Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

IČO 00 166 073, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 339/2021 z 31. januára 2022, vedenej pod sp. zn. Rvp 1034/2022, a o ústavnej sťažnosti47/2021 zo 7. júla 2021 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 339/2021 z 31. januára 2022, vedenej pod sp. zn. Rvp 1038/2022, takto rozhodol: 1uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 7 Cdo 339/2021 z 31. januára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Ústavná sťažnosť sťažovateľky

bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v Uznesení sp. zn. 7Cdo/339/2021 zo dňa 31. januára 2022, ods. 22/ (týmto rozhodnutím na základe dovolania

rozsahu (VI. výrok). 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č.k. 7Cdo/339/2021-479 zo dňa 31. januára 2022, rozhodujúc o dovolaniach žalobcu a žalovanejobe sporové strany podali voči uzneseniu NS SR zo dňa 31.01.2022 sp. zn. 7Cdo/339/2021 ústavnú sťažnosť. Žalobca ústavnou sťažnosťou zo dňa 18.4.2022 napadol rozhodnutiezohľadniac ostávajúci predmet sporu a právny názor vyslovený v uznesení NS SR č.k. 7Cdo/339/2021-479 zo dňa 31. januára 2022 (§ 379, § 380, § 455 C.s.p.), ako aj právny názor

poukazuje na toho času najaktuálnejšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/339/2021, ktoré je odklonom od doterajšej praxe a predstavuje odklon od rozhodnutiarozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, nakoľko rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/339/2021 odkazuje na rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/48/2017 a 4Cdo/257/2019 v znení „Štát(rozhodnutie NS SR 4Cdo/257/2019), na ktoré odkazuje aktuálne rozhodnutie NS SR 7Cdo/339/2021 ako na rozhodnutia predstavujúce ustálenú prax v riešení otázky úrokov z omeškania

(ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 31. januára 2022 sp. zn. 7Cdo/339/2021, v ktorom bol takýto spôsob rozhodovania o trovách v obdobnom prípade považovanýpomerne rozdeliť a o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť jedným výrokom (7Cdo/339/2021, pozn.: rovnako išlo o prípad náhrady škody a nemajetkovej ujmy a odvolací

republiky v konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. 7Cdo/339/2021 a jeho uzneseniu sp. zn. 7Cdo/339/2021 z 31. januára 2022, pričom ním skúmal, či najvyšší súd

073, proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/339/2021 z 31. januára 2022 takto rozhodol: Ústavnej sťažnosti sťažovateľky pre porušenieuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 7Cdo/339/2021 z 31. januára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka požaduje

konania proti strane, ktorá bola neúspešná. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo/339/2021 zo dňa 31.01. 2022 poukázal na to, že ustanovenie § 255 CSP v spojení s §

omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy), kedy v zmysle záverov rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/339/2021 (podobne aj sp. zn. 4Cdo/48/2017 a sp. zn. 4Cdo/257/2019) štát je povinnýodmietla listom z 24.3.2020 (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/339/2021 z 31.1.2022). 33. V prejednávanom spore o náhradu škody bol žalobca plne úspešný

poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/339/2021, 4Cdo/257/2019, 4Cdo/48/2017, kde priznania úroku z omeškania je možné najneskôrúroky z omeškania uviedli, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/339/2021, tieto je možné priznať až od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Pokiaľ ideplynutia neskôr." 57. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 31.1.2022, sp. zn. 7Cdo/339/2021 sa uvádza: „Dovolací súd považuje rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/48/2017