Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/19/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C. XX, zastúpená Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Coboriho 9, Nitra, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, F., zastúpená JUDr. Mariánom Dobišom, advokátom, so sídlom Šípová 58/3, Nitra, 2. Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpená Advokátska kancelária SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie sumy vo výške 5 065,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. novembra 2023 č. k. -273 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í takto: Súd priznáva žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (výrok II. a III.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , a , a uviedol, že žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu, žalovaní v 1. a 2. rade so späťvzatím súhlasili, preto akceptoval späťvzatie a konanie zastavil. Uviedol, že žalobkyňa žiadala, aby rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na . Poukázal na to, že konanie bolo zastavené pre správanie žalobkyne, a nie pre správanie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade. Mal za to, že prípadné pochybenie pri vypracovaní lekárskeho posudku, ktorý žalobkyňa predložila a na základe ktorého si uplatňovala svoj nárok, nepreukazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností u žalobkyne. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napr. aj skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitne v takej závažnej, sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Súd mal za to, že takéto dôvody neboli preukázané, žalobkyňa je síce

evidovaná ako nezamestnaná od 21. 03. 2022, ale neboli preukázané také objektívne príčiny, pre ktoré by sa žalobkyňa prípadne nemohla zamestnať. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na pomery druhej strany sporu, keď žalovaná v 1. rade je živnostníčkou, a vzhľadom na uložený trest zákazu viesť motorové vozidlo bola v danom období obmedzená v zárobkovej činnosti, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia ani z týchto dôvodov vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Zároveň poukázal na konanie žalobkyne, ktorá si pred podaním žaloby nárok u žalovaného v 2. rade neuplatnila, nezaslala predžalobnú výzvu, ale podala žalobu rovno na súd. Uviedol, že výnimočnosť okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto prípade zistená nebola. Dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto žalovanému v l. rade a žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania (II. a III.). Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedla, že lekársky posudok je prvotným objektívnym dôkazom o výške bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Tvrdila, že v čase podania žaloby nemala pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku. V spore postupovala s dôverou v správnosť jeho záverov a obratom po doručení znaleckého posudku zobrala žalobu v celom rozsahu späť, čo viedlo k zastaveniu nárastu ďalších trov konania. Žiadala súd, aby v danej veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na , pretože podľa jej názoru sú v spore dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, a to i z dôvodov majetkových, osobných a sociálnych na jej strane. Dodala, že nepriznanie náhrady trov konania nemusí byť len v celku, ale aj nepriznanie len v časti. Citovala rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietala, že súd prvej inštancie absolútne neskúmal majetkové, osobné a sociálne pomery strán sporu a nezaoberal sa priznaním náhrady trov v pomernej časti. Nezohľadnil, že je slobodnou matkou, ktorá má vo svojej osobnej starostlivosti maloleté dieťa, dcéru G. G., narodenú XX. XX. XXXX a aktuálne je bez akéhokoľvek príjmu. Majetkové pomery na strane žalovanej v 1. rade súd skúmal len do takej miery, že jej finančná situácia ako živnostníka sa zhoršila tým, že jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Poukázala na to, že netreba opomenúť, že žalovaná v 1. rade spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví a súčasne, za ktorej zavinenie jej bol uložený trest zákazu činnosti. Tvrdila, že súd prvej inštancie neskúmal pomery na strane žalovaného v 2. rade, pričom práve on by bol rozhodnutím o nepriznaní nároku na náhradu trov konania najmenej dotknutý na svojich právach, vzhľadom na jeho majetkové pomery. Okrem toho, namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré vyžaduje . Navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že prípadné pochybenie ošetrujúceho lekára pri vystavení lekárskeho posudku a spoliehanie sa žalobkyni na správnosť takéhoto lekárskeho posudku nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorá by odôvodňovala v danej veci aplikáciu ustanovenia . Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by si žalobkyňa pred podaním žaloby na súd uplatnila svoj nárok priamo voči nemu predložením príslušných dokumentov, nesprávnosť vystaveného lekárskeho posudku mohla žalobkyňa zistiť na základe posúdenia predmetného nároku žalovaným v 2. rade, a teda k podaniu žaloby na súd by žalobkyňa nemusela pristúpiť. Tvrdil, že odvolacie dôvody žalobkyne sú nedôvodné a nepreukázané. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a jednoznačne odôvodnil, na základe akých záverov dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať ustanovenie a považuje uvedený záver súdu za správny. Poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že v predmetnej veci nezistil z vykonaného dokazovania, že by sa žalobkyňa ocitla v takej závažnej, sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia . Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné v celom rozsahu.

4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že lekársky posudok vydaný MUDr. Rehačekom je objektívnym dôkazom z dôvodu, že lekársky posudok vypracovaný ošetrujúcim lekárom je v konaní ľahko spochybniteľným dôkazom, keďže sa vždy dá vyhotoviť znalecký posudok, ktorý požíva silnejšiu dôkaznú silu. O tejto skutočnosti musela mať minimálne právna zástupkyňa žalobkyne vedomosť už v čase podania žaloby. Keďže znalca pribral do konania súd a lekára, ktorý vypracovával lekársky posudok si vyberala žalobkyňa sama, je tu prítomná ďalšia pochybnosť o objektívnosti a správnosti vyhotoveného lekárskeho posudku. Tvrdila, že súd sa dostatočne zaoberal otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže potvrdil, že na strane žalobkyne neexistujú dôvody spočívajúce v majetkových, osobných a sociálnych pomeroch. Tvrdenie žalobkyne, že aktuálne je bez akéhokoľvek príjmu, je irelevantné, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Žalobkyňa nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by ju obmedzovali alebo jej bránili v získaní zamestnania. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nemá záujem nájsť si zamestnanie alebo odmieta slabo platené zamestnania, nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi konania, ktorý navyše nebol iniciátorom konania a ani nezavinil jeho zastavenie. Tvrdenie žalobkyne, že je slobodná matka, ktorá má vo svojej osobnej starostlivosti jedno maloleté dieťa, je iba účelové, pretože otec dieťaťa jej musí platiť na maloleté dieťa výživné. Uviedla, že v konaní nejde o také zásadné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výrazne vystupovali do popredia. Poukázala na závery lekárskeho posudku MUDr. Rehačeka a uviedla, že tento veľmi stroho vypracovaný lekársky posudok, ktorý dokonca neobsahoval ani znaleckú doložku, z ktorej by vyplývalo, že G. H. si je vedomý následkov vedome nepravdivého posudku, žalobkyni nemohol stačiť ako dôkaz. Žalobkyňa si nezabezpečila žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali úspech v prípade iniciovania súdneho konania. V tomto momente musela mať žalobkyňa minimálne pochybnosti, že bez ďalších dôkazov neunesie dôkazné bremeno a bude musieť platiť náhradu trov konania. Zastavenie konania tak bolo zapríčinené výlučne konaním žalobkyne, ktorá sa spoľahla na jediný dôkaz, pričom jej nič nebránilo v tom, aby si dala vyhotoviť ešte aj znalecký posudok alebo aspoň adresovať predžalobnú výzvu. Namietala tvrdenie žalobkyne, že moderačné právo ohľadom náhrady trov je možné využiť aj vo vzťahu k odchýlke od zásady zodpovednosti strany za výsledok konania (vyjadrenej v ustanovení ). Tvrdenie žalobkyne, že je možné oprieť nielen o nepriznanie trov konania ako celku, ale aj nepriznanie len ich časti, je podľa jej názoru zbytočné a je to zo stany žalobkyne už iba tzv. chytanie sa slamky v momente, kedy žalobkyňa už nemá na predloženie žiadne nové skutočnosti, tvrdenia alebo dôkazy a týmto sa snaží len zavádzať súd. Mala za to, že konanie žalobkyne možno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že medzi ďalšie súdom skúmané skutočnosti patrilo taktiež to, že žalobkyňa bola iniciátorkou súdneho konania a výlučne žalobkyňa nesie zodpovednosť za zastavenie konania. Zastala názor, že žalobkyňa nepreukázala žiadne tak zásadné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov, a na druhú stranu mala za to, že nepriznaním trov by na jej strane došlo k zjavnej nespravodlivosti, keďže svoj trest si už odpykala a v súvislosti s nedôvodným civilným konaním musela vynaložiť nemalé finančné náklady spojené s právnym zastúpením a úhradou polovice nákladov na znalecké dokazovanie v konaní. Žalobkyňa sa svojou argumentáciou vlastne snaží docieliť, aby bola dvakrát potrestaná za svoje nedbanlivostné previnenie. Uznesenie v napadnutých výrokoch navrhla potvrdiť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch odvolania a jeho odôvodnení. Uviedla, že tvrdenie žalovanej v 1. rade, že nemá záujem si nájsť zamestnanie nie je pravdivé, pretože si aktívne hľadá zamestnanie a pravidelne chodí na pohovory. Pri výbere zamestnania je však obmedzená svojím zdravotným stavom, kde v priebehu roka 2022 až 2023 bola pracovne neschopná z dôvodu artrózy kolenného kĺbu, bedrového kĺbu a poruchy medzistavcových platničiek. Časť ochorenia diagnostikoval aj znalec v konaní, avšak bez určenia príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. V dôsledku zdravotného stavu nemôže vykonávať množstvo prác, kde sa vyžaduje fyzická záťaž. Obmedzenie je tiež pri výbere zamestnania z dôvodu, že je slobodnou matkou. Aj keď sa stane, že je vhodnou uchádzačkou o zamestnanie, zamestnávateľ si radšej vyberie uchádzača bez záväzkov. Vo svojej osobnej starostlivosti má maloletú dcéru G., ktorej otec prispieva výživným vo výške 200 eur mesačne, ale tieto finančné prostriedky sú určené výlučne na výživu maloletej.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( – ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou – žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch ( ) z dôvodov uvedených v odvolaní ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné podľa zmeniť.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02. 12. 2021 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5 065 eur spoločne a nerozdielne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Voči žalovanej v 1. rade sa tohto nároku domáhala z dôvodu, že žalovaná v 1. rade bola rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a voči žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi. Pri uplatnení nároku vychádzala z Lekárskeho posudku zo dňa 03. 03. 2021, ktorý vypracoval posudzujúci lekár G. H. H., podľa ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené na 250 bodov. V priebehu konania bol súdom ustanovený znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, z ktorého záverov vyplýva, že objektívnym vyšetrením neboli u žalobkyne zistené žiadne trvalé následky. Po vypracovaní znaleckého posudku a vyjadrení žalovaných žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval s ohľadom na podanie žaloby a priebeh konania. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolaním boli napadnuté výroky týkajúce sa trov konania, preto v časti zastavenia konania je predmetné uznesenie právoplatné a predmetom odvolacieho konania je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

9. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa .

14. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

15. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

16. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, resp. mierou zavinenia. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

18. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 12. 2011 sp. zn. -14). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

19. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 01. 2010 sp. zn. ).

20. Odvolací súd sa v danej veci zaoberal tým, či je záver súdu prvej inštancie o tom, že aplikácia ustanovenia na danú vec nie je dôvodná, správne. Je nepochybné, že žalobkyňa zobrala žalobu späť z vlastnej iniciatívy (po vypracovaní znaleckého posudku v konaní), a nie pre správanie žalovaných. Predmetom žaloby pritom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom náhrada z tohto titulu sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu poškodený alebo osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá, požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od lekárskeho posudku,

v zmysle ktorého jej bolo určené sťaženie spoločenského uplatnenia 250 bodmi, čo predstavovalo žalovanú sumu (250 bodov x 20,25 eura). Žalobkyňou uplatnená suma sa teda odvíjala od posúdenia tretej osoby. Žalovaní voči uplatneniu ustanovenia namietali, že žalobkyňa ich pred podaním žaloby neoslovila, nezaslala im predžalobnú výzvu, ale svoj nárok si uplatnila priamo na súde, pričom keby tak bola urobila, mohla už pred podaním žaloby zistiť, že záver lekárskeho posudku je žalovanými spochybňovaný a mohla si žalobkyňa alebo žalovaní dať vypracovať znalecký posudok, z ktorého by bolo zrejmé, či je jej nárok dôvodný. Žalobkyňa uvedeným spôsobom nepostupovala, spoliehala sa na správnosť lekárskeho posudku, a preto aj keď ide o nárok, ktorý závisí od znaleckého posúdenia, odvolací súd za takýchto okolností nevidel ani pri takomto charaktere sporu také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal na rozhodnutie o trovách konania aplikovať z tohto dôvodu ustanovenie .

21. Okrem charakteru sporu a okolností s tým súvisiacich sa odvolací súd zaoberal tiež tým, či aplikáciu ustanovenia v danej veci neodôvodňujú pomery na strane žalobkyne, na ktoré už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala, a ktoré žiadala zohľadniť. Aj z tohto dôvodu je možné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania aplikovať len výnimočne, ak by pre stranu sporu zaviazanú na platenie trov konania predstavovali neprimeranú tvrdosť. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa je slobodná matka majúca v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, na ktoré poberá výživné v sume 200 eur, prídavky na dieťa nepoberá. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, iný príjem nemá. Z predložených dokladov mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola po poškodení zdravia žalovanou v 1. rade opakovane dlhodobo práceneschopná, čo možnosť hľadania si zamestnania sťažuje. Odvolací súd zohľadňoval aj majetkové pomery na strane žalovaných, pričom žalovaná v 1. rade žiadala zohľadniť to, že je živnostníčka, a bol jej uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, čo ju výrazne obmedzilo v zárobkovej činnosti a musela zaplatiť peňažný trest vo výške 600 eur. K tomu je potrebné uviesť, že tieto okolnosti sú následkom jej konania a iné skutočnosti ohľadne jej majetkových a zárobkových pomerov neuviedla, a preto, vychádzajúc z majetkových a zárobkových pomerov žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru, že z týchto dôvodov je dôvodná aplikácia ustanovenia na danú vec, avšak nie v celom rozsahu, ale v polovici, keď mal za to, že takýmto rozhodnutím nebude ani do majetkových a sociálnych pomerov žalovaných, najmä žalovanej v 1. rade, zasiahnuté neprimerane. Aplikácia uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu neodporuje dobrým mravom a nejde ani o neprimeranú tvrdosť voči žalovaným, práve naopak, priznanie nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni, vzhľadom na jej majetkové a sociálne pomery by predstavoval neprimerané zaťaženie. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozhodovanie o trovách konania aplikoval ustanovenie a z toho dôvodu napadnuté uznesenie podľa zmenil a rozhodol, že priznal žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , a keďže obe strany mali v odvolacom konaní úspech čiastočný, keď odvolaniu žalobkyne bolo vyhovené v polovici, rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).