítal rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola na osobitnom dokumente a ktorá obsahovala len 7 bodov vrátane posledného a svojim podpisom vyjadril súhlas s jej obsahom. Ak v ňom veriteľ dal povinnému „bianco“ dôvod odstúpenia od zmluvy, je nemožné rozumne vyvodiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ibaže by bolo nutné každého spotrebiteľa v tomto smere považovať za nespôsobilého poznať význam slova odstúpiť od zmluvy, akoby bol tento pojem výlučne právnym pojmom, ktorý sa nepoužíva v bežnom živote. Na základe uvedeného preto nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto táto platne založila právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal vo veci rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.

22/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 28.10.2021 ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).