Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-58-2021.pdf
PDF · 144.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Evžen company s.r.o., so sídlom Huszova 4994/6, 058 01 Poprad, IČO: 48 126 055, právne zastúpeného: BERNÍK & partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 47 256 451, proti žalovanému: Bartfeld Elektrotechnik s.r.o., so sídlom Mikulovská 1536/17, 085 01 Bardejov, IČO: 50 155 342, právne zastúpeného: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, o zaplatenie 21.956,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 3Cb/7/2021-128 zo dňa 11.08.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou v upomínacom konaní domáhal zaplatenia sumy 21.956,- eura spolu s príslušenstvom, pričom žalobu dôvodnil tou skutočnosťou, že pre žalovaného sa na základe zmluvy o dielo zaviazal vykonať stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Po riadnom splnení svojich záväzkov vyfakturoval žalovanému dohodnutú odplatu podľa odsúhlasených hodinových výkazov, pričom do dňa podania žaloby žalovaný žalobcovi neuhradil sumu 21.956,- eur.
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21 956,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11 176,- Eur od 4.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 10 780,- Eur od 21.12.2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku II. bod 1 Zmluvy o dielo, článok III. bod 1, článok V. bod 1, článok VI. bod 1 a článok VII. bod 1 Zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami, § 261 ods. 1, § 261 ods. 8, § 261 ods. 9, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., § 369d
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1, § 562 ods. 2, § 562 ods. 3 a § 428 ods. 2 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní na podklade doručenej žaloby platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1358/2020 z 27.07.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa podaním odporu považuje platobný rozkaz za zrušený (uvedené neplatí, ak bol odpor odmietnutý). V odpore proti platobnému rozkazu sa žalovaný bránil, že dňa 03.12.2019 bol svojím dlhoročným zákazníkom - spoločnosťou E.-V. X.-F. J. informovaný, že niektoré odborné stavebné práce týkajúce sa elektroinštalačných prác neboli žalobcom ako subdodávateľom realizované odborne a bolo potrebné ich po ukončení prác opraviť, za čo si jeho objednávateľ mal voči žalovanému uplatniť náhradu škody vo výške 23.952,- eur. Zároveň mal byť jeho objednávateľom upozornený, že niektorí vyslaní pracovníci žalovaného, nie sú odborne spôsobili na vykonávanie elektroinštalačných prác, čo bolo jediným a výlučným predmetom realizácie stavebných prác žalobcu pre žalovaného v súlade s ich dohovorom pred začatím realizácie stavebných prác na diele. Tvrdil, že v dôsledku tejto skutočnosti nebolo niektorým pracovníkom žalobcu umožnené vykonávanie odborných činnosti na diele a títo pracovníci tak nemohli realizovať v rozhodnom čase práce, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na odplatu v zmysle jeho žalobného návrhu. Namietal tak oprávnenosť fakturácie odplaty žalobcu za práce na diele, ktoré podľa neho žalobca ani neuskutočnil. Zo strany žalobcu tak podľa neho došlo k porušeniu zmluvných podmienok dohodnutých v čl. I. bod 2. zmluvy o dielo. Poukazoval pritom na čl. II. bod 2. zmluvy o dielo a v tejto súvislosti tvrdil, že žalovaný si uplatnil nárok na zníženie ceny diela o sumu, ktorú si voči nemu uplatnila spoločnosť E.-V. X.-F. J., pričom túto sumu započítal na náhradu nároku, ktorú si v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje žalobca. K meritu veci sa žalovaný vyjadril aj v podaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica 19.09.2020, keď uviedol, že odporom proti platobnému rozkazu vzniesol voči žalobcovi námietku nekvalifikovaného vyhotovenia diela, pričom samotný žalovaný nedisponuje relevantnými listinnými dôkazmi, ktorými by mohol bez súčinnosti súdu preukázať nekvalifikovanosť zamestnancov žalobcu, ktorí realizovali práce na danom diele. Žalovaný totiž v rámci kontroly prác realizovaných žalobcom na diele prostredníctvom svojho objednávateľa zistil, že žalobca použil na výkon týchto vysokokvalifikovaných prác osoby, ktoré nemali žiadnu odbornú spôsobilosť k výkonu takýchto prác a samotný žalovaný nemá možnosť túto skutočnosť súdu preukázať. Mal za to, že po preukázaní týchto skutočností bude v konaní preukázané aj dôvodné uplatnenie si náhrady škody, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi v podanom odpore, a to vo výške škody, ktorú si voči nemu uplatnil jeho objednávateľ. Poukazoval pritom na neúradný preklad e-mailovej správy z 03.12.2019 doručenej od jeho nemeckého obchodného partnera (t.j. objednávateľa žalovaného), v ktorom bola tvrdená neodbornosť výkonu prác realizovaných žalobcom ako subdodávateľom žalovaného, škody z ktorých mal byť objednávateľ žalovaného nútený odstrániť na vlastné náklady, pričom škoda a náklady na opravu mali byť vyčíslené na sumu 23.952,- eur, s tým, že túto sumu avizoval objednávateľ žalovaného strhnúť z faktúr žalovaného. Vo svojej replike z 22.02.2021 žalobca k obsahu podaného odporu vecne uviedol, že predmetom zmluvy neboli elektroinštalačné práce, ale práce pri realizácii exteriérov a interiérov (čl. l. ods. 1 Zmluvy). Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore, že predmetom stavebných prác boli elektroinštalačné práce považoval za nepravdivé. Navyše, žalovaný bol podľa čl. V. ods. 4 zmluvy povinný v prípade, ak vykonané práce nespĺňajú požadované štandardy vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov. Žalovaný však u žalobcu žiadne vady nereklamoval a žalobcu ani nevyzval na odstránenie žiadnych nedostatkov. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu ani nešpecifikoval, ktoré konkrétne práce neboli vykonané žalobcom odborne a z ním opísaných okolností ani nie je zrejmé, či ide o práce vykonané žalobcom podľa zmluvy, z ktorej svoj nárok žalobca odvodzuje. Na mieste zhotovenia diela totiž vykonávali práce aj pracovníci žalovaného. Poukázal tak na čl. VII ods. 6 zmluvy o dielo, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že všetky nedostatky spôsobené chybným a neodborným vykonaním prác opraví žalobca na svoje náklady bez nároku na úhradu takto vykonaných prác, resp. na záväzok uhradiť žalovanému všetky náklady súvisiace s opravou neodborne a chybne vykonaných prác na základe písomnej výzvy žalovaného. Tvrdil však, že žiadna písomná výzva žalovaného na opravu nedostatkov spôsobených neodborným alebo chybným vykonaním prác však žalobcovi doručená nebola. Všetky fakturované práce boli vyúčtované na základe súpisov odpracovaných hodín schválených a podpísaných povereným pracovníkom žalovaného (čl. VI. ods. 1 zmluvy), písomne potvrdených nemeckým riadiacim pracovníkom dozerajúcim na realizáciu prác na stavbe (čl. VI. ods. 2 zmluvy). Tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že by si u neho jeho objednávateľ, ktorý si u žalovaného objednal práce uplatnil akýkoľvek nárok na náhradu škody, ktorý by žalovaný mohol
započítať na náhradu nároku uplatneného žalobou a naopak opakovane žalobcovi zasielal SMS-ky a e- maily, v ktorých potvrdil, že žalovanú sumu uhradí. Po postúpení veci Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 3Cb/7/2021-114 z 13.4.2021 doručeným právnemu zástupcovi žalovaného 22.04.2021 v zmysle § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval žalovaného v lehote 15 dní na vyjadrenie sa k replike žalobcu, uvedenie ďalších skutočností k žalobe a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené dôkazy a označené skutočnosti súd nemusí prihliadnuť. Rovnako bol žalovaný uznesením poučený o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania podľa § 153 CSP v spojení s § 149 CSP a § 154 CSP. Na výzvu obsiahnutú v doručenom uznesení súdu žalovaný nereagoval. Vo veci bolo súdom vykonané dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu ako aj listinnými dôkazmi, a to faktúrami žalobcu č. XXXXXXXXX z 19.11.2019 a č. XXXXXXXXX z 19.11.2019, hodinovými výkazmi prác pracovníkov žalobcu z 11.11.2019, 18.11.2019, 22.11.2019, 25.11.2019, 02.12.2019 a 05.12.201, výpismi z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, faktúrou č. XXXXXXXXX zo 14.12.2019, zmluvou o dielo uzavretou medzi žalobcom a žalovaným 28.08.2019, kópiami SMS komunikácie medzi stranami konania, správou S. C. L. z 24.08.2020 a ostatným obsahom spisu. Súd nevykonal tie návrhy na vykonanie dôkazov, ktorých navrhnutie bolo žalovaným len avizované v jeho sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/1358/2020 z 27.07.2020 avšak, ktorých vykonanie z jeho strany v skutočnosti navrhnuté včas riadne nebolo, keďže takéto prostriedky procesnej obrany neobsahoval ani odpor proti platobnému rozkazu a ani duplika, ktorú mal žalovaný možnosť uplatniť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/7/2021-114 z 13.04.2021. Pokiaľ potreba ich vykonania bola stranou žalovaného prezentovaná až na pojednávaní konanom 11.08.2021, je potrebné konštatovať, že vykonanie viacerých z nich (okrem výsluchu konateľa žalobcu) by nepochybne viedlo k odročeniu riadne nariadeného termínu pojednávania a preto na takéto návrhy v zmysle § 153 ods. 2 CSP súd nebol povinný prihliadať. Navyše ich vykonanie by nielen vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania ale, podľa názoru súdu, by ich vykonanie ani nemohlo relevantne zvrátiť vo veci realizované právne posúdenie. Vykonaným dokazovaním bol potom vo veci zistený nasledovný skutkový stav. Štatutárny zástupca žalobcu, R. A., pri svojom výsluchu pred súdom vypovedal, že preukazovanie realizácie prác bolo podľa medzi stranami uzavretej zmluvy o dielo dohodnuté prostredníctvom hodinových výkazov jednotlivých pracovníkov žalobcu, ktoré museli byť podpísané príslušným stavbyvedúcim. Tvrdil, že tieto hodinové výkazy slúžia súčasne aj ako preberací protokol vykonaných prác, o čom svedčí posledná veta týchto výkazov, podľa ktorej podpisom na nich dochádza k ich prebratiu. Pokiaľ objednávateľ žalobcu, t.j. žalovaný nebol na stavbe dostupný, čo bol aj tento prípad, potom tieto výkazy mohol a bol oprávnený podpisovať aj objednávateľ žalovaného, resp. ním poverená osoba. Súčasne tvrdil, že tento spôsob potvrdenia výkonu prác vyplýval z dohody so štatutárom žalovaného, keďže v tomto prípade bola dohodnutá hodinová sadzba za vykonanie prác a nie odmena za úkol - preto iný spôsob ich preukázania nepovažoval za možný. K označeniu pracovníka objednávateľa žalovaného, ktorý podpísal predložené hodinové výkazy poukázal na medzi stranami zaužívanú prax, že túto osobu stavbyvedúceho vždy oznamoval vopred žalobcovi žalovaný, aby jeho pracovníci mali informáciu, u koho sa pracovníci žalobcu majú na výkon dohodnutej práce hlásiť. V tomto kontexte tvrdil, že úlohy na stavbe rozdeľuje vždy príslušný stavbyvedúci a práce na stavbe sa vykonávajú predovšetkým podľa jeho pokynov. Preto stavbyvedúci objednávateľa žalovaného mal kompetenciu podpísať hodinové výkazy pracovníkov, ktorí boli na stavbu vyslaní. V zmysle hodinových výkazov, jeho pracovníci na stavbe vyhotovovali drážky pre vedenie elektroinštalácie a inštalovali do nich káble. Svedčil, že ukončenie prác bolo komunikované žalovanému telefonicky a pracovníčke žalovaného aj elektronicky. K celkovému obchodnému styku medzi stranami tiež vypovedal, že všetky predtým vykonané práce boli po ich fakturácii žalobcovi preplatené a to na základe rovnakých podkladov, ktoré boli k predloženým faktúram doložené v tomto konaní. Tvrdil tiež, že o námietkach ku kvalite práce vykonanej pracovníkmi žalobcu a nejakých nárokoch objednávateľa žalovaného voči žalovanému, ktoré sa mali týkať odstránenia vád žalobcom vykonaných prác sa dozvedel až z odporu proti platobnému rozkazu; žalovaný však voči žalobcovi neuplatnil žiadne nároky z vád vykonaných prác a predo dňom pojednávania neboli zo strany žalovaného vznesené ani žiadne námietky voči predloženým hodinovým výkazom. Z faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX z 19.11.2019 bolo zistené, že ňou bola žalovanému fakturovaná suma 11.176,- eur za elektroinštalačné práce vykonané za obdobie od 04.11.2016 do 16.11.2019. Z faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX zo 06.12.2019 bolo zistené, že ňou bola žalovanému fakturovaná suma 10.780,- eur za elektroinštalačné práce vykonané za obdobie od 18.11.2016 do 05.12.2019. Z hodinových výkazov pracovníkov žalobcu (R. F., T. F., T. Y., Y. Y., C. N., C. I.) z 11.11.2019 a z 18.11.2019 za kalendárne týždne 45 a 46 roku 2019 vyplýva vyúčtovanie spolu 508 odpracovaných hodín označených pracovníkov. Z hodinových výkazov totožných
pracovníkov žalobcu zo 06.12.2019 za kalendárne týždne 47 až 49 roku 2019 vyplýva vyúčtovanie spolu 490 odpracovaných hodín. Vykonaná práca je v nich popísaná ako „Kabel ziehen - Zuleitung, resp. Sprecher“, ďalej „Schelle montiern“, taktiež „Schlitzen machen“ a „Bohren“, voľný preklad z nemčiny ktorých je „ťahanie káblov - prívodný, resp. zvukový“, ďalej „montáž svoriek“, taktiež „drážkovanie“ a „vŕtanie“. Z predložených hodinových výkazov vyplýva, že tieto sú podpísané ako za objednávateľa, tak aj za konkrétneho pracovníka a na záver obsahujú vetu „Mit der Unterschrift auf dem Stundenyettel bestätige ich den Erhalt det Arbeit ohne Mängel.“, voľný preklad z nemčiny ktorej znamená, že podpisom hodinového výkazu sa potvrdzuje výkon práce bez nedostatkov.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že za účelom výkonu stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov sa žalobca ako zhotoviteľ uzavretou zmluvou zaviazal objednávateľovi na výkon takýchto prác podľa realizačnej projektovej dokumentácie predloženej mu pred začatím výkonu týchto prác a podľa písomných ako aj neformálnych pokynov objednávateľa za zmluvne dohodnutú cenu 22,- eur za 1 efektívne odpracovanú hodinu. Sporná medzi stranami nebola ani skutočnosť, že žalobca vykonával práce ako subdodávateľ žalovaného na stavbe objednávateľa žalovaného v Spolkovej republike Nemecko (spoločnosti E.-V. X.-F. J.), konkrétne v meste V. W. C.. Tento záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd právne kvalifikoval ako obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka založený podľa ustanovení o zmluve o dielo, t.j. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu popieral, že by žalobca v ním označenom období vykonával na diele elektroinštalačné práce, nakoľko žalobcom vyslaní pracovníci neboli podľa upozornenia objednávateľa žalovaného na takýto typ prác odborne spôsobilí a na diele mohli vykonávať len práce pomocné. Preto namietal, že pracovníci žalobcu v rozhodnom čase ani nemohli prácu na diele vykonávať a tým aj oprávnenosť fakturácie žalobcu ako aj samotné uskutočnenie fakturovanej práce. Zhodnotiac žalobcom predložené dôkazy, predovšetkým obsah tzv. hodinových výkazov osôb vyslaných na miesto realizácie diela žalobcom (ďalej len pracovníci žalobcu) - R. F., T. F., T. Y., Y. Y., C. N. E. C. I. z 11.11.2019, 18.11.2019 a 06.12.2019 za 45. až 49. kalendárny týždeň roku 2019 však súd zastáva názor, že tieto doklady dostatočne preukazujú výkon práce na stavbe týmito pracovníkmi v rozsahu spolu 998 odpracovaných hodín. Oboznámené hodinové výkazy jednotlivých pracovníkov žalobcu sú riadne vyplnené a za objednávateľa (Auftraggebers) riadne podpísané, čo potvrdzuje (v zmysle poslednej vety v nich uvedenej) aj realizáciu samotných prác. Žalovaný totiž nepopieral dohodu so žalobcom o vyslaní jeho pracovníkov na stavbu objednávateľa žalovaného, čo vyplýva zo samotného obsahu bezprostredne pred týmto obdobím uzavretej zmluvy z 28.08.2019, v odpore voči platobnému rozkazu iba tvrdil, že pracovníkom žalobcu nemal byť výkon elektroinštalačných prác objednávateľom žalovaného umožnený pre nepreukázanie ich odbornej spôsobilosti. Na preukázanie tejto ním tvrdenej skutočnosti však žalovaný neoznačil žiaden dôkaz, len na pojednávaní realizovanom vo veci spochybnil žalobcom predložené hodinové výkazy, ktoré však boli za objednávateľa žalovaného riadne podpísané. Ani z ním doloženého e-mailu z 03.12.2019 v nemeckom jazyku nevyplýva, že by pracovníkmi žalobcu nebol výkon práce (tak ako jeho rozsah vyplýva z predložených hodinových výkazov) skutočne vykonaný. Z popisu prác vykonávaných na stavbe ako sú tieto opísané v predložených hodinových výkazoch taktiež vyplýva, že tieto práce na elektroinštalácii mali viac prípravný charakter, a to v tom zmysle, že nezahŕňali zapájanie elektroinštalačných zariadení do prevádzky, ale spočívali v istej forme predprípravy, t.j. vo vyhotovení drážok pre vedenie káblov, vedení káblov v nich a v montáži svoriek. Pokiaľ teda žalovaný namietal, že jeho objednávateľ (spoločnosť E.-V. X.-F. J.) mohol pracovníkov žalobcu využiť len na pomocné práce, uvedené nie je zásadne v rozpore s obsahom hodinových výkazov, ale súčasne ani s obsahom medzi stranami uzavretej zmluvy, ktorou boli len vo všeobecnosti zazmluvnené stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, do čoho môžu podľa názoru súdu spadať aj práce vykázané v predložených hodinových výkazoch. Navyše, žalovaný nepoprel ani ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že faktúry za práce vykonané v skorších obdobiach boli z jeho strany uhradené bez námietok. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na to, že tvrdenia žalovaného spochybňujúce oprávnenosť osoby, ktorá mala hodinové výkazy za objednávateľa žalovaného podpísať ako aj, že vykonané práce neboli žalovanému protokolárne, alebo inak písomne odovzdané žalovaný prvý krát predniesol až na pojednávaní nariadenom na 11.08.2021, teda z hľadiska § 153 ods. 1 CSP tak neurobil včas, nakoľko takéto námietky neuplatnil ani v odpore proti platobnému rozkazu ani v duplike, na podanie ktorej bol vyzvaný uznesením č. k. 3Cb/7/2021-114 z 13.04.2021. To umožňuje súdu na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadať (§ 153 ods. 2 CSP). Príklon k tomuto procesnému postupu súdu bol nutný hlavne z dôvodu, že pri akceptácii týchto námietok by sa žalobca dostal do nevýhodnejšieho postavenia pri dokazovaní skutočností podstatných pre uplatnenie jeho nároku,
pretože na nariadenom pojednávaní na ich vyvrátenie nemusel mať k dispozícii dostatočné dôkazy a vysvetlenia. Zároveň však súd hodnotí ako logické a prijateľné vysvetlenia k týmto dodatočným námietkam, produkovaným na tieto oneskorene prednesené námietky v priebehu pojednávania, t. j. že osoba, ktorá hodinové výkazy podpísala bola na predmetnej stavbe stavbyvedúcim a že jeho totožnosť pozná (prípadne má šancu poznať) predovšetkým žalovaný, ktorý bol v priamom zmluvnom vzťahu so svojím objednávateľom, keďže pri takýchto stavebných kontraktoch dodávateľ subdodávateľa vždy vopred informuje o identifikačných údajoch stavbyvedúceho. Inak by pracovníci žalobcu ako subdodávateľa vôbec neboli na stavbu vpustení a na výkon dohodnutej práce na stavbe by nemohli ani nastúpiť. Tento záver posilňuje napokon aj skutočnosť, že faktúry za práce vykonané v skoršom období mali byť žalovaným preplatené na základe rovnakých hodinových výkazov podpísaných tou istou osobou. Žalovanému nič nebránilo, aby tieto potvrdenia predložil svojmu objednávateľovi ako svojmu priamemu obchodnému partnerovi a získal si jeho stanovisko, či realizácia žalobcom účtovaných prác je hodnoverne preukázaná podpisom oprávnenej osoby (t. j. zamestnancom objednávateľa žalovaného). Súd považuje za všeobecne známe, že takýmito osobami môže byť len úzky okruh osôb poverených jeho objednávateľom (obchodným partnerom) na riadenie a kontrolu prác vykonávaných subdodávateľmi, čomu nasvedčujú aj tvrdenia žalobcu, že takouto oprávnenou osobou mohol byť len stavbyvedúci na stavbe, čo muselo byť žalovanému, vzhľadom na obsah jeho obchodnej činnosti známe. Rovnako logické sú aj vysvetlenia žalobcu, že prebratie prác platených za odpracované hodiny nemôže byť realizované inak, ako potvrdením hodinových výkazov pracovníkov, keďže nejde o práce na úkol, t. j. o také práce, pri ktorých nárok na odmenu vzniká až dosiahnutím konkrétneho výsledku, a to aj s prihliadnutím na (ne)dostupnosť žalovaného na mieste výkonu práce. Z tohto dôvodu je akceptovateľné vysvetlenie žalobcu, že k prebratiu prác nedochádza osobitným protokolom spísaným so žalovaným podľa čl. III. bodu 2. zmluvy, ale dochádza už podpísaním hodinových výkazov riadiacim pracovníkom (stavbyvedúcim) objednávateľa žalovaného, na podklade ktorého potom v zmysle čl. VI. bodov 1. a 2. zmluvy vzniká žalobcovi právo na zaplatenie zmluvne dohodnutej odmeny, pretože takýto spôsob nepochybne vychádza z bežnej obchodnej praxe subjektov pôsobiacich v subdodávateľských vzťahoch pri realizácii stavebných prác. Za odovzdanie prác žalovanému ako objednávateľovi v zmysle čl. III bodu 2. zmluvy (ako aj čl. VII bodu 10. zmluvy) napokon možno považovať aj doručenie podpísaných hodinových výkazov a faktúr žalovanému, čo zo strany žalobcu bolo nepochybne realizované. Preto námietka, že práce, za ktoré žalobca požaduje zaplatiť odmenu v žalovanej sume neboli pracovníkmi žalobcu vykonané a neboli mu ani odovzdané nie je podľa názoru súdu dôvodná. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaný voči žalobcovi riadne, t. j. postupom a spôsobom predpokladaným v čl. V. bodu 4. a čl. VII bodu 6 zmluvy o dielo a bez zbytočného odkladu neuplatnil nároky z vád dodaného diela (§ 562 Obchodného zákonníka), ktoré malo byť na podklade zmluvy uzavretej žalobcom so žalovaným a prostredníctvom neho pre objednávateľa žalovaného realizované od 45. kalendárneho týždňa do 49. kalendárneho týždňa roku 2019. V odpore proti platobnému rozkazu ako prostriedok procesnej obrany žalovaný vzniesol námietku, že niektoré stavebné práce neboli zrealizované odborne a že po ich vykonaní ich bolo potrebné opraviť, za čo si objednávateľ žalovaného (spoločnosť E.-V. X.-F. J.) mal voči žalovanému uplatniť náhradu škody vo výške 23.952,- eur, v dôsledku čoho mali byť naplnené podmienky pre uplatnenie korekcie dohodnutej odmeny (korekcie ceny diela na výplatu) podľa čl. II. bodu 2. zmluvy započítaním nároku v sume 23.952,- eur voči nároku žalobcu v sume 21.956,- eur. Žalovaný však v replike k odporu proti platobnému rozkazu namietal nielen neuplatnenie si nárokov z vád diela voči nemu v zmysle čl. VII bodu 6. zmluvy (žalobcu po odovzdaní diela nevyzval na opravu na náklady žalobcu), ale aj skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, aby si objednávateľ žalovaného u neho uplatnil voči nemu nárok na náhradu škody, ktorý by žalovaný mohol započítať voči nároku uplatnenému žalobcom. V tejto súvislosti sa žiada sa poznamenať, že v zmysle § 562 ods. 2 a 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ nedôjde k uplatneniu nárokov z vád diela bez zbytočného odkladu, pokiaľ zmluvná strana zodpovedná za vady takúto námietku vznesie, nemôže sa v súdnom konaní na takúto námietku prihliadnuť. Je pravda, že žalovaný k sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/1358/2020 z 02.09.2020 pripojil e-mail v nemeckom jazyku z 03.12.2019 doručený mu od pracovníka jeho objednávateľa (spoločnosti E.-V. X.-F. J.), z ktorého voľného prekladu realizovaného žalovaným vyplývajú výhrady k odbornosti a kvalite práce realizovanej na stavbe subdodávateľom, t.j. pracovníkmi žalobcu ako aj náklady spojené s jej opravou vyčíslené v sume 23.952,- eur. Napriek svojmu avízu uvedenému v texte tejto sťažnosti (doručenej súdu skoro 11 mesiacov pred termínom pojednávania) však žalovaný na preukázanie splnenia podmienok na zníženie ceny diela na výplatu v zmysle čl. II. bodu 2 zmluvy nepredložil súdu žiaden iný dôkaz a dokonca ani úradný preklad tejto e-mailovej informácie z 03.12.2019. Z jej obsahu ani nemožno zistiť, ktoré konkrétne práce realizované žalobcom v zmysle uzavretej zmluvy o dielo boli vykonané v
rozpore s primeranou kvalitou a štandardami, v akom rozsahu bola potrebná ich oprava, či oprava bola vykonaná objednávateľom žalovaného, či jej náklady skutočne dosahovali sumu 23.952,- eur a teda či si ju objednávateľ žalovaného skutočne a dôvodne voči žalovanému uplatnil. Dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti oprávnenia žalovaného vyplývajúceho z čl. II bodu 2. zmluvy (skutočnosť ktorú tvrdil už v odpore proti platobnému rozkazu) niesol žalovaný, a to aj preto, lebo iba on bol v zmluvnom vzťahu so svojím objednávateľom, s prihliadnutím na čo by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku ak by súd priznal ochranu jeho právu na zníženie ceny diela na výplatu bez toho, aby bolo preukázané, že vyvinul maximálne úsilie pre prešetrenie oprávnenosti ním tvrdeného nároku jeho objednávateľa na nevyplatenie žalovaným uvádzanej sumy 23.952,- eur. Žalovaný však nielenže včas v zmysle § 153 ods. 1 CSP, ale ani v priebehu pojednávania konaného 11.08.2021 neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by oprávnenosť zníženia ceny diela na výplatu preukázal, alebo ktorými by preukázal dôvodnosť nároku na náhradu škody uplatňovaného vo forme kompenzačnej námietky. Tvrdenie, že žalovaný je ohľadom odmeny za vykonanú prácu v spore so svojím objednávateľom z Nemecka žalovaný do skončenia dokazovania tak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Napokon k tvrdeniu žalovaného, že vo fáze prípravy pojednávania navrhoval žalovaný doplnenie dokazovania na preukázanie odbornej spôsobilosti pracovníkov žalobcu súd uvádza, že v podaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.09.2020 je iba zmienka o tom, že v ďalšom konaní bude žalovaný takéto dôkazy navrhovať, prípadne že navrhne aj niektoré iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak žiadne takéto dôkazné návrhy neboli z jeho strany realizované. Až na pojednávaní konanom 11.08.2021 žalovaný požadoval preukázanie odbornej spôsobilosti osôb vyslaných na práce žalobcom, no aj v tomto prípade je potrebné konštatovať, že preukazovanie tejto skutočnosti by viedlo k ďalšiemu odročeniu pojednávania, a to pre jeho oneskorenosť. Súd súčasne zastáva názor, že preukazovanie tejto skutočnosti by mohlo mať pre posúdenie prípadu význam iba v prípade, ak by boli dostatočne tvrdené a preukázané podmienky (skutkové okolnosti) pre dôvodné využitie oprávnenia žalovaného na zníženie ceny diela na výplatu v zmysle čl. II bodu 2. zmluvy, alebo na započítanie jeho nároku zo zodpovednosti za vady, či náhrady škody, čo sa však v danom prípade nestalo. Avšak aj v tomto ohľade je potrebné poukázať na znenie zmluvy o dielo, podľa ktorej žalobca nebol zaviazaný použiť na výkon dohodnutej práce/diela len osoby, ktoré disponujú konkrétnym oprávnením na výkon konkrétnej činnosti (elektroinštalačných činností), ale podľa čl. I. bodu 2. zmluvy bolo jeho povinnosťou len vykonať práce „podľa realizačnej projektovej dokumentácie a v súlade s požiadavkami na prvotriednu akosť stanovenú príslušnými záväznými smernými normami“. Inak povedané, pre vznik nároku na zaplatenia odplaty za žalobcom vykonanú prácu/dielo teda nebolo právne relevantné, či žalobca žalovanému preukáže odbornú spôsobilosť ním použitých osôb na realizáciu elektroinštalačných prác na stavbe. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal podmienky dôvodnosti ním uplatneného nároku. Námietky žalovaného a dôkazy ním včas označené neboli spôsobilé tento právny záver súdu vyvrátiť. Vychádzajúc z uvedeného tak súd uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy 21.956,- eur vyhovel a súčasne vyhovel aj nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.176,- eur od 04.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 10.780,- eur od 21.12.2019 do zaplatenia, t. j. odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, ktorých doručenie žalovanému nebolo namietané. Výšku požadovaného úroku z omeškania považoval súd za súladnú s obsahom § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády. Žalobca preukázateľne žalovanému zaslal potvrdenia vystavené/podpísané príslušným pracovníkom objednávateľa žalovaného, ako aj na základe nich vystavené faktúry, čo vyplýva zo žalobcom predloženej elektronickej komunikácie. Preto je požadovaný úrok z omeškania s prihliadnutím na § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dôvodný. Vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému bol vyhodnotený ako dôvodný, žalobcovi vznikol aj nárok na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády v sume 40,- eur
6. O trovách konaniach súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP s tým, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to podľa písm. d), podľa psím. f) a podľa písm. h), teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predniesol viacero prostriedkov procesnej obrany, ktoré súd prvej inštancie jednostranne v neprospech
žalovaného buď odmietol vykonať alebo na nich vôbec pri rozhodovaní neprihliadal, čo jednoznačne poškodilo žalovaného pri uplatňovaní jeho práv v súdnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný navrhol vykonať dôkazy až na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Uvedený záver považuje odvolateľ za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaný vo svojom podaní zo dňa 17.09.2020 uviedol, že bude úlohou súdu po zrušení platobného rozkazu, aby na základe návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania vykonal dokazovanie v tom smere, nech vyzve žalobcu na predloženie listinných dokladov o odbornej spôsobilosti zamestnancov žalobcu, ktorí sa podieľali na realizácii diela. Ak by sa v konaní preukázalo, že dané práce vykonávali osoby, ktoré nemali k výkon takýchto prác odborné predpoklady, samozrejme by súd musel pripustiť, že žalobcovi nepatrí za výkon týchto prác tak vysoká hodinové odmena, akú mali zmluvné strany medzi sebou dojednanú, nakoľko za výkon pomocných stavebných prác by žalobcovi patrila podstatne nižšia odplata. Súd prvej inštancie rovnako nepripustil ani právnu argumentáciu žalovaného prednesenú na pojednávaní vo vzťahu k nedôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcu, a to skutočnosť, že žalobca si svoj nárok na odplatu uplatňuje predčasne. Podľa názoru žalovaného sa na tzv. „šichtovkách“ nachádza nečitateľný podpis nemeckého riadiaceho pracovníka bez uvedenia mena, čo má svedčať o nesplnení si povinnosti žalobcu doložiť k fakturácii takúto prílohu. Vyššie uvedené šichtovky nepredstavujú potvrdenie o vykonaní prác v stavebnom denníku a je nevyhnutné, aby takéto potvrdenie žalobcu spĺňalo náležitosti podľa článku VI. bod 2 Zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obsahom, formou a verifikáciou predmetných šichtoviek.
8. K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dôkazy navrhnuté žalovaným, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, smerovali k zisteniu skutočnosti právne bezvýznamných pre toto konanie. Nešlo teda o dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ich vykonanie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhované doplnenie dokazovania na preukázanie odpornej spôsobilosti pracovníkov žalobcu bolo pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy irelevantné, keďže predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným boli stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Uvedené mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva z potvrdených hodinových výkazov obsahujúcich rozsah vykonaných prác, ktorými bolo preukázané vykonávanie pomocných prác. Uvedené dôkazy, ktoré navrhol žalovaný evidentne nemohli priniesť odlišné právne posúdenie prejednávanej veci, keďže nemali vplyv na priznanie žalovaného nároku súdom a navyše ich právny zástupca žalovaného navrhol vykonať až na pojednávaní dňa 11.08.2021. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca uviedol, že žalovaný relevantne nespochybnil žiadne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ani tvrdenia žalobcu. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) žalobca uviedol, že je presvedčený, že prejednávaná vec bola po právnej stránke jednoduchá, keďže žalobca uplatnený nárok bezpečne preukázal písomne potvrdenými hodinovými výkazmi, ktoré predstavujú nespochybniteľný doklad na realizáciu úhrady ceny za práce a dôkaz o rozsahu vykonaných prác. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku detailne odôvodnil priznanie nároku žalobcu vo vzťahu k vykonaným prácam, pričom sa podľa názoru žalobcu zároveň náležite vysporiadal s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa osoby, ktorá hodinové výkazy potvrdila. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný faktúry za práce vykonané v skorších obdobiach vystavené na základe rovnako potvrdených hodinových výkazov bez námietok uhradil, čo žalovaný na pojednávaní nepoprel. Argumentáciu žalovaného nemožno vyhodnotiť inak, než ako tendenčnú a motivovanú snahou zbaviť sa svojej právnej povinnosti.
9. Sporové strany nevyužili podanie odvolacej repliky a odvolacej dupliky.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
14. K námietke inej vady ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 365 ods. 1 CSP písm. d) odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Žalovaný však v podanom odvolaní konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie spadajúce pod uvedený odvolací dôvod „inej vady“ neuviedol, čo malo za následok, že na základe tohto odvolacieho dôvodu nemohlo dôjsť k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
16. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
18. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
19. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný predniesol viacero prostriedkov procesnej obrany v podobe návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré súd jednostranne v jeho prospech buď odmietol vykonať, alebo na nich pri rozhodovaní vôbec neprihliadal. Tu možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí jednak s nedostatočnou včasnosťou predloženia návrhov na dokazovanie ako aj skutočnosťou, že v prípade, že by takéto dokazovanie prebehlo, nemohlo by nič zmeniť na skutkových ani právnych záveroch súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v zásade plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v rozhodnutí vo veci samej, a to v skutočnosti, že žalovaný v podanom odpore iba konštatoval, že bude predkladať ďalšie návrhy na dokazovanie ohľadne odpornej spôsobilosti pracovníkov žalobcu, avšak v prebiehajúcom súdnom konaní po podaní odboru ďalšie konkrétne návrhy na dokazovanie až do pojednávania vo veci 11.08.2021 nenavrhoval. Z tohto dôvodu podľa názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania vo veci.
20. V ďalšom kontexte je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu poukázať aj na ods. č. 38 rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorá mala spočívať v spochybnení oprávnenosti osoby, ktorá mala hodinové výkazy za objednávateľa žalovaného podpísať. V tomto súd prvej inštancie správne konštatoval, že osoba, ktorá hodinové výkazy podpísala, bola na predmetnej stavbe stavbyvedúcim a že totožnosť tejto osoby pozná predovšetkým žalovaný, ktorý bol priamo v zmluvnom vzťahu so svojím objednávateľom. Podstatnou v danej veci bola aj tá skutočnosť, že faktúry za práce vykonané v skoršom období mali byť žalovaným preplatené na základe rovnakých hodinových výkazov podpísaných tou istou osobou. Rovnako je aj skutkovo logické vysvetlenie súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, že prebratie prác platených za odpracované hodiny nemôže byť realizované inak, ako potvrdením hodinových výkazov pracovníkov, keďže nejde o práce na úkol. Z tohto dôvodu je právne akceptovateľná skutočnosť, že k prebratiu prác nedochádza osobitným protokolom spísaným so žalovaným, ale dochádza už podpísaným hodinovým výkazom riadiacim pracovníkom objednávateľa žalovaného.
21. Ohľadne preukazovania odbornej spôsobilosti pracovníkov žalobcu, tento dôkaz súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil aj ako nehospodárny, a to vzhľadom na skutočnosť, že samotné znenie zmluvy o dielo, podľa ktorej žalobca nebol zaviazaný použiť na výkon odbornej práce, teda diela, len osoby, ktoré disponujú konkrétnym oprávnením na výkon konkrétnej činnosti spočívajúcej v elektroinštalačných činnostiach, ale podľa článku I. bodu 2 Zmluvy o dielo bolo jeho povinnosťou len vykonať práce podľa realizačnej projektovej dokumentácie v súlade s požiadavkami na prvotriednu akosť stanovenú príslušnými, záväznými, smernými normami. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie odplaty nebol podmienený skutočnosťou, či žalobca žalovanému preukáže odbornú spôsobilosť ním použitých osôb na realizáciu elektroinštalačných prác.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolacia námietka ohľadne odmietnutia ďalších návrhov na dokazovanie zo strany žalovaného je nedôvodná a s touto odvolacou námietkou sa v širokom rozsahu vysporiadal vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie. Odvolací súd posúdením odvolacích námietok žalovaného len potvrdzuje skutočnosť, že návrhy na dokazovanie zo strany žalovaného boli prednesené až po súdom prvej inštancie uložených lehotách na vznesenie návrhov na dokazovanie, zároveň súd prvej inštancie opodstatnene využil inštitút sudcovskej koncentrácie konania a správne vyhodnotil jednotlivé návrhy na dokazovanie ohľadne odbornej spôsobilosti pracovníkov a spochybňovania oprávnenosti osoby, ktorá mala podpisovať hodinové výkazy ako nehospodárne, teda nemajúce vplyv na vznik nároku na zaplatenie odplaty za žalobcom vykonanú prácu, teda dielo.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci riadnu obsahovú štruktúru a dostatočné odôvodnenie ako vecne správne potvrdil.
24. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).