Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

rozsudkom vyhovieť.“ Súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/84/2019 zo dňa 30.09.2020, v ktorom sa dovolací súd (k obdobnej situácii vydania rozsudkusúvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/84/2019 zo dňa 30.09.2020, v ktorom dovolací súd uviedol, že „nemožno vylúčiť, že

dôvod poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obdo 84/2019 z 30. septembra 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“). V závere vyjadrila

ospravedlniteľný dôvod aj s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/84/2019. Celú argumentáciu žalobcu považuje za nesprávnu, zavádzajúcu a bez oporyv zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu (sp. zn. 4Obdo/84/2019, III. ÚS 89/2021). Na tento postup nemá vplyv ani dĺžka konania pred súdom

podaného podľa § 420 písm. f) CSP (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 4Obdo/84/2019 z 30. septembra 2020, v ktorom najvyšší súd konštatoval prípustnosť dovolaniaprejednať a rozhodnúť o nej. 15. V prostredí nejednotnej (na jednej strane č. k. 4Obdo/84/2019 a na strane druhej č. k. 2Cdo/3/2022 a č. k. 7Cdo/72/2022) a stále sa formujúcej

28. februára 2019 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/84/2019 z 30. septembra 2020 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . O duznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4Obdo/84/2019 z 30. septembra 2020 zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konaniesúdu podanému podľa § 420 písm. f) CSP rozhodol najvyšší súd uznesením č. k. 4Obdo/84/2019 z 30. septembra 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že dovolanie

zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo 84/2019, v ktorom bolo konštatované, že za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovaťustanovenia § 274, nemôžu obstáť, s poukazom na vyššie uvedené závery NS SR sp. zn. 4Obdo 84/2019. Žalobca poukázal i na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 a zásadu patriapojednávaní včas ospravedlnil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo 34/2020, 4Obdo 84/2019, 4Cdo/184/2009). 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

včas ospravedlnil.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 4 Obdo 84/2019). Obdobne žalobkyňa poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 2922/2009, per analogiam uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 4 Obdo/84/2019). Poukázala na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napriek prijatému22/2009, per analogiam uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 4 Obdo 84/2019). Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 10.3.2005, sp

ktorými boli odmietnuté dovolania vo veľmi obdobných veciach, konkrétne sp. zn. 4Obdo/84/2019, sp. zn. 3Obdo/57/2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019 a uznesenie Ústavného súdu SRuviedol nasledovné. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020 sp. zn. 4Obdo/84/2019, nepovažoval odvolací súd za aplikovateľné na daný prípad, pretože v ňom bolapraxe dovolacieho súdu, na ktorú upozornil už súd prvej inštancie (sp. zn. 4Obdo/84/2019, sp. zn. 3Obdo/57/2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019) dovolateľ uviedol, že túto

neúčasti na pojednávaní. Poukázal na uznesenie NS SR z 30.9.2020, sp. zn. 4Obdo/84/2019. Prekážka včasného príchodu na pojednávanie nemohla byť splnomocnenému zástupcovi

na jeho vydanie. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 9. 2020, sp. zn. 4Obdo/84/2019) Žalobca žiaden dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní neuviedol. Pojem