Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/184/2020

Identifikačné číslo spisu: 4115205428 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4115205428.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej, a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne P. Š., bývajúcej v C., D. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom v Nitre, Bottova 34, proti žalovanej W. E. B., B..T..Y.., so sídlom v A., W. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, zastúpenej JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou a konateľkou, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vedený na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. novembra 2019 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

l. Okresný súd Nitra rozsudkom z 27. novembra 2018 č.k. -284 určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 480 eur a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2013 medzi žalobkyňou a žalovanou sú neplatné. Ďalej určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 600 eur a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2014 medzi žalobkyňou a žalovanou sú neplatné. Žalobkyni voči žalovanej súd priznal plnú náhradu trov konania. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nitra náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania v sume 1 192,56 eur a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli v sume 1 192,56 eur. Súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalovaná obchodná spoločnosť nepreukázala individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy ( ), a je nesporné, že úverové zmluvy, aj rozhodcovské zmluvy sú formulárové. Nakoľko je v nich nesprávne uvedená výška RPMN (), nie je možné samostatne konštatovať, že časť zmluvy o výške odplaty je neplatná a zmluva by mohla naďalej platne existovať.

2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. novembra 2019 sp.zn. na odvolanie strán sporu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2013 a zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2014 zmenil tak, že obe zmluvy o revolvingovom úvere sú v časti odplaty neplatné (I.); v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov štátu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (III.). Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ), ktorý aplikoval v danej veci správne právne ustanovenia predpisov, nesprávne ich však vyložil a vyhodnotil. Odvolací súd dospel preto k záveru, že absencia údaju o RPMN (ktorý bol v dôsledku nesprávnej výšky vyhlásený za neplatný), nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba neplatnosť dojednania o odplate. Neplatnosť tohto dojednania má preto za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov ( zákona o spotrebiteľských úveroch). V danom prípade preto ide o oddeliteľnú časť (úrok a RPMN) zmluvy o úvere, ktorú je možné samostatne vyhlásiť za neplatnú a nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa namietala výrok, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalovanej trovy konania, odvolací súd mal za nesporné, že žalobkyňa navrhla sama a nad rámec bežného dokazovania (zbytočne) vykonať znalecký posudok, preto musí aj znášať náklady s tým súvisiace.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej podala žalobkyňa dovolanie s odôvodnením, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces ( ). Podľa žalobkyne je rozsudok odvolacieho súdu nezrozumiteľný, nejasný a neodôvodnený vo výroku II., ako aj vo výroku I., ktorým odvolací súd dospel k právnemu záveru, že absencia údaju RPMN nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale len dojednania o odplate. V súvislosti s výrokom II. uviedla, že právny záver súdu o zbytočnosti vykonania znaleckého posudku ňou navrhnutého, nie je správny. V ďalšom namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a tvrdila, že je jej dovolanie z tohto dôvodu prípustné podľa až c/ .

4. Žalovaná vo vyjadrení žiadala dovolanie odmietnuť a uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), súc viazaný dovolacími dôvodmi ( ), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.

6. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu v zmysle , dovolací súd na úvod svojich úvah, ktoré ho viedli k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, poznamenáva, že z hľadiska prípustnosti dovolania z dôvodu vady konania podľa uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému právnemu názoru dospel dovolací súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp.zn. , , , ). 7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ,

, , a ).

8. Ustanovenie zakladá prípustnosť (a zároveň dôvodnosť) dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (). Pod v ustanovení koncipovaným porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému procesnoprávnemu rozmeru, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle treba považovať aj taký postup súdu, ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď' súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

9. Obdobne ako v skutkovej oblasti, i v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú podobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodovania, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež i zásadami spravodlivého procesu.

10. Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (, , či , , bod 26, ) vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

11. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie, aj odvolacieho súdu podrobne uvádza, prečo súd žalobe vyhovel iba čiastočne a prečo bola povinná žalobkyňa uhradiť žalovanému trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (za znalecký posudok). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa vysporiadal vo svojom odôvodnení so všetkými podstatnými námietkami, podrobne v bode 11. až 14. odôvodnenia rozsudku vysvetlil, prečo sú neplatné len tie ustanovenia revolvingovej zmluvy, v ktorých bola dohodnutá odplata a nie sú absolútne neplatným právnym úkonom ako celok a z akého dôvodu musí žalobkyňa znášať náklady na vykonanie znaleckého dokazovania. Žalobkyňa preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý; pričom za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

12. Prípustnosť dovolania podľa nie je spôsobilá založiť ani dovolacia námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, vid' konštantnú judikatúru najvyššieho súdu (R 24/2017, , , , , , , ).

13. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný nesprávny

procesný postup súdu, ktorým by bola vylúčená z uskutočňovania jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle a jej dovolanie je preto podľa tohto ustanovenia neprípustné.

14. Pokiaľ žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia až c/ , aby mohlo byt' rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byt' (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až .

15. Ustanovenie uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. , , ). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

17. Žalobkyňa v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnila, neuviedla, v akej zásadnej právnej otázke spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, pričom odvolacie dôvody až c/ vymedzila len formálne. Naostatok treba poznamenať, že súčasná existencia všetkých predpokladov prípustnosti dovolania vyvodzovaná žalobkyňou z až c/ sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje.

18. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení .

19. V prejednávanej veci žalobkyňa v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným kritériám (vyplývajúcim z až ) neuviedla, z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť a dovolacie dôvody nevymedzila tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.

20. Najvyšší súd dospel preto k záveru, že dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vady tzv. zmätočnosti je potrebné odmietnuť podľa ako neprípustné, a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci podľa , z dôvodov uvedených v bode 18. 21. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa v spojení s .

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.