Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/203/2019

Identifikačné číslo spisu: 7114224510 Dátum vydania rozhodnutia: 29.06.2020 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7114224510.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. A., trvale bytom vo V. nad K., J. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody 1, proti žalovanej ENDOMED, s. r. o. Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského 43, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, o náhradu nemajetkovej ujmy 25 000 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. januára 2019 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. januára 2018 č. k. - 148 I. zamietol žalobu a II. žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 30. septembra 2014 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť na zaplatenie sumy 50 000 € titulom nemajetkovej ujmy a priznal jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Podaním zo 16. júla 2015 žalobkyňa ozrejmila, že svoj nárok uplatňuje titulom ochrany osobnosti vo forme žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a ďalším podaním z 24. februára 2016 upravila petit žaloby (čiastočne vzala žalobu späť) tak, že žiadala zaplatiť sumu už len vo výške 25 000 €. Ako pozostalá manželka po P. A., zomrelom 3. novembra XXXX mala za to, že smrť jej manžela bola predčasná, pretože mu bola u žalovanej nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Podľa názoru žalobkyne opierajúc sa o názory odborných lekárov a Správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS“), ak by ošetrujúci lekár včas vykonal kontrolné ultrazvukové vyšetrenie, nemuselo dôjsť k tragickému zavŕšeniu života jej manžela. Predčasná smrť jej

nebohého manžela bola podľa nej v príčinnej súvislosti s chybou, ktorej sa dopustila žalovaná. V dôsledku smrti manžela došlo k rozpadu medziosobnostných väzieb tvoriaci základ a rámec jej súkromného života a tým aj k zásahu do jej osobnostných práv, do práva na súkromie a rodinný život. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil §, 13 a 16 ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „O. z.“). Súd prvej inštancie uviedol, že k vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa O. z. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny), t. j. v rozpore s objektívnym právom. Zásah môže spočívať v aktívnom ako aj pasívnom správaní pôvodcu zásahu. V neposlednom rade musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia O. z. Uviedol, že protiprávnym úkonom žalovanej bolo práve to, že pri vyšetrení 8. novembra 2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha a žalovaná vychádzala z anamnestických údajov od pacienta. Iba tento jeden nedostatok bol zistený a konštatovaný ÚDZS v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou pacientovi P. A. v období od 13. septembra 2011 do 23. mája 2012. V ostatnom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. V tomto prípade žalobkyňa pre vyhovenie žalobe bola povinná preukázať, že práve tento protiprávny úkon žalovanej (absentovanie objektivizácie USG nálezu brucha 8. novembra 2011) bol v príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy žalobkyne, spôsobenej smrťou jej manžela. Žalobkyňa v konaní dôkazné bremeno k tejto skutočnosti však nijakým spôsobom neuniesla. Poukázal (súd prvej inštancie) na rozhodnutie ÚDZS, ktorý konštatoval, že nie je možné retrospektívne zistiť, či už v novembri 2011 boli prítomné znaky karcinómu pankreasu, eventuálne v ktorom období k vzniku karcinómu došlo. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a ( v znení a dnes už i , ďalej tiež len „“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 24. januára 2019 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny ( ) a aj on priznal žalovanej náhradu trov konania (odvolacieho) v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že aj keď žalobkyňa v odvolaní neoznačila výslovne odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že tento odvolací dôvod nie je daný, lebo súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t. j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, že žalobkyňou v odvolaní uvedené skutočnosti nie sú objektívne spôsobilé čo i len spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nemajú nijaký právny význam a preto na ne nebolo potrebné prihliadať. Pozostalá manželka (žalobkyňa) s jej pocitmi a ujmou (ako sa v odvolaní uvádza), by bola v prejednávanej veci dôležitá len v tom prípade, ak by v čase rozhodovania o veci bolo jednoznačne preukázané, že smrť P. A. bola v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej, to sa však nepreukázalo.

3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z K tejto vade zmätočnosti došlo tým, že odvolací súd odvolanie prejednal a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Podľa názoru dovolateľky bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, na ktorom by sa zamedzilo omylu, ktorý spočíva v nesprávnej interpretácii žaloby. Uviedla, že oba súdy jej žalobu nesprávne interpretovali. Namietala, že nikdy netvrdila, že príčinou úmrtia jej manžela bola absencia objektivizácie USG nálezu brucha, prípadne CT vyšetrenia, zároveň však zotrvala na tom, že osem mesiacov pred smrťou P. A. mu žalovanou nebola poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, spočívajúca práve v USG a CT vyšetrení. Navrhla preto rozsudky oboch nižších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná navrhla dovolanie podľa a odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) naň oprávnená osoba, teda v konaní pred nižšími súdmi neúspešná strana ( ) a to za splnenia i podmienok jej zastúpenia a spísania dovolania na to určenou osobou ( ), bez nariadenia pojednávania (, časť vety pred bodkočiarkou ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a v

7. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z , na základe ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v práve odcitovanom ustanovení, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávnosť procesného postupu súdu reprezentujúceho takýto zásah a c/ intenzita zásahu, ktorého dôsledkom je znemožnenie procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere, že už dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

10. „Procesným postupom súdu“ sa potom rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda principiálne rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však (bez ďalšieho) rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (, , ).

11. Žalobkyňa tvrdila, že k vade v zmysle došlo tým, že odvolací súd na prejednanie jej odvolania nenariadil pojednávanie.

12. K tejto námietke dovolací súd uvádza, že povinnosť odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie je upravená v V zmysle tohto ustanovenia je odvolací súd povinný nariadiť odvolacie pojednávanie len vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V danom prípade odvolací súd vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, pričom mal zreteľne za to, že dokazovanie nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať. Žalobkyňa podala odvolanie v súkromno-právnej veci, ktorej prejednanie na odvolacom pojednávaní nevyžadoval verejný záujem. Odvolací súd bol preto oprávnený prejednať odvolanie

žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Jeho postup bol v súlade a preto ním nemohlo dôjsť k tvrdenej procesnej vade zmätočnosti uvedenej v

13. Z obsahového hľadiska ( ) dovolateľka videla procesnú vadu konania v zmysle aj v právnych záveroch oboch nižších súdov, na ktorých založili svoje rozhodnutia, tvrdiac, že oba nižšie súdy jej žalobu nesprávne interpretovali.

14. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci ale nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle (R 24/2017, , , , , , , ).

15. Najvyšší súd v tejto súvislosti pripomína tiež konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky z jeho rozhodnutia vo veci sp. zn. , podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci „strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“.

16. Z týchto dôvodov preto najvyšší súd musel dospieť k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa prípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie podľa ustanovenia odmietol.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.