Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35Ek-330-2021.pdf
PDF · 102.39 KB
No categories available
35Ek/330/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: K. H., R.. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX J.-U., o vymoženie 460,75 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31 958 095, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 35,95 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 26.01.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 460,75 eur s príslušenstvom, so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 154/11/16 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom, dňa 24.10.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08.02.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom , Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31 958 095, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 57EX 109/21.
3. Dňa 01.04.2021 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Podľa povinného je exekúcia neprípustná z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu - rozhodcovskej doložky, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v dôsledku čoho rozhodcovský súd, ktorého právomoc bola založená na tejto rozhodcovskej doložke, vydal exekučný titul v rozpore so zákonom, a preto považuje povinný exekučný titul za materiálne nevykonateľný. Povinný má za to, že aj keď nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd oprávnený a povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Exekučný titul je podľa neho nespôsobilý, ničotný a nevykonateľný a nebol mu doručený, nakoľko od roku 2016 žije v Českej republike. Vzhľadom na uvedené navrhol exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí s jej zastavením, keďže povinný neopiera svoje tvrdenia o žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Účelom konania o takomto návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v základnom konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a nie okolnosti pred jeho vznikom, ktoré mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia), čo však povinný neurobil. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Toto konanie je alternatívne, čím spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaný pri podaní žaloby. Oprávnený ďalej poukázal na možnosť spotrebiteľa neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez následku nemožnosti uzavretia zmluvy o úvere, o čom bol poučený hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy, a zároveň pre prípad uzavretia rozhodcovskej zmluvy mal možnosť od nej odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, čo oprávnený považuje za dostatočný čas na oboznámenie sa všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvnou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi. Povinný tak mal reálnu možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy jednostranným právnym úkonom aj po obdržaní finančných prostriedkov od dodávateľa. Jeho tvrdenie o neuzavretí zmluvy individuálne a s neprijateľnou zmluvnou podmienkou považuje oprávnený za účelové, s úmyslom namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, tým aj nulitnosť exekučného titulu s následkom zastavenia exekúcie. Rozhodcovská zmluva je tak samostatným jednostranným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou, čo vyplýva jednak z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, a aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol súdu zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, čo predstavuje sumu vo výške 63,92 eur za 2 úkony právnej služby.
6. Súdny exekútor uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.02.2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na pošte dňa 04.03.2021. Návrh povinného podľa neho nie je dôvodný, a preto navrhol, aby súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 460,75 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, ako aj návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že nie je dôvodný.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené podľa predloženej doručenky do vlastných rúk dňa 18.02.2021, a to prostredníctvom splnomocnenej osoby. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 04.03.2021 pod podacím číslom W. a bol doručený na exekútorský úrad dňa 05.03.2021, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie ju rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a skutočností v ňom namietaných požiadal súd dňa 30.06.2021 o súčinnosť rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, a to o predloženie spisu sp. zn. 154/11/16.
17. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je podľa povinného absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť v danej veci.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. V tomto konaní je spotrebiteľskou zmluvou Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným (podpísal v Bratislave dňa 03.07.2013) a povinným (podpísal v Košiciach dňa 01.07.2013) (ďalej len spotrebiteľská zmluva).
24. Zmluvnými stranami (oprávneným a povinným) bola osobitne dojednaná aj rozhodcovská zmluva, ktorá zakladá legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, navyše tento dokument je výrazne označený ako Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „...uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol veriteľom jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. rozhodcovskej zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia ...“, a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v bode 7. rozhodcovskej zmluvy, a to: „Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 hlavných bodov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a povinný s jej obsahom súhlasil, keďže ju autorizoval, súd tak nemal za preukázané, že povinný neuzavrel rozhodcovskú zmluvu slobodne a vážne.
25. Vo vzťahu k námietke právomoci rozhodcovského súdu súd uvádza, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom. Rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola podkladom pre vedenie rozhodcovského konania pred predmetným rozhodcovským súdom, bolo v bode 5. dohodnuté medzi oprávneným a povinným, že v prípade akýchkoľvek sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami bude vec riešená cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred niektorým z vymenovaných rozhodcovských súdov. Súd mal z predloženej rozhodcovskej zmluvy za preukázané, že povinný súhlasil s takým postupom riešenia prípadného sporu medzi zmluvnými stranami, nakoľko predmetnú zmluvu podpísal, čím prejavil vôľu byť ňou viazaný, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od nej v stanovenej lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia neodstúpil. Vzhľadom na uvedené má súd za to, rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola daná možnosť riešenia sporov v rámci súdneho konania vedenom príslušným všeobecným súdom a právomoc rozhodcovského súdu tak bola daná v súlade zo zákonom a v intenciách dohodnutých medzi účastníkmi konania. Nakoľko rozhodcovské konanie boli iniciované oprávneným, t. j. v rozhodcovskom konaní žalobcom, ten mal možnosť výberu riešenia sporu pred ním vybraným súdom.
26. Povinný ďalej poukázal na exekučný titul, ktorý je podľa neho nespôsobilý, ničotný a materiálne nevykonateľný.
27. K danej námietke súd v prvom rade uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2018). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia.
28. Súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ ZoSRK“). Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Nakoľko súd v tomto prípade pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského.
29. Súd ďalej preskúmal aj doručenie exekučného titulu povinnému. Na základe poskytnutej súčinnosti a poskytnutého rozhodcovského spisu sp, zn. 154/11/16 mal súd za preukázané, že v zmysle doručenky si povinný prevzal dňa 07.12.2016 žalobu, výzvu na podanie žalobnej odpovede s prílohami. Následne dňa 20.11.2017 si v zmysle doručenky prevzal exekučný titul skrz splnomocneného zástupcu na preberanie zásielok. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že doručenka ma povahu verejnej listiny (§ 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov). Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa potom len jej prípadná nesprávnosť. S poukazom na vyššie uvedené tak možno konštatovať, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom, keďže povinný mal možnosť oboznámiť sa s predmetom rozhodcovského konania a bol riadne poučený o následkoch a možnosti uplatnenia svojich práv, čo povinný nevyužil, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
30. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
31. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinných naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
33. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech a trovami povinného podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku sú len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom povinný v exekučnom konaní nie je právne zastúpený, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.
34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
36. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
37. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 38. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 63,92 eur.
39. Za tarifnú hodnotu, z ktorej sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhlášky sa v tomto konaní považuje istina vo výške 460,75 eur a zmluvná pokuta vo výške 134,81 eur (súčet vyčíslených zmluvných pokút uplatnených v exekučnom konaní, t. j. 0,23 eur + 1,40 eur + 1,85 eur + 1,57 eur + 0,87 eur + 1,11 eur + 1,64 eur + 1,01 eur + 1,26 eur + 1,21 eur + 1,12 eur + 1 eur + 1,39 eur + 2,43 eur + 1,39 eur + 1,18 eur + 1,21 eur + 1,12 eur + 0,81 eur + 0,73 eur + 0,82 eur + 1,53 eur + 0,84 eur + 0,11 eur + 37,44 eur + 35,64 eur + 33,90 eur). Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za 1 polovičný úkon právnej služby je 19,09 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia za 1 polovičný úkon právnej služby tak predstavuje 35,95 eur (19,09 eur + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 eur + DPH).
40. Nakoľko mal oprávnený v konaní úspech, súd mu priznal v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keďže úkon - prevzatie a príprava zastúpenia bol uplatnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo podané s doteraz neodvolaným právnym zástupcom oprávneného. Súd tak priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 35,95 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.