Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21T-74-2020.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanej B. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20. októbra 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaná,
B. P. É. K. W. N. F. K. Á., narodená XX.XX.XXXX K. J., trvale bytom D. XXXX/XX E.,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :
dňa 04.12.2019 v čase približne o 12:05 hod. viedla vozidlo značky Mazda s EČ: E.-XXX D. z ulice Farskej, pričom v križovatke pokračovala na ulicu Palárikovu, kde v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno f) zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nedala prednosť chodkyni U. Z., ktorá kráčala po priechode pre chodcov v smere zľava doprava z pohľadu vodiča, následkom čoho došlo k nárazu pravej prednej strany vozidla do chodkyne, ktorá tak utrpela zlomeninu krčka ihlice vpravo bez posunu kostných úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosti do 4 týždňov,
t e d a :
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
t ý m s p á c h a l a :
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 158 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, k peňažnému trestu v sume 600,- (šesťsto) Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa 15.10.2020 obžalobu sp.zn. 3Pv 230/20/4403, na B. P. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaná“ ), pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Obžalovaná B. P. využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovanej po tom ako prokurátorka a poškodená U. Z. prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhli prijať vyhlásenie obžalovanej a ako na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedala „áno“. Súd z dôvodu uznania viny obžalovanou dokazovanie ohľadne jej viny nevykonal, vykonal dokazovanie za účelom uloženia trestu obžalovanej tak, že prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu týkajúce sa obžalovanej.
Súd vykonaným dokazovaním postupujúc v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie o vine a treste.
Súd zistil, že vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti byť vinná zo spáchania vyššie popísaného skutku korešponduje s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, takže bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a že skutok spáchala obžalovaná.
Obžalovaná týmto nedbanlivostným konaním v súlade s ustanovením § 16 písmeno a) Trestného zákona naplnila všetky obligatórne - zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Obžalovaná zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak naplnila po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi nedbanlivostným konaním obžalovanej na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom zákonom, zdravím poškodenej U. Z. (ďalej v texte tiež so znením „poškodená“) súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaná tak bola vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčená zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe.
Súd mal zavinenie obžalovanej za preukázané, predovšetkým jej samotným vyhlásením, že je vinná zo spáchania skutku kladenému jej obžalobou za vinu. Obžalovaná zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona naplnila tak po stránke formálnej ale aj ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností tým, že poškodenej - chodkyni U.. U. Z. kráčajúcej po prechode pre chodcov z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, keď porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov - na základe ktorého je vodič ako účastník cestnej premávky povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.
Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Protiprávnosť činu je v danom prípade určená najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol protiprávnym konaním obžalovanej dotknutý, teda zdraia poškodenej U. Z., spôsobom jeho vykonania, okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a jeho následkami.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanej podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané nedbanlivostné zavinenie a osobu páchateľa.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Súd z ústrednej evidencie priestupkov zistil, že obžalovaná sa pred spáchaním činu za dobu od 19.08.2016 do 20.07.2020 dopustila troch drobných, menej závažných priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo jej boli uložené blokové pokuty, vo výške 2x po 10.00 eur a 1x 20.00 eur. Súd z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná pred spáchaním činu viedla riadny život a že nebola súdne trestaná. Súd u obžalovanej zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, keďže pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, k spáchaniu trestného činu sa priznala a trestný čin úprimne oľutovala, podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona a napomáhala príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom, pred ktorým urobila vyhlásenie o vine, čím súd nevykonával dokazovanie o vine obžalovanej. Súd u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu prihliadal na pomer poľahčujúcich okolností, ktoré výrazne prevažovali nad priťažujúcimi okolnosťami a obžalovanej tak trest ukladal podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, v upravenej zákonom stanovenej trestnej sadzbe tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. Je nepochybné, že v zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak nedbanlivostným konaním obžalovanej ako aj možnosťou jej nápravy.
Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967)
Súd pri určení druhu a výmery trestu obžalovanej dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovanej dosiahnuť uložením alternatívneho - peňažného trestu, keďže ho súd ukladal za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy obžalovanej neukladal trest odňatia slobody.
Súd pri ukladaní peňažného trestu prihliadal na majetkové pomery obžalovanej, ktorá ako živnostníčka má pravidelný mesačný príjem.
Súd zároveň obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na jeho samej dolnej hranici ( na 1 až 10 rokov) prihliadol pri tom na osobu obžalovanej, ktorá sa ako vodička v zmysle evidenčnej karty vodiča (č.l. 159) pred spáchaním trestného činu za obdobie od 11.12.2012 do 10.12.2019 dopustila len dvoch a na dôvažok menej závažných porušení všeobecných povinností účastníka cestnej premávky v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov, za čo jej boli uložené len blokové pokuty.
Súd pri ukladaní trestu prihliadal na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, ktoré nezistil, na postoj obžalovanej k spáchanému trestnému činu, ktorá už v prvotnej výpovedi v procesnom postavení obvinenej dňa 20.07.2020 svoje konanie oľutovala a súd nemal žiaden dôvod pochybovať o úprimnosti jej vyjadrenia.
Je nevyhnutné ale konštatovať a pri ukladaní trestu zákazu činnosti poukázať na skutočnosť, že obžalovaná sa na jednej strane dopustila nedbanlivostného trestného činu, ale na druhej strane flagrantným spôsobom porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, keď v samotnom centre mesta Nitra takmer na pravé poludnie svojou nedbanlivosťou porušila dôležitú povinnosť, ktorú jej ako vodičke ukladá zákon a to dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom nie že mu spôsobí ublíženie na zdraví, teda ujmu na jeho zdraví ale nesmie ho ani ohroziť.
Súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti obžalovanej poukazuje na posudok znaleckého skúmania, v zmysle ktorého poškodenej U. Z. ako chodkyni bola konaním obžalovanej spôsobená ujma na zdraví, bez ohľadu na to, že sa jednalo u zranenie ľahké, liečba poškodenej trvala do 4 týždňov počas ktorých bol a nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodenej, ktorá tak bola obmedzená na bežnom spôsobe života i keď nie závažne a s tým, že sa u poškodenej nepredpokladajú trvalé následky a jej zranenia nepodmienia sťaženie jej spoločenského uplatnenia v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z.
Podľa názoru súdu nie je možné konanie obžalovanej z hľadiska generálnej prevencie na základe vyššie uvedených skutočností „bagatelizovať“. Vyššie popísané skutočnosti odôvodňujú záver súdu o vážnych pochybnostiach o spôsobilosti obžalovanej viesť motorové vozidlá v cestnej premávke.
Trestom zákazu činnosti napriek tomu, že obžalovaná do spáchania činu takmer vôbec až na dva priestupky, neporušila dôležité povinnosti uložené zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ako vodičke - účastníčke cestnej premávky, je nevyhnutné eliminovať, čo i len možnosť, aby obžalovaná z nedbanlivosti opakovane porušila dôležité povinnosti. Je nevyhnutné poukázať na to, že chodci ako účastníci cestnej premávky sú mimoriadne zraniteľní a každý ich stret s osobným motorovým vozidlom môže mať a väčšinou aj má fatálne následky. Je nepochybné, že obžalovaná spáchala trestný čin v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla ako vodička - účastníčka cestnej premávky. Súd pri ukladaní peňažného trestu a trestu zákazu činnosti trestu prihliadal na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti, na zjavnú prevahu poľahčujúcich okolnosti k nezisteným priťažujúcim okolnostiam, predovšetkým na riadny doterajší život obžalovanej ako i na okolnosť, že ku dňu vyhlásenia rozsudku boli uplatnené nároky poškodených na náhradu škody riadne prostredníctvom povinného zmluvného poistenia obžalovanej nahradené, pričom samotná poškodená náhradu škody nepožadovala.
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.