Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-41-2020.pdf
PDF · 193.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5C/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: Ing. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, L. 9, XXX XX V., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 937,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok dňa 22.12.2020 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na náhradu škody vo výške 937,37 eur s príslušenstvom titulom škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, keď Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Ružomberku, Okresný dopravný inšpektorát na základe správy o objasňovaní priestupku č. ORPZ- RK-ODII-P-DN-57/2016 z 16.9.2016 vznieslo Ing, N. obvinenie z priestupku, pričom Ing. N. na svoje zastupovanie v konaní o priestupku splnomocnil blízku osobu JUDr. C. Q.. Konanie o priestupku ORPZ- RK-ODI2-P-362/2016 bolo v rámci odvolacieho konania vedeného na KR PZ v Žiline, KDI podľa § 76ods. 1písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené. Zákon o priestupkoch neobsahuje inštitút oslobodenia podľa § 285 Trestného poriadku, preto odloženie veci podľa § 66 alebo zastavenie konania podľa § 76 zákona o priestupkoch je nutné považovať za oslobodenie spod obvinenia z priestupku. Ing. N. v celom priestupkovom konaní od počiatku a konzistentne namietal spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu a trval na svojej nevine. Z ustálenej praxe vyplýva, že pokiaľ došlo k zastavenie trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody je potrebné vychádzať z toho. že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, spravidla právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný; čo však nie je prípadom predmetnej veci. Ing. U. N. nemal zákonnú možnosť trvať na pokračovaní zastaveného priestupkového konania. Priestupkové konanie bolo vzhľadom na nevinu Ing. U. N.a vedené nezákonne. V súvislosti s obhajobou Ing. U. N.a vykonal jeho splnomocnený zástupca v trestnom konaní úkony v dôsledku čoho vznikli náklady - hotové výdavky. ktoré znášal Ing. U. N., a to nasledovne:
Poštovné v celkovej výške 19,94 eura: -podania adresované ORPZ RK ODI z 12.09.2016; 27.10.2016; 14.11.2016; 15.12.2016; 31.03.2017; 26.05.2017; 01.08.2018; 30.08.2018; 12.11.2018; 20.11.2018; 11.12.2018 a 28.01.2019 v celkovej výške 16.84 eura -podanie adresované KRPZ ZA KDI zo 16.03.2018 v celkovej výške 1.20 eura -podanie adresované MVSR odd. správy pokút zo 16.03.2018 v celkovej výške 1.20 eura -podanie adresované znalcovi z 30.08.2018 v celkovej výške 0.70 eura Poplatky za vyhotovenie fotokópii časti spisov v celkovej výške 11,31 eur: Uhradené na základe výzvy ORPZ RK ODI z 28.10.2016 (2.35 eura): 31.03.2017 (7.51 eura) a kolkovou známkou 12.11.2018 (1.45 eura). Cestovné náklady splnomocnenca v celkovej výške 874,02 eura: 1. cestovné náhrady splnomocnenca 21.09.2016: 123,39 eura (uzatvorenie plnomocenstva. obhliadka miesta dopravnej nehody) 21.09.2016 Bratislava - Liptovská Štiavnica 265 km 21.09.2016 Liptovská Štiavnica - Bratislava 265 km spotreba PI-IM 4.7 1/100 km priemerná cena Pi-IM - D: 1,060 eura/l náhrada za použitie súkromného MV: 0.183 eura/km (4.7/100 x 530 x 1.060) + (530 x 0.183) = 123.39 eura 2. cestovné náhrady splnomocnenca 11.11.2016: 121,93 eura (pojednávanie 11.11.2016) 11.11.2016 Bratislava-Ružomberok 261 km 11.11.2016 Ružomberok -Bratislava 26] km spotreba Pl-IM 4.71/100 km priemerná cena PI-IM - D: 1.076 eura/1 náhrada za použitie súkromného MV: 0,183 eura/kni (4.7/100 x 522 x 1.076) + (522 x 0.183) = 121.93 eura 3. cestovné náhrady splnomocnenca 18.04.2017: 124,21 eura (pojednávanie 18.04.2017) 18.04.2017 Bratislava- Ružomberok 261 km 18.04.2017 Ružomberok - Bratislava 261 km spotreba PI IM 4.7 1/100 km priemerná cena PI-IM - D: 1.169 eura/l náhrada za použitie súkromného MV: 0.183 eura/km (4.7/100 x 522 x 1.169)+ (522 x 0.183) = 124.21 eura 4. cestovné náhrady splnomocnenca 28.04.2017: 123,57 eura (pojednávanie 28.04.2017) 28.04.2017 Bratislava -- Ružomberok 261 km 28.04.2017 Ružomberok - Bratislava 261 km spotreba PHM 4.7 1/100 km priemerná cena PHM- D: 1,143 eura/1 náhrada za použitie súkromného MV: 0.183 eura/km (4.7/100 x 522 x 1,143) + (522 x 0.183) = 123.57 eura 5. cestovné náhrady splnomocnenca 25.06.2017: 126,81 eura (pojednávanie 25.06.2017) 25.06.2017 Bratislava - Ružomberok 261 km 25.06.2017 Ružomberok - Bratislava 261 km spotreba PI-IM 4.7 1/100 km priemerná cena PI-IM - D: 1.275 eura/1 náhrada za použitie súkromného MV: 0.183 eura/km (4.7/100 x 522 x 1.275) + (522 x 0.183) = 126.81 eura 6. cestovné náhrady splnomocnenca 13.08.2018: 126,42 eura (pojednávanie 13.08.2018) 13.08.2018 Bratislava - Ružomberok 261 km 13.08.2018 Ružomberok - Bratislava 261 km spotreba PI IM 4.71/100 km priemerná cena PHM - D: 1.259 eura/1 náhrada za použitie súkromného MV: 0,183 eura/km
(4.7/100 x 522 x 1.259) + (522 x 0,183) = 126.42 eura 7. cestovné náhrady splnomocnenca 10.12.2018: 127,69 eura (pojednávanie 10.12.2018) 10.12.2018 Bratislava - Ružomberok 261 km 10.]2.2018 Ružomberok - Bratislava 261 km spotreba PHM 4.7 1/100 km priemerná cena PHM - D: 1.311 eura/1 náhrada za použitie súkromného MV: 0.183 eura/km (4.7/100 x 522 x 1.311) + (522 x 0.183) = 127.69 eura Stravné splnomocnenca v celkovej výške 32,10 eura: 21.09.2016 spiatočná cesta cca 6 hodín + stretnutie s Ing. N.om a obhliadka miesta nehody cca 2 hodiny = 4.20 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR č. 296/2014 Z. z.) 11.11.2016 spiatočná cesta cca 6 hodín + pojednávanie cca 1-2 hodiny = 4.50 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z.) 18.04.2017 spiatočná cesta cca 6 hodín + pojednávanie cca 1-2 hodiny = 4.50 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z.) 28.04.2017 spiatočná cesta cca 6 hodín + pojednávanie cca 1-2 hodiny = 4.50 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z.) 25.06.2018 spiatočná cesta cca 6 hodín + pojednávanie cca 1-2 hodiny = 4.80 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR Č. 148/2018 Z. z.) 13.08.2018 spiatočná cesta cca 6 hodín + pojednávanie cca 1-2 hodiny = 4.80 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR Č. 148/2018 Z. z.) 10.12.2018 spiatočná cesta cca 6 hodín + pojednávanie cca 1-2 hodiny = 4.80 eura (§ 1 písm. a) Opatrenia MPSVR SR č. 148/2018 Z. z.). Uvedené úkony vyplývajú priamo z priestupkových spisov vedených na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Ružomberku, Okresnom dopravnom inšpektoráte pod č. ORPZ-RK-OD12- P-362/2016 a Krajskom riaditeľstve policajného zboru v Žiline, Krajskom dopravnom inšpektoráte pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 a č. KRPZ-ZA-KY)1-SK-8/2019. Náklady, ktoré boli vynaložené na obhajobu boli vynaložené v dôsledku nezákonného obvinenia, spod ktorého bol Ing. U. N. oslobodený, pričom tieto by inak neboli vznikli. Majetková sféra Ing. U. N.a bola dotknutá v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, spod ktorého bol zákonom predpokladaným spôsobom Ing. U. N. oslobodený. Splnomocnený zástupca Ing. U. N.a využil na jazdu motorové vozidlo vo svojom osobnom vlastníctve. Priemerná cena PHM bola určená podľa údajov z webu Štatistického úradu Slovenskej republiky. Splnomocnený zástupca zastupoval Ing. U. N.a bez nároku na odmenu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia . Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. - podmienka splnená. (oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu KRPZ-ZA-KDI-SK-8/2019 z 13. marca 2019). Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa - podmienka splnená ( oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline , Krajského dopravného inšpektorátu, č. KRPZ-ZA-KDI- SK-8/2019 z 13. marca 2019) Podaním z 5. júna 2020 Ing. U. N. požiadal žalovaného ako subjekt oprávnený v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. s tým, že škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátu pod č. ORPZ-RK- OD12-P-362/2016 - vznesením obvinenia na základe správy o objasňovaní priestupku č. ORPZ-RK- ODI1-P-DN-57/2016 zo 16. septembra 2016. Majetková škoda v peniazoch bola uplatnená vo výške 937,37 eura. Žalovaný v lehote do šiestich mesiacov podľa § 16 ods. 4 zákona od 5.júna 2020, kedy mu bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody neuspokojil ani len sčasti, preto mu 5. decembra 2020 začala plynúť lehota omeškania. Ing. U. N. postúpil 14. decembra 2020 pohľadávku voči štátu titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. uplatnenú u žalovaného žiadosťou č. PV 18/1/20 z 5. júna 2020 na svoju dcéru - žalobkyňu.
2. Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 27.01.2021 pod č. k. 5C/41/2020-20 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v dôsledku čoho bol vydaný platobný rozkaz zrušený uznesením zo dňa 16.2.2021.
3. Žalovaný v podanom odpore (č.l.24 a nasled. spisu) ako aj vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.4.2021 (č.l.76-87 spisu) neuznal žalobcom požadovanú istinu ani jej výšku, a to ani čiastočne, nakoľko uplatnený nárok žalobcu má za neopodstatnený a nedôvodný. Žaloba podaná žalobcom označená ako cit.: „Žaloba o náhradu škody vo výške 937,37 eura spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci zo dňa 15.12.2020“, Okresnému súdu Ružomberok osobne podaná dňa 22.12.2020 (ďalej len „žaloba“), je žalobou, ktorá spadá pod režim zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Práve z dôvodu aplikácie lex specialis na predmetný prípad je nutné preukázanie kumulatívneho splnenia všetkých zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a aj napriek tomu, súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu vydaním platobného rozkazu bez skúmania všetkých zákonných podmienok expressis verbis zakotvených zákonom č. 514/2003 Z. z. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia, titulom ktorého sa žalobca domáha náhrady škody, existenciu a výšku požadovanej náhrady škody a priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Žalovaný zastáva názor, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nie je dôvodný a taktiež nie je preukázaný. Tvrdenia uvádzané žalobcom týkajúce sa údajnej nečinnosti žalovaného v súvislosti s predbežným (ne)prerokovaním nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 937,37 € zo dňa 05.06.2020 sa ani sčasti nezakladajú na pravde. Žalovaný žiadosť p. Ing. U. N.a riadne a včas predbežne prerokoval a zaslal mu odpoveď. Zásielka sa žalovanému vrátila dňa 04.09.2020 ako neprevzatá v odbernej lehote. Skutočnosť, že p. Ing. U. N. si nepreberá zásielky a tým pádom nemá a nemôže mať vedomosť o tom, že došlo k predbežnému prerokovaniu jeho nároku na náhradu škody, nie je chybou žalovaného, ktorú by bolo možné považovať za nečinnosť. Podsúvanie predmetných nepravdivých tvrdení súdu zo strany žalobcu považuje žalovaný za zavádzanie konajúceho súdu a cielené ovplyvňovanie názoru súdu v neprospech žalovaného. Predmetná odpoveď žalovaného nebola doručovaná splnomocnenému zástupcovi p. Ing. U. N.a z dôvodu, že splnomocnený zástupca p. Ing. U. N.a žalovanému nepredložil plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vo výške 937,37 €. Splnomocnený zástupca p. Ing. U. N.a predložil nevzťahujúce sa plnomocenstvo, presne tak ako v predmetnom civilnom konaní. Plnomocenstvo č. OV/9/2016 zo dňa 21.09.2016 výslovne oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie p. Ing. U. N.a pri všetkých právnych úkonoch spojených so správnym konaní vo veci dopravnej nehody zo dňa 25.08.2016 evidovanej na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku sp. zn. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo sa nevzťahovalo na konanie pred príslušným orgánom v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a práve z tohto dôvodu neexistoval právny titul, na základe ktorého by bol p. JUDr. C. Q. oprávnený preberať poštové zásielky p. Ing. U. N.a. Žalovaný uviedol, že nielenže riadne predbežne prerokoval žiadosť poškodeného o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale navyše aj vyhovel požiadavke splnomocneného zástupcu o prednostné a urýchlené prerokovanie nároku na náhradu škody a odpoveď vypracoval presne do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o náhradu škody, a to aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z. z. príslušnému orgánu stanovuje na predbežné prerokovanie žiadosti o náhradu škody lehotu 6 mesiacov. Žalovaný upriamil pozornosť na dôležitú skutočnosť majúcu vplyv na predmet konania, a to rôznosť titulov, ktorými sa žalobca domáha náhrady škody. Z obsahu žiadosti p. Ing. U. N.a o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.06.2020 vyplýva, že cit.: „škoda bola spôsobená nezákonným trestným stíhaním vedeným na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Ružomberku, Okresnom dopravnom inšpektoráte, pod sp. zn. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016.“ Poškodeným popisované nezákonné trestné stíhanie (pozn. žalovaného: majúc na mysli priestupkové konanie) nepredstavuje nezákonné rozhodnutie, ale nesprávny úradný postup, pričom týmto titulom bola predmetná žiadosť príslušným orgánom aj predbežne prerokovaná. Žiadosťou o náhradu škody sa poškodený nedomáhal náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia, avšak z obsahu predmetnej
žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia, cit.: „škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátu pod č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 - vznesením obvinenia na základe správy o objasňovaní priestupku č. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016 zo dňa 16. septembra 2016.“ Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., cit.: „Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.“ Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žalobca sa môže na súde domáhať náhrady škody len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a výlučne z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, čo však nie je tento prípad. Žalovaný má za to, že neuplatnením si nároku titulom, ktorý bol predbežne prerokovaný pred príslušným orgánom, a teda zrejmým nesplnením si zákonnej podmienky zakotvenej zákonom č. 514/2003 Z. z., nie je možné úspešne sa domáhať uplatneného nároku na náhradu škody na príslušnom súde v tomto konaní.
4. Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 05.05.2017, ktorým bol Ing. U. N. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), nakoľko svojím konaním mal porušiť ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. e) zákona NR SR č 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., na tom skutkovom základe, že dňa 25.08.2016 v čase o 12.10 hod. viedol jazdnú súpravu zloženú z osobného motorového vozidla továrenskej značky VW Golf, ev. č. VT - 941 BI a prívesného vozíka ev. č. VT - 400 YF (ďalej len „osobné motorové vozidlo“) v katastri obce Štiavnička, okres Ružomberok, pričom pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty (z areálu predajne okrasných kameňov) na cestu č. III/2219 sa plne nevenoval vedeniu svojho osobného motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nedal prednosť v jazde po ceste č. III/2219 idúcemu motocyklu továrenskej značky Honda SH, ev. č. RK - 566 AD (ďalej len „motocykel“), ktorý viedol K. F. smerom z Ružomberka do obce Štiavnička, čím došlo k zrážke osobného motorového vozidla žalobcu s motocyklom. Ing. U. N. sa ako účastník dopravnej nehody nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a svoje osobné motorové vozidlo premiestnil. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu K. F., požitie alkoholu u oboch vodičov bolo vylúčené. Vodičský preukaz nebol Ing. U.ovi N. na mieste zadržaný. Pri predmetnej dopravnej nehode došlo k poškodeniu motocykla, ako aj osobného motorového vozidla Ing. U. N.a. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. bola obvinenému - Ing. U.ovi N. uložená pokuta vo výške 150,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priestupku bolo Ing. U.ovi N. doručené dňa 11.05.2017, jeho zvolenému splnomocnenému zástupcovi dňa 26.05.2017 a K.ovi F.ovi dňa 10.05.2017.
5. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o priestupku podal Ing. U. N. odvolanie dňa 26.05.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho postupom bolo obvinenému - Ing. U.ovi N. odňaté právo na obhajobu. Splnomocnený zástupca Ing. U. N.a uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu je napriek svojmu obsahu chaotické, arbitrárne, neodôvodnené a nepreskúmateľné, pričom poukázal na to, že postupom správneho orgánu mali byť porušené základné zásady „trestného konania“ a zásady ukladania trestov. Splnomocnený zástupca Ing. U. N.a správnemu orgánu vyčítal, že preukázateľne spresnil skutok, pričom poukázal na formulácie v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 11.11.2016 a v rozhodnutí zo dňa 05.05.2017 a že neumožnil obvinenému - Ing. U.ovi N. vyjadriť sa k spresnenej formulácii skutku. Žalovaný podotýka, že zo súvisiaceho spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, že skutok bol vo všetkých písomnostiach správnych orgánov formulovaný identicky. Žalovaný uvádza, že k skutočnosti premiestnenia osobného motorového vozidla Ing. U.om N.om sa tento mohol vyjadriť, t. j. osobne na ústnom pojednávaní alebo v štádiu objasňovania priestupku, a to buď sám alebo
prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu na ústnom pojednávaní o priestupku. Možnosť obvinenému, resp. Ing. U.ovi N. vyjadriť sa k premiestneniu jeho osobného motorového vozidla po dopravnej nehode nebola zo strany správneho orgánu nijakým spôsobom odňatá, resp. v jeho práve vyjadriť sa ku všetkým podstatným skutočnostiam mu nebolo nijakým spôsobom bránené.
6. Žalovaný poukazuje na to, že správny orgán pripustil svoje pochybenie, a to, že v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 11.11.2016 uviedol obvinenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. z dôvodu chyby v písaní, resp. pisárskej chyby, pričom malo byť správne uvedené podľa § 22 ods. 1 písm. g) a k), čo sa snažil správny orgán prvého stupňa opraviť v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Je ale nevyhnutné podotknúť, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o priestupku podrobne vysporiadal aj s otázkou obvinenia Ing. U. N.a podľa § 22 ods. 1 písm. g), ako aj písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., teda bol si plne vedomý skutočnosti, že Ing. U. N. ako obvinený sa dopustil predmetných priestupkov tak, ako to bolo detailne uvedené v odôvodnení. V skutkovej vete zápisnice zo dňa 11.11.2016 bolo ale uvedené, že Ing. U. N. ako účastník konania sa nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a vozidlo premiestnil.
7. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „druhostupňový správny orgán“ alebo „odvolací správny orgán“) svojím rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ- ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
8. Krajský súd v Žiline na základe správnej žaloby, resp. žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného podanej dňa 18.08.2017 rozhodol tak, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu rozsudkom sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. Na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018 odvolací správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 13.04.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priestupku a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom toto rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2018.
10. Prvostupňový správny orgán vo veci priestupku rozhodol vydaním rozhodnutia č. ORPZ-RK- ODI2-P-362/2016 zo dňa 14.12.2018, ktorým uznal Ing. U. N.a vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona č. 372/1990 Zb. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. prvostupňový správny orgán uložil Ing. U.ovi N. pokutu vo výške 150,- € a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov (predmetná sankcia bola Ing. U.om N.om vykonaná dňa 28.01.2018 na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05.05.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu právoplatným dňa 28.07.2017). Ing. U. N. bol zároveň povinný uhradiť trovy konania vo výške 33,- €. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal splnomocnený zástupca Ing. U. N.a odvolanie č. OV/9/2016-159 zo dňa 28.01.2019, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 05.02.2019. K odvolaniu splnomocneného zástupcu Ing. U. N.a sa vyjadril aj poškodený - K. F. zo dňa 14.02.2019 (vyjadrenie doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 15.02.2019), ktorý vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou a postojom splnomocneného zástupcu.
11. Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu sám v rámci autoremedúry nevyhovel, a preto celý súvisiaci spisový materiál predložil odvolaciemu orgánu spolu so stanoviskom správneho orgánu č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 19.02.2019. Dňa 09.03.2019 bolo priestupkové konanie Ing. U. N.a odvolacím orgánom podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. zastavené, nakoľko zodpovednosť za uvádzané priestupky zanikla.
12. Krajský súd v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018 zrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
13. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017 bolo v rámci správneho konania zrušené pre nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov. Z uvedeného je zrejmé, že v rámci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa
19.07.2017 nebola správnym súdom konštatovaná nezákonnosť a predmetné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu nebolo zrušené ako nezákonné.
14. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018, na strane 20 v bode 11 odôvodnenia správny súd konštatuje, že cit. „ ... rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť postupom cez ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov a vec vrátiť žalovanému za použitia § 191 ods. 4 SSP ...“
15. Vzhľadom na uvedené si žalovaný dovoľuje podotknúť, že Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018 nezrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu č. KRPZ-ZA- KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017 z dôvodu jeho nezákonnosti, ale z dôvodu nepreskúmateľnosti z nedostatku dôvodov. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nekonštatoval nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu ani rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Celé priestupkové konanie vedené proti žalobcovi bolo uskutočňované plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi aj internými predpismi, v žiadnom štádiu priestupkového konania nebola príslušným nadriadeným orgánom a ani súdom konštatovaná nezákonnosť akéhokoľvek z rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní, teda bolo zákonné. Žalovaný má aj naďalej za to, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, že v súvislosti s priestupkovým konaním vedeným na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku č. k. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 došlo k vydaniu údajného nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonných rozhodnutí. Žalovaný opätovne uvádza, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom, ktorý nebol príslušným orgánom predbežne prerokovaný, a teda zastávame názor, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca nesplnil obsah zákonnej povinnosti, a teda nemal by byť v predmetnom konaní úspešný. Zákon č. 514/2003 Z. z. na vznik zodpovednosti štátu za škodu vo svojich ustanoveniach predpokladá súčasné naplnenie troch zákonných predpokladov, a to: a) protiprávny úkon, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b) škoda (prípadne nemajetková ujma), c) príčinná súvislosť medzi písmenami a) a b). Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 025/2016 zo dňa 20.12.2016 (ďalej len „znalecký posudok“) vypracovaný Ing. Stanislavom Chomom, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor doprava cestná a odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel a nehody v cestnej doprave (ďalej len „znalec“), z ktorého vyplýva, že cit. „technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla, t. j. žalobcu tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej nehody, dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako nesprávna a ohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky, lebo v danom priestore pri danom charaktere pohybu nemal dostatočný rozhľad, aby mohol bezpečne vojsť na komunikáciu III. triedy č. 2219.“ Vo vzťahu k technike jazdy vodiča motocykla s prihliadnutím na všetky podstatné okolnosti, ako podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej nehody, dopravné členenie, charakter a stav komunikácie, nárazovú rýchlosť, sa táto podľa názoru znalca javila ako primeraná pre daný úsek.
16. Záverom predmetného znaleckého posudku znalec jednoznačne konštatuje, že cit. „technickou príčinou nehodového deja bola nesprávna technika jazdy vodiča OMV VW, nesprávne vyhodnotenie kolíznej situácie a vytvorenie prekážky vodičom OMV VW vodičovi motocykla Honda z technického hľadiska náhlej. ... Technická závada komunikácie v mieste nehodového deja, ktorá mohla mať príčinnú súvislosť so vznikom a priebehom predmetného nehodového deja, nebola preukázaná. Nehodový dej vznikol zo subjektívnych dôvodov účastníka dopravnej nehody.“
17. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na obdobné závery tzv. kontrolného znaleckého posudku č. 11/2018 zo dňa 20.09.2018 (ďalej len „kontrolný znalecký posudok“), ktorého vypracovanie bolo zadané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku vzhľadom na závery správneho súdu a opätovné konanie vo veci priestupku žalobcu. Predmetný kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný Ing. Petrom Mišankom, znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre
odbor doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel (ďalej len „znalec kontrolného znaleckého posudku“). Žalovaný zastáva právny názor, že aj napriek skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu o odvolaní bolo v rámci správneho súdnictva o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, nemožno toto rozhodnutie považovať automaticky za nezákonné, nakoľko vždy je potrebné prihliadnuť na vývoj priestupkového konania z hľadiska vývoja celej dôkaznej situácie a nemožno opomenúť okolnosti toho - ktorého konania, ktoré k istým záverom viedli jednak správny orgán, ale v tomto prípade aj správny súd. V tomto prípade má žalovaný jednoznačne za to, že aj napriek záverom správneho súdu je žiaduce a plne v súlade s princípom spravodlivosti, aby sa prihliadlo aj na vývoj dôkaznej situácie nevynímajúc závery znaleckého dokazovania v predmetnej priestupkovej veci, ktoré jednoznačne poukazujú na zavinenie Ing. U. N.a. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku je zrejmé, že cit. „primárnou príčinou vzniku kolíznej situácie z technického hľadiska bola skutočnosť, že vodič vozidla VW Golf s prívesom pri vychádzaní z areálu predajne okrasného kameňa v KÚ Ružomberok v snahe výjsť na cestu III/2219 úkonom odbočenia vľavo s ohľadom na okolnosti v mieste výjazdu, ako aj skutočnosť, že išlo o jazdnú súpravu, ktorou vychádzal pomalou jazdou, pričom prekonával výškový rozdiel na výjazde si nezaistil bezpečný vjazd pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. ... Sekundárnou príčinou bola skutočnosť, že vodič jazdnej súpravy - vozidla VW Golf VT941BI s prívesným vozíkom ev. č. VT400YF p Ing. N. vytvoril pre vodiča motocykla Honda RK566AD p. F. prekážku náhlu tým, že pokračoval malou rýchlosťou v snahe odbočiť vľavo z areálu predajne na cestu III/2219 prejazdom cez jazdný pruh, v ktorom prichádzal do miesta stretu vodič motocykla p. F. a to aj napriek tomu, že potom čo začal Ing. N. s vchádzaním na cestu III/2219, zistil prítomnosť motocykla na tejto ceste, ktorý jazdil po ceste III/2219 v smere jazdy od cesty I/18 do obce Štiavnička, čím bezprostredne vodiča motocykla ohrozil. Vodič jazdnej súpravy p. Ing. N. napriek skutočnosti, že v určitom štádiu nehodového deja rozpoznal hroziace nebezpečenstvo zrážky s vozidlom ihneď nezastavil. Je potrebné podotknúť, že vodič motocykla p. F., ktorý sa pohyboval po ceste III/2219 nemohol predpokladať ako sa vodič jazdnej súpravy p. Ing. N. rozhodne po jeho zaregistrovaní, či bude pokračovať v jazde alebo zastaví vozidlo.“ Zo záverov oboch znaleckých posudkov vypracovaných v súvislosti s priebehom nehodového deja zo dňa 25.08.2016 je zrejmé, že sa zhodujú v otázke posúdenia techniky jazdy oboch vodičov, teda žalobcu, ako aj vodiča motocykla, popisu rozhodujúcich skutočností, ktoré bolo nevyhnutné zohľadniť vo vzťahu k predmetnej nehode, parametrov motorových vozidiel, technickej príčiny dopravnej nehody či popisu jazdy účastníkov nehody. Obaja znalci z odboru doprava sa zhodli na rozhodujúcich skutočnostiach, z posúdenia ktorých vychádzali predmetné závery znaleckého posudku, ako aj kontrolného znaleckého posudku, t. j. tieto si neodporujú, nie sú vo vzájomnom rozpore. Objektívny a profesionálny nadhľad oboch znalcov je pre posúdenie kritickej nehodovej situácie zo strany správnych orgánov nevyhnutný, nakoľko o ich závery sa správne orgány pri rozhodovaní opierajú.
18. Z odôvodnenia nového rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku č. k. ORPZ- RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že splnomocnený zástupca sa nestotožnil so závermi prvého znaleckého posudku č. 25/2016 a dúfajúc v iný záver požadoval nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Správny orgán požiadavke splnomocneného zástupcu vyhovel, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie pričom znalec Ing. Peter Mišanko ako „autor“ kontrolného posudku č. 11/2018 sa od záverov prvotného znaleckého dokazovania neodklonil, pričom opätovne uviedol, že Ing. U. N. vytvoril pre vodiča motocykla prekážku z technického hľadiska náhlu. Medzi znaleckými posudkami nie sú rozpory a ich závery sú jednoznačné, čo znamená, že doviedli správne orgány k správnym konštatovaniam a záverom, tak ako to je zrejmé zo súvisiaceho spisového materiálu. Žalovaný naďalej neuznáva žalobcom požadovanú istinu ani jej výšku, a to ani len čiastočne, nakoľko uplatnený nárok žalobcu považujeme za neopodstatnený, nedôvodný a nepreukázaný. Žalovaný v plnej miere zotrval na svojom právnom názore tak, ako je uvedený v odpore žalovaného proti výroku I. a II. platobného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/41/2020-20 zo dňa 27.01.2021 (ďalej len „platobný rozkaz“) . Je nesporným faktom, že žalovaný žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 05.06.2020 riadne a včas predbežne prerokoval, nebol v tomto smere nečinný a žiadateľovi zaslal riadne a včas odpoveď. Je nesporným faktom, že poškodeným, ktorý sa domáhal svojho nároku a ktorému mala byť spôsobená škoda, bol Ing. U. N., trvale bytom S. XXX. Na žiadnom mieste žiadosti zo dňa 05.06.2020 nie je zmienka o tom, že Ing. U. N. sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava a že na tomto mieste úradné zásielky nepreberá. Žalovaný predsa nemohol mať vedomosť o tom, na akej adrese, či už trvalého alebo prechodného bydliska, sa Ing. U. N. v rozhodnom čase zdržiava. Za predpokladu, že by mal Ing. U.
N. hypoteticky záujem prebrať úradnú zásielku žalovaného, t. j. odpoveď na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, tak mohol vo svojej žiadosti uviesť adresu, na ktorej zásielky preberá. Žalovaný by s doručovaním na akúkoľvek uvedenú adresu nemal žiaden problém. Vo vzťahu k „preberaniu úradných zásielok“ žalovaný poukazuje na druhý odstavec na druhej strane predmetného vyjadrenia žalobcu, kde je tento „proces“ preberania odpovedí Ing. U.om N.om a jeho splnomocneným zástupcom, resp. prezumovania doručovania a preberania predpokladaných úradných zásielok popísaný a podľa názoru žalovaného ani nepotrebuje žiaden ďalší komentár. Je nesporným faktom, že splnomocnený zástupca JUDr. C. Q. v predmetnej žiadosti zo dňa 05.06.2020 poukázal na vysoký vek žiadateľa - poškodeného (tzn. Ing. U. N.a), žiadal o prednostné a urýchlené predbežné prerokovanie nároku, čomu žalovaný opakovane (pozn. žalovaného: nakoľko sa jedná v poradí o druhú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku Ing. U. N.a) vyhovel a odpoveď na žiadosť spracoval a zaslal poškodenému presne do 2 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. Uvedená skutočnosť je jedinou, ktorú žalobca v predmetnom vyjadrení „nerozporuje“, navyše sa k tejto skutočnosti ani nijakým spôsobom nevyjadruje, čo je samo o sebe veľavravné. Je nesporným faktom, že splnomocnený zástupca k žiadosti zo dňa 05.06.2020 pripojil plnomocenstvo č. OV/9/2016 zo dňa 21.09.2016, ktoré ho výslovne oprávňovalo na zastupovanie Ing. U. N.a pri všetkých právnych úkonoch spojených so správnym konaní vo veci dopravnej nehody zo dňa 25.08.2016 evidovanej na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku sp. zn. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo sa nevzťahovalo na konanie pred príslušným orgánom v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a práve z tohto dôvodu neexistoval právny titul, na základe ktorého by bol JUDr. C. Q. oprávnený preberať poštové zásielky Ing. U. N.a.
19. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že priestupkové konanie Ing. U. N.a, na zastupovanie ktorého mal JUDr. C. Q. udelenú plnú moc pri cit.: „...všetkých právnych úkonoch spojených so správnym konaní vo veci dopravnej nehody zo dňa 25.08.2016 evidovanej na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku sp. zn. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016“, bolo podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. dňa 09.03.2019 zastavené, nakoľko zodpovednosť za priestupky zanikla. Plnomocenstvo, vzťahujúce sa na priestupkové konanie Ing. U. N.a, ktoré bolo navyše dňa 09.03.2019 zastavené, žalovaný nerozporuje tak, ako sa to snaží žalobca vo svojom vyjadrení súdu predostrieť. Žalovaný ale uviedol, že predmetné plnomocenstvo sa nemohlo vzťahovať na konanie o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, nakoľko sa jedná o samostatné konanie podľa špeciálneho zákona č. 514/2003 Z. z., a teda konanie podliehajúce špeciálnemu režimu, v rámci ktorého sa posudzuje výlučne kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom nie je priestupkovým konaním ani konaním na neho nadväzujúcim, a teda je zrejmé, že plná moc udelená splnomocnenému zástupcovi sa nevzťahovala ani sa vzťahovať nemohla na predbežné prerokovanie žiadosti o náhradu škody. Taktiež je dôležité podotknúť, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky si nemožno navzájom zamieňať, nakoľko sa nejedná o totožné subjekty. Absencia náležitého plnomocenstva, a teda plnomocenstva na zastupovanie poškodeného v konaní o predbežnom prerokovaní žiadosti o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorého existenciu si mal ošetriť splnomocnený zástupca, však nepredstavovala prekážku prejednania predmetnej žiadosti a následného doručovania odpovede práve osobe poškodeného, t. j. Ing. U.ovi N., o ktorého nárok sa v konaní jednalo a ktorému mala byť priestupkovým konaním spôsobená škoda, nakoľko poškodený nebol osobou, ktorá by nebola spôsobilá preberať zásielky a na ich preberanie je plne oprávnená. Žalovaný v súvislosti s doručovaním odpovede poškodenému nijakým spôsobom nepochybil, postupoval zákonne a navyše bez akýchkoľvek prieťahov, ktoré by výzva na odstránenie nedostatkov plnej moci bezpochyby spôsobila. Úvahy žalobcu o „prílišnom formalizme“ žalovaného teda vzhľadom na uvedené neobstoja. Je nesporným faktom, že žalovaný v pozícii orgánu príslušného predbežne prerokovať žiadosť poškodeného o náhradu škody zo dňa 05.06.2020 nebol nečinný. Žalovaný namieta tvrdenie žalobcu uvedené v predposlednom odstavci na druhej strane predmetného vyjadrenia, cit.: „... pre posúdenie veci je irelevantné, či už negatívnou odpoveďou alebo nečinnosťou.“ Žalobca svoje predchádzajúce nepravdivé tvrdenia bagatelizuje citovaným výrokom, avšak žalovaný zastáva názor, že je zásadný rozdiel medzi negatívnou odpoveďou príslušného orgánu a jeho nečinnosťou v tomto smere, o ktorej existencii sa žalobca snaží, prípadne snažil konajúci súd presvedčiť. Nečinnosť orgánu verejnej moci možno považovať za pochybenie, nesprávny úradný postup orgánu, ktorý nekonal tak, ako mu zákon ukladá. Žalovaný sa však pochybenia nedopustil, žiadosť predbežne prerokoval, navyše nad rámec
svojich povinností a ústretovo voči osobe poškodeného, pričom zákon č. 514/2003 Z. z. príslušnému orgánu stanovuje lehotu na vyhotovenie odpovede až 6 mesiacov (nie lehotu 2 mesiace, v akej by poškodený obdržal odpoveď, keby si preberal úradné zásielky, pozn. žalovaného). A contrario, negatívna odpoveď logicky znamená, že príslušný orgán sa žiadosťou meritórne zaoberal a posudzoval kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, výsledkom čoho je vypracovanie odpovede a jej následné zaslanie poškodenému.
20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odporu (č.l.59 a nasled. spisu) ako a vyjadrení doručenom súdu dňa 10.5.2021 (č.l.97-101 spisu) zotrvala na svojej argumentácii, v súvislosti s plnomocenstvom udeleným p. U.om N.om splnomocnenému zástupcovi JUDr. C.ovi Q.ovi poukázala na rozpor vyjadrenia a postupu žalovaného, ktorý napriek tomu, že plnomocenstvo považoval za nedostatočné, uplatnený nárok meritórne, pričom absenciu plnomocenstva zohľadňoval len pri doručovaní. Pokiaľ ide o hmotnoprávny základ uplatneného nároku, znakom nezákonného trestného stíhania je vznesené obvinenie, ktoré je následne rozhodnutím o oslobodení (prípadne zastavením konania) z povahy veci zrušené. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (3Cdo/156/2017) vyplýva, že determinujúcim faktorom je výsledok trestného konania, pričom v prípade, ak konanie je skončené oslobodením, alebo zastavením, má sa zato, že obvinený skutok nespáchal, a teda konanie voči nemu nemalo byť vôbec začaté, z čoho vyplýva, že rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo nezákonné (aplikácia ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č.514/2003 Z. z.. V predmetnom priestupkovom konaní síce obvinenému (U.ovi N.) nebolo obvinenie vznesené rozhodnutím obsahujúcim formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní, avšak úkon orgánu verejnej moci, ktorý bol obvinený oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, je nutné považovať za rozhodnutie o vznesení obvinenia, z čoho následne obvinenému vyplývajú rôzne práva a povinnosti (obdobne ako aj v prípade vznesenia obvinenia postupom podľa § 206 trestného poriadku). Totožnosť uplatneného nároku v žiadosti o predbežné prejednanie škody z 5. júna 2020 a v žalobe z 15. decembra 2020 je nesporná. Opätovne zdôraznila žalobkyňa, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Konanie o priestupku p. N.a spočívalo v dvoch fázach, a to objasňovanie priestupku (§ 58 a nasled. Zákona č.372/1990 Zb.), ktoré bolo ukončené správou o výsledku objasňovania priestupku z 16.09.2016 a prejednanie priestupku (§ 67 a nasled. Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), pričom objasňovanie priestupkov možno pripodobniť pred súdnemu konaniu (§ 196 a nalsed. Trestného poriadku), a správu o objasňovaní priestupku návrhu na podanie obžaloby (§ 209 ods. 1 Trestného poriadku) a prejednanie samotného priestupku je možné pripodobniť súdnemu konaniu (§ 237 a nasled. Trestného poriadku). Analógia priestupkového konania s trestným konaním je daná a akceptovaná aj rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít, rovnako aj predpokladaná zákonodarcom (§ 195 písm. c), d) Zákona č.162/2015 Z. z.), a tiež vyžadovaná rozhodovacou praxou ESLP. Pokiaľ ide o samotnú škodu, splnomocnený zástupca JUDr. C. Q. zastupoval p. N.a bez nároku na odmenu, vo svojom voľnom čase, uplatňovaná škoda spočíva výlučne v hotových výdavkoch, ktoré splnomocnenému zástupcovi v súvislosti s realizáciou práv p. N.a - práva na obhajobu, a vznikli. Výška škody je podrobne popísaná a určená charakterom úkonov, na základe ktorých trovy konania pánu N. vznikli. Hotové výdavky splnomocneného zástupcu p. N.a, ktoré na základe konkludentne uzavretej príkaznej zmluvy (§ 724 a nasled. Občianskeho zákonníka) znášal priamo p. N. a ktoré predstavujú trovy konania, vznikli výlučne v súvislosti s predmetným priestupkovým konaním. Poštovné v celkovej výške 19,94 eur je preukázané priamo ceninami, poplatky za vyhotovenie fotokópie časti spisov v celkovej výške 11,31 eur sú preukázané výzvou správneho orgánu na úhradu správneho poplatku s platobnými údajmi, oznámením o úhrade správneho poplatku s detailom platby, prípadne predloženou kolkovou známkou, cestovné náhrady vo výške 874,02 eur súviseli s účasťou splnomocneného zástupcu p. N.a na pojednávaní, na ktoré bol volaný, osobná účasť vyplýva z jednotlivých zápisníc. Dôvodnosť účasti splnomocneného zástupcu p. N.a na predmetných pojednávaniach je nepochybná, táto bolo potrebná na hájenie práv p. N.a. Cestovné náklady uvádzané v žalobe pod bodom 1 (dňa 21.09.2016) súviseli s osobným stretnutím splnomocneného zástupcu s p. N.om, bezprostredne po predložení správy o objasňovaní priestupku, keď predmetom stretnutia bolo uzatvorenie plnomocenstva, získanie potrebných informácií, listín a stanovísk od obvineného, ako aj obhliadka, meranie a vytvorenie vlastnej fotodokumentácie miesta nehody a poškodenia jazdnej súpravy. Pokiaľ žalovaný namieta, že nárok na náhradu cestovných nákladov súkromným motorovým vozidlom prináleží len do výšky cestovného verejnou dopravou, žalobkyňa s touto domnienkou žalovanej nesúhlasí, splnomocnený zástupca zastupoval p. N.a bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase, preto je pochopiteľná snaha o minimalizáciu straty voľného času a teda aj využitie súkromného motorového vozidla, ktoré využitie poskytuje väčšiu časovú flexibilitu
a efektivitu, taktiež je potrebné zohľadniť aj presun z miesta bydliska na východiskovú stanicu a následne presun z cieľovej stanice do miesta konania správneho konania. Preto bolo použitie súkromného motorového vozidla dôvodné a legitímne. Týmto došlo k spotrebovaniu pohonných hmôt a prirodzenému opotrebeniu motorového vozidla. V stravné v celkovej výške 32,10 eur je taktiež dôvodné, vzhľadom na dĺžku jednotlivých ciest, ktoré splnomocnený zástupca p. N.a vykonal a s ohľadom na elementárne biologické potreby človeka je evidentné, že splnomocnený zástupca bol nútený počas predmetných ciest využívať stravovacie služby, pričom výška stravného bolo určená podľa § 1 písm. a) opatrenia MPSVR č.632/2008 Z. z.. Vo vzťahu k námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko podľa žalovaného nebolo preukázané, že by predmetné výdavky znášal U. N., žalobkyňa uviedla, že povinnosť p. N.a nahradiť splnomocnenému zástupcovi hotové výdavky vyplýva z povahy ich vzťahu (primerane § 728 Občianskeho zákonníka), pričom p. N. nahrádzal splnomocnenému zástupcovi vynaložené hotové výdavky priebežne, následne bol nárok p. N.a postúpení na jeho dcéru - žalobkyňu.
21. Na pojednávaní sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu poukázala na vyčíslenie nákladov spojených so zastupovaním p. U. N.a v priestupkovom konaní, v prípade pochybností odkázal splnomocnený zástupca na pripojené administratívne spisy, z ktorých vyplýva vykonanie jednotlivých úkonov.
22 . Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na svoje vyjadrenia s tým, že žalobkyňa nepreukázala kumulatívne spojenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa § Zákona č.514/2003 Z. z., skutočnosti týkajúce sa konkludentne uzavretej príkaznej zmluvy považuje za špekuláciu, ide o reakciu na žalovaným rozporované skutočnosti, ktoré žalobkyňa predkladá až následne. Žalobkyňa nepreukázala existenciu samotnej škody, ani jej výšku, ani príčinnú súvislosť s údajným vynaložením hotových výdavkov. Len pripojenie samotného administratívneho spisu, respektíve spisov nie je spôsobilé preukázať existenciu a výšku škody. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci existenciu vynaložených výdavkov a ich výšku. Taktiež žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, nie je preukázané, že došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane p. N.a, a teda či skutočne došlo ku škode.
23 . V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených stranami sporou, pričom zistil a ustálil nasledovný právny a skutkový stav:
24. Podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.09.2016 (č.l.6 spisu), útvarom PZ bolo zistené spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého je dôvodne podozrivý U. N., pričom k priestupku došlo v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 25.08.2016. Zo zavinenia a dopravnej nehody je dôvodne podozrivý vodič U. N., nar.02.10.1926 bytom S. 247, ktorý porušil ustanovenia § 21 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. e) s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch.
25 . Okresné riaditeľstvo PZ, ODI rozhodnutím o priestupku ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 z 05.05.2017 rozhodol, že obvinený z priestupku Ing. U. N. porušil ustanovenia zákona č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 150,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Predmetné rozhodnutie bolo doručené Ing. U.ovi N., na adresu N. U. XXX, kde si ho riadne prevzal, rovnako aj jeho splnomocnenému zástupcovi Mgr. C.ovi Q.ovi, ktorému Ing. U. N. udelil plnomocenstvo dňa 21.09.2016 na „zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených so správnym konaním vo veci dopravnej nehody zo dňa 25.08.2016 evidované na Okresnom dopravnom inšpektoráte Ružomberok, Nám. Slobody 2, Ružomberok pod č.k. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016“. Na základe odvolania obvineného Ing. U. N.a, Krajský dopravný inšpektorát v Žiline rozhodnutím o odvolaní zo dňa 19.07.2017 č. KRPZ- ZA-KDI-SK-50/2017 (č.l.127 pripojeného spisu) odvolanie účastníka konania Ing. U. N.a zamietol a rozhodnutie o priestupku zo dňa 05.05.2017 potvrdil.
26 . Rozsudkom Krajského súdu v Žiline 27Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018 v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu, zo dňa 19.07.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému, teda Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Žiline na ďalšie konanie.
27 . Následne Krajský dopravný inšpektorát, Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline rozhodnutím zo dňa 13.04.2018 zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 05.05.2017 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
28 . Okresný dopravný inšpektorát, Okresného policajného zboru v Ružomberku vo veci ORPZ-RK- ODI2-P-362/2016 rozhodol o priestupku opätovne dňa 14.12.2018 (č.l.241 pripojeného priestupkového spisu) tak, že Ing. U. N. svojim konaním popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku porušil ustanovenia zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 150,- eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, pričom do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe rozhodnutia ORPZ v Ružomberku zo dňa 05.05.2017 v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu Krajského riaditeľstva v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č.KRPZ-ZA-KDI- SK-50/2017 nadobudlo právoplatnosť 28.07.2017, nesmel túto činnosť vykonávať, t.j. od 28.07.2017 do 28.01.2018.
29 . Na základe odvolania obvineného bola predmetná vec postúpená Krajskému dopravnému inšpektorátu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní, pričom dňa 13.03.2019 Krajský dopravný inšpektorát v Žiline konanie o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorých bol obvinený Ing. U. N. zastavil, nakoľko zodpovednosť za uvedené priestupky zanikla dňa 09.03.2019 s poukazom na ustanovenie § 20 Zákona o priestupkoch.
30. Ing. U. N. zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. C.om Q.om na základe plnomocenstva zo dňa 21.09.2016 (č.l.12 spisu) predložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 Zákona č.514/2003 Z. z. (č.l.9-11 spisu), a uplatnil si škodu vo výške 937,37 eur spôsobenú nezákonným trestným stíhaním vedeným na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Ružomberku, okresnom dopravnom inšpektoráte pod sp. zn. ORPZ-RK- ODI2-P-362/2016, ktorý nárok je identický s nárokom na náhradu škody uplatneným v podanej žalobe, vyčísleným v bode II. podanej žaloby, aj keď v podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku si uplatňuje právny predchodca žalobkyne škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním pod sp. zn. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016, pričom podanou žalobu si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Skutkový stav v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ako aj v podanej žalobe je nezmenený.
31. Žalovaný na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody reagoval listom zo dňa 05.08.2020 (č.l.49-50 spisu) doručovaným Ing. U.ovi N. na adresu S. 247, 094 35 Soľ, z ktorého podania vyplýva, že právny predchodca žalobcu si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 937,37 eur titulom údajného nesprávneho úradného postupu, pričom žalovaný nemal preukázané zo strany právneho predchodcu žalobkyne, že v súvislosti s priestupkovým konaním vedeným na Okresnom dopravnom inšpektoráte ORPZ v Ružomberku došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu policajných orgánov. V rámci predmetného priestupkového konania vedeného na ODI, ORPZ v Ružomberku pod č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 žiaden nadriadený orgán nekonštatoval rozpor so zákonom v súvislosti s postupy policajných orgánov, ktorý by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup. Konanie o priestupkoch, zo spáchania ktorých bol Ing. U. N. obvinený bolo podľa § 76 ods. 1 písm. f) Zákona č.372/1990 Zb. zastavené, nakoľko zodpovednosť za uvedené priestupky zanikla. Keďže žiadateľ neprukázal splnenie už prvej zákonnej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle Zákona č.514/2003 Z. z., je neúčelné zaoberať sa a posudzovať ďalšie zákonné podmienky, a to existenciu škody a priamu, bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Z dôvodu nepreukázania kumulatívneho splnenia všetkých troch zákonom stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu žalovaný nevyhovel žiadosti žiadateľa. Uvedená odpoveď bola žalovaným doručovaná priamo do vlastných rúk žiadateľa na adresu uvádzanú v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom podľa fotokópie nedoručenej zásielky (č.l.51 spisu) si adresát predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto bolo vrátená žalovanému dňa 04.09.2020. Žalovaný priamo vo svojej odpovedi zo dňa 05.08.2020 a následne aj vo svojich vyjadreniach v rámci prebiehajúceho súdneho konania zdôvodnil, že odpoveď nebola zasielaná JUDr.
C.ovi Q.ovi z dôvodu, že spolu so žiadosťou nebolo predložené plnomocenstvo, ktorým by Ing. U. N. splnomocnil uvedenú osobu na zastupovanie v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobnej údajným nezákonným trestným stíhaním, keď pri podávaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 21.09.2016 (č.l.12 spisu), ktorým však Ing. U. N. splnomocňuje Mgr. C. Q. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených so správnym konaním vo veci dopravnej nehody zo dňa 25.08.2016 evidovanej na Okresnom dopravnom inšpektoráte Ružomberok, Nám. Slobody 2, Ružomberok, pod č. konania ORPZ-Rk-ODI2-P-DN-57/2016. Predložené plnomocenstvo sa nevťahovalo na konanie pred príslušným orgánom v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, pričom absencia náležitého plnomocenstva nepredstavovala prekážku prejednania predmetnej žiadosti poškodeného Ing. U. N.a, ktorému mala byť priestupkovým konaním spôsobená škoda a ktorému žalovaný priamo doručoval svoju odpoveď. Žiadosťou uplatnený nárok Ing. U. N.a bol žalovaným predbežne prerokovaný v zákonom stanovenej lehote.
32. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
33. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je koncipovaná ako absolútna objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť, avšak právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje podmienky, za ktorých možno dôvodne uplatňovať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pokiaľ zákonom stanovené podmienky nie sú splnené , prípadnej žalobe o náhradu škody spôsobenej orgánom štátu pri výkone verejnej moci nie je možné vyhovieť.
34. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. V prejednávanej veci je potrebné ustáliť, či žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo nesprávnym úradným postupom, keďže ide o relatívne samostatné nároky, pričom v konaní o náhradu škody spôsobnej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je súd sám povinný na základe opisu rozhodujúcich skutočností posúdiť, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Právna kvalifikácia uplatneného nároku je povinnosťou súdu, avšak povinnosťou žalobu je opísať skutkový stav, pričom pre súd je záväzné práve skutkové vymedzenie uplatneného nároku zo strany žalobcu.
35. Na základe žalobcom vymedzeného skutkového stavu, súd má za to, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, pričom pojem „rozhodnutie orgánu štátu“ a „nezákonnosť rozhodnutia orgánu štátu“ zákon nedefinuje, zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. V prejednávanej veci podľa skutkového stavu popísaného žalobkyňou v podanej žalobe je rozhodnutím, ktoré by malo zakladať nárok na náhradu škody vznesenie obvinenia na základe správy o objasňovaní priestupku zo 16.09.2016, na základe čoho bolo voči Ing. U.ovi N. začaté priestupkové konanie, pričom priestupkové konanie musí byť zastavené a nesmie sa v ňom pokračovať, pokiaľ správny orgán zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla (§ 76 ods. 1 písm. f) Zákona č.372/1990 Zb.). Ďalšie vedenie priestupkového konania by bolo nezákonné, v rozpore s ustanovením § 76 ods. 1 písm. f) Priestupkového zákona. Možno prisvedčiť žalobcovi, že súčasná právna úprava neupravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ak sa trestné konanie neskončilo odsúdením, pričom podstatným znakom nezákonného trestného stíhania je rozhodnutie o vznesení obvinenia, ktoré je však následne v prípade rozhodnutia o oslobodení, respektíve zastavení konania, z povahy veci zrušené. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.09.2020 vyplýva, že „... rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež
zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania“. Uvedený záver možno analogicky použiť i na priestupkové konanie takže i zastavenie priestupkového konania z dôvodu uvádzaného v zákone má za následok zrušenie rozhodnutia, respektíve úkonu orgánu verejnej moci, ktorým bolo voči Ing. U.ovi N. vznesené obvinenie. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
36. Súd má za to, že bola splnená procesná podmienka - predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, pričom v zmysle platnej právnej úpravy pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, pričom sa vychádza z opisu rozhodujúcich skutočností v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nie je podstatné to, ako poškodený resp. žiadateľ o náhradu škody právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok v žiadosti. Je nepochybné, že ide o identický nárok (v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku aj v žalobe o náhradu škody), vychádzajúci z tých istých skutkových tvrdení.
37. Škoda ako ďalší predpoklad zodpovednosti štátu je daná, ak je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, pričom sa uhrádza skutočná škoda - ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, pričom ho zaťažuje bremeno tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Je to ujma, ktorá nastala alebo sa prejavila v majetkovej sfére poškodeného. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje, čiže žalobca musí preukázať vznik skutočnej škody, teda ujmy spočívajúcej vo vynaložení finančných prostriedkov na jednotlivé úkony tak, ako boli tieto špecifikované v žalobe (poštovné, náklady na kopírovanie, cestovné náhrady, stravné), ktoré mal vynaložiť právny predchodca žalobkyne svojmu splnomocnenému zástupcovi. Žalobkyňa sa v podanej žalobe obmedzila len na taxatívne vymenovanie úkonov, ktoré boli realizované zo strany splnomocneného zástupcu s uvedením výšky nákladov, avšak bez preukázania, komu reálne tieto náklady vznikli, kto ich znášal, uhrádzal, keď aj splnomocnený žalobca žalobkyne (a v priestupkovom konaní právneho predchodcu žalobkyne) na pojednávaní uviedol, že „...žalobkyňa v žalobe vymenovala jednotlivé úkony, v rámci ktorých vznikli splnomocnenému zástupcovi U. N.a náklady spojené so zastupovaním...“ Vzniká teda otázka, komu v skutočnosti vznikli náklady spojené so zastupovaním p. Ing. N.a v priestupkovom konaní, či priamo splnomocnenému zástupcovi, ktorý použil na jednotlivé úkony vlastné motorové vozidlo, zabezpečoval si stravu z vlastných finančných prostriedkov. Žalobkyňa nepreukázala vznik skutočnej škody a jej výšku, pričom možno konštatovať, že škoda v uplatnenej výške žalobkyni dosiaľ nevznikla, pretože dosiaľ žalobkyňa resp. jej právny predchodca zo svojho majetku nezaplatil sumu, ktorá by mala predstavovať škodu, ktorej náhrady sa v konaní žalobkyňa domáha (rozsudok Krajského súdu v Prešove 13Co/13/2010). Ide o sporové konanie, kedy strany zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, to jest povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení, pričom žalovaná strana sporovala nárok ako taký (základ aj výšku) a rámci predbežného právneho posúdenia veci súd poukázal na dôkazné bremeno žalobcu, ktorý je povinný preukázať svoj nárok, keďže tento je žalovanou stranou rozporovaný. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva len rozsah úkonov účasť splnomocneného zástupcu na jednotlivých úkonoch realizovaných v rámci priestupkového konania. V súdnom konaní však nebol produkovaný žiaden dôkaz preukazujúci úhradu výdavkov vzniknutých splnomocnenému zástupcovi v rámci priestupkového konania žalobkyňou resp. jej právnym predchodcom. V danom prípade je teda sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto súdnom konaní . V priebehu konania žalobkyňa poukázala (v rámci vyjadrenia doručeného súdu 20.5.2021) na existenciu konkludentne uzavretej príkaznej zmluvy podľa § 724 Občianskeho zákonníka medzi pánom Ing. N.om a splnomocneným zástupcom C.om Q.om, na základe ktorej mal hotové výdavky splnomocneného zástupcu znášať priamo pán N.. Na podporu tohto tvrdenia nepredložila strana žalobcu žiaden dôkaz potvrdzujúci úhradu hotových výdavkov priamo pánom N.om.
38. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2020 (č.l.15 spisu) od postupcu Ing. U. N.a, právo na náhradu škody majetkovej povahy spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu možno postúpiť, ale v prípade podanej žaloby voči štátu v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. súd musí mať v konaní preukázanú škodu skutočne vzniknutú v dôsledku rozhodovania orgánom verejnej moci poškodenému. Postúpením pohľadávky postupcom Ing. U.om N.om žalobkyňa vstúpila do hmotnoprávneho vzťahu, teda uplatňuje si právo na náhradu škody voči štátu, pričom vznik škody musí byť jednoznačne preukázaný, čo v danom prípade súd nemal za preukázané.
39. Z dôvodu nepreukázania nároku žalobkyne, ktorá neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku skutočnej škody v dôsledku vedeného priestupkového konania, nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu, súd potom žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.