Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/234/2021

Identifikačné číslo spisu: 6117243194 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6117243194.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 právne zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: RNDr. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, P., právne zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s., advokátskou kanceláriou so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, pracovisko: Dolný val 574/7, Žilina, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 1.391,95 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 25. februára 2021, č.k. -238, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi úplnú náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „súd prvej inštancie") rozsudkom z 02. októbra 2020 č.k. -192 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.391,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.391,95 Eur od 29. júla 2017 do zaplatenia titulom nezaplatenia zostatku pohľadávky zo Zmluvy o úvere v dôsledku predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28.07.2017. Medzi žalobcom ( do 31.7.2017 J. J., a.s. ) a žalovanou bola dňa 21. augusta 2012 uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere č. XXX XXX (ďalej len „zmluva o spotrebnom úvere"), predmetom ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- EUR na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s dohodnutou fixovanou úrokovou sadzbou vo výške 12,59 % p.a. Splatnosť úveru bola do 20. augusta 2017, a to 60 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 112,72 EUR započítaním pohľadávky z bežného účtu žalovanej vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

2. Súd prvej inštancie zistil, že predmetná zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje obligatórny, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len

ako „") požadovaný údaj, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov ( predmetného v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sankcionoval absenciu uvedenia predpokladov použitých na výpočet RPMN, ako aj absenciu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takého úveru. Keďže žalovaná za účelom splácania úveru poskytnutého žalobcom v zmysle zmluvy o úvere splatila ku dňu vyhlásenia rozsudku v súhrne sumu vo výške vyššej ako 5.000,- EUR, je zrejmé, že istina úveru poskytnutá žalovanej bola splatená. Súd prvej inštancie skonštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy prevyšujúcej už zaplatenú istinu úveru spolu s úrokom z omeškania z uplatňovanej sumy zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. februára 2021 č.k. -238 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ išlo o vyhodnotenie vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že predmetný vzťah, založený zmluvou o úvere, je vzťah spotrebiteľský. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri údaji o RPMN zákon vyžaduje uvedenie všetkých predpokladov na jeho výpočet, teda nestačí uviesť len jeho výšku v %. Uvedené vyplýva aj z smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 (ďalej len ,,smernica"). Odvolací súd bol názoru, že údaj o celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno stotožňovať. Predmetná zmluva o úvere neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (v zmluve suma 6.945,20 EUR označená ako celkové náklady) a neobsahovala ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa (predpoklad potrebný pre výpočet RPMN), keďže podľa tvrdenia žalobkyne v odvolaní suma 6.945,20 EUR predstavovala celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka") dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzovala z (ďalej aj „").

5. Dovolateľka uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá doposiaľ nebola vyriešená v praxi dovolacieho súdu, a to či ,,sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak táto je označená ako celkové náklady dlžníka spojené s úverom a zároveň ak sú v tejto zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak tieto predpoklady nie sú v texte zmluvy spoločne označené ako všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov." Dovolateľka v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd" alebo ,,dovolací súd") sp.zn. zo dňa 24. februára 2021, ktorý sa s uvedenou otázkou vysporiadal, a v ktorom konaní bol posudzovaný rovnaký typ úverovej zmluvy.

6 . Dovolateľka navrhla aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a napadnutej žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne, aby priznal dovolateľke nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom ako aj dovolacím súdom. Tvrdila, že v zmluve o úvere uviedla všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, a to základné parametre úveru v čl. 2 zmluvy o úvere, poplatky vymedzené v prílohe č. 1 zmluvy o úvere, amortizačnú tabuľku v prílohe č. 2 zmluvy o úvere, pričom všetky tieto údaje boli opakovane uvedené vo formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady žalovanej spojené s úverom vo výške 6.945,20 EUR

predstavujú celkovú čiastku, ktorú mala zaplatiť, pričom zo zmluvy o úvere je jednoznačné, že pozostávajú zo splátok úveru (60 x 112,72 EUR) a poplatkov v zmysle neoddeliteľnej prílohy č. 1 zmluvy o úvere, t.j. 50,- EUR za poskytnutie úveru a poplatkov za správu úverového účtu vo výške 132,- EUR (2,20 EUR za každý mesiac vedenia účtu x 60 - počet mesiacov) a žiadne ďalšie peňažné povinnosti zo zmluvy nevyplývajú.

7. Podľa názoru dovolateľky mala byť sporná právna otázka zodpovedaná tak, že ,,spotrebiteľský úver sa nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak táto je označená ako celkové náklady dlžníka spojené s úverom a zároveň ak sú v tejto zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak tieto predpoklady nie sú v texte zmluvy spoločne označené ako všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov."

8. Žalovaná v zastúpení advokátom vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Uviedla, že celkové náklady spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru a celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom. V danom prípade zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva obsahuje len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g/zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v čl. 2 predmetnej zmluvy s názvom „Podmienky úveru" je uvedené, že „Celkové náklady Dlžníka spojené s Úverom: 6 945,20 EUR". Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna, pričom vyžaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí vymienených expressis verbis ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec. Transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 bola prijatá s dvojakým cieľom, a to zabezpečiť všetkým spotrebiteľom v EU vysokú a rovnocennú úroveň ochrany ich záujmov a uľahčiť vznik riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi (rozsudok z 5. septembra 2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 41). Z odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je najmä zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané informácie o spotrebiteľskom úvere v celej EÚ, čo mu umožní porovnať tieto úvery z hľadiska výhodnosti.

9. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpený v súlade s , bez nariadenia pojednávania ( ) a dovolanie odmietol podľa , písm. f/ , pretože nebolo odôvodnené prípustným dovolacím dôvodom.

10. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z s tým, že formulovala právnu otázku k výkladu ustanovení , v znení účinnom ku dňu predčasnej splatnosti úveru, a to 28.07.2017.

11. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou

12. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

13. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

14. Spornou bola skutková okolnosť. Najvyšší súd zistil, že suma 6945,20 €, je v zmluve označená názvom: „Celkové náklady dlžníka spojené s Úverom". Skutočnosť, že zmluva použila nesprávny pojem (názov) je skutkovou okolnosťou, ktorá spôsobuje nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu, keďže nastal rozpor medzi použitým pojmom a jeho obsahom. Pojmy podmienky úveru, a to „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom" a „celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť" sú samostatne definované priamo zhodne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Skutočnosť, že ide pojem použitý zákonom (legálna definícia) v zhodne so smernicou vylučuje, aby k takto definovaným pojmom bol priraďovaný iný obsah, a to vzhľadom na povinnosť euro konformného výkladu. Dovolací súd súčasne vychádzal z toho, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej jednotlivé použité pojmy sú prísne definované.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.