Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom, so sídlom Šaľa, Pázmaňa 2020/30, IČO: 42 335 299, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, v konaní na základe opatrenia zastúpená prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nitra JUDr. Monikou Bálešovou, o zaplatenie 1.774,58 eur, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 1.774,58 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.04.2021, podanou prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.774,58 eur, titulom náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi vznikla škoda v trestnom konaní v dôsledku nezákonného úradného postupu Okresnej prokuratúry v Nitre. Predmetná škoda začala vznikať už nezákonným konaním a vydaním nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia v trestnej veci vedenej pod číslom konania ČVS:ORP-752/NR-NR-2016 zo dňa 04.05.2017, vydaného OO PZ v Nitre, následne nezákonným konaním dozorového prokurátora okresnej prokuratúry, ktorý v rámci výkonu dozoru nezrušil nezákonné vznesenie obvinenia, ako aj podaním nezákonnej obžaloby na žalobcu. Následne bol Okresným súdom Nitra vydaný trestný rozkaz, sp. zn. zo dňa 24.11.2017, proti ktorému podal žalobca odpor. Po vykonanom kontradiktórnom súdnom konaní Okresný súd Nitra v predmetnej trestnej veci vydal rozsudok č.k. zo dňa 16.09.2019, ktorým uznal žalobcu vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na 12 mesiacov. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom, sp. zn. -383 zo dňa 15.01.2020, rozsudok prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a žalobcu oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Pokiaľ ide o nesprávny postup prokuratúry, tak tento je zrejmý počas celého trestného stíhania, počnúc nezrušením nezákonného obvinenia dozorovým prokurátorom a končiac podaním nezákonnej obžaloby v rozpore s , a dôkaznou situáciou. Vydanie trestného rozkazu založilo nutnosť žalobcu požiadať o bezodkladnú právnu pomoc v rámci obhajoby v predmetnej trestnej veci. Počas celého priebehu trestného stíhania žalobca uvádzal,

že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nespáchal, že je nevinný, resp. že konal v sebaobrane a neustále poukazoval na nezákonnosť trestného stíhania, nakoľko orgány činné v trestnom konaní nedisponovali absolútne žiadnym priamym dôkazom, ktorý by žalobcu zo spáchania skutku usvedčoval. V predmetnej trestnej veci mala vyhradenú dozorovú povinnosť Okresná prokuratúra v Nitre, čo len potvrdzuje, že subordinačný orgán činný v trestnom konaní, t.j. vyšetrovateľ ako aj dozorový prokurátor nepochybne závažne pochybili, keď bolo voči obvinenému vznesené obvinenie a následne nadobudlo právoplatnosť a nebolo na základe dozoru v zmysle ako nezákonné zrušené. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený, pričom takéto rozhodnutie predstavuje a zakladá špecifickú zodpovednosť štátu v zmysle , nakoľko trestné stíhanie nebolo ukončené právoplatným odsúdením obžalovaného (žalobcu), ale naopak jeho oslobodením spod obžaloby. Na základe nezákonnosti rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu musel žalobca svoje práva v trestnom konaní brániť prostredníctvom obhajcu, ktorého si v predmetnej trestnej veci zvolil za účelom obhajoby jeho osoby. V dôsledku uvedeného žalobcovi vznikla škoda v podobe trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia v zmysle ods. ods. 1 a 3 vo výške 1.774,58 eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody na Generálnu prokuratúru SR aj na Ministerstvo spravodlivosti SR. Generálna prokuratúra SR odpoveďou č.VI/4 Gc 66/20/1000-4 zo dňa 30.06.2020 uplatnený nárok neuznala. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 18.08.2010 a rozsudky NS SR sp. zn. zo dňa 30.03.2011 a sp. zn. zo dňa 28.06.1993.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 09.08.2022 a uviedol že na priznanie nároku nie sú splnené zákonné podmienky. Zákonným predpokladom priznania nároku na náhradu škody v uvedených prípadoch je uplatnenie riadneho opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu, čo v uvedenom prípade splnené nebolo. Zo zápisnice o výsluchu obvineného (žalobcu) vyplýva, že proti doručenému uzneseniu sťažnosť nepodal a ani nepodá, tohto práva sa vzdáva. Žalobca teda nevyužil všetky riadne opravne prostriedky na dosiahnutie nápravy. Z podanej žaloby rovnako nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré má na mysli ustanovenie druhá veta V žalobe žalobca neuviedol žiadny opodstatnený dôvod pre ktorý nepodal opravný prostriedok. Zákonodarca podmienil priznanie náhrady škody poškodenému voči štátu výslovne splnením povinnosti zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu a nakoľko táto podmienka nebola splnená, žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného.

4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobcovi vznikla škoda nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a to vo forme trov právneho zastúpenia. Žalobca sa v trestnom konaní musel dať zastúpiť advokátom, hoci trestné konanie nebolo vedené dôvodne a od samého začiatku sa klient bránil. Trovy konania boli vypočítané podľa advokátskej tarify. Skutočnosť, že vydané rozhodnutie bolo nezákonné, vyplýva z toho, že trestné konanie bolo ukončené vydaním oslobodzujúceho rozsudku, pričom v takom prípade je rozhodujúci výsledok trestného konania. Právny zástupca poukázal na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom NS SR rieši otázku nároku na náhradu škody v prípade, keď nebola podaná sťažnosť voči uzneseniu o začatí stíhania a vznesení obvinenia a výsledkom trestného konania je oslobodenie, pričom v takom prípade je nárok na náhradu škody daný. Právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní príjmový pokladničný doklad zo dňa 03.07.2018, ktorým preukázal uhradenie trov predmetného trestného konania tak ako boli vyúčtované a to za vykonané úkony podľa advokátskej tarify.

5. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na vývoj judikatúry v sporoch o náhradu škody podľa a súčasný postoj Generálnej prokuratúry SR, ktorá v prípadoch, ak výsledkom trestného konania je oslobodenie obžalovaného, považuje nárok na náhradu škody za preukázaný, aj keď voči rozhodnutiu o vznesení obvinenia nebola podaná sťažnosť. Vzhľadom na uvedené koriguje pôvodné písomné vyjadrenie žalovaného k veci, doručené súdu dňa 09.08.2022 a uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody považuje v danom prípade za preukázaný. K výške nároku pozostávajúcej z nákladov vynaložených na obhajobu nemá námietky, náklady boli riadne

zdokladované a vyúčtované, takže aj výšku nároku považuje za nespornú. Uviedla, že súhlasí s tým, aby súd žalobe vyhovel a požiadala, aby bola lehota na plnenie stanovená na 30 dní.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi a to s vyúčtovaním úkonov obhajoby zo dňa 31.03.2020, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku adresovanú Ministerstvu spravodlivosti zo dňa 15.04.2020, vyjadrením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 30.06.2020, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. - 383 zo dňa 15.01.2020, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 03.07.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Uznesením OO PZ v Nitre č. ČVS: ORP-752/NR-NR-2016 zo dňa 04.05.2017 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa a po vykonaní vyšetrovania bola na Okresný súd Nitra dňa 20.11.2017 podaná obžaloba na A. B. (žalobcu), pre prečin ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa z dôvodu, že sa mal dňa 30.04.2016 dopustiť konania, ktorým úmyselne ublížil na zdraví inej osobe a dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti. Okresný súd Nitra vydal dňa 24.11.2017 trestný rozkaz č.k. -166, ktorým obvineného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa . Voči trestnému rozkazu podal žalobca odpor a po vykonaní hlavného pojednávania bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -321 zo dňa 16.9.2019 opätovne uznaný vinným a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Voči rozsudku podal odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -383 zo dňa 15.01.2020 napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodil. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že obžalovaný iba odvracal priamo hroziaci útok namierený na jeho osobu, pričom jeho obrana nebola zjavne neprimeraná hroziacemu útoku a ani z jeho konania nevyplýva, že by poškodeného chcel napadnúť a v konečnom dôsledku ho udrel iba preto, že ho poškodený priamo ohrozoval. Z vyššie uvedených dôvodov sa jedná o konanie v nutnej obrane , ktorá bola vzhľadom na všetky okolnosti skutku primeraná a trvala iba v čase, kým trval útok poškodeného a aj keď ku konaniu obžalovaného došlo, tento útok mal iba obranný charakter a bol iba reakciou na trvajúci verbálny a fyzický útok zo strany poškodeného. Obžalovaný bol oslobodený pretože skutok ktorý spáchal, nie je trestným činom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2020. Z trestného spisu sp.zn. tiež vyplýva, že žalobcu ako obžalovaného v trestnom konaní zastupovala obhajkyňa JUDr. Iveta Lenčéšová na základe plnomocenstva zo dňa 26.06.2018, ktorá prevzala vec a pripravila obhajobu, podávala viaceré procesné návrhy, zúčastňovala sa hlavných pojednávaní, verejného zasadnutia a podala odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa. Za poskytnuté právne služby si vyúčtovala tarifnú odmenu a hotové výdavky v celkovej výške 1.774,58 eur, vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.07.2018 vyplýva, že žalobca zaplatil JUDr. Ivete Lenčéšovej po prevzatí obhajoby paušálnu odmenu vo výške 3.000 eur. Žalobca sa obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru SR a dňa 15.04.2020 aj na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré v súlade s postúpilo túto žiadosť Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR listom č. VI/4 Gc 66/20/1000-4 zo dňa 30.06.2020 oznámila, že nárok žalobcu neuspokojí a to ani čiastočne, lebo pre taký postup nie sú splnené podmienky, nakoľko žalobca nevyužil inštitút riadneho opravného prostriedku, keďže nepodal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a nebol preukázaný ani ďalší základný predpoklad pre uspokojenie nároku na náhradu škody a to, že vydanie označeného rozhodnutia ako nezákonného bolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

8. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom..

10. Podľa . zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

12. Podľa , ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť () príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

13. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15. Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11.

17. Podľa , prvá veta, , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámil poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

20. Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

22. Podľa , zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

23. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.

24. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že podľa SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle SR sa možno práva na náhradu škody domáhať v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú. Zákonom, ktorý vykonáva ustanovenie SR a stanovuje podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody od štátu spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Vo všeobecnosti štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci ( ). Pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb a za orgán verejnej moci sa považuje štátny orgán konajúci v mene štátu, v danom prípade podľa Generálna prokuratúra SR. Štát za podmienok stanovených zákonom zodpovedá za škodu spôsobenú okrem iného aj nezákonným rozhodnutím a tejto svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna a je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to existencie nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

26. Z ustanovenia vyplýva, že jedným z predpokladov uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Z ustanovenia vyplýva, že právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, pričom splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Napriek tomu, že ustanovenie , podmieňuje priznanie náhrady škody splnením povinnosti využitia riadnych opravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu, ako aj zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, súd konštatuje, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia a môže sa od neho odchýliť ak to vyžaduje účel zákona. Práve z hľadiska účelu, ktorý je sledovaný by bolo trvanie na doslovnom výklade tohto ustanovenia uprednostnením formalizmu pred účelom zákona, ktorým je zabezpečiť odškodnenie osobe za nezákonný zásah štátu do jej základných práv.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a to napr. sp.zn. z 18.10.2010, sp.zn. z 29.09.2020, ako aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 24.10.2022. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či ne výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, ale judikatúra dospela k záveru, že ide o špeciálny prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku

na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody, treba vychádzať z toho, že osoba trestný čin nespáchala a že trestné stíhanie proti nej nemalo byť začaté. Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je konečný výsledok trestného konania. Aj pri posudzovaní splnenia povinnosti podať opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia treba ustanovenie vykladať extenzívne a to prostredníctvom premisy, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenia splnenia tejto podmienky je práve výsledok trestného konania, preto v prípade že trestné konanie neskončilo odsúdením a teda predpoklad o spáchaní trestného činu sa nenaplnil, nie je potrebné vyžadovať splnenie povinnosti podať riadny opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu v zmysle

28. Vzhľadom na uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že voči žalobcovi bolo vedené trestné konanie na základe uznesenia OO PZ v Nitre č. ČVS: ORP-752/NR-NR-2016 zo dňa 04.05.2017, voči ktorému žalobca nepodal sťažnosť, avšak trestné konanie bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -383 zo dňa 15.01.2020 právoplatne ukončené oslobodením spod obžaloby z dôvodu, že skutok ktorý spáchal, nie je trestným činom. Žalobcovi vznikla škoda vyplatením trov právneho zastúpenia vo výške 1.774,58 eur a preto sa v súlade s obrátil na príslušný štátny orgán konajúci v mene štátu za účelom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Jeho žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že nesplnil podmienky ustanovenia a , avšak s týmto stanoviskom sa nemožno stotožniť.

29. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, závery rozhodnutí vyšších súdnych autorít si osvojil a dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody, spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, a to bez ohľadu na to, že nepodal voči uzneseniu o začatí stíhania opravný prostriedok a nebolo rozhodnuté o zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Vzhľadom na výsledok trestného konania, ktorým je oslobodzujúci rozsudok, z ktorého vyplýva, že nebol naplnený predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má toto rozhodnutie rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. K splneniu podmienok na náhradu škody preto nie je potrebné, aby bol podaný opravný prostriedok, keď z výsledku trestného konania je zrejmé, že došlo k oslobodeniu spod obžaloby, z čoho potom vyplýva, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo nezákonné. Žalobcov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je preto plne opodstatnený, keď v príčinnej súvislosti s trestným konaním, vedeným na základe nezákonného rozhodnutia, mu vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 1.774,58 eur. Ide o účelne vynaložené hotové výdavky a tarifnú odmenu za poskytnutú obhajobu v trestnej veci, ktoré boli vypočítané v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a boli žalobcom aj riadne uhradené, čo vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu.

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobca splnil všetky o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, teda preukázal, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, spod obžaloby bol právoplatne oslobodený, požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tiež preukázal, že v príčinnej súvislosti s trestným konaním mu vznikla škoda titulom vyplatenia účelne vynaložených trov právneho zastúpenia splnomocnenej obhajkyni. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 1.774,58 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške trov konania v súlade s rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.