Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoCsp-9-2021.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska č. 5, zastúpený spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Bratislava, Pajštúnska č. 5, za ktorú koná JUDr. Marek Baraník, proti žalovanému: W. M. R. O. Á. N. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. Z., N. Č.. XX, zastúpený Mgr. Martinom Majerčíkom, advokátom, Bratislava, Krajinská č. 30, o zaplatenie sumy 371,21 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. januára 2021, č.k. 18 Csp 20/2017-324, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. januára 2021, č.k. 18 Csp 20/2017-324, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 26.1.2021, č.k. 18 Csp 20/2017-324, návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25.6.2018, č.k. 18 Csp 20/2017-273, zamietol. 1.2. Uznesenie odôvodnil právne ustanoveniami § 137 písm. a/, § 278, § 281, ods. 1, ods. 2 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.1.2017 domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 371,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 45,54 € a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 11,44 € od 19.1.2017 do zaplatenia, titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Na pojednávaní konanom dňa 25.6.2018 bolo rozhodnuté o žalobe na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 18 Csp 20/2017-273, v súlade s § 278 C.s.p. Vydanie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tým, že právny zástupca žalobcu, ani žalobca, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami, nepožiadali o odročenie pojednávania, neuviedli dôvod neúčasti na pojednávaní, pričom právny zástupca žalobcu mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 1.6.2018 a bol v predvolaní na pojednávanie poučený o možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu bolo na súd doručené po začatí pojednávania a nebolo odôvodnené vážnymi okolnosťami. Súčasne s rozsudkom pre zmeškanie uznesením zo dňa 25.6.2018, č.k. 18 Csp 20/2017-270, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- € z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2018. Uvedený rozsudok pre zmeškanie bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.8.2018 a dňa 24.8.2018 podal voči nemu odvolanie žalobca, v ktorom namietol, že dňa 25.6.2018 o 9,12,36 hod. poslal na súd ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní s tým, aby v záujme hospodárnosti konania a s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez jeho osobnej účasti, k čomu v súlade s Civilným sporovým poriadok udelil súhlas. Ospravedlnenie zaslal ešte pred otvorením pojednávania, pričom v danom prípade preto nemožno hovoriť o jeho pasivite, keďže súhlasil s rozhodnutím veci bez jeho účasti i bez účasti jeho právneho zástupcu. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu neboli splnené
podmienky. Poukázal na to, že základným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vydaného podľa § 278 C.s.p. je, že žalobca zmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu. Existenciu ospravedlniteľného dôvodu je žalobca povinný preukázať vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Zákon stanovuje na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie prekluzívnu procesnú lehotu 15 dní, ktorej počiatok je viazaný na moment subjektívneho dozvedenia sa o vydaní rozsudku pre zmeškanie. Zachovanie tejto lehoty je žalobca rovnako povinný preukázať priamo v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatoval, že žalobca vo svojom písomnom podaní neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal nariadené pojednávanie vo veci. Žalobca takýto ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti na pojednávaní ani uviesť nemohol, keďže sa predmetného pojednávania nezúčastnil vedome. Dodal, že je bez významu argumentácia žalobcu, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zaslal súdu ešte pred začiatkom pojednávania, keď odoslal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní elektronicky dňa 25.6.2018 o 9,12 hod., t.j. len 18 minút pred začiatkom pojednávania a toto ospravedlnenie bolo súdu doručené elektronicky v ten istý deň o 9,35 hod., teda až po začatí pojednávania. Nie je úlohou súdu do poslednej minúty pred pojednávaním sledovať, či strana sporu nedoručila súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní alebo žiadosť o odročenie pojednávania. Naopak, je povinnosťou strany sporu ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 1.6.2018, takže mal dostatok času na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní. Žalobca v konaní ani netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by mu bránili v skoršom (včasnejšom) ospravedlnení jeho neprítomnosti na pojednávaní. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, h/ C.s.p.). Uviedol, že neboli splnené materiálne podmienky pre postup podľa ustanovenia § 278 a nasl. C.s.p. a o formálnych podmienkach možno do určitej miery polemizovať. Napriek tomu prvoinštančný súd dňa 25.6.2018 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na základe návrhu žalovaného z dôvodu, že sa on, ani jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie nariadené na deň 25.6.2018, svoju neúčasť neospravedlnili, nepožiadali o odročenie pojednávania, ani neuviedli dôvod neúčasti na pojednávaní, keď jeho právny zástupca mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 1.6.2018 a o tejto možnosti bol poučený v predvolaní. Poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie zákonodarca v dôvodovej správe označil ako určitý druh sankcie za procesnú pasivitu strany v konaní. On ale v konaní pasívny nebol, chronologicky svoju aktivitu zosumarizoval podľa jednotlivých procesných úkonov. Pripustil, že z gramatického výkladu ustanovenia rozsudku pre zmeškanie žalobcu de facto vyplýva, že sudca nemá možnosť sa rozhodnúť či rozsudok pre zmeškanie vydá alebo nie, ale v súlade s čl. 2 ods. 2 C.s.p. odkázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré majú na prejednávanú vec per analogiam zásadný význam (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.6.2019, sp.zn. I. ÚS 233/2019-22; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.12.2010, sp.zn. I. ÚS 26/2010 a zo dňa 31.8.2017, sp.zn. I. ÚS 155/2017). Má za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky i právo garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak ako orgán verejnej moci mu odmietol poskytnúť v civilnom spore súdnu ochranu z čisto formalistických dôvodov. Považuje pritom za preukázané, že v konaní nebol pasívnou stranou sporu, na ktorú skutočnosť prvoinštančný súd žiadnym spôsobom (ani v odôvodnení rozsudku a napadnutého uznesenia) nereflektoval. Poukázal na skutočnosť, že 25.6.2018 bol pondelok, kedy o 8,47 hod. zasielal prvoinštančnému súdu ospravedlnenie s tým, že opakovane sa snažil telefonicky spojiť so spisovou kanceláriou, avšak bezúspešne. Dňa 22.6.2018 (v piatok) mu pritom bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.6.2018, takže ak by sa (prostredníctvom právneho zástupcu) zúčastnil na pojednávaní konanom dňa 25.6.2018, nebola zachovaná aspoň 5-dňová lehota na prípravu a z tohto dôvodu by muselo byť pojednávanie odročené. Dodal, že rozsudok pre zmeškanie považuje za zmätočný v časti trov konania, nakoľko žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % napriek tomu, že žalovaný úhradami v celkovej výške 250,- € procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Zo žalobou uplatnenej pohľadávky vo výške 371,21 € jednoduchým matematickým prepočtom možno dospieť k záveru, že bol v konaní v čase vyhlásenia rozsudku úspešný v rozsahu 68 % a jeho čistý úspech v konaní bol 36 %. V časti trov konania súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť na zásadu úspechu, pričom podľa dotknutých zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku nemožno dospieť k záveru, že žalovanému
prináleží akákoľvek náhrada trov konania. Predmetné konanie sa mu javí byť nespravodlivým ako celok. Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje najmä právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz prekvapivých rozhodnutí, ako aj zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Považuje potom za preukázané, že neboli dané materiálne dôvody pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Samotné rozhodnutie i konanie, ktorému predchádzalo trpí viacerými vadami, pričom tieto jednotlivo, ako aj v celku, dosiahli takú intenzitu, že k porušeniu práva na spravodlivý proces na jeho úkor preukázateľne došlo. Záverom uviedol, že dňa 17.1.2019 bol vyhlásený na žalovaného ako dlžníka konkurz (podľa zákona č. 7/2005 Z.z.), avšak sám žalovaný si nesplnil povinnosť túto skutočnosť oznámiť v prebiehajúcom konaní a musel si byť vedomý skutočnosti, že vec nie je právoplatne skončená (k jeho návrhu o zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa vyjadril, toto vyjadrenie mu bolo doručené dňa 11.2.2019, t.j. takmer mesiac po vyhlásení konkurzu). Uvedenú skutočnosť nezohľadnil ani prvoinštančný súd, ktorému táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona (§ 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.). Konanie však nie je doposiaľ právoplatne skončené, ale súd prvej inštancie opomenul aj v tejto otázke postupovať podľa osobitného zákona a ex offo rozhodnúť o zastavení zostávajúcej časti predmetu konania (o zaplatenie sumy 121,21 €) a zrušení rozsudku pre zmeškanie. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho žalobe v plnom rozsahu, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne konanie zastaviť z dôvodu vyhlásenia konkurzu; žiadal trovy konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec [§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 25.6.2018 o 9,30 hod., v predvolaní bolo obsiahnuté poučenie podľa § 274 a § 278 C.s.p., t.j. o úprave rozsudku pre zmeškanie žalovaného i rozsudku pre zmeškanie žalobcu (č.l. 65 spisu). Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcu žalobcu dňa 1.6.2018 (č.l. 66 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.6.2018 vyplýva, že pojednávanie sa začalo o 9,30 hod., prvoinštančný súd konštatoval, že sa nedostavili sporové strany a právny zástupca žalobcu, ktorý má doručenie predvolania riadne vykázané doručením do URI schránky, on a ani žalobca svoju neúčasť neospravedlnili, nepožiadali o odročenie pojednávania a neuviedli dôvod neúčasti na pojednávaní; oboznámil čiastočné späťvzatie žaloby doručené súdu prvej inštancie dňa 18.6.2018 a odpor proti platobnému rozkazu; právny zástupca žalovaného navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie takýmto rozsudkom. Na to bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému priznané voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením; pojednávanie bolo skončené o 10,00 hod. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.6.2018 o 9,35 hod. bolo doručené súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami ZEP ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní od právneho zástupcu žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania s tým, aby s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporových strán, k čomu v súlade s § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p. udelil súhlas (č.l. 262 spisu).
6. Predpokladmi vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu je riadne a včasné predvolanie žalobcu na pojednávania, pričom predvolanie musí obsahovať poučenie, že ak sa žalobca nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, že sa žalobca nedostaví na pojednávanie v určený čas a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a že žalovaný navrhne rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2020, sp.zn. 4 Obdo 84/2019, z ustanovenia § 278 ods. 1 C.s.p. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola
známa, resp. jeho právnemu zástupcovi (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom čase/ predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
7. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas, pretože aj keď sa za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na pojednávaní považuje také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začatia jeho konania, v danej veci právny zástupca žalobcu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.6.2018 doručil do sféry prvoinštančného súdu o 9,35 hod., t.j. 5 minút po začatí pojednávania, ktoré sa skončilo o 10,00 hod. K prvotnému prevzatiu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní prišlo teda podateľňou súdu prvej inštancie o 9,35 hod., pričom až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej mohlo byť toto ospravedlnenie odovzdané sudcovi prejednávajúcemu predmetnú vec na oboznámenie. Odvolací súd má preto za to, že zo strany žalobcu došlo k včasnému ospravedlneniu jeho neúčasti na uvedenom pojednávaní. 8. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v ospravedlnení žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň navrhol, aby bolo rozhodnuté o žalobe na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporových strán s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p., keď len konštatoval že žalobca vo svojom písomnom podaní neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal nariadené pojednávanie vo veci. Žalobca však v písomnom ospravedlnení navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol o žalobe bez jeho účasti s odkazom na ustanovenie Civilného sporového poriadku (§ 177 ods. 2 písm. b/), takže svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní ospravedlnil a uviedol dôvod svojej neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd sa potom stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že neboli splnené materiálne podmienky pre postup podľa § 278 a nasl. C.s.p., keď prvoinštančný súd dostatočne neskúmal, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. 9. Odvolací súd súhlasí aj s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, že mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ktorý odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K jeho naplneniu dochádza, ak súd zasiahne do ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv odvolateľov, čím by im bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré im zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999, sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci bola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci vada, ktorá znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, keď na pojednávaní konanom dňa 25.6.2018 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie napriek jeho včasnému a odôvodňujúcemu ospravedlneniu neúčasti na tomto pojednávaní. 10. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/, v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodnúť s tým, že ak bude mať za to, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je dôvodný, bude postupovať v súlade s ustanovením § 281 ods. 1 C.s.p. a v prípade, ak opätovne dospeje k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodný, svoje
nové rozhodnutie dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 236, v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p.
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).