Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

dotknutých súvislostiach odkázal aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/65/2020 z 29.9.2020. 4. Konkrétnu (uplatňovanú) výšku škody okresný súd podrobne posúdilspravodlivý proces“. S odkazom (aj) na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/65/2020 či 4MCdo/15/2009 poukazoval na zmysel právnej úpravy zodpovednosti štátu zaKrajský súd sa podrobne oboznámil i s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/65/2020 z 29.9.2020, na ktoré taktiež poukazuje v napadnutom rozhodnutí okresný súd;

zaoberal aj v neskoršom (nepublikovanom) rozhodnutí z 29. septembra 2020 sp. zn. 9 Cdo 65/2020, ktorý sa síce proti názorom obsiahnutým v skoršom rozhodnutí (sp. zn. 5 Cdozneniu.“ 17.1. Najvyšší súd v kasačnom uznesení z 29. septembra 2020 sp. zn. 9 Cdo 65/2020, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého viazanosť štátnych orgánov v514/2003 Z.z. 27. V uznesení najvyššieho súdu z 29. septembra 2020 sp. zn. 9 Cdo 65/2020 bol vyslovený právny názor, ktorý presadzuje opačný (extenzívny) výklad ustanovenia

curia“), aj v neskoršom nepublikovanom rozhodnutí z 29. septembra 2020 sp. zn. 9Cdo/65/2020, ktorý sa proti názorom obsiahnutým v skoršom rozhodnutí (5Cdo/173/2015) sícepoukázal na kasačné uznesenie dovolacieho súdu z 29. septembra 2020 sp. zn. 9Cdo/65/2020, ktoré vychádzajúc z ústavnej axiómy, že viazanosť štátnych orgánov v zmysleprostriedku nie je potrebné. V zhode s uznesením dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/65/2020 a nálezom Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 35/09 mala za to, že súd

právne názory dovolacieho súdu na túto otázku (5Cdo/173/2015, 5Cdo/152/2018, 9Cdo/65/2020) a priklonil sa k právnemu názoru o potrebe podať sťažnosť proti uzneseniusúvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/65/2020, 4MCdo/15/2009, R 36/2020 a ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 540/2016. Odvolaciemu

stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (napr. rozhodnutie NS SR 9Cdo/65/2020, 4MCdo/15/2009). 9. Žalobkyňa v tomto vyjadrení k námietke žalovaného, žerozhodnutím o vine. 35. Zástupca žalobkyne s poukazom na rozhodnutie NS SR 9Cdo/65/2020 žiadal zohľadniť, že v čase rozhodovania súdu došlo k zastaveniu trestného

zo dňa 14.03.2012 v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.09.2020 k záveru, že „zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnužalobcu spod obžaloby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.09.2020); vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, že predmetnénasledujúcich Občianskeho zákonníka); ani dovolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.09.2020 neoznačil uvedené právne posúdenie za nesprávne, preto v

obvinenia sťažnosť, poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/65/2020 z 29.9.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.9.2019 sp. zn. 6Cdo 75/2017nároku; podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR ( uznesenie z 29.9.2020 sp. zn. 9Cdo/65/2020, rozsudok z 30.9.2019 sp. zn. 6 Cdo/75/2017) nárok na náhradu škody v prípade

posudzovanej veci analogickú aplikovateľnosť záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29. septembra 2020. 1.4. Zdôraznil, že pre vznik nároku na náhradu

27. novembra 2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/65/2020 z 29.9.2020). 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že rozsudok

na analogickú aplikáciu záverov vyplývajúcich z rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.9.2020 súd prvej inštancie konštatoval, že i zastavenie priestupkového