Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-65-2024.pdf
PDF · 124.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/65/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. B., právne zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, AK Zámocká 525/28, Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanej: Československá obchodná banka so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie, registračné číslo 502883 z 21.03.2017 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd u r č u j e , že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.04.2024 zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie, registračné číslo 502883 zo dňa 21.03.2017 je n e p l a t n é .
III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 3Csp/39/2024-57 zo dňa 28.06.2024.
IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol súdu, aby vydal tento rozsudok: I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. 502883 zo dňa 21.03.2017, je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd určuje, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.04.2024 zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. 502883 zo dňa 21.03.2017, je neplatné. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.03.2017 žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie, reg. č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie istiny úveru vo výške 77.000,- eur. Zároveň na zabezpečenie tohto úveru bola dňa 21.03.2017 medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, reg. č. XXXXXXX/XXX/X, pričom záloh tvorili nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. 1473/3 a pozemok - parcela CKN č. 1473/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 488 m2 evidované na LV č. XXXX pre okres F. E. B., G. D. E. B., k.ú. D. E. B.. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3Csp/39/2024-57 zo dňa 28.06.2024 bola žalovanej neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru a určenie neplatnosti úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2024. Finančné prostriedky poskytnuté z predmetného úveru boli použité najmä na vyplatenie existujúcich úverov, čo vyplýva z tejto úverovej zmluvy. Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie uzavrel ako spotrebiteľ so žalovanou ako právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, preto sa na právny vzťah, ktorý medzi nimi vznikol vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve vytýka nedostatky a to, že neobsahuje, prípadne obsahuje, ale s uvedením nesprávneho údaja podstatné obsahové náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k), z), aa). Preto podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je treba tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalobca poukázal aj na povinnosť s odbornou starostlivosťou pred poskytnutím úveru preskúmať bonitu spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná v konzultačnom procese nezohľadnila nepriaznivú situáciu a označenie v úverovej zmluve ako úver na bývanie predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Špecifickou črtou je ešte to, že žalovaná zriadila zabezpečenie poskytnutého úveru záložným právom na nehnuteľnosti, ktoré predstavujú jediné obydlie žalobcu a jeho rodiny.
4. Nakoľko žalovaná porušila povinnosť s odbornou starostlivosťou v predzmluvnej fáze preskúmať bonitu žalobcu, je treba zosplatnenie úveru považovať za neplatné. V tomto kontexte poukazuje aj na nedodržanie zákonného postupu pri zosplatnení úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že celú právnu argumentáciu žalobca považuje za mylnú, nakoľko predmetný úverový vzťah sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ale keďže bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, tak sa predmetný vzťah spravuje zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie (ďalej len „ZÚB“). Namietal aj neprípustnosť podanej formy žaloby, a totiž, že v danom prípade nemôže ísť o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
6. Žalobca v replike poukázal na slovo „najmä“, teda fakultatívny výpočet možnosti podaných druhov žalôb podľa § 137 Civilného sporového poriadku. K prípustnosti podanej žaloby poukázal ešte na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého: „Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.“ Podľa § 3 ods. 5, prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti poručiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.“ Poukázal na uznesenie NR SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018 z 28.03.2019 a 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019, podľa ktorých je eo ipso prípustné spotrebiteľom domáhať sa súdneho vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok a analogicky tak aj určenia požadovaného touto žalobou.
7. Žalobca pripustil námietku žalovanej, že predmetný právny vzťah založený úverovou zmluvou treba posudzovať podľa ZÚB, ale poukázal na prakticky identické znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch so ZÚB. V tomto kontexte tak poukázal na § 5 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 2 ZÚB, a to jednak v kontexte považovania úveru na bývanie za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o úvere na bývanie neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s), a ab) a nemožnosť veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie, ak v kontraktačnom procese dodávateľ neskúmal riadne bonitu spotrebiteľa.
8. Žalovaná v duplike namietala, že bonitu žalobcu v predkontrakčnom procese riadne skúmala, a tiež zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab) ZÚB. Preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Neskôr ešte žalovaná doplnila svoju právnu argumentáciu o námietku, že v predmetnom spore nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou, nakoľko medzičasom došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy zo žalovanej na nebankový subjekt, a to EOS KSI Slovensko, s.r.o., k čomu súdu predložila aj písomné dôkazy.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
10. Na pojednávaní súd oboznámil podanú žalobu, písomné vyjadrenia sporových strán, vykonal listinné dôkazy, a to: Žaloba vo veci samej č.l. 1-5, č.l. 6-10 v písomnej forme, Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie, registračné č. 502883 medzi Československou obchodnou bankou a A. B. zo dňa 31.03.2017 č.l. 14-23, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.l. 24-28, uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou 3Csp/39/2024 o nariadení neodkladného opatrenia č.l. 29-36, doložka právoplatnosti 24.07.2024 tohto uznesenia 3Csp/39/2024 o nariadení neodkladného opatrenia č.l. 44, vyjadrenie žalovaného k žalobe č.l. 49-52, poverenie zamestnanca č.l. 53, replika žalobcu č.l. 61-63, duplika žalovaného č.l. 70-72, Zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a H., H. I. a H. B. na 48420,- eur č.l. 73, dodatok č. 1 k Zmluve o úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a H. č.l. 74, Zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a J. K. na 90.000,- Sk č.l. 75, žiadosť o uzatvorenie zmluvy o úvere žalobcu voči žalovanej č.l. 76-78, fotokópia dokladu totožnosti č.l. 78 rubová strany až č.l. 79, potvrdenie o zamestnaní žalobcu spoločnosti Lilliput Services od 22.07.2013 č.l. 79 (listina je v anglickom jazyku, ide o voľný preklad sudcu, Contract of Employment medzi Lilliput Ltd. A A. B. ako zamestnancov - pracovná zmluva č.l. 88-82 (poznámka sudcu listina je v anglickom jazyku, ide o voľný preklad sudcu), Employers Confirmation - potvrdenie pre zamestnanca o priemernom mesačnom daňovom základe č.l. 83 (poznámka: ide o listinu v anglickom jazyku s voľným prekladom sudcu), v ktorom je uvedený čistý priemerný mesačný základ dane z príjmu za posledné tri mesiace 2.896 britských libier, listina z webstránky NBS s prepočtom kurzu libry na eur, kde 1,- eur sa rovná 0,844 britské libry č.l. 84-85, výpis z účtu Ulster Bank majiteľa A. B. za obdobie 17.09.2016 až 18.10.2016, na ktorom je za toto obdobie v pluse 8,51 libry č.l. 85-86, výpis Ulster Bank majiteľa A. B. za obdobie 19.10. až 21.11.2016, kde má rozdiel medzi príjmami a výdavkami v konečnom pluse 35,13 č.l. 87-88, výpis z účtu Ulster Bank majiteľa A. B. za obdobie 22.11.2016 od 16.12.2016, kde je za toto obdobie po prepočte príjmov a výdavkov v pluse 66,68 libry č.l. 89-90, výpis Ulster Bank A. B. od 17.12.2016 do 18.01.2017 sa rovná plus 1,26 libry č.l. 90-91, výpis Ulster Bank A. B. od 19.01.2017 do 20.02.2017 sa rovná plus 240,66 libry č.l. 92-94, Dáta dopytu do bankového registra klientskych informácií č.l. 95-97, posledná výzva na úhradu pohľadávky z 27.03.2024 ČSOB adresované A. B. č.l. 98, s doručenkou č.l. 99, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 27.04.2024 č.l. 100 s doručenkou č.l. 101, poverenie zamestnanca č.l. 102, vyjadrenie žalovaného č.l. 113-114, poverenie zamestnanca žalovaného č.l. 115, zmluva o postúpení pohľadávok medzi ČSOB a EOS KSI Slovensko č.l. 117-121, príloha tejto zmluvy s identifikáciou pohľadávok č.l. 123, potvrdenia Slovenskej pošty o doručení č.l. 130, oznámenie o postúpení pohľadávky z ČSOB A. B. č.l. 131, posledná výzva na úhradu pohľadávky z 27.03.2024 č.l. 133 s doručenkou 133a, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti z 27.04.2024 č.l. 134-135, emailové podanie žalovanej adresované súdu s námietkou svojej pasívnej vecnej legitimácie č.l. 140-141.
11. Z pripojeného spisu 3Csp/39/2024 Okresného súdu Vranov nad Topľou súd oboznámil Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia 3Csp/39/2024-57 zo dňa 28.06.2024 s pečiatkou právoplatnosti 24.07.2024.
12. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
13. Žalobca so žalovanou Československou obchodnou bankou uzavrel dňa 21.03.2017 zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktorú už ale uzavrel nielen výlučne so žalobcom ako dlžníkom, ale aj spolu s K. J., B. H. a C. J., plus aj žalobcom v ten istý deň, teda 21.03.2017. Predmetom záložného práva bol rodinný dom a súvisiace nehnuteľnosti v katastrálnom území D. E. B., v ktorých nehnuteľnostiach žalobca a jeho rodina býva, teda má tam zriadené obydlie. Na základe zmluvy o úvere na bývanie mu bola poskytnutá suma 77.000,- eur pri dohodnutých zmluvných podmienkach na 3 roky dobu fixácie, úrokovú sadzbu 1,65 % ročne do 25.03.2020, RPMN 1,67 %. Tento úver žalobca žalovanej riadne a včas nesplácal. Žalovaná ČSOB banka pristúpila k okamžitému zosplatneniu dlhu dňa 27.04.2024.
14. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy a procesne vo veci konal a hodnotil ju podľa nasledujúcich procesnoprávnych noriem:
15. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy: Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie (ďalej len ZÚB“), Úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti, b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na základe nadobudnutia alebo zachovania vlastníckeho práva k pozemku alebo k existujúcej nehnuteľnosti určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3.
18. Podľa § 15 ods. 1 ZÚB, Poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab), c) v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa § 15 ods. 2 ZÚB, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.
20. Podľa § 15 ods. 4 ZÚB, Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie žalobou.
21. Podľa § 13 ods. 4 ZÚB, Zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je úver na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) určenie, či ide o zmluvu o úvere na bývanie v cudzej mene podľa § 16, h) informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov, l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie, ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
22. Podľa § 2, ods. 1 ZÚB, každá fyzická osoba vykonávajúca činnosť pre veriteľa alebo finančného agenta, ktorá je priamo zapojená do činností, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, alebo ktorá je v kontakte so spotrebiteľom pri vykonávaní činností, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, f) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom na bývanie všetky náklady vrátane úrokov, peňažných plnení, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere na bývanie a ktoré sú spotrebiteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal úver na bývanie alebo ho získal za ponúkaných podmienok a vrátane nákladov na ocenenie nehnuteľnosti, ak je také ocenenie potrebné na získanie úveru na bývanie okrem poplatkov za zápis prevodu vlastníctva nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, pričom z celkových nákladov spotrebiteľa sú vylúčené poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za nedodržiavanie záväzkov určených v zmluve o úvere na bývanie, g) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky úveru na bývanie a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie.
23. Podľa § 137 „Obsah žaloby“, písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 337 ods. 3 CSP, Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
27. Podľa článku II., bod 2 Zmluvy o poskytnutí úverov na bývanie, reg. č. 502883 uzavretou medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len „Zmluva“), Úver sa použije na tento účel: Splatenie skôr poskytnutého nebankového úveru + kúpa nehnuteľností.
28. Podľa článku III., ods. 1 Zmluvy, Zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutý úver bude úročený úrokovou sadzbou vo výške 1,65 % p.a., bude platná do 25.03.2020. Uvedená úroková sadzba sa skladá zo a) Základnej úrokovej sadzby banky vo výške % p.a., a b) Hrubej marže banky % p.a. Doba fixácie úrokovej sadzby je 3 roky
29. Ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavuje 1,67 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť spojená s týmto úverom vypočítaná podľa údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy predstavuje čiastku 95.716,06 eur za predpokladu čerpania celej výšky úveru a dodržania podmienok splácania dohodnutých v tejto zmluve.
30. Podľa článku VI. ods. 1 Zmluvy, Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí úver najneskôr do 27 rokov a 4 mesiacov od termínu jeho dočerpania. Peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy zanikne jeho splatením. Dátum konečnej splatnosti úveru je 25.01.2045.
31. Podľa článku VI., ods. 2, prvá veta Zmluvy, Dlžník sa zaväzuje splácať úver formou anuitných splátok úveru v deň splatnosti úveru, ktorým je vždy 25. deň každého mesiaca, a to vo výške 291,82 eur za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa článku IV., ods. 1 tejto Zmluvy.
32. Podľa článku VIII., tretia veta Zmluvy, Celkové náklady spojené s úverom sú vo výške 95.716,06 eur.
33. Po aplikovaní citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci a procesných noriem v procese rozhodovania a posudzovania podanej žaloby súd vec takto právne hodnotí:
34. K námietke žalovanej ohľadom absencie jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom konaní súd konštatuje, že táto námietka nie je namieste a je nedôvodná. Pasívna vecná legitimácia v konaní svedčí práve účastníkovi zmluvného vzťahu zo Zmluvy o úvere, ktorý bol v tomto prípade veriteľom a dodávateľom finančnej služby podľa tejto Zmluvy a týmto subjektom je práve žalovaná banka ČSOB. To, že banka neskôr pohľadávku z tohto úveru postúpila na iný subjekt ako uviedla vo svojom vyjadrení a doložila k tomu doklady, že malo ísť o spoločnosť EOS KSI Slovensko je pre určenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej pre toto konanie irelevantné vo vzťahu k predmetu tohto sporu, čiže vo vzťahu k žalobcom dvom navrhovaným petitom žaloby, ktorým súd vyhovel.
35. Rovnako tak nie je namieste námietka žalovanej o neprípustnosti podanej žaloby zo strany žalobcu z dôvodu, že nespĺňa podmienky § 137, písm. d) CSP na požadovanom súdom určení. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca môže podanou žalobou žiadať zo strany súdu vyhlásenie výroku rozhodnutia de iure o čomkoľvek, čo vyplýva zo skutočnosti, že § 137 CSP obsahuje púhy exemplifikatívny, teda nie stricto sensu kompletný výpočet možnosti obsahu žaloby. Obzvlášť to platí pre spotrebiteľa, ktorému § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa dáva možnosť domáhať sa súdnej ochrany de iure akéhokoľvek porušenia svojho i domnelého práva voči porušiteľovi. Vo vzťahu k petitu prvého navrhovaného výroku žaloby určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, možnosť podania takejto žaloby ex lege dáva samotný § 15 ods. 4 ZÚB, ktorým zákonom samotná žalovaná namietala, že sa zmluvný vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu má spravovať.
36. K prvému výroku, a to určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru:
Tu súd dáva za pravdu, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov v prvom rade podľa § 15 ods. 1, písm. b) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, a to konkrétne pre absenciu údaja podľa § 13 ods. 4, písm. e) tohto zákona, to je absenciu údaja o dobe trvania zmluvy. Ďalej pre chybný údaj podľa § 13 ods. 4, písm. l) tohto zákona pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, resp. celkové náklady spotrebiteľa. Tu súd dáva síce za pravdu námietke žalovanej, že v článku VIII. úverovej zmluvy je uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a v článku III., bod 1 Zmluvy je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľa zaplatiť. Oba tieto údaje ale obsahujú identický číselný údaj, a to 95.716,06 eur. Zákonnú legálnu definíciu pre účely úverov na bývanie obsahuje zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, a to celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2, písm. f) tohto zákona a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je definovaná v § 2, písm. g) tohto zákona. Táto legálna definícia je pomerne zložitá, ale zjednodušene laickým jazykom povedané, celková čiastka sa rovná celkové náklady + poskytnutá istina úveru. Súd síce nevie z týchto zmluvných ustanovení zadefinovať, ktorý údaj v zmluve je vadný alebo chybne uvedený, či celkový náklad alebo celková čiastka, ale z logiky veci, keďže obidva číselné údaje sú identické, vyplýva, že jeden z nich vadný byť musí. To vyplýva z logického výkladu legálnej definície týchto pojmov podľa § 2, písm. f), verzus § 2, písm. g) ZÚB, že celkové náklady a celková čiastka musia predstavovať iný číselný peňažný údaj. To znamená, že toto je druhý dôvod pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. K rozdielu medzi celkovými nákladmi a celkovou čiastkou súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, najmä uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/234/2021 z 29.09.2021, ktoré sú síce judikované vo vzťahu k zákonu o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, ale je treba konštatovať, že ako do zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, tak aj do ZÚB boli transponované identické smernice Európskej únie, a teda legálne definície v oboch zákonoch sú identické. Preto niet dôvod právne závery tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR analogicky nevztiahnuť aj na predmet tohto sporu pokiaľ ide o rozdiel medzi celkovou čiastkou a celkovými nákladmi podľa zákona o úveroch na bývanie. Napokon tretí dôvod je ten, že zákon o úveroch na bývanie vôbec neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN ako obligatórnu zložku, a tieto predpoklady neobsahuje ani len či už slovným jazykovým vyjadrením jednotlivých pojmov a vzorcom, podľa ktorého by malo byť RPMN počítané, a už tobôž nie dosadením konkrétnych čísel z tejto Zmluvy do tohto vzorca a následne z týchto čísel aritmeticky výpočet RPMN. Čiže absolútne v tejto Zmluve absentuje akýkoľvek údaj o akýkoľvek predpokladoch pre výpočet RPMN.
37. Napokon mimo rámec § 15 ods. 1, písm. b), teda pre neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere na bývanie, ktoré teraz súd uviedol, súd ako bezúročnú a bezpoplatkovú túto Zmluvu hodnotí aj z dôvodu nesprávneho, resp. nedostatočného preskúmania bonity klienta pred poskytnutím úveru.
A súd toto neskúmanie, resp. vadné skúmanie hodnotí za tak hrubé porušenie, že toto spôsobuje nielen nemožnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ale aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v kontexte § 15 ods. 2 ZÚB.
A totiž, žalobkyňa preukázala, že skúmala bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru ako jeho samotným dotazovaním ohľadom jeho zamestnania, príjmov a výdavkov atď., jeho osobného statusu, tak aj z databázy bankových informácií o kredibilite jednotlivých klientov a skúmala aj jeho výdavky, teda údajne skúmala podľa svojich vyjadrení jeho výdavky s ním predložených výpisov z účtu. V kontexte preskúmavania bonity spotrebiteľa v predkontraktačnom procese zo strany dodávateľa finančnej služby tu ale súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Prešove sp. zn. 22CoCsp/5/2023-148 zo dňa 29.06.2023. Z neho pre tento prípad analogicky vyplýva, že ak sa má hovoriť o odbornej starostlivosti dodávateľa finančnej služby pri skúmaní výdavkov potenciálneho žiadateľa o úver, nie je možné sa obmedziť iba na púhe predloženie dokladov o týchto výdavkoch žiadateľom, teda v tomto prípade výpisov z účtov, ale tieto výpisy z účtov je treba dôsledne preskúmať a prehodnotiť. Žalovaná je na trhu bankových služieb a poskytovania úverov dlhoročným „hráčom“ disponujúcim na to všetkými potrebnými licenciami udeľovanými Národnou bankou Slovenska a podliehajúcou jej kontrole. Preto by sa rozhodne nemala uspokojiť s predloženými výpismi z účtov žalobcu, ale pred poskytnutím úveru ich naozaj mala skúmať dôsledne a s odbornou starostlivosťou.
V tomto kontexte súd poukazuje i na rozhodnutia Nejvyššího správního soudu České Republiky: „Poskytovatel úvěrů je nadto povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou péčí, jíž je třeba rozumět „úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli rozumně očekávat a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (rozsudek NSS ze dne 1. 4. 2015, č. j. 1 As 30/2015 39, č. 3225/2015 Sb. NSS, bod 26, vztahující se k § 9 odst. 1 již neúčinného zákona č. 145/2010 Sb., jenž při posuzování úvěruschopnosti výslovně přikazoval počínat si s odbornou péčí; ZSÚ ve svém § 75 zakotvil obecnou povinnost poskytovatele provozovat svou činnost s odbornou péčí). [28] Věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele může věřitel ověřit zejména doklady vydanými spotřebiteli třetí stranou, které budou objektivně a věrohodně vypovídat o spotřebitelově schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy o úvěru. Pokud by i v případě doložení těchto dokladů přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka, bylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele (rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015 39, body 27 a 29).
Po zhodnotení samotnou žalovanou predložených dôkazov, ale súd konštatuje, že nepochybne žalovaná túto svoju povinnosť zanedbala, a to dokonca hrubým spôsobom. Pretože pri skúmaní svojej bonity bankou síce žalovaný predložil výpisy zo svojho účtu za 5 mesiacov, ktorý účet mu bol vedený v britskej banke, ale z týchto výpisov z účtov práve vyplýva jeho nebonitnosť. Výpisy z účtov totiž deklarujú, že mal síce každý mesiac plusový zostatok na tomto účte, ale v zásade v každom z predložených piatich mesiacov tento plusový zostatok nepostačoval ani na dohodnutú výšku mesačnej splátky úveru z tejto Zmluvy o úvere, ktorá bola dohodnutá na sumu 291,82 eur mesačne. A totiž z výpisu z uvedenej banky za obdobie od 22.11.2016 do 16.12.2016 vyplýva, že za predmetné obdobie žalobca bol po prepočte príjmov a výdavkov v pluse 66,68 libry, za obdobie od 17.12.2016 do 18.01.2017 + 1,26 libry, za obdobie od 19.01.2017 do 20.02.2017 + 240,66 libry, za obdobie od 17.09.2016 do 18.10.2016 + 8,51 libry a za obdobie od 19.10.2016 do 21.11.2016 + 35,13 libry. Takéto laxné preskúmanie bonity profesionálnym dodávateľov finančnej služby a poskytovateľom úveru v tomto prípade v nemalej výške (keďže istina úveru, ktorá mala byť poskytnutá žalobcom bola 77.000,- eur) súd nemôže hodnotiť ináč ako hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu. A teda popri troch dôvodov, ktoré súd uviedol je ďalším dôvodom pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj tento dôvod, teda hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu pred poskytnutím úveru.
38. K výroku II. rozsudku, teda určenie neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru:
Tu súd konštatuje, že v kontexte aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 a 6Cdo/15/2023 z 25.09.2024, rozhodnutie NS SR R 34/2025) je ako vo výzve pred okamžitým zosplatnením obsahujúcej upozornenie na možnosť okamžitého zosplatenia povinný dodávateľ finančnej služby presne definovať splátku a dátum jej splatnosti, po nezaplatení ktorej má byť žalovaný (resp. dlžník) v omeškaní, a kvôli nezaplateniu ktorej dôjde k okamžitému zosplatneniu dlhu a zároveň je povinný toto zadefinovanie konkrétnej splátky poňať aj do samotného úkonu okamžitého zosplatnenia dlhu. Súd konštatuje, že so samotnou žalovanou predložených dôkazov, a to oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 27.04.2024, ako aj poslednej výzve na úhradu pohľadávky z 27.03.2024, ktorá jej predchádzala, absentuje konkretizácia splátky, pre ktorú malo dôjsť, resp. došlo k okamžitému zosplatneniu dlhu. Preto je vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru neplatný právny úkon. Od predmetnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR súd nevidí dôvod sa odkloniť.
39. Samozrejme druhý a podporný dôvod vyhlásenia okamžitého zosplatnenia dlhu za neplatné súdom je aj už vyššie citovaný § 15 ods. 2 ZÚB, a to nedostatočné preskúmanie bonity klienta pred poskytnutím úveru. V tomto prípade súd zhodnotil, že žalovaná túto povinnosť porušila hrubo, čo logicky viedlo nielen k vyhláseniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súdom vo výroku I., ale aj k nemožnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru vo výroku II. tohto rozsudku.
40. Nakoľko pred začatím tohto konania vo veci samej bolo v konaní 3Csp/39/2024 tunajšieho súdu nariadené neodkladné opatrenie, súd podľa § 337 ods. 3 CSP vo výroku III. rozsudku toto uznesenie o neodkladnom opatrení zrušil, keďže žalobe vo veci samej v celom rozsahu vyhovel.
41. Súd konštatuje, že žalobca bol v tomto konaní plne úspešný, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.