Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/33/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, právne zastúpená: Mgr. Dana Hanková, advokátka, AK Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, proti žalovaným: 1. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, 2. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, o náhradu škody vo výške 4.150 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -245 zo dňa 25. januára 2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e a vo výroku III. m e n í tak, že súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100%.

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným v 1. rade a v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na , , , , .

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade náhrady škody vo výške 4.150 eur, ktorá jej mala vzniknúť konaním oboch žalovaných pri rekonštrukcii ich rodinného domu a dvora, ako aj pri budovaní kanalizácie v období od mája 2012. Uvedené činnosti mali mať na rodinný dom žalobkyne negatívny vplyv, a to vlhnutie, opadávanie omietky, praskanie múrov, zmenu v porušení muriva a základov.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, predovšetkým výsluchom žalobkyne, výsluchom znalca Ing. Róberta Kršiaka, čiastočných výpisov z listov vlastníctva (ďalej aj „LV“) číslo (ďalej aj „č.“) XXX, katastrálne územie C., č. 949, katastrálne územie C., technickej správy, statického posudku, čiernobielej a farebnej fotodokumentácie, výzvy, úradného záznamu, oznámenia o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, záznamu, oznámenia o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce Bánov, prešetrenia stavebných prác - odpoveď obce C., oznámenia o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra, znaleckého posudku č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023 Ing. Róberta Kršiaka, Škultétyho 1, Topoľčany, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad

hodnoty stavebných prác a poruchy stavieb, pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. a ďalších a zistil tento skutkový stav:

3.1. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa na jednej strane a žalovaní v 1. a v 2. rade sú susedmi a vzťahy medzi nimi nie sú práve optimálne.

3.2. Žalobkyňa pripojila k žalobe technickú správu a cenový odhad zo dňa 25.05.2017, vypracovaných na žiadosť žalobkyne B. D. - A. - I., J. F. XX, K. L. M., N.: XX XXX XXX. Pri ohliadke rodinného domu A. B., D. E. XX, C. bolo zistené: a) vlhké obvodové steny od strany suseda v dvoch miestnostiach do výšky 10 až 70 centimetrov, b) zdúvanie, opadávanie omietky, drolenie farby a plesne v interiéry, c) na dvoch miestach prepadnutie podlahy o 3 až 5 centimetrov v kútoch izby, d) opadávanie a zdúvanie omietky v soklovej časti v exteriéri z vonkajšej časti obvodového muriva od suseda od 20 do 60 centimetrov. Zároveň bola stanovená predbežne vyčíslená suma opráv na 4.150 eur. Podľa názoru zhotoviteľa technickej správy vzniknutá situácia mohla nastať aj úpravami a navyšovaním terénu od susednej steny a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetov a zelene hneď od domu p. B.. Permanentným zavlažovaním a stálou vlhkosťou pôdy sa môže do domu dostávať zemná vlhkosť, čo narušuje pri starých domoch statiku, nosné časti objektu a do interiéru sa dostáva vlhkosť a vznikajú na stenách výkvety a plesne.

3.3. K žalobe bol pripojený žalobkyňou aj statický posudok rodinného domu I. L. XXX/XX N. K. D., O. X, P., autorizovaného stavebného inžiniera - statika stavieb zo dňa 30.10.2020. Podľa jeho záveru skryté závady spodnej stavby výrazne ovplyvňujú úžitkové vlastnosti rodinného domu. Sanácia existujúcej stavby má prebehnúť v zmysle návrhu opatrení (sanácia betónových základov, drenáž, zoškrabanie poškodených plôch, ošetrenie stien v interiéri). Práce sa majú vykonávať ručne v stiesnených podmienkach s dodržiavaním predpisov bezpečnosti pri práce a bez poškodenia majetku susednej parcely. Sanačné práce má vykonať organizácia spôsobilá pre uvedený rozsah. Lehota sanačných prác musí byť remeselne dôsledná a priebežne kontrolovaná odborne spôsobilou osobou, stavebným dozorom. Takáto oprava rodinného domu zabezpečí statiku pre základné nosné konštrukcie a zlepší užívanie stavby. V statickom posudku sa ďalej konštatuje, že v poslednom období užívania stavby nastala zmena porušením muriva a základov, keď zo strany suseda (parcela č. XXXX/X) sa vykonala úprava terénu spevnených plôch a výsadby zelene v blízkosti južnej steny majiteľky, naviac podporovaná závlahou zabudovanou v zemi. Podľa majiteľky boli zemné práce vykonané na parcele č. XXXX/X nešetrne, s poškodením okolia základov pri použití strojovej techniky. Situácia si vyžaduje ochranu na majetku rodinného domu so zabudovaním dodatočnej hydroizolácie betónových základov, ktoré sú degradované mrazom a rozmrazovaním. Naviac, intenzívnym podmáčaním podložia sa mení konzistencia zeminy z pevnej na mäkkú, čo vytvára presadavosť základov, čo sa prejavuje trhlinami v hornej stavbe rodinného domu. Zadávateľom statického posudku bola žalobkyňa.

3.4. Napokon k žalobe bola pripojená aj čiernobiela a farebná fotodokumentácia, ktorá v jednom prípade znázorňuje dva rodinné domy ležiace vedľa seba a oddelené pásom pozemku, čiastočne vyloženého dlažbou. V zostávajúcich prípadoch je znázornený interiér, ktorý súdu známy nie je, a ktorý vykazuje znaky vlhkosti na stenách.

3.5. Listom zo dňa 22.01.2015 G. Q. A. R. I. I. E. S., F. B. H. X adresovala žalovanému v 1. rade ako vtedajšia právna zástupkyňa A. B. (žalobkyne) výzvu, aby sa dostavil do jej advokátskej kancelárie dňa 29.01.2015 z dôvodu prejednania susedských sporov, pretože podľa tvrdení žalobkyne mal na svojom pozemku zriadiť podzemné zavlažovanie neodborným spôsobom nerešpektujúc možnosť vlhnutia rodinného domu žalobkyne od roku 2012. Následné opatrenia smerujúce k zavlažovaniu a úprav svojho domu nánosmi zeminy má mať za následok jeho spádovanie smerom k domu žalobkyne a v prípade dažďov má dochádzať k jeho vlhkosti.

3.6. Žalovaný v 1. rade sa dostavil do Advokátskej kancelárie G. Q. A., o čom bol vyhotovený úradný záznam spísaný dňa 29.01.2015. Jeho obsahom bolo konštatovanie žalovaného v 1. rade, že v prípade žalobkyne ide o ženu, ktorá sa vyžíva v konfliktných situáciách a neuznal, že by jeho zásahmi - zavlažovaním rastlín, došlo k vlhnutiu múrov jej rodinného domu. Podľa jeho názoru rodinný dom žalobkyne predstavuje starý dom, ktorý vlhne z dôvodu, že sa v ňom riadne nekúri, nie je riadne izolovaný, pričom prípad už mali riešiť orgány ako Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Nitra a dňa

14.10.2014 malo prebehnúť šetrenie na mieste samom, ako aj jednanie na J. T. C.. Napokon žalovaný v 1. rade vyjadril neochotu dostaviť sa na ďalšie jednanie, pretože to považoval za stratu času.

3.7. Žalovaní v 1. rade a v 2. rade k vyjadreniu k žalobe pripojili nasledovné listiny: Oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce Bánov zo dňa 12.05.2014 : Listom zo dňa 12.05.2014 č. 2/2014/3-03-T bolo žalovaným v 1. a v 2. rade oznámené N. K. U., povereným starostkou obce Bánov na výkon štátneho stavebného dohľadu, že na pozemkoch a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX D.T. R. J. C. vykoná dňa 20.05.2014 o 9:00 hod. štátny stavebný dohľad so zrazom na mieste stavby. Prešetrenie stavebných prác - odpoveď obce C. zo dňa 23.05.2014 : J. C. listom č. 2/2014/3-05-T zo dňa 23.05.2014 oznámila stranám sporu, že žalovaní na svojom pozemku zrealizovali úpravu terénu s účelom výstavby okrasného trávnika a rastlín, na čo nebolo potrebné povolenie stavebného úradu, ďalej zrealizovali jednoduchý závlahový systém trávnika, na čo nebolo potrebné povolenie stavebného úradu, napokon zrealizovali udržiavacie práce na existujúcich betónových plochách, na čo nebolo potrebné povolenie stavebného úradu. Obec Bánov nebola oprávnená konať v prípade škody na majetku a ani určovanie hraníc pozemkov nebolo v jej kompetencii a právomoci. Napokon bolo menovaným dané do popredia ustanovenie . Oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.09.2014: Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Nitra vydala dňa 12.09.2014 pod č.j. 174/2014-SSI 66/1 oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, ktorým oznámil, že poverení zamestnanci SSI vykonajú hlavný štátny stavebný dohľad, ktorý sa uskutoční dňa 01.10.2014 na stavbách a terénnych úpravách zrealizovaných v obci Bánov na pozemkoch parcelné čísla XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X. Stretnutie pozvaných sa uskutoční o 9:00 hod., v budove J. T. C., kde sa uskutoční ústne rokovanie a následne bude uskutočnená ohliadka stavieb a terénnych úprav. Výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu sa uskutoční na základe podania A. B.. Záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra zo dňa 14.10.2014: Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Nitra vykonal dňa 14.10.2014 záznam z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu v obci C. na stavbách a terénnych úpravách pri rodinnom dome súp. č. XXX a priľahlých pozemkoch vlastníkov žalovaných v 1. a v 2. rade. Záverom záznamu bolo konštatovanie, že pri vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, pozostávajúceho z obhliadky stavieb a sadových úprav, zrealizovaných na parcelách č. XXXX/X, XXXX/, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX kontroly dokladov týkajúcich sa kontrolovaných stavieb poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie nezistili porušenie ustanovení stavebného zákona.

3.8. Nahliadnutím do pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že tá istá žalobkyňa (A. B. ) sa v tomto konaní domáhala voči žalovaným v 1. rade (F. G. H.) a v 2. rade (C. H.) zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a uloženia povinnosti urobiť vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Konkrétne žiadala, aby žalovaným v 1. a v 2. rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne upraviť zavlažovanie a terénne úpravy spádovania povrchu nehnuteľnosti rodinného domu, nachádzajúceho sa v C., D. E. XX, katastrálne územie C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcele č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X vinice o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2 tak, aby nedochádzalo k podmáčaniu nehnuteľnosti rodinného domu nachádzajúceho sa v C., D. E. XX, k.ú. C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súp. číslom XXX, postavený na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby žalovaným v 1. a v 2. rade sa zakázalo vykonávať pozemkové úpravy na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v C., D. E. XX, k.ú. C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcele č. XXXX/X S. o výmere XXX m2, parcele č. 2837/3 vinice o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2 zbavujúce žalobkyninu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v C., D. E. XX, k.ú. C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súp. číslom XXX, postavený na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape náležitej opory. Žalobkyňa v

žalobe poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých sú strany sporu susedmi, žalovaní si mali dať v roku 2012 vyhotoviť zavlažovacie zariadenie, kanalizačné zariadenie a vykonať úpravy pozemku, kedy mali vykopať jamy pri stene jej domu za účelom zakopania rozvodov vody a od tej doby stena jej rodinného domu vlhne, opadáva omietka z vonkajšej a aj z vnútornej strany a klesá podlaha. Znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, poruchy stavieb V. N. G. W. K. č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 bolo vyslovené, že na zadnej obvodovej stene rodinného domu žalobkyne v obývacej, ako i v prednej izbe sú stopy vo vlhkosti vo výške 57 cm, resp. 32 cm, pri meraní povrchovej vlhkosti stien boli zistené nasledovné hodnoty: charakteristické, nepoškodené miesto povrchu s nameranou hodnotou 0,7 %, vlhkosťou ovplyvnený povrch steny v obývacej izbe s nameranou hodnotou 4,7 %, vlhkosťou ovplyvnený povrch steny v prednej izbe s nameranou hodnotou 2,2 %. V ľavom kúte prednej izby bolo zistené poškodenie podlahy vplyvom vlhkosti z podzákladia zadnej obvodovej steny a konštatované bolo, že problémy súvisiace s výskytom vlhkosti sú spôsobené vo všeobecnosti vplyvom vlhkosti, ktorá sa do inkriminovaných miest obvodovej steny dostáva z exteriéru hlavne od strany žalovaného. Na základe vizuálnej kontroly znalec konštatoval, že v minulosti došlo k poškodeniu spodnej časti múrika predsiene vplyvom vlhkosti od strany dvora žalobkyne a jeho nedávnej rekonštrukcie a že úroveň terénu predzáhradky je nižšia oproti okoliu o 15 až 25 cm. V predzáhradke sa nachádza vlhká časť, ktorá nie je dostatočne vysušovaná slnečným žiarením, spodná časť sokla štítovej čelnej steny od ulice je degradovaná od pôsobenia hlavne odrazenej dažďovej vody. Z osobnej vizuálnej kontroly soklovej časti zadnej steny analyzovanej budovy od strany žalovaných možno konštatovať, že uvedené miesta boli už dávnejšie opravované, pričom v súčasnosti sú vážne veľkoplošne poškodené vplyvom vlhkosti z účinku kapilárneho vzlínania, resp. odrazenej dažďovej vody. Po dĺžke obvodovej steny malo byť podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade na úroveň pôvodného terénu osadená geotextília a na ňu triedený štrk veľkého priemeru a pod uvedenú úpravu dala žalobkyňa osadiť nopovú fóliu hĺbky 20 cm a na šírku 40 cm. Pri overovaní kvalitatívnej úrovne hydroizolácie spodnej stavby boli zrealizované tri kopané sondy. Po celej dĺžke steny je osadené súvrstie pozostávajúce z okrúhlych veľkopriemerových kameňov, geotextílie, zeminy a nopovej fólie. V sonde č. 3 bola konštatovaná vertikálna izolácia základov, ktorá bola zdegradovaná a miestami poškodená. Meraním na mieste bola zistená minimálna vzdialenosť medzi rúrkou kvapôčkového závlahového systému a analyzovanej steny rodinného domu žalobkyne od strany žalovaných v 1. a v 2. rade v hodnote 85 cm. Na základe kontroly pomocou zafarbenej vody možno konštatovať, že kanalizačný systém rodinného domu žalovaných je napojený na verejnú kanalizáciu, zadná strana strechy je odvodnená podzemným PVC potrubím v smere od stavby žalobkyne, dažďové zvody na priečelí sú odvodnené podzemným PVC potrubím do podzemného vsakovacieho systému, ktorý sa nachádza v strednej časti predzáhradky žalovaného. Možno tak konštatovať, že kanalizačný systém a systém odvodnenia strechy žalovaného neovplyvňuje vlhkostné problémy analyzovanej zadnej steny rodinného domu žalobkyne od strany žalovaného. Napokon na základe kontroly tlakomeru v osadenom potrubí zavlažovacieho systému možno konštatovať, že do rúrok kvapôčkového závlahového systému nepreniká nežiaduca voda a že systém zavlažovania je tesný. Voči vyhotovenému znaleckému posudku žalovaní v 1. a v 2. rade výhrady nemali, výhrady však mala žalobkyňa, z toho dôvodu na pojednávaní konanom dňa 30.03.2017 bol vypočutý znalec V. N. G. W. K., ktorý znalecký posudok vypracoval. Zopakoval, že jeho obsahu, vrátane záverom sa pridržiava a nemal dôvod na tom nič meniť. Bližšie vysvetlil, že za prítomnosti strán vykonal ohliadku rodinného domu žalobkyne z vnútra, ako aj zvonka, teda z dvora, resp. pozemku žalovaných v 1. a v 2. rade. Pri ohliadke znalec zistil vlhkosť stien, ktorá vo všeobecnosti môže nastať v rodinnom dome z dvoch dôvodov: 1. účinok dažďa, 2. určitým zásahom, napr. polievacím zariadením. V prípade pôsobenia dažďa je na mieste hydroizolácia horizontálna a vertikálna a v súdenej veci sa znalec zaoberal tromi možnými príčinami, ktoré by mohli mať vplyv na vlhnutie domu žalobkyne. Prvou je zavlažovacia sústava, znalec k nej zaujal postoj a presvedčenie, že zavlažovacia sústava v žiadnom prípade nie je príčinou problémov vlhkosti na rodinnom dome žalobkyne. Intenzita tejto zavlažovacej sústavy sa zďaleka nepribližuje intenzite dažďa a okrem toho zavlažovacia sústava je udržiavaná a jej parametre nemôžu spôsobovať označené problémy žalobkyni a súčasne je zavlažovacia sústava dostatočne vzdialená od steny jej rodinného domu. Znalec jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal za to, že príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne je dážď a jeho nepriaznivé účinky. Napokon poslednou príčinou prichádzajúcou do úvahy mohol byť vyvolaný nejakým problémom kanalizačnej prípojke žalovaných, pričom v tomto smere pochybenie zistené nebolo; v konečnom dôsledku ani žalobkyňa nemala výhrady voči existencii a technickému stavu kanalizačnej prípojky žalovaných v 1. a v 2. rade. Znalec pred súdom zopakoval, že robil tri sondy na rodinnom dome žalobkyne so závermi, že uvedený rodinný dom má betónové základy, ku kvalite betónu sa však vyjadriť nedokázal a hoci sa žalobkyňa snažila vzniknuté problémy odstrániť umiestnením nopovej fólie, toto opatrenie považoval za nepostačujúce. Znalec pritom vychádzal z veku a stavu domu,

no napriek tomu navrhol riešenie, ktoré by mohlo zlepšiť stav vlhkosti rodinného domu žalobkyne o 85 %. Konkrétne by sa muselo vykonať odkopanie zeminy v oblasti základov, povrch základov očistiť, vyrovnať ho cementovou omietkou, natrieť penetračným náterom, následne v dvoch vrstvách uložiť asfaltový pás a na to nopovú fóliu, pritom by sa malo ísť do hĺbky 40 až 50 cm do zeme a hore od hydroizoláciu podlahy 15 až 20 cm, toto opatrenie by bolo naozaj účinné, hoci podľa všetkého by nebolo práve najlacnejšie. Záverom znalec dodal, že strany sporu nepozná a na veci nemá žiadny záujem. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky -201 zo dňa 30. marca 2017 bola žaloba zamietnutá. Právoplatným uznesením Krajského súdu v Nitre -219 zo dňa 30. júna 2017 bolo zastavené odvolacie konanie (o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky -201 zo dňa 30. marca 2017), pretože odvolateľka, teda žalobkyňa vzala svoje odvolanie späť.

3.9. Na návrh strán bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023 N. B. D., H. X, U., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác a poruchy stavieb bolo vyslovené, že pri miestnom šetrení za účasti znalca, žalobkyne, oboch žalovaných, S. D. (vedúceho technického oddelenia ZVS a.s.), dvoch technikov, V. X. (dodávateľa kanalizačnej prípojky) a F. D. (zhotoviteľa závlahy) bol vykonaný podrobný prieskum obvodového muriva rodinného domu žalobkyne zo strany žalovaných so zistením, že obvodové murivo je z plných pálených tehál a omietka nadzákladového muriva vykazuje značné poruchy, a to opadaním omietky, ktorá sa oddeľuje od muriva vo výške na úrovni 120 cm. Najviac postihnutá je omietka zo severozápadnej strany, keď jej vlhnutie je v rôznych výškach, max. po vzdušné vedenie plynovodu. Pôvodná omietka sa oddeľuje od muriva a na ňu bola aplikovaná jemná tenkovrstvá omietka, čo je nesprávny technologický postup, keďže tejto novej omietky je nosičom pôvodná stará omietka, ktorá sa drolí a degraduje z dôvodu jej veku, keďže skončila kryštalizácia cementového a vápenného pojiva. Naviac, nová tenkovrstvá omietka presahuje cez horizontálnu hydroizoláciu základov a obvodového muriva a je aplikovaná pod nopovou fóliou, čím sa vytvoril tzv. vlhkostný mostík a prirodzenou vzlínavosťou zemnej vlhkosti cez kapilárny systém sa vlhkosť dostáva do nadzákladovej fasádnej omietky, čo spôsobuje zrážanie solí a teda jej degradáciu. Pri skúmaní vlhkosti obvodového muriva z uličnej strany predzáhradky boli zistené na obvodovom murive stopy vlhnutia cca 60 cm od základového muriva, čo je spôsobené hlavne tým, že niveleta predzáhradky je nižšie od chodníka a cestného telesa cca 30 cm, čo je ohraničené betónovou podmurovkou oplotenia a teda dochádza k vlhnutiu okolia predzáhradky titulom atmosferických zrážok a nedostatku preslnenia, čo sa prejavilo na fasádnej omietke. Pri zisťovaní vlhnutia parapetného muriva od dvora domu žalobkyne sa zistili stopy vlhnutia omietky na parapetnom murive a sondami, že táto omietka bola tiež opravovaná, ale zlým technologickým postupom, keď na pôvodnú omietku bola aplikovaná nová omietka kléber sieťka a za sieťkou sa stará omietka drolila titulom nesúdržnosti kameniva. V oboch prípadoch bol použitý nesprávny technologický postup, keďže pôvodná omietka mala byť obitá do muriva a mala sa vyhotoviť nová sanačná omietka s povrchovou úpravou kléber, sieťka. Zadná časť domu od záhrady vykazuje opadanú zavlhnutú omietku a táto omietka vykazuje rovnaké znaky nesúdržnosti, s tým že sa separuje od muriva. V interiéri sa zistilo zvlhnuté murivo na chodbe z dôvodu, že na tejto chodbe sa nevykuruje a keďže došlo k hermetickému uzatvoreniu plastovými oknami a zrejme nedostatočným vetraním tohto priestoru dochádza k tzv. rosnému bodu, ktorým vzniká vlhnutie tohto parapetného muriva. V tzv. strednej izbe v obývačke bolo zistené vlhnutie muriva vo výške cca 70 cm od podlahy a to v kúte pri deliacej priečke s komínom a obvodovým murivom. V tejto časti tiež dochádza k opadaniu vnútornej omietky. V tzv. komore v južnej časti domu je vlhkosť obvodového muriva zo západnej a južnej časti, ako aj na betónovej podlahe. Pri skúmaní okolia znalec zistil, že vo dvore za touto komorou je situovaná žumpa, ktorá je priepustná, čo potvrdila i samá žalobkyňa, že splašky unikajú do podzemia a teda, že túto žumpu nemusí vyberať, čo dáva predpoklad pre vlhnutie vnútorných omietok a podlahy v komore, ako aj vonkajšej južnej fasády rodinného domu a to prienikom splaškových vôd, ktoré sú agresívne a chemicky negatívne pôsobia na fasádu a omietku v južnej časti domu. Znalec ďalej skúmal, či zistená vlhkosť na rodinnom dome žalobkyne je v príčinnej súvislosti so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaniu okrasnej záhrady a podobne. Na miestnom šetrení skúmal technologický postup jednotlivých stavebných úprav vo dvore žalovaných. V roku 2014 bola realizovaná kanalizačná prípojka vo dvore žalovaných do verejnej kanalizácie a teda došlo k výkopu ryhy a to minibagrom s úzkou radlicou. Ryha a teda aj kanalizačná prípojka má osovú vzdialenosť od domu žalobkyne cca 280 cm. Zemina výkopku bola ukladaná po bokoch a po položení kanalizačného potrubia došlo k spätnému zásypu do úrovne nivelety terénu. Tieto výkopové práce mechanizmom tak nemajú príčinnú súvislosť s vlhnutím omietky na rodinnom dome žalobkyne zo strany žalovaných.

Technickí pracovníci ZVS a.s. vykonali kamerovú skúšku v celej dĺžke potrubia a znalec si na monitore sám prezrel funkčnosť toho potrubia, s tým, že toto nevykazovalo poruchy a teda kanalizačná prípojka plní svoju funkciu a teda nemá príčinnú súvislosť s vlhnutím omietky na dome žalovanej. Žalobkyňa poukazovala, že dažďové vody zo strechy domu žalovaných sú nasmerované k jej domu a majú príčinnú súvislosť s vlhnutím jej domu. Znalec požiadal prítomných technikov ZVS a.s., aby vykonali kamerovú skúšku tohto kanalizačného potrubia so zistením, že dažďová voda z dažďových strešných zvodov je odvádzaná plastovým potrubím do vsakovacích jám a to jedna vo dvore, vzdialená cca 5,5 m od domu žalobkyne a z prednej časti domu do vsakovacej jamy v predzáhradke vzdialenej od rodinného domu žalobkyne cca 11 m, čo znamená, že nebola preukázaná príčinná súvislosť vlhnutia obvodového muriva domu žalobkyne zo strany dažďovej kanalizácie. Po realizácie splaškovej a dažďovej kanalizácie vo dvore žalovaných v roku 2014 došlo k stavebnej úprave dvora a to položením zámkovej dlažby do piesku a z východnej strany dvora bol zrealizovaný kvetinový záhon o šírke 120 cm. Vedľa domu žalobkyne zo západnej strany bol vynechaný priestor vedľa kvetinového záhonu v šírke 48 cm a pozdĺž záhonu bol položený obrubník voľne ložený t. j. bez betónového lôžka. Kvetinový záhon bol realizovaný tak, že na pôvodný terén bola položená geotextília a na túto bola voľne uložená hadovým spôsobom kvapková závlaha z plastového potrubia okolo kvetín a drevín a následne bol vykonaný obsyp riečneho kameňa menšej frakcie. Priestor medzi základom rodinného domu žalobkyne a kvetinového záhonu bol opatrený voľne loženou nopovou fóliou vo vertikálnom a horizontálnom smere a v horizontálnom smere bola položená geotextília, ktorú vykonal jej murár a to ešte v roku 2012, kedy realizoval novú omietku na fasáde a žalovaný túto geotextíliu a nopovú fóliu zaťažili riečnym kameňom veľkej frakcie a to z estetických dôvodov, t. j. v páse širokom 48 cm a to medzi obvodovým murivom žalobkyne a kvetinovým záhonom žalovaných. Žalobkyňa namietala, že jej tam žalovaní nanosili veľký kameň, tak žalovaní tento odstránili asi z polovice do dĺžky domu. Zhotoviteľ závlahy na kvetinovom záhone znalcovi popísal technologický postup realizácie s tým, že závlaha je voľne uložená hadovým systémom okolo kríkov a kvetín kvapkovým systémom, ktorá je napojená plastovým potrubím južným smerom cez dvor zo studne v záhrade. Vykonaná bola sonda závlahy v kvetinovom záhone so zistením, že táto je vzdialená v najbližšom bode od obvodovému muriva žalobkyne 90 cm. Žalovaný v 1.rade znalcovi oznámil, že závlahu v kvetinovom záhone odstavil a neprevádzkuje ju od roku 2017, keďže išlo podozrenie zo strany žalobkyne a nasledoval spor a teda od tohto roku nie je kvapková závlaha v prevádzke, čiže táto nemá príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva žalobkyne. Žalobkyňa však namietala, že žalovaní realizovali podzemnú závlahu v páse vedľa jej rodinného domu a to 25 cm od rodinného domu, preto žiadala vykonať sondu, ktorú sama vykopala rýľom, znalec jej tiež pomohol prehĺbiť sondu cca 30 cm do hĺbky a nebola preukázaná existencia takéhoto potrubia v tomto páse. Na jeho otázku prítomného zhotoviteľa, či bola realizovaná nejaká závlaha v tomto páse, mu odpovedal, že nebola realizovaná. To znamená, že na základe uvedeného realizácia závlahy, ako aj jej šesťročného neprevádzkovania, nemá príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva na dome žalobkyne. Pre dokreslenie situácie si znalec preštudoval znalecký posudok č. 11/2016 znalca V. N. G. W. K. s tým, že porovnal fotodokumentáciu jednotlivých sond, ktoré zodpovedajú skutočnosti, a preto súhlasil so závermi tohto znaleckého posudku a podotkol, že v čase vypracovania tohto znaleckého posudku ešte bola v prevádzke závlaha kvetinového záhonu. Na základe vyššie uvedených poznatkov znalec konštatoval, že stavebné práce realizované žalovanými vo svojom dvore nemajú príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva na rodinnom dome žalovanej. Vlhnutie muriva na rodinnom dome žalovanej má príčinnú súvislosť v nesprávnom technologickom postupe aplikácie novej vonkajšej tenkovrstvej omietky, kedy nebola dodržaná dilatácia medzi základom a nadzákladovým murivom, čím vznikol vlhkostný mostík, ktorý spôsobil vzlínavosť zemnej vlhkosti na fasádnu omietku a hlavne tým, že nová omietka bola aplikovaná na pôvodnú starú omietku, ktorá bola značne opotrebovaná a degradovala. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že vlhkosť v rodinnom dome žalobkyne nemá príčinnú súvislosť so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetou a zelene, alebo stavebnými prácami vykonávanými pri prestavbe rodinného domu a dvora žalovaných v 1. a v 2. rade. Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 bol vypočutý znalec N. B. D., ktorý sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného znaleckého posudku. Zopakoval, že ohliadka bola vykonaná za prítomnosti v písomnom znaleckom posudku označených osôb, a že medzi vlhnutím stien rodinného domu žalobkyne nie je žiadna príčinná súvislosť s kanalizáciou žalovaných v 1. a v 2. rade, alebo ich závlahovým systémom, alebo odtokom dažďovej vody z ich rodinného domu. Potvrdil, že na žiadosť žalobkyne vykonal sondáž na mieste ňou určenom, kde sa podľa jej názoru mala údajne nachádzať netesniaca rúra žalovaných, no žiadnu rúru znalec nenašiel. Znalec sa napokon bez výhrad pripojil aj k znaleckému posudku V. N. G. W. K., vypracovaného v inom súdnom konaní a týkajúceho sa vlhkosti na rodinnom dome žalobkyne. Závlahový

systém žalovaných v 1. a v 2. rade je povrchový kvapôčkový a aj v prípade jeho využívania nemôže byť príčinou vlhnutia stien rodinného domu žalobkyne. V súvislosti s úrovňou pozemku žalovaných v 1. a v 2. rade a preskúmania výškových úprav znalec poukázal na prieskum Štátnej stavebnej inšpekcie, ktorá nezistila žiadne závady.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci C., vedenej na LV č. XXX, kým žalovaní v 1. a v 2. rade, ako jej susedia, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci C., vedenej na LV č. XXX. Bolo nesporné, že minimálne od roku 2012 sú vzťahy medzi stranami vyhrotené. Ide o obdobie, kedy sa žalovaní v 1. a v 2. rade rozhodli v rámci vonkajších úprav zabezpečiť si jednak pripojenie na verejnú kanalizáciu, vykonať terénne úpravy a následne zaviesť a sfunkčniť závlahový systém na polievanie kríčkov a okrasných rastlín, ako aj trávy. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že stena od dvora žalovaných v 1. a v 2. rade tak zvonka, ako aj znútra a v konečnom dôsledku aj ďalšie časti domu žalobkyne trpia nadmernou vlhkosťou. Strany sa však nedokázali zhodnúť, v čom je príčina tohto nepriaznivého stavu. Kým podľa žalobkyne príčinou má byť zavlažovací systém žalovaných v 1. a v 2. rade, ďalej nimi vykonané terénne úpravy aj pri budovaní kanalizácie ťažkými mechanizmami, podľa žalovaných v 1. a v 2. rade má byť príčinou starý vek rodinného domu žalobkyne, nedostatočná izolácia, slabé vykurovanie a napokon aj priepustná žumpa žalobkyne. Stavebné úpravy žalovaných boli preskúmané Štátnym stavebným dohľadom obce Bánov dňa 12.05.2014 a vykonaním hlavného štátneho stavebného dohľadu Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorátom Nitra dňa 12.09.2014. Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Nitra dňa 14.10.2014 skonštatoval, že pri vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu pozostávajúceho z obhliadky stavieb a sadových úprav, zrealizovaných na parcelách č. XXXX/X, XXXX/, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX kontroly dokladov, týkajúcich sa kontrolovaných stavieb poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie nezistili porušenie ustanovení stavebného zákona. Na návrh strán súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca N. B. D., H. X, U., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, poruchy stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znaleckým posudkom č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, čo napokon aj potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024, že vlhkosť v rodinnom dome žalobkyne nemá príčinnú súvislosť so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetou a zelene, alebo stavebnými prácami vykonávanými pri prestavbe rodinného domu a dvora žalovaných v 1. a v 2. rade. Tento záver znalec ozrejmil súdu presvedčivým spôsobom, ktorý je zároveň aj v logickej zhode s iným znaleckým posudkom, a to znaleckým posudkom č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 V. N. G. W. K., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, poruchy stavieb, ktorý jednak v tomto znaleckom posudku, ale aj na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky vo veci jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že kanalizačný systém a systém odvodnenia strechy žalovaných neovplyvňuje vlhkostné problémy analyzovanej zadnej steny rodinného domu žalobkyne. Zavlažovacia sústava v žiadnom prípade nie je príčinou problémov vlhkosti na rodinnom dome žalobkyne, pretože príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne je dážď a jeho nepriaznivé účinky. V kanalizačnej prípojke žalovaných nebolo zistené žiadne pochybenie. Obsah a závery dvoch znaleckých posudkov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vylučujú, že by vlhnutie rodinného domu žalobkyne bolo v príčinnej súvislosti s kanalizačným systémom žalovaných v 1. a v 2. rade, ich zavlažovacím kvapôčkovým systémom, alebo odtokom dažďovej vody zo strechy ich rodinného domu, prípadne stavebnými technickými úpravami žalovaných v 1. a v 2. rade. Nebola zistená ani existencia údajnej rúry, ktorá sa podľa žalobkyne mala nachádzať v blízkosti vonkajšej steny jej rodinného domu od dvora oboch žalovaných a ktorá mala údajne plniť podzemnú zavlažovaciu funkciu. Žalobkyňa k žalobe pripojila čiernobielu a farebnú fotodokumentáciu, ktorú obaja žalovaní nespochybnili, a teda bolo možné mať za to aj vo vzťahu k znaleckému posudku, že vonkajšie ale aj vnútorné steny rodinného domu žalobkyne vykazujú znaky vlhkosti, no na druhej strane sa súd nestotožnil so závermi statického posudku N. K. D., O. X, P., autorizovaného stavebného inžiniera, statika stavieb zo dňa 30.10.2020, ktorý statický posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobkyne, na podklade ňou uvádzaných skutočností a bez prítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade, čím možno mať dôvodné pochybnosti o jeho objektivite. V statickom posudku sa konštatuje, že v poslednom období užívania stavby nastala zmena porušením muriva a základov, keď zo strany suseda sa vykonala úprava terénu spevnených plôch a výsadby zelene v blízkosti južnej steny majiteľky naviac podporovaná závlahou zabudovanou v zemi, čo si statik vôbec nepreveril vykonaním sondáže. Naopak, statický posudok bez akýchkoľvek výhrad prebral subjektívne

tvrdenia majiteľky, teda žalobkyne, že zemné práce boli vykonané na parcele č. XXXX/X nešetrne, s poškodením okolia základov pri použití strojovej techniky. Rovnako tak pre súd nemá žiadnu výpovednú hodnotu z hľadiska príčin vlhnutia rodinného domu žalobkyne ani technická správa a cenový odhad zo dňa 25.05.2017 vypracovaný na žiadosť žalobkyne B. D. - A. - I., J. F. XX, K., časť M.. Podľa tejto technickej správy a cenového odhadu bola stanovená predbežne vyčíslená suma opráv na 4 150,- eur, no predovšetkým sa konštatovalo, že vzniknutá situácia mohla nastať aj úpravami a navyšovaním terénu od susednej steny a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetov a zelene od domu žalobkyne, pričom zavlažovaním sa mohla do domu dostávať zemná vlhkosť, čo pri starých domoch narušuje statiku a do interiéru sa tak dostáva vlhkosť spôsobujúca na stenách výkvety a plesne. S takto určenou príčinou vzniku vlhkosti na stenách rodinného domu žalobkyne súd vôbec nesúhlasil, pretože obsah a závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní znalcom N. B. D., pod č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023, ale aj závery znaleckého posudku č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 znalca N. V. G. W. K. a ktorý bol vypracovaný v konaní tunajšieho súdu uvedené tvrdenia jednoznačne vylučujú.

5. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že nie je založená prevenčná zodpovednosť za škodu podľa žalovaných v 1. a v 2. rade, pretože z dôkazov uvedených vyššie a vyhodnotených v odôvodnení rozsudku mal súd za to, že žalovaní v 1. a v 2. rade pri vykonávaní terénnych úprav, vrátane prípravy kanalizácie, ďalej systému odvodnenia strechy a zavlažovacej sústavy nedošlo vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery od roku 2012 k riziku na vzniku škody žalobkyne, či už na jej majetku, živote alebo zdraví. Rovnako tak nebola založená ani všeobecná zodpovednosť žalovaných v 1. rade a v 2. rade za škodu podľa . Jej predpoklady pozostávajú z a) protiprávneho úkonu, b) škody, c) príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, d) zavinenia. Z týchto predpokladov bol naplnený jediný predpoklad, a to pod písmenom b) škoda. Medzi stranami totiž nebolo sporné a podporujú to aj ďalšie dôkazy, vrátane znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, ale aj v konaní tunajšieho súdu , že rodinný dom žalobkyne trpí vlhnutím stien z vonkajšej strany, ale aj z vnútornej strany. Zostávajúce predpoklady splnené neboli. V konaní nebolo preukázané, že by sa v súvislosti so škodou žalobkyne žalovaní v 1. a v 2. rade dopustili protiprávneho úkonu. Tento záver súdu bol podporený aj nasledovnými listinami - oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce C. zo dňa 12.05.2014, prešetrenie stavebných prác - odpoveď obce C. zo dňa 23.05.2014, oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.09.2014, záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra. Naopak, tieto listiny potvrdili, že konanie žalovaných v 1. a v 2. rade nebolo v rozpore so stavebným zákonom a zároveň boli dôkazom toho, že sa žalovaní v 1. a v 2. rade nedopustili zavinenia, či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, čím nebol splnený ani ďalší predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu. Tým, že nebol splnený predpoklad protiprávneho úkonu, nemôže byť splnený ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V tomto smere súd dal do pozornosti ešte obsah spisu tunajšieho súdu , vrátane znaleckého posudku V. N. G. W. K. č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 a rovnako tak aj znalecký posudok č. 170/2023 vypracovaný v tomto konaní, teda v konaní Okresného súdu Nové Zámky dňa 16.10.2023 znalcom N. B. D., ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvracajú, v logickej línii s obsahom ďalších dôkazov, vrátane listiny, tvrdenia žalobkyne o údajnom spôsobení škody na jej majetku - rodinnom dome, konaním žalovaných v 1. a v 2. rade. Naopak, obaja znalci zodpovedajúcim spôsobom vylúčili žalovaných v 1. a v 2. rade ako osoby, ktoré by mali niesť zodpovednosť za škodu na rodinnom dome žalobkyne, či už vo forme prevenčnej zodpovednosti za škodu podľa alebo všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa .

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa k a žalovaným v 1. rade a v 2. rade úspešným v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Zároveň mal za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a bolo možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. ). Súd môže náhradu trov konania, ktoré štát skutočne vynaložil štátu priznať iba v prípade, že ku dňu rozhodovania súdu tieto trovy už vznikli (boli znalcom skutočne vyplatené). Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky -206 zo dňa 23.10.2023 bola priznaná znalcovi z odboru

stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a poruchy stavieb N. B. D., H. X, U. odmena za vypracovanie znaleckého posudku, náhrada hotových výdavkov a za stratu času vo výške 926,54 eura, ktoré mu boli poukázané jednak zo záloh zložených stranami v celkovej výške 800,- eur a zostatok vo výške 126,54 eur mu bol vyplatených z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu a štátu tak bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Voči žalobkyni bol štátu priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej neúspechu, čo znamená v celkovej výške 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podala v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v . Poukázala na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasila. Mala za to, že znalec v konaní vedenom pod sp. zn. konštatoval, že podľa jeho názoru je príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne dážď a jeho nepriaznivé účinky na budovu. Taktiež uviedol, že predovšetkým zo strany žalovaných je stena rodinného domu zaťažená oveľa výraznejšie ako všetky ostatné. Následne poukázala na to, že súd v odôvodnení poukazuje nielen na závery posudku č. 11/2016, ale aj na závery znaleckého posudku vypracovaného N. B. D., č. 170/2023. Po nahliadnutí do spomínaného posudku bolo možné konštatovať, že znalec síce v závere svojho znaleckého posudku uviedol, že vlhkosť v rodinnom dome nemá príčinnú súvislosť so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu, avšak túto skutočnosť vôbec neskúmal. Na otázku, ktorá mu bola uložená na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024, či takáto skutočnosť, ak by žalovaní v 1. a 2. rade mimoriadne navýšili úroveň svojho terénu, napr. o pol metra a viac, nad úroveň hydroizolácie, tak v takomto prípade by táto skutočnosť mohla byť v príčinnej súvislosti s vlhnutím domu žalobkyne, uviedol, že takéto skutočnosti pri obhliadke nezistil a zároveň uviedol, že pôvodný terén mu nebol známy. Žalobkyňa však už vo svojej žalobe upozornila, že príčinou vlhnutia domu môže byť aj navyšovanie terénu zo strany žalovaných. Preto predmetom znaleckého posudku malo byť aj posúdenie vplyvu navyšovania terénu na vlhnutie domu žalobkyne. Okrem toho zo znaleckého posudku vyplýva, že podľa znalca na základe jeho poznatkov môže konštatovať, že vlhnutie muriva na rodinnom dome žalobkyne má príčinnú súvislosť v nesprávnom technologickom postupe aplikácie novej vonkajšej tenkovstvej omietky. Mala za to, že znalec N. B. D. skonštatoval inú príčinu vlhnutia rodinného domu ako uviedol v znaleckom posudku V. N. G. W., K.. Žiadala o doplnenie znaleckého skúmania, týkajúceho sa terénnych úprav zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko navýšenie terénu mohlo mať vplyv na vlhnutie domu žalobkyne, čo potvrdil aj znalec na pojednávaní a tiež uvedené vyplynulo z technickej správy vyhotovenej B. D. – A. a tiež pri obhliadke bolo možné vidieť, že rodinný dom žalobkyne sa nachádzal pod úrovňou domu žalovaných.

8. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí opätovne poukázali na doklady zaslané, kde viaceré štátne stavebné inštitúcie popisujú stavebné úpravy a to aj navyšovanie (nenavyšovanie) výšky terénu pozemku. Mali za to, že žalobkyňa nerešpektuje rozhodnutie žiadnej štátnej inštitúcie a neustále si tvrdí svoje. Opakovane v prílohe zaslali záznam, v ktorom sa cituje, že zrealizovanými úpravami sa nezmenil podstatne vzhľad prostredia, čo sa týka výškového usporiadania terénu pred a po úprave, neboli zrealizované žiadne násypy prípadne rozsiahle výkopy zeminy, teda sa nemohli zmeniť ani odtokové pomery. Túto skutočnosť potvrdzuje aj porovnanie nových prvkov a súčasnej nivelity dvora so zachovanými pôvodnými – pôvodné murivo rodinného domu, prvky oplotenia a zachované betónové prvky (múrik).

9. Žalobkyňa ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade nepodala.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), posudzujúc odvolanie žalobkyne, po zistení, že v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa a po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ), keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. (zamietajúcej časti) a vo výroku II. (na ňu nadväzujúcej časti, týkajúcej sa trov konania) je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny a vo výroku III. (týkajúcom sa trov štátu) podľa zmeniť tak, že súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100%.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody vo výške 4.150 eur v zmysle a na tom skutkovom základe, že približne v máji 2012 začali žalovaní s prestavbou svojho rodinného domu, v rámci ktorej sa zamerali na rekonštrukciu dvora, ktorý je priamo naviazaný na jej rodinný dom. Prestavali príjazdovú cestu s priľahlým pásom, vybudovali kanalizáciu. Po odkopaní hliny jej žalovaní povedali, že by bolo vhodné, aby si dala na svoj rodinný dom z ich strany ochrannú fóliu, ale tá mala byť zasypaná kameňmi a nie hlinou. Od tej doby jej dom začal postupne vlhnúť. K žalobe priložila technickú správu a cenový odhad zo dňa 25.05.2017, statický posudok zo dňa 30.10.2020 a fotodokumentáciu. Súd prvej inštancie sa oboznámil okrem žalobkyňou predložených dôkazov, aj s dôkazmi predloženými žalovanými tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, a taktiež so spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , pričom Znalecký posudok č. 11/2016 bol doručený aj do predmetného spisu a v konaní bol vypracovaný aj druhý Znalecký posudok č. 170/2023, ako aj na pojednávaní bol vypočutý znalec N. B. D.. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o žalobe žalobkyne rozhodol tak, že žalobu zamietol, žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100%. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadla odvolaním žalobkyňa, namietajúc, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko nebolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadom možnej príčiny vlhnutia domu spočívajúcej v navyšovaní terénu zo strany žalovaných. Uvedené žalobkyňa namietala už v žalobe a znalec pripustil, že v prípade navyšovania terénu je možné vlhnutie domu. Následne poukázala na rozdielne príčiny vlhnutia domu, nachádzajúce sa v dvoch znaleckých posudkoch. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázali na záznam zo dňa 14.10.2014.

13. Po prejednaní veci, viazaný odvolacími dôvodmi a námietkami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil ( ) a vo výroku III. zmenil ( ), nakoľko súd prvej inštancie nesprávne priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, pričom správne malo byť uvedené voči žalobkyni, čo v konečnom dôsledku riadne odôvodnil vo svojom odôvodnení a správne uviedol, že tento nárok štátu patrí voči žalobkyni, nakoľko bola vo veci samej v plnom rozsahu neúspešná a uhradené znalečné nebolo pokryté v plnom rozsahu z preddavku žalovaných. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku (a to aj do výroku III.), na tieto poukazuje ako na správne a preto ich nebude duplicitne opakovať ( ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, skutkovo a právne zdôvodnené s tým, že následne sa odvolací súd obmedzil už len na doplnenie dôvodov podporujúcich vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, zameriavajúc sa pritom na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne.

14. K odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie zo strany súdu prvej inštancie a dodáva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Takto pristupoval k hodnoteniu dôkazov aj súd prvej inštancie, ktorý vykonané dôkazy najskôr jednotlivo opísal a následne ich vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom svoju úvahu dostatočným spôsobom odôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v žalobe síce poukazovala na technickú správu zo dňa 25.05.2017, v ktorej bol uvedený záver, týkajúci sa úprav

a navyšovania terénu od susednej strany, avšak opomenula, že ide o subjektívne hodnotenie pisateľa technickej správy, čo sa prejavilo slovným vyjadrením „táto situácia podľa môjho názoru mohla nastať aj úpravami a navyšovaním terénu od susednej strany a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetov a zelene hneď od domu pani B..“ Sám technik uviedol, aj slovné spojenie „mohla nastať aj“, teda z uvedeného nevyplýva záver o zistení, ale len o určení možnej príčiny. Rovnako tak statický posudok zo dňa 30.10.2020 obsahuje konštatovanie, že „sa vykonala úprava terénu, spevnených plôch a výsadba zelene, naviac podporovaná závlahou zabudovanou v zemi.“ Následne v správe boli uvedené zistenia „podľa majiteľky“, avšak neboli zisťované žiadne konkrétne príčiny za súčinnosti žalovaných, ani merania, preto správne súd prvej inštancie ustálil, že predložené dôkazy samé o sebe neobstoja. Čo sa však týkalo tvrdenia žalobkyne o navyšovaní terénu, uvedené v konaní preukázané nebolo. Práve naopak bolo to vyvrátené dôkazom predloženým žalovanými a to záznamom zo dňa 14.10.2014. Uvedený záznam bol vykonaný aj za účasti žalobkyne a je v ňom uvedené: „zrealizovanými sadovými úpravami sa nezmenil podstatne vzhľad prostredia, čo sa týka výškového usporiadania terénu pred a po úprave, neboli zrealizované žiadne násypy príp. rozsiahle výkopy zeminy, teda sa ani nemohli zmeniť odtokové pomery. Túto skutočnosť potvrdzuje aj porovnanie nových prvkov a súčasnej nivelity dvora so zachovanými pôvodnými – pôvodné murivo rodinného domu, prvky oplotenia a zachované betónové prvky (múrik). Je možné skonštatovať, že sadovou úpravou pôvodného dvora sa síce zmenil vzhľad prostredia, ale len z hľadiska estetického a to pozitívne.“ Vzhľadom na uvedené ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané „mimoriadne navýšenie úrovne terénu u žalovaných, napr. o pol metra a viac“ tak, ako sa na pojednávaní k tomu vyjadril znalec, pričom však dodal, že by to muselo byť nad úroveň hydroizolácie, čo by mohlo byť v príčinnej súvislosti s vlhnutím domu žalobkyne, pokiaľ by tam nebola vertikálna a horizontálna hydroizolácia, napr. nopovou fóliou, ktorá tam je. Zároveň podotkol, že takéto skutočnosti pri obhliadne nezistil a nebol mu známy pôvodný terén, avšak dodal tiež, že u žalovaných bol vykonaný prieskum Štátnej stavebnej inšpekcie za účelom preskúmania výškových terénnych úprav a nezistili žiadne závady. S poukazom na uvedené nemožno vytrhnúť z kontextu tak, ako to urobila v odvolaní žalobkyňa, že znalec určil za príčinu vlhnutia domu navýšenie terénu a to neskúmal. Bolo potrebné prihliadnuť aj k dôvodu, prečo navýšenie terénu nebolo predmetom znaleckého dokazovania a to s poukazom na to, že uvedené tvrdenie žalobkyne bolo vyvrátené iným dôkazom. Naviac je potrebné dodať, že už z posudku V. W. vyplýva, že úroveň terénu predzáhradky je nižšia oproti okoliu cca 15 až 25 cm, teda nie pol metra a viac, k čomu sa vyjadroval N. D., a preto ani s poukazom na tento dôkaz nebolo preukázané mimoriadne navýšenie terénu (t.j. pol metra a viac). Rovnako tak je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či príčinou vlhnutia domu je odrazená dažďová voda ako uviedol Doc. Žilinský alebo nesprávne zvolený technologický postup aplikácie novej vonkajšej tenkovstvej omietky ako uviedol N. D., pričom však je potrebné dodať, že odrazená dažďová voda sa týkala spodnej časti sokla štítovej čelnej steny od ulice a čo sa týkalo účinku kapilárneho vzlínania, resp. odrazenej dažďovej vody na stenu od žalovaných, uvedené nevylučuje aj to, že táto voda sa dostáva do domu práve z dôvodu nesprávne vykonanej vonkajšej tenkovstvej omietky. K uvedenému sa však V. W. (ako správne uviedla žalobkyňa) nevyjadroval, avšak tiež navrhol žalobkyni postup ako odstrániť vlhnutie domu a vyhodnotil úpravy žalobkyne už vykonané ako nedostatočné. Pre konanie bolo však relevantné to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní stavebnými úpravami nespôsobili vlhkosť v rodinnom dome žalobkyne, teda nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti (ani prevenčnej), ako ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, ako ani zavinenie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaní v 1. a 2. rade nenesú zodpovednosť za škodu vzniknutú na rodinnom dome žalobkyne.

15. Záverom odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením , pričom odvolací súd poukazuje na to, že preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a zároveň rozsiahlo odôvodnil rozhodnutie, uviedol zásadné dôvody podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj myšlienkovú líniu, ktorou sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posúdení veci. Odvolací súd je tiež toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením , pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za existujúci odvolací dôvod nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale len to, že by ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, ktorá situácia v predmetnej veci však nenastala. Rovnako tak všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. podľa , , ako vecne správny potvrdil a vo výroku III. podľa zmenil a správne uviedol, že súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100%.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v súvislosti s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).