Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-98-2021.pdf
PDF · 153.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 15 -
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, právne zastúpená: Mgr. Dana Hanková advokátka, AK Nové Zámky, M.R. Štefánika 3 proti žalovaným v 1. rade: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, v 2. rade: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX o náhradu škody vo výške 4 150,- eur, takto
rozhodol:
- 15 -
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. rade a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
III. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
odôvodnenie:
- 14 -
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. a v 2. rade náhrady škody vo výške 4 150,- eur, ktorá jej mala vzniknúť konaním oboch žalovaných pri rekonštrukcii ich rodinného domu a dvora, ako aj pri budovaní kanalizácie v období od mája 2012. Uvedené činnosti mali mať na rodinný dom žalobkyne negatívny vplyv, a to vlhnutie, opadávanie omietky, praskanie múrov, zmenu v porušení muriva a základov.
2. Žalovaní v 1. a v 2. rade so žalobou nesúhlasili, skutočnosti uvádzané žalobkyňou spochybňovali, žalobu žiadali zamietnuť v plnom rozsahu a poukázali na priebeh konania Okresného súdu Nové Zámky 10C/414/2015.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, predovšetkým výsluchom žalobkyne, výsluchom znalca I. B. D., čiastočných výpisov z listov vlastníctva (ďalej aj LV) číslo ( ďalej aj č. ) 903, katastrálne územie C., č. 949, katastrálne územie C., technickej správy, statického posudku, čiernobielej a farebnej fotodokumentácie, výzvy, úradného záznamu, oznámenia o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, záznamu , oznámenia o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce Bánov, prešetrenia stavebných prác – odpoveď obce Bánov, oznámenia o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra, znaleckého posudku č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023 Ing. Róberta Kršiaka, Škultétyho 1, Topoľčany, znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a poruchy stavieb, pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 10C/414/2015 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
4.1 Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa na jednej strane a žalovaní v 1. a v 2. rade sú susedmi a vzťahy medzi nimi nie sú práve optimálne. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – rodinného domu, nachádzajúceho sa v C., D. E. XX, katastrálne územie a obec Bánov, vedenej na LV č. XXX, RODINNÝ DOM so súpisným číslom XXX, postavený na parcele 2837/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti nehnuteľnosti - rodinného domu, nachádzajúceho sa v C., D. E. XX, katastrálne územie a obec Bánov, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 2837/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so súpisným číslom 1630 postavená na parcele č. 2837/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcele č. 2837/2 záhrada o výmere 564 m2, parcele č. 2837/3 vinica o výmere 797 m2, parcele č. 2837/4 záhrada o výmere 570 m2 (zhodné tvrdenia strán, LV č. XXX a LV č. XXX k.ú. C.).
4.2 Žalobkyňa pripojila k žalobe technickú správu a cenový odhad zo dňa 25.05.2017, vypracovaných na žiadosť žalobkyne Róbertom Kelebercom – CALIBRA – STAV, Obrancov mieru 34, Palárikovo časť Ľudovítov, IČO: 35 426 098. Pri ohliadke rodinného domu A. B., D. E. XX, C. bolo zistené: a) vlhké obvodové steny od strany suseda v dvoch miestnostiach do výšky 10 až 70 centimetrov, b) zdúvanie, opadávanie omietky, drolenie farby a plesne v interiéry, c) na dvoch miestach prepadnutie podlahy o 3 až 5 centimetrov v kútoch izby, d) opadávanie a zdúvanie omietky v soklovej časti v exteriéri z vonkajšej časti obvodového muriva od suseda od 20 do 60 centimetrov. Zároveň bola stanovená predbežne vyčíslená suma opráv na 4 150,- eur. Podľa názoru zhotoviteľa technickej správy vzniknutá situácia mohla nastať aj úpravami a navyšovaním terénu od susednej steny a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetov a zelene hneď od domu p. B.. Permanentným zavlažovaním a stálou vlhkosťou pôdy sa môže do domu dostávať zemná vlhkosť, čo narušuje pri starých domoch statiku, nosné časti objektu a do interiéru sa dostáva vlhkosť a vznikajú na stenách výkvety a plesne.
4.3 K žalobe bol pripojený žalobkyňou aj statický posudok rodinného domu J. K. XXX/XX I. L. D., M. X, N., autorizovaného stavebného inžiniera – statika stavieb zo dňa 30.10.2020. Podľa jeho záveru skryté závady spodnej stavby výrazne ovplyvňujú úžitkové vlastnosti rodinného domu. Sanácia existujúcej stavby má prebehnúť v zmysle návrhu opatrení (sanácia betónových základov, drenáž, zoškrabanie poškodených plôch, ošetrenie stien v interiéri). Práce sa majú vykonávať ručne v stiesnených podmienkach s dodržiavaním predpisov bezpečnosti pri práce a bez poškodenia majetku susednej parcely. Sanačné práce má vykonať organizácia spôsobilá pre uvedený rozsah. Lehota sančných prác musí byť remeselne dôsledná a priebežne kontrolovaná odborne spôsobilou osobou, stavebným dozorom. Takáto oprava rodinného domu zabezpečí statiku pre základné nosné konštrukcie a zlepší užívanie stavby. V statickom posudku sa ďalej konštatuje, že v poslednom období užívania stavby nastala zmena porušením muriva a základov, keď zo strany suseda (parcela č. 2837/1) sa vykonala úprava terénu spevnených plôch a výsadby zelene v blízkosti južnej steny majiteľky, naviac podporovaná závlahou zabudovanou v zemi. Podľa majiteľky boli zemné práce vykonané na parcele č. 2837/3 nešetrne, s poškodením okolia základov pri použití strojovej techniky. Situácia si vyžaduje ochranu na majetku rodinného domu so zabudovaním dodatočnej hydroizolácie betónových základov, ktoré sú degradované mrazom a rozmrazovaním. Naviac, intenzívnym podmáčaním podložia sa mení konzistencia zeminy z pevnej na mäkkú, čo vytvára presadavosť základov, čo sa prejavuje trhlinami v hornej stavbe rodinného domu. Zadávateľom statického posudku bola žalobkyňa.
4.4 Napokon k žalobe bola pripojená aj čiernobiela a farebná fotodokumentácia, ktorá v jednom prípade znázorňuje dva rodinné domy ležiace vedľa seba a oddelené pásom pozemku, čiastočne vyloženého dlažbou. V zostávajúcich prípadoch je znázornený interiér, ktorý súdu známy nie je, a ktorý vykazuje znaky vlhkosti na stenách.
4.5.1 Listom zo dňa 22.01.2015 JUDr. Eva Csontosová advokátka so sídlom Nové Zámky, M.R.Štefánika 4 adresovala žalovanému v 1. rade ako vtedajšia právna zástupkyňa A. B. (žalobkyne) výzvu, aby
sa dostavil do jej advokátskej kancelárie dňa 29.01.2015 z dôvodu prejednania susedských sporov, pretože podľa tvrdení žalobkyne mal na svojom pozemku zriadiť podzemné zavlažovanie neodborným spôsobom nerešpektujúc možnosť vlhnutia rodinného domu žalobkyne od roku 2012. Následné opatrenia smerujúce k zavlažovaniu a úprav svojho domu nánosmi zeminy má mať za následok jeho spádovanie smerom k domu žalobkyne a v prípade dažďov má dochádzať k jeho vlhkosti.
4.5.2 Žalovaný v 1. rade sa dostavil do Advokátskej kancelárie JUDr. Evy Csontosovej o čom bol vyhotovený úradný záznam spísaný dňa 29.01.2015. Jeho obsahom je konštatovanie žalovaného v 1. rade, že v prípade žalobkyne ide o ženu, ktorá sa vyžíva v konfliktných situáciách a neuznal, že by jeho zásahmi – zavlažovaním rastlín, došlo k vlhnutiu múrov jej rodinného domu. Podľa jeho názoru rodinný dom žalobkyne predstavuje starý dom, ktorý vlhne z dôvodu, že sa v ňom riadne nekúri, nie je riadne izolovaný, pričom prípad už mali riešiť orgány ako Slovenská stavebná inšpekcia , Inšpektorát Nitra a dňa 14.10.2014 malo prebehnúť šetrenie na mieste samom, ako aj jednanie na Obecnom úrade Bánov. Napokon žalovaný v 1. rade vyjadril neochotu dostaviť sa na ďalšie jednanie, pretože to považuje za stratu času.
4.6 Žalovaní v 1. rade a v 2. rade k vyjadreniu k žalobe pripojili nasledovné listiny:
- oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce Bánov zo dňa 12.05.2014,
- prešetrenie stavebných prác – odpoveď obce Bánov zo dňa 23.05.2014,
- oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.09.2014,
- záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra.
4.7.1 Oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce Bánov zo dňa 12.05.2014 : Listom zo dňa 12.05.2014 č. 2/2014/3-03-T bolo žalovaným v 1. a v 2. rade oznámené I. L. O., povereným starostkou obce Bánov na výkon štátneho stavebného dohľadu, že na pozemkoch a to parcely č. 2837/1, 2837/2, 2837/3, 2837/4, 2837/12 k.ú. a obec Bánov vykoná dňa 20.05.2014 o 9:00 hod. štátny stavebný dohľad so zrazom na mieste stavby.
4.7.2 Prešetrenie stavebných prác – odpoveď obce Bánov zo dňa 23.05.2014 : Obec Bánov listom č. 2/2014/3-05-T zo dňa 23.05.2014 oznámila stranám sporu, že žalovaní na svojom pozemku zrealizovali úpravu terénu s účelom výstavby okrasného trávnika a rastlín, na čo nie je potrebné povolenie stavebného úradu, ďalej zrealizovali jednoduchý závlahový systém trávnika, na čo nie je potrebné povolenie stavebného úradu, napokon zrealizovali udržiavacie práce na existujúcich betónových plochách, na čo nie je potrebné povolenie stavebného úradu. Obec Bánov nie je oprávnená konať v prípade škody na majetku a ani určovanie hraníc pozemkov nie je v jej kompetencii a právomoci. Napokon bolo menovaným dané do popredia ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4.7.3 Oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.09.2014: Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Nitra vydala dňa 12.09.2014 pod č.j. 174/2014-SSI 66/1 oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, ktorým oznámil, že poverení zamestnanci SSI vykonajú hlavný štátny stavebný dohľad, ktorý sa uskutoční dňa 01.10.2014 na stavbách a terénnych úpravách zrealizovaných v obci Bánov na pozemkoch parcelné čísla 2837/1, 2837/12, 2837/2. Stretnutie pozvaných sa uskutoční o 9:00 hod., v budove P. Q. C., kde sa uskutoční ústne rokovanie a následne bude uskutočnená ohliadka stavieb a terénnych úprav. Výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu sa uskutoční na základe podania A. B..
4.7.4 Záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra zo dňa 14.10.2014: Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Nitra vykonal dňa 14.10.2014 záznam z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu v obci Bánov na stavbách a terénnych úpravách pri rodinnom dome súp. č. XXX a priľahlých pozemkoch vlastníkov žalovaných v 1. a v 2. rade. Záverom záznamu je konštatovanie, že pri vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, pozostávajúceho z obhliadky stavieb a sadových úprav, zrealizovaných na parceliach č. 2837/1, 2837/, 2837/3, 2837/4, 2837/12 kontroly dokladov týkajúcich sa kontrolovaných stavieb poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie nezistili porušenie ustanovení stavebného zákona.
4.8 Nahliadnutím do pripojeného spisu tunajšieho súdu 10C/414/2015 bolo zistené nasledovné: Tá istá žalobkyňa ( A. B. ) sa v tomto konaní domáhala voči žalovaným v 1. rade ( F. G. H. ) a v 2. rade ( C. H. ) zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a uloženia povinnosti urobiť vhodné
a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Konkrétne žiadala, aby žalovaným v 1. a v 2. rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne upraviť zavlažovanie a terénne úpravy spádovania povrchu nehnuteľnosti rodinného domu, nachádzajúceho sa v C., D. E. XX, katastrálne územie C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 2837/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. 2837/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcele č. 2837/2 záhrady o výmere 594 m2, parcele č. 2837/3 vinice o výmere 797 m2, parcele č. 2837/4 záhrady o výmere 570 m2 tak, aby nedochádzalo k podmáčaniu nehnuteľnosti rodinného domu nachádzajúceho sa v C., D. E. XX, k.ú. C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súp. číslom XXX, postavený na parcele 2837/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby žalovaným v 1. a v 2. rade sa zakázalo vykonávať pozemkové úpravy na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v C., D. E. XX, k.ú. C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 2837/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. 2837/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcele č. 2837/2 záhrady o výmere 594 m2, parcele č. 2837/3 vinice o výmere 797 m2, parcele č. 2837/4 záhrady o výmere 570 m2 zbavujúce žalobkyninu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v C., D. E. XX, k.ú. C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súp. číslom XXX, postavený na parcele 2837/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape náležitej opory. Žalobkyňa v žalobe poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých sú strany sporu susedmi, žalovaní si mali dať v roku 2012 vyhotoviť zavlažovacie zariadenie, kanalizačné zariadenie a vykonať úpravy pozemku, kedy mali vykopať jamy pri stene jej domu za účelom zakopania rozvodov vody a od tej doby stena jej rodinného domu vlhne, opadáva omietka z vonkajšej a aj z vnútornej strany a klesá podlaha. Znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, poruchy stavieb Doc. Ing. Juraja Žilinského PhD. č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 bolo vyslovené, že na zadnej obvodovej stene rodinného domu žalobkyne v obývacej, ako i v prednej izbe sú stopy vo vlhkosti vo výške 57 cm, resp. 32 cm, pri meraní povrchovej vlhkosti stien boli zistené nasledovné hodnoty: charakteristické, nepoškodené miesto povrchu s nameranou hodnotou 0,7 %, vlhkosťou ovplyvnený povrch steny v obývacej izbe s nameranou hodnotou 4,7 %, vlhkosťou ovplyvnený povrch steny v prednej izbe s nameranou hodnotou 2,2 %. V ľavom kúte prednej izby bolo zistené poškodenie podlahy vplyvom vlhkosti z podzákladia zadnej obvodovej steny a konštatované bolo, že problémy súvisiace s výskytom vlhkosti sú spôsobené vo všeobecnosti vplyvom vlhkosti, ktorá sa do inkriminovaných miest obvodovej steny dostáva z exteriéru hlavne od strany žalovaného. Na základe vizuálnej kontroly znalec konštatoval, že v minulosti došlo k poškodeniu spodnej časti múrika predsiene vplyvom vlhkosti od strany dvora žalobkyne a jeho nedávnej rekonštrukcie a že úroveň terénu predzáhradky je nižšia oproti okoliu o 15 až 25 cm. V predzáhradke sa nachádza vlhká časť, ktorá nie je dostatočne vysušovaná slnečným žiarením, spodná časť sokla štítovej čelnej steny od ulice je degradovaná od pôsobenia hlavne odrazenej dažďovej vody. Z osobnej vizuálnej kontroly soklovej časti zadnej steny analyzovanej budovy od strany žalovaných možno konštatovať, že uvedené miesta boli už dávnejšie opravované, pričom v súčasnosti sú vážne veľkoplošne poškodené vplyvom vlhkosti z účinku kapilárneho vzlínania, resp. odrazenej dažďovej vody. Po dĺžke obvodovej steny malo byť podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade na úroveň pôvodného terénu osadená geotextília a na ňu triedený štrk veľkého priemeru a pod uvedenú úpravu dala žalobkyňa osadiť nopovú fóliu hĺbky 20 cm a na šírku 40 cm. Pri overovaní kvalitatívnej úrovne hydroizolácie spodnej stavby boli zrealizované tri kopané sondy. Po celej dĺžke steny je osadené súvrstie pozostávajúce z okrúhlych veľkopriemerových kameňov, geotextílie, zeminy a nopovej fólie. V sonde č. 3 bola konštatovaná vertikálna izolácia základov, ktorá bola zdegradovaná a miestami poškodená. Meraním na mieste bola zistená minimálna vzdialenosť medzi rúrkou kvapôčkového závlahového systému a analyzovanej steny rodinného domu žalobkyne od strany žalovaných v 1. a v 2. rade v hodnote 85 cm. Na základe kontroly pomocou zafarbenej vody možno konštatovať, že kanalizačný systém rodinného domu žalovaných je napojený na verejnú kanalizáciu, zadná strana strechy je odvodnená podzemným PVC potrubím v smere od stavby žalobkyne, dažďové zvody na priečelí sú odvodnené podzemným PVC potrubím do podzemného vsakovacieho systému, ktorý sa nachádza v strednej časti predzáhradky žalovaného. Možno tak konštatovať, že kanalizačný systém a systém odvodnenia strechy žalovaného neovplyvňuje vlhkostné problémy analyzovanej zadnej
steny rodinného domu žalobkyne od strany žalovaného. Napokon na základe kontroly tlakomeru v osadenom potrubí zavlažovacieho systému možno konštatovať, že do rúrok kvapôčkového závlahového systému nepreniká nežiaduca voda a že systém zavlažovania je tesný. Voči vyhotovenému znaleckému posudku žalovaní v 1. a v 2. rade výhrady nemali, výhrady však mala žalobkyňa, z toho dôvodu na pojednávaní konanom dňa 30.03.2017 bol vypočutý znalec Doc. Ing. Juraj Žilinský PhD., ktorý znalecký posudok vypracoval. Zopakoval, že jeho obsahu, vrátane záverom sa pridržiava a nemal dôvod na tom nič meniť. Bližšie vysvetlil, že za prítomnosti strán vykonal ohliadku rodinného domu žalobkyne z vnútra, ako aj zvonka, teda z dvora, resp. pozemku žalovaných v 1. a v 2. rade. Pri ohliadke znalec zistil vlhkosť stien, ktorá vo všeobecnosti môže nastať v rodinnom dome z dvoch dôvodov: 1. účinok dažďa, 2. určitým zásahom, napr. polievacím zariadením. V prípade pôsobenia dažďa je na mieste hydroizolácia horizontálna a vertikálna a v súdenej veci sa znalec zaoberal tromi možnými príčinami, ktoré by mohli mať vplyv na vlhnutie domu žalobkyne. Prvou je zavlažovacia sústava, znalec k nej zaujal postoj a presvedčenie, že zavlažovacia sústava v žiadnom prípade nie je príčinou problémov vlhkosti na rodinnom dome žalobkyne. Intenzita tejto zavlažovacej sústavy sa zďaleka nepribližuje intenzite dažďa a okrem toho zavlažovacia sústava je udržiavaná a jej parametre nemôžu spôsobovať označené problémy žalobkyni a súčasne je zavlažovacia sústava dostatočne vzdialená od steny jej rodinného domu. Znalec jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal za to, že príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne je dážď a jeho nepriaznivé účinky. Napokon poslednou príčinou prichádzajúcou do úvahy mohol byť vyvolaný nejakým problémom kanalizačnej prípojke žalovaných, pričom v tomto smere pochybenie zistené nebolo; v konečnom dôsledku ani žalobkyňa nemala výhrady voči existencii a technickému stavu kanalizačnej prípojky žalovaných v 1. a v 2. rade. Znalec pred súdom zopakoval, že robil tri sondy na rodinnom dome žalobkyne so závermi, že uvedený rodinný dom má betónové základy, ku kvalite betónu sa však vyjadriť nedokázal a hoci sa žalobkyňa snažila vzniknuté problémy odstrániť umiestnením nopovej fólie, toto opatrenie považoval za nepostačujúce. Znalec pritom vychádzal z veku a stavu domu, no napriek tomu navrhol riešenie, ktoré by mohlo zlepšiť stav vlhkosti rodinného domu žalobkyne o 85 %. Konkrétne by sa muselo vykonať odkopanie zeminy v oblasti základov, povrch základov očistiť, vyrovnať ho cementovou omietkou, natrieť penetračným náterom, následne v dvoch vrstvách uložiť asfaltový pás a na to nopovú fóliu, pritom by sa malo ísť do hĺbky 40 až 50 cm do zeme a hore od hydroizoláciu podlahy 15 až 20 cm, toto opatrenie by bolo naozaj účinné, hoci podľa všetkého by neoblo práve najlacnejšie. Záverom znalec dodal, že strany sporu nepozná a na veci nemá žiadny záujem. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 10C/414/2015-201 zo dňa 30. marca 2017 bola žaloba zamietnutá. Právoplatným uznesením Krajského súdu v Nitre 12Co/19/2017-219 zo dňa 30. júna 2017 bolo zastavené odvolacie konanie (o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 10C/414/2015-201 zo dňa 30. marca 2017), pretože odvolateľka, teda žalobkyňa vzala svoje odvolanie späť.
4.9.1 Na návrh strán bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023 Ing. Róberta Kršiaka, Škultétyho 1, Topoľčany, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác a poruchy stavieb bolo vyslovené, že pri miestnom šetrení za účasti znalca, žalobkyne, oboch žalovaných, R. D. (vedúceho technického oddelenia ZVS a.s.), dvoch technikov, S. T. (dodávateľa kanalizačnej prípojky) a F. D. (zhotoviteľa závlahy) bol vykonaný podrobný prieskum obvodového muriva rodinného domu žalobkyne zo strany žalovaných so zistením, že obvodové murivo je z plných pálených tehál a omietka nadzákladového muriva vykazuje značné poruchy, a to opadaním omietky, ktorá sa oddeľuje od muriva vo výške na úrovni 120 cm. Najviac postihnutá je omietka zo severozápadnej strany, keď jej vlhnutie je v rôznych výškach, max. po vzdušné vedenie plynovodu. Pôvodná omietka sa oddeľuje od muriva a na ňu bola aplikovaná jemná tenkovrstvá omietka, čo je nesprávny technologický postup, keďže tejto novej omietky je nosičom pôvodná stará omietka , ktorá sa drolí a degraduje z dôvodu jej veku, keďže skončila kryštalizácia cementového a vápenného pojiva. Naviac, nová tenkovrstvá omietka presahuje cez horizontálnu hydroizoláciu základov a obvodového muriva a je aplikovaná pod nopovou fóliou , čím sa vytvoril tzv. vlhkostný mostík a prirodzenou vzlínavosťou zemnej vlhkosti cez kapilárny systém sa vlhkosť dostáva do nadzákladovej fasádnej omietky , čo spôsobuje zrážanie solí a teda jej degradáciu. Pri skúmaní vlhkosti obvodového muriva z uličnej strany predzáhradky boli zistené na obvodovom murive stopy vlhnutia cca 60 cm od základového muriva, čo je spôsobené hlavne tým, že niveleta predzáhradky je nižšie od chodníka a cestného telesa cca 30 cm , čo je ohraničené betónovou podmurovkou oplotenia a teda dochádza k vlhnutiu okolia predzáhradky titulom atmosferických zrážok a nedostatku preslnenia, čo sa prejavilo na fasádnej omietke. Pri zisťovaní vlhnutia parapetného muriva od dvora domu žalobkyne sa zistili stopy vlhnutia omietky na parapetnom murive a sondami, že táto omietka bola tiež opravovaná, ale
zlým technologickým postupom, keď na pôvodnú omietku bola aplikovaná nová omietka kléber sieťka a za sieťkou sa stará omietka drolila titulom nesúdržnosti kameniva. V Oboch prípadoch bol použitý nesprávny technologický postup, keďže pôvodná omietka mala byť obitá do muriva a mala sa vyhotoviť nová sanačná omietka s povrchovou úpravou kléber, sieťka. Zadná časť domu od záhrady vykazuje opadanú zavlhnutú omietku a táto omietka vykazuje rovnaké znaky nesúdržnosti, s tým že sa separuje od muriva. V interiéri sa zistilo zvlhnuté murivo na chodbe z dôvodu, že na tejto chodbe sa nevykuruje a keďže došlo k hermetickému uzatvoreniu plastovými oknami a zrejme nedostatočným vetraním tohto priestoru dochádza k tzv. rosnému bodu , ktorým vzniká vlhnutie tohto parapetného muriva. V tzv. strednej izbe v obývačke bolo zistené vlhnutie muriva vo výške cca 70 cm od podlahy a to v kúte pri deliacej priečke s komínom a obvodovým murivom. V tejto časti tiež dochádza k opadaniu vnútornej omietky. V tzv. komore v južnej časti domu je vlhkosť obvodového muriva zo západnej a južnej časti, ako aj na betónovej podlahe. Pri skúmaní okolia znalec zistil, že vo dvore za touto komorou je situovaná žumpa , ktorá je priepustná , čo potvrdila i samá žalobkyňa , že splašky unikajú do podzemia a teda, že túto žumpu nemusí vyberať , čo dáva predpoklad pre vlhnutie vnútorných omietok a podlahy v komore, ako aj vonkajšej južnej fasády rodinného domu a to prienikom splaškových vôd, ktoré sú agresívne a chemicky negatívne pôsobia na fasádu a omietku v južnej časti domu. Znalec ďalej skúmal, či zistená vlhkosť na rodinnom dome žalobkyne je v príčinnej súvislosti so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaniu okrasnej záhrady a podobne. Na miestnom šetrení skúmal technologický postup jednotlivých stavebných úprav vo dvore žalovaných. V roku 2014 bola realizovaná kanalizačná prípojka vo dvore žalovaných do verejnej kanalizácie a teda došlo k výkopu ryhy a to minibagrom s úzkou radlicou. Ryha a teda aj kanalizačná prípojka má osovú vzdialenosť od domu žalobkyne cca 280 cm. Zemina výkopku bola ukladaná po bokoch a po položení kanalizačného potrubia došlo k spätnému zásypu do úrovne nivelety terénu. Tieto výkopové práce mechanizmom tak nemajú príčinnú súvislosť s vlhnutím omietky na rodinnom dome žalobkyne zo strany žalovaných. Technickí pracovníci ZVS a.s. vykonali kamerovú skúšku v celej dĺžke potrubia a znalec si na monitore sám prezrel funkčnosť toho potrubia, s tým, že toto nevykazovalo a poruchy a teda kanalizačná prípojka plní svoju funkciu a teda nemá príčinnú súvislosť s vlhnutím omietky na dome žalovanej. Žalobkyňa poukazovala, že dažďové vody zo strechy domu žalovaných sú nasmerované k jej domu a majú príčinnú súvislosť s vlhnutím jej domu. Znalec požiadal prítomných technikov ZVS a.s., aby vykonali kamerovú skúšku tohto kanalizačného potrubia so zistením, že dažďová voda z dažďových strešných zvodov je odvádzaná plastovým potrubím do vsakovacích jám a to jedna vo dvore , vzdialená cca 5,5 m od domu žalobkyne a z prednej časti domu do vsakovacej jamy v predzáhradke vzdialenej od rodinného domu žalobkyne cca 11 m, čo znamená , že nebola preukázaná príčinná súvislosť vlhnutia obvodového muriva domu žalobkyne zo strany dažďovej kanalizácie. Po realizácie splaškovej a dažďovej kanalizácie vo dvore žalovaných v roku 2014 došlo k stavebnej úprave dvora a to položením zámkovej dlažby do piesku a z východnej strany dvora bol zrealizovaný kvetinový záhon o šírke 120 cm. Vedľa domu žalobkyne zo západnej strany bol vynechaný priestor vedľa kvetinového záhonu v šírke 48 cm a pozdĺž záhonu bol položený obrubník voľne ložený t. j. bez betónového lôžka. Kvetinový záhon bol realizovaný tak, že na pôvodný terén bola položená geotextília a na túto bola voľne uložená hadovým spôsobom kvapková závlaha z plastového potrubia okolo kvetín a drevín a následne bol vykonaný obsyp riečneho kameňa menšej frakcie. Priestor medzi základom rodinného domu žalobkyne a kvetinového záhonu bol opatrený voľne loženou nopovou fóliou vo vertikálnom a horizontálnom smere a v horizontálnom smere bola položená geotextília, ktorú vykonal jej murár a to ešte v roku 2012, kedy realizoval novú omietku na fasáde a žalovaný túto geotextíliu a nopovú fóliu zaťažili riečnym kameňom veľkej frakcie a to z estetických dôvodov, t. j. v páse širokom 48 cm a to medzi obvodovým murivom žalobkyne a kvetinovým záhonom žalovaných. Žalobkyňa namietala, že jej tam žalovaní nanosili veľký kameň, tak žalovaní tento odstránili asi z polovice do dÍžky domu. Zhotoviteľ závlahy na kvetinovom záhone znalcovi popísal technologický postup realizácie s tým, že závlaha je voľne uložená hadovým systémom okolo kríkov a kvetín kvapkovým systémom, ktorá je napojená plastovým potrubím južným smerom cez dvor zo studne v záhrade. Vykonaná bola sonda závlahy v kvetinovom záhone so zistením, že táto je vzdialená v najbližšom bode od obvodovému muriva žalobkyne 90 cm. Žalovaný v 1.rade znalcovi oznámil, že závlahu v kvetinovom záhone odstavil a neprevádzkuje ju od roku 2017 , keďže išlo podozrenie zo strany žalobkyne a nasledoval spor a teda od tohto roku nie je kvapková závlaha v prevádzke, čiže táto nemá príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva žalobkyne. Žalobkyňa však namietala , že žalovaní realizovali podzemnú závlahu v páse veľa jej rodinného domu a to 25 cm od rodinného domu, preto žiadala vykonať sondu , ktorú sama vykopala rýľom , znalec jej tiež pomohol prehÍbiť sondu cca 30 cm do hÍbky a nebola preukázaná existencia
takéhoto potrubia v tomto páse. Na moju otázku prítomného zhotoviteľa , či bola realizovaná nejaká závlaha v tomto páse, mi odpovedala, že nebola realizovaná. To znamená, že na základe uvedeného realizácia závlahy, ako aj jej šesťročného neprevádzkovania, nemá príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva na dome žalobkyne. Pre dokreslenie situácie si znalec preštudoval znalecký posudok č. 11/2016 znalca Doc. Ing. J. Žilinského PhD. s tým, že porovnal fotodokumentáciu jednotlivých sond, ktoré zodpovedajú skutočnosti a preto súhlasí so závermi tohto znaleckého posudku a podotkol, že v čase vypracovania tohto znaleckého posudku ešte bola v prevádzke závlaha kvetinového záhonu. Na základe vyššie uvedených poznatkov znalec konštatoval, že stavebné práce realizované žalovanými vo svojom dvore nemajú príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva na rodinnom dome žalovanej. Vlhnutie muriva na rodinnom dome žalovanej má príčinnú súvislosť v nesprávnom technologickom postupe aplikácie novej vonkajšej tenkovrstvej omietky, kedy nebola dodržaná dilatácia medzi základom a nadzákladovým murivom, čím vznikol vlhkostný mostík, ktorý spôsobil vzlínavosť zemnej vlhkosti na fasádnu omietku a hlavne tým, že nová omietka bola aplikovaná na pôvodnú starú omietku, ktorá bola značne opotrebovaná a degradovala. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že vlhkosť v rodinnom dome žalobkyne nemá príčinnú súvislosť so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetou a zelene, alebo stavebnými prácami vykonávanými pri prestavbe rodinného domu a dvora žalovaných v 1. a v 2. rade.
4.9.2 Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 bol vypočutý znalec Ing. Róbert Kršiak, ktorý sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného znaleckého posudku. Zopakoval, že ohliadka bola vykonaná za prítomnosti v písomnom znaleckom posudku označených osôb, a že medzi vlhnutím stien rodinného domu žalobkyne nie je žiadna príčinná súvislosť s kanalizáciou žalovaných v 1.a v 2. rade, alebo ich závlahovým systémom, alebo odtokom dažďovej vody z ich rodinného domu. Potvrdil, že na žiadosť žalobkyne vykonal sondáž na mieste ňou určenom, kde sa podľa jej názoru mala údajne nachádzať netesniaca rúra žalovaných, no žiadnu rúru znalec nenašiel. Znalec sa napokon bez výhrad pripojil aj k znaleckému posudku S. I. G. U. L., vypracovaného v inom súdnom konaní a týkajúceho sa vlhkosti na rodinnom dome žalobkyne. Závlahový systém žalovaných v 1. v 2. rade je povrchový kvapôčkový a aj v prípade jeho využívania nemôže byť príčinou vlhnutia stien rodinného domu žalobkyne. V súvislosti s úrovňou pozemku žalovaných v 1. a v 2. rade a preskúmania výškových úprav znalec poukázal na prieskum Štátnej stavebnej inšpekcie, ktorá nezistila žiadne závady.
5.1 Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 5.2 Zákon v ustanovení § 415 OZ ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť a posúdenie následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím nebola porušená iná zákonná norma. Ak určitým správaním došlo k porušeniu konkrétnej zakazujúcej normy, nebude potrebné skúmať, či bola porušená aj prevenčná povinnosť. Požiadavka protiprávnosti bude splnená tým, že došlo k porušeniu osobitného zákazu.
6.1 Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutocˇná škoda a to, cˇo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a úcˇelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
6.2 Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sa vyžaduje, aby boli naplnené nasledovné predpoklady: a). protiprávny úkon (právny delikt). b). škoda. c). príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou. d). zavinenie Ad a) Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Ad b) Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. Ide o bolestné a o sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Ad c) Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin . Ad d) Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter [vymenovaných pod a) až c)], zavinenie má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
6.3 Ustálená judikatúra skutočnou škodou rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971). V iných rozhodnutiach sa vyskytuje definícia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, spočívajúcej v zničení, strate, zmenšení či nezhodnotení majetku poškodeného a predstavujúce majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. Cpj 87/70). Skutočná škoda je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy je potrebné odstrániť. Občiansky zákonník v platnom znení v ustanovení § 422 ods. 3 uvádza dva spôsoby náhrady škody. Súčasné znenie uprednostňuje náhradu v peniazoch. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Škoda môže byť spôsobená na veciach, ale aj na iných majetkových právach poškodeného, alebo môže predstavovať ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote (nález Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. Zn. PL.ÚS 10/2016-53).
6.4 Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti poškodeného dalo očakávať(nález Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. Zn. PL.ÚS 10/2016-53). Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015). Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) [ uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010 ].
7.1 Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade náhrady škody podľa ustanovení § 415 OZ a § 420 OZ. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobe nie
je možné vyhovieť. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci Bánov, vedenej na LV č. XXX, kým žalovaní v 1. a v 2. rade , ako jej susedia, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci Bánov, vedenej na LV č. XXX; oba listy vlastníctva sú v podrobnostiach špecifikované vyššie. Je nesporné, že minimálne od roku 2012 sú vzťahy medzi stranami vyhrotené. Ide o obdobie, kedy sa žalovaní v 1. a v 2. rade rozhodli v rámci vonkajších úprav zabezpečiť si jednak pripojenie na verejnú kanalizáciu, vykonať terénne úpravy a následne zaviesť a sfunkčniť závlahový systém na polievanie kríčkov a okrasných rastlín, ako aj trávy. Medzi stranami nie je sporné ani to, že stena od dvora žalovaných v 1. a v 2. rade tak zvonka, ako aj znútra a v konečnom dôsledku aj ďalšie časti domu žalobkyne trpia nadmernou vlhkosťou. Strany sa však nedokázali zhodnúť, v čom je príčina tohto nepriaznivého stavu. Kým podľa žalobkyne príčinou má byť zavlažovací systém žalovaných v 1. a v 2. rade, ďalej nimi vykonané terénne úpravy aj pri budovaní kanalizácie ťažkými mechanizmami, podľa žalovaných v 1. a v 2. rade má byť príčinou starý vek rodinného domu žalobkyne, nedostatočná izolácia, slabé vykurovanie a napokon aj priepustná žumpa žalobkyne Stavebné úpravy žalovaných boli preskúmané Štátnym stavebným dohľadom obce Bánov dňa 12.05.2014 a vykonaním hlavného štátneho stavebného dohľadu Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorátom Nitra dňa 12.09.2014, ktorých výsledky sú uvedené v bodoch 4.7.1, 4.7.2, 4.7.3 a 4.7.4 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd len v stručnosti dodáva, že na realizáciu úpravy terénu za účelom výstavby okrasného trávnika a rastlín nie je potrebné povolenie stavebného úradu. Rovnako tak ani pri zrealizovaní jednoduchého závlahového systému trávnika a napokon ani pri zrealizovaní udržiavacích prác na existujúcich betónových plochách. Obec Bánov nie je oprávnená konať v prípade škody na majetku a ani určovaní hraníc pozemkov. Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Nitra dňa 14.10.2014 skonštatoval, že pri vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu pozostávajúceho z obhliadky stavieb a sadových úprav, zrealizovaných na parceliach č. 2837/1, 2837/, 2837/3, 2837/4, 2837/12 kontroly dokladov týkajúcich sa kontrolovaných stavieb poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie nezistili porušenie ustanovení stavebného zákona. Na návrh strán súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Ing. Róberta Kršiaka, Škultétyho 1, Topoľčany, znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, poruchy stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znaleckým posudkom č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, čo napokon aj potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024, že vlhkosť v rodinnom dome žalobkyne nemá príčinnú súvislosť so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetou a zelene, alebo stavebnými prácami vykonávanými pri prestavbe rodinného domu a dvora žalovaných v 1. a v 2. rade. Tento záver znalec ozrejmil súdu presvedčivým spôsobom , ktorý je zároveň aj v logickej zhode s iným znaleckým posudkom, a to znaleckým posudkom č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 Doc. Ing. Juraja Žilinského PhD., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, poruchy stavieb, ktorý jednak v tomto znaleckom posudku, ale aj na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky vo veci 10C/414/2015 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že kanalizačný systém a systém odvodnenia strechy žalovaných neovplyvňuje vlhkostné problémy analyzovanej zadnej steny rodinného domu žalobkyne. Zavlažovacia sústava v žiadnom prípade nie je príčinou problémov vlhkosti na rodinnom dome žalobkyne, pretože príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne je dážď a jeho nepriaznivé účinky. V kanalizačnej prípojke žalovaných nebolo zistené žiadne pochybenie. Obsah a závery dvoch znaleckých posudkov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vylučujú, že by vlhnutie rodinného domu žalobkyne bolo v príčinnej súvislosti s kanalizačným systémom žalovaných v 1. a v 2. rade, ich zavlažovacím kvapôčkovým systémom, alebo odtokom dažďovej vody zo strechy ich rodinného domu, prípadne stavebnými technickými úpravami žalovaných v 1. a v 2. rade. Nebola zistená ani existencia údajnej rúry, ktorá sa podľa žalobkyne nachádzať v blízkosti vonkajšej steny jej rodinného domu od dvora oboch žalovaných a ktorá mala údajne plniť podzemnú zavlažovaciu funkciu. Žalobkyňa k žalobe pripojila čiernobielu a farebnú fotodokumentáciu, ktorú obaja žalovaní nespochybnili, a teda je možné mať za to aj vo vzťahu k znaleckému posudku, že vonkajšie ale aj vnútorné steny rodinného domu žalobkyne vykazujú znaky vlhkosti, no na druhej strane sa súd nestotožňuje so závermi statického posudku I. L. D., M. X, N., autorizovaného stavebného inžiniera, statika stavieb zo dňa 30.10.2020 (bod 4.3 odôvodnenia tohto rozsudku), ktorý statický posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobkyne, na podklade ňou uvádzaných uvádzaných skutočností a bez prítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade, čím možno mať dôvodné pochybnosti o jeho objektivite. V statickom posudku sa konštatuje, že v poslednom období užívania stavby nastala zmena porušením muriva a základov, keď zo strany suseda sa vykonala úprava terénu spevnených plôch a výsadby zelene v blízkosti južnej steny majiteľky naviac podporovaná závlahou zabudovanou v zemi, čo si statik vôbec nepreveril vykonaním sondáže. Naopak,
statický posudok bez akýchkoľvek výhrad prebral subjektívne tvrdenia majiteľky, teda žalobkyne, že zemné práce boli vykonané na parcele č. 2837/3 nešetrne, s poškodením okolia základov pri použití strojovej techniky. Rovnako tak pre súd nemá žiadnu výpovednú hodnotu z hľadiska príčin vlhnutia rodinného domu žalobkyne ani technická správa a cenový odhad zo dňa 25.05.2017 vypracovaný na žiadosť žalobkyne B. D. – CALIBRA – STAV, Obrancov Mieru 34, Palárikovo, časť Ľudovítov (bod 4.2 odôvodnenia tohto rozsudku). Podľa tejto technickej správy a cenového odhadu bola stanovená predbežne vyčíslená suma opráv na 4 150,- eur, no predovšetkým sa konštatovalo, že vzniknutá situácia mohla nastať aj úpravami a navyšovaním terénu od susednej steny a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetov a zelene od domu žalobkyne, pričom zavlažovaním sa mohla do domu dostávať zemná vlhkosť, čo pri starých domoch narušuje statiku a do interiéru sa tak dostáva vlhkosť spôsobujúca na stenách výkvety a plesne. S takto určenou príčinou vzniku vlhkosti na stenách rodinného domu žalobkyne súd vôbec nesúhlasí, pretože obsah a závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní znalcom Ing. Róbertom Kršiakom, pod č. 170/2023 zo dňa 16.10.2023, ale aj závery znaleckého posudku č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 znalca Ing. Doc. Juraja Žilinského PhD. a ktorý bol vypracovaný v konaní tunajšieho súdu 10C/98/2021 uvedené tvrdenia jednoznačne vylučujú.
7.2 Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že nie je založená prevenčná zodpovednosť za škodu podľa § 415 OZ žalovaných v 1. a v 2. rade, pretože z dôkazov uvedených vyššie a vyhodnotených v bode 7.1 odôvodnenia tohto rozsudku má súd za to, že žalovaní v 1. a v 2. rade pri vykonávaní terénnych úprav, vrátane prípravy kanalizácie, ďalej systému odvodnenia strechy a zavlažovacej sústavy nedošlo vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery od roku 2012 k riziku na vzniku škody žalobkyne, či už na jej majetku, živote alebo zdraví. Rovnako tak nie je založená ani všeobecná zodpovednosť žalovaných v 1. rade a v 2. rade za škodu podľa § 420 OZ. Jej predpoklady sú uvedené pod bodom 6.2 odôvodnenia tohto rozsudku a pozostávajú z a) protiprávneho úkonu, b) škody, c) príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, d) zavinenia. Z týchto predpokladov je naplnený jediný predpoklad, a to pod písmenom b) škoda. Medzi stranami totiž nie je sporné a podporujú to aj ďalšie dôkazy, vrátane znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, ale aj v konaní tunajšieho súdu 10C/414/2015, že rodinný dom žalobkyne trpí vlhnutím stien z vonkajšej strany ale aj z vnútornej strany. Zostávajúce predpoklady splnené nie sú. V konaní nebolo preukázané, že by sa v súvislosti so škodou žalobkyne žalovaní v 1. a v 2. rade dopustili protiprávneho úkonu. Tento záver súdu je podporený aj nasledovnými listinami - oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu obce Bánov zo dňa 12.05.2014, prešetrenie stavebných prác – odpoveď obce Bánov zo dňa 23.05.2014, oznámenie o vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.09.2014, záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra. Naopak, tieto listiny potvrdzujú, že konanie žalovaných v 1. a v 2. rade nebolo v rozpore so stavebným zákonom a zároveň sú dôkazom toho, že sa žalovaní v 1. a v 2. rade nedopustili zavinenia či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, čím nie je splnený ani ďalší predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu. Tým, že nie je splnený predpoklad protiprávneho úkonu, nemôže byť splnený ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V tomto smere súd dáva do pozornosti ešte obsah spisu tunajšieho súdu 10C/414/2015, vrátane znaleckého posudku Doc. Ing. Juraja Žilinského PhD. č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 a rovnako tak aj znalecký posudok č. 170/2023 vypracovaný v tomto konaní, teda v konaní Okresného súdu Nové Zámky 10C/98/2021 dňa 16.10.2023 znalcom Ing. Róbertom Kršiakom, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvracajú, v logickej línii s obsahom ďalších dôkazov, vrátane listiny, tvrdenia žalobkyne o údajnom spôsobení škody na jej majetku – rodinnom dome, konaním žalovaných v 1. a v 2. rade. Naopak, obaja znalci zodpovedajúcim spôsobom vylúčili žalovaných v 1. a v 2. rade ako osoby, ktoré by mali niesť zodpovednosť za škodu na rodinnom dome žalobkyne, či už vo forme prevenčnej zodpovednosti za škodu podľa § 415 OZ alebo všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným v 1. rade a v 2. rade úspešným v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
9.1 Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu
priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018).
9.2 Súd môže náhradu trov konania, ktoré štát skutočne vynaložil štátu priznať iba v prípade, že ku dňu rozhodovania súdu tieto trovy už vznikli (boli znalcom skutočne vyplatené). Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/98/2021-206 zo dňa 23.10.2023 bola priznaná znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a poruchy stavieb Ing. Róbertovi Kršiakovi, Škultétyho 1, Topoľčany odmena za vypracovanie znaleckého posudku, náhrada hotových výdavkov a za stratu času vo výške 926,54 eur, ktoré mu boli poukázané jednak zo záloh zložených stranami v celkovej výške 800,- eur a zostatok vo výške 126,54 eur mu bol vyplatených z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu a štátu tak bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Voči žalobkyni bol štátu priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej neúspechu, čo znamená v celkovej výške 100,- %.
Poučenie:
- 2 -
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.