Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/13/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX E. F., zastúpenému Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o vypratanie bytu a zaplatenie 5 000,- €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -78 zo 14. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovaného vypratať byt č. XX D. D. K. L. XXXX/XX E. E. F. a v druhom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 991,92 € potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom a piatom výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 19,84 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania žalobkyne.

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na ulici D. E. E. F., na X. poschodí, v bytovom dome súpisného čísla XXXX, vchod č. XX, postavenom na CKN parcele č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre katastrálne územie a obec E. F. pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva bez ďalšej bytovej náhrady a odovzdať ho žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 991,92 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a tretím výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol dvomi samostatnými výrokmi z dôvodu, že predmetom konania boli dva samostatné nároky. V spore o vypratanie bytu bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej v zmysle zásady úspechu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vypratanie bytu v rozsahu 100 %. Ďalším peňažným nárokom na zaplatenie sumy 5 000,- € uspela žalobkyňa len čiastočne, do výšky 991,92 €. V spore o zaplatenie peňažnej sumy bol úspešnejší žalovaný, ktorému vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 5 000,- € v rozsahu 60,32 %. 1.1 Skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania zhrnul súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia tak, že žalobkyňa a žalovaný tvorili partnerský pár ako druh a družka do roku 1990 (správne od roku 1990 – poznámka odvolacieho súdu). Z ich vzťahu sa v roku 2003 narodila dcéra M. I.. Žalovaný bol výlučným nájomcom družstevného bytu patriaceho do fondu Stavebného bytového družstva E. F.. Do tohto bytu sa žalobkyňa prisťahovala k žalovanému v roku 1994. V roku 2008

adresoval prenajímateľ bytu Stavebné bytové družstvo E. F. žalovanému výpoveď z nájmu z dôvodu neplnenia si povinností nájomcu uhrádzať nájomné a plnenia za služby poskytované užívateľovi bytu. Nedoplatok na nájomnom a službách vo výške 26 209,- Sk uhradila žalobkyňa 12.12.2018 (zrejme 12.12.2008 – poznámka odvolacieho súdu). Dňa 29.04.2009 bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzavretá zmluva o prevode členského podielu k družstevnému bytu zo žalovaného na žalovanú (správne žalobkyňu – poznámka odvolacieho súdu). Prevod bol bezodplatný. Zmluvou č. 40075/PV-1259b o prevode vlastníctva družstevného bytu z 24.08.2022 sa stala žalobkyňa výlučnou vlastníčkou bytu č. XX D. D. K. L. XXXX/XX, vklad vlastníckeho práva žalobkyne k tomuto bytu bol Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor povolený dňa 08.12.2022 pod V-2199/2022. V byte bývala žalobkyňa len do 12.08.2024. Byt opustila pre nezhody so žalovaným. V byte zostal bývať žalovaný spoločne s dcérou strán sporu M. I.. Aj po opustení spoločnej domácnosti v auguste 2024 všetky úhrady za služby spojené s užívaním bytu uhrádzala žalobkyňa. Náklady na byt vo výške 200,- € mesačne boli rozdelené na 170,- € titulom zálohového predpisu za služby spojené s užívaním bytu platené na účet Stavebného bytového družstva E. F. a 30,- € uhrádzala žalobkyňa preddavky za dodávku elektrickej energie. Tieto platby mali byť započítané na výživné na dcéru M.. Žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností rodinného domu súpisného čísla XXX a priľahlých parciel v obci E. F. podľa kúpnej zmluvy E./XXXX, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený 15.05.2025. Kúpna cena za nehnuteľnosti bola dohodnutá sumou 120 000,- €, z ktorej uhradil žalobca len časť vo výške 24 000,- €, zvyšok bol splatný do konca mája 2026. Žalovaný tvrdil, že dom nie je obývateľný, je bez teplej vody a plynu, je v procese rekonštrukcie. Žalobkyňa výzvou z 27.12.2024 vyzvala žalovaného na úhradu nákladov spojených s bývaním a na vypratanie bytu z dôvodu, že neprispieva na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Výzva bola žalovanému doručená 31.12.2024. Ďalšia výzva na vypratanie bytu a úhradu dlhu vo výške 5 000,- € ako nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom bytu bola žalovanému od žalobkyne doručená 31.03.2025. Žalovaný neuhradil dlh na „nájomnom“ a byt nevypratal. 1.2 Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne vo veci vypratania bytu odvodil súd prvej inštancie od umožňujúceho vlastníkovi podať proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, žalobu o vydanie veci. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu. Žalovanému pre užívanie bytu nesvedčí žiaden titul. Tvrdenia žalobkyne o uzavretí zmluvy o nájme bytu so žalovaným preukázané neboli. Čo má byť obsahom nájomnej zmluvy ustanovuje v ; nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného, výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Zotrvanie žalobcu v byte po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti nemožno považovať za jeho konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy ani mlčanie žalovaného, ktorý nereagoval na výzvu žalobkyne o vypratanie bytu a úhradu nedoplatkov na nájomnom z 27.12.2024. Absencia podstatných obsahových náležitostí nájomnej zmluvy (predmet nájmu, výška nájomného, výška úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu) spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa . 1.3 Pohľadávka vo výške 5 000,- € má predstavovať nezaplatené nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom bytu za obdobie od 01.01.2023 do 28.02.2025 (100,- € mesačne od 01.01.2023 do 30.06.2024 a 400,- € mesačne od 30.06.2024 do 28.02.2025). Z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu vyhotoveného Stavebným bytovým družstvom E. F. za rok 2024 súd prvej inštancie zistil, že stavebnému bytovému družstvu platila žalobkyňa preddavky na služby spojené s užívaním bytu vo výške 160,- € do 08/2024 a od 09/2024 sumou 170,- € mesačne. 1.4 Žalovaný nebol ochotný vypratať byt, poukazoval na nedotknuteľnosť obydlia a ochranu obydlia a súkromného a rodinného života . Aplikujúc články 19, 20, 21 , ustanovenie s prihliadnutím na judikatúru najvyšších súdnych autorít hodnotil súd prvej inštancie konanie žalobkyne, ktorá tvrdila, že sama je odkázaná na bývanie u svojej príbuznej z dôvodu, že žalovaný užíva byt v jej vlastníctve bez právneho dôvodu a odmieta prispievať na náklady spojené s jeho užívaním. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti považoval za primerané opatrenie na dosiahnutie legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane vlastníckeho práva žalobkyne, do ktorého žalovaný neoprávnene zasahuje užívaním bytu bez akéhokoľvek právneho dôvodu a príspevkov na náklady súvisiacich s dodávkou energií do bytu. U žalovaného mal za preukázané, že vo veku 65 rokov poberá starobný dôchodok sumou 800,- € mesačne, podnikateľskú činnosť pre nepriaznivý zdravotný stav už nevykonáva. Je však vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. za cenu 120 000,- €. Konanie žalovaného v súvislosti s kúpou nehnuteľností vyhodnotil súd prvej inštancie ako nezodpovedné vzhľadom na jeho osobné a finančné pomery, ktorými sa bránil proti vyprataniu bytu žalobkyne. 1.5 Suma 991,92 € priznaná žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia podľa a bola vypočítaná súdom prvej inštancie z obvyklého nájmu porovnateľného bytu

v meste E. F. (500,- € mesačne, z toho 300,- € nájomné/odplata za užívanie bytu a 200,- € úhrada za služby spojené s užívaním bytu/170,- € zálohový predpis Stavebnému bytovému družstvu E. F. a 30,- € elektrina), od ktorého odpočítal súd prvej inštancie sumu 200,- € v konaní o určenie výživného na dcéru M. uvádzanú žalobkyňou ako príspevok na bývanie dcére. Zostávajúcu sumu nájomného 300,- € rozdelil prvoinštančný súd na polovicu, teda 150,- € mesačne, čo zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného titulom užívania sporného bytu. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie bezdôvodne užíval byt od 13.08.2024 (deň nasledujúci po ukončení partnerského spolužitia so žalobkyňou), preto mu za obdobie od 13.08.2024 do 28.02.2025 vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni alikvotnú časť 91,92 € za 19 dní mesiaca august 2024 a 6x 150,- € za obdobie 09/2024 – 02/2025. Vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie 4 008,08 € zamietol ako nedôvodnú. 1.6 Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené a , (ďalej aj „).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný (písomné podanie z 27.10.2025 vypracované právnou zástupkyňou žalovaného doplnené o ďalšie dôvody priamo žalovaným, ktoré posudzuje odvolací súd ako jeden dokument), v ktorom v rozpore s nie je uvedené, v akom rozsahu sa napáda rozsudok súdu prvej inštancie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie. Žalovaný výslovne súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nájomná zmluva medzi stranami sporu písomne ani ústne uzavretá nebola, preto nebolo v danej veci možné aplikovať ustanovenie a o zániku nájmu bytu výpoveďou nájmu. Žalovaný zdôrazňoval morálne a etické dôvody, pre ktoré mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Tvrdil, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho námietkou týkajúcej sa ochrany obydlia a rodinného života a konanie žalobkyne mal súd vyhodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi zneužívajúce právo vlastníka z dôvodu, že žalovaný viac ako 30 rokov býval v byte, ktorý sa má vypratať spoločne so žalobkyňou, finančne sa podieľal na jeho údržbe, rekonštrukcii a teraz sa ocitne z dôvodu pomsty a šikanózneho nátlaku zo strany žalobkyne bez strechy nad hlavou. Nesprávny je názor súdu prvej inštancie, že obrana žalovaného prednášaná v konaní bola irelevantná. Súd prvej inštancie uviedol nepresne vlastnícke pomery k bytom, čím vytvoril nevyvážený obraz o majetkovej situácii účastníkov. Žalobkyňa dostala byt od žalovaného v podstate zadarmo. Neinformovala žalovaného, že za zostatkovú hodnotu byt od Stavebného bytového družstva E. F. odkúpila a stala sa jeho výlučnou vlastníčkou. V byte so žalovaným býva aj spoločná dcéra účastníkov. Starostlivosť o dcéru zabezpečuje žalovaný. Aj vzhľadom na túto skutočnosť mal súd prvej inštancie posúdiť konanie žalobkyne ako rozporné s dobrými mravmi a s odkazom na odoprieť poskytnutie právnej ochrany žalobkyňou uplatňovanému právu na vypratanie bytu. Žalovaný ešte pred podaním žaloby navrhol žalobkyni ako riešenie prevod bytu č. 75 do vlastníctva ich spoločnej dcéry s tým, že by sa žalobkyni zriadilo vecné bremeno doživotného užívania bytu, čo žalobkyňa odmietla. Nemožno akceptovať záver súdu o ukončení spolužitia strán sporu a následnom určení povinnosti žalovaného opustiť byt bez zohľadnenia jeho aktuálneho zdravotného stavu, veku a finančnej situácie. Od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby sa vysťahovať do nehnuteľnosti, ktorá zatiaľ nie je obývateľná. Dom, ktorý kúpil, potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu, nehnuteľnosti majú slúžiť na dôstojné bývanie žalovaného a dcéry. Žalovaný je prekvapený konštatovaním súdu, ktorý hodnotí konanie žalovaného v zmysle veku, zdravotného stavu a kúpy domu. Tento komentár považuje žalovaný za nadprácu súdu a ohradzuje sa voči hodnoteniu svojho konania. Na vysvetlenie uviedol, že k riskantnému rozhodnutiu predať podnik a kúpiť nehnuteľnosti ho doviedla žalobkyňa svojim nemorálnym a neetickým počínaním. Žalovaný nechápe, akým spôsobom a na základe akých skutočností stanovil súd prvej inštancie dátum ukončenia partnerského spolužitia so žalobkyňou a určil dátum, od ktorého malo vznikať žalovanému bezdôvodného obohatenie na úkor žalobkyne. Žalobkyňa prvýkrát vyjadrila požiadavku o zaplatenie „nájomného“ dňa 27.12.2024. Súd prvej inštancie rozporne v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa opustila byt 12.08.2024 a na inom mieste, že na rodinnom stretnutí dňa 28.08.2024 oznámila žalobkyňa žalovanému ukončenie vzájomného spolužitia. Skutkový záver súdu, že žalobkyňa ukončila spolužitie 28.08.2024, je v priamom rozpore s realitou. V tento deň žiadne ukončenie spolužitia neoznámila. Po svojom odchode sa viackrát vrátila do bytu, v ktorom mala uložené svoje osobné veci. Skutočnosť, že žalobkyňa si ponechala v byte svoje veci a mala k nemu stále prístup vylučuje existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 2.1 Žalovaný vyslovil pochybnosť o nestrannosti súdu s odôvodnením, že súd aj žalobkyňa majú dôverný, priateľský vzťah s tou istou osobou, pani AL.

3. V stručnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného ohodnotila žalobkyňa rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, súladný so zákonom, riadne odôvodnený skutkovými zisteniami a aplikovanými právnymi normami. Argumentácia žalovaného predkladaná v odvolaní bola už posúdená súdom prvej inštancie. Tvrdenia odvolateľa predstavujú len pokus umelo oddialiť rozhodnutie veci a zahmlievať právny základ sporu. Napriek tomu, že súd jej žalobe vyhovel iba čiastočne a v časti náhrady dlžného „nájomného“ sa jeho rozhodnutie výrazne líši od žaloby, je presvedčená o zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhla potvrdiť rozsudok okresného súdu.

4. V stanovisku k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného navrhol žalovaný, aby strany sporu ukončili vzájomné obviňovanie a využili odbornú pomoc nezávislej osoby, ktorá sa profesionálne venuje problematike medziľudských vzťahov a dynamike spolužitia a aby bol stav oboch účastníkov posúdený odborníkom z oblasti psychológie. Žalobkyni vytkol, že sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii nájomnej zmluvy, hoci práve ona tvrdila uzavretie nájomnej zmluvy. Tento zásadný rozpor v stanovisku žalobkyne považuje žalovaný za významný. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že sa nezaoberal nadobudnutím bytu žalovaným v roku 1992 ani následným prevodom práv na žalobkyňu v roku 2009 a prakticky ignoroval skutočnosť, že účastníci žili spolu viac ako 30 rokov. Žalovaný nesúhlasí ani s tým, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami o investíciách do spoločného bývania a o dlhoročnom fungovaní domácnosti. Za príčinu dlhodobých problémov v spolužití so žalobkyňou označil rozdielne povahy a hodnotové svety.

5. Dňa 30.12.2025 doručil žalovaný okresnému súdu osobne ďalšie podanie označené ako Doplnenie odvolania, v ktorom potvrdil, že sa nepodieľa na úhrade nákladov na byt, pretože si touto formou znižuje pohľadávky voči žalobkyni. Znovu opisuje spolužitie so žalobkyňou a hodnotí spôsob jej života.

6. Náležitosti odvolania upravuje v . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody, ktorými je možné odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sú taxatívne vymenované v , ďalší možný dôvod odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej vyplýva z . Podľa ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 6.1 V lehote na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie boli doručené okresnému súdu dve podania, jedno od právnej zástupkyne žalovaného ako Odvolanie voči rozsudku zo dňa 14.10.2025, druhé od žalovaného označené ako Doplnenie odvolania. Ďalšie podanie doručené žalovaným Okresnému súdu Lučenec 30.12.2025 označené ako Vyjadrenie - doplnenie odvolania nebral odvolací do úvahy ako doplnenie odvolacích dôvodov, pretože bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Považuje ho za „ďalšie podanie“, ktoré sa v zmysle druhá veta žalobkyni doručilo na vedomie.

7. Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu ( ). Na túto povinnosť súdu upozornil najvyšší súd v uznesení z 30.11.2023 sp. zn. v prípade, keď bolo odvolanie strany sporu odmietnuté odvolacím súdom pre neuvedenie odvolacích dôvodov. V zmysle tohto rozhodnutia má odvolací súd sa pokúsiť autenticky porozumieť odvolateľovi – textu odvolania ako celku a z odvolania vyabstrahovať odvolací dôvod.

8. Odvolací súd posudzujúc odvolanie žalovaného spolu s jeho doplnením podľa obsahu vyabstrahoval (namiesto odvolateľa) odvolacie dôvody uplatnené žalovaným: Žalovaný, ak dôvodí, že nerozumie niektorej argumentácii súdu a súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou v celom rozsahu, tvrdí že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ). Vyslovením pochybností o nestrannosti súdu prejednávajúceho vec tvrdí podľa , že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Na viacerých miestach spochybňuje žalovaný správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie (odvolací dôvod podľa - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podľa názoru žalovaného nemohol súd pre výkon práv žalobkyňou v rozpore s dobrými mravmi vyhovieť žalobe o vypratanie bytu a nesprávne ustálil počiatok vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Tým žalovaný vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci v zmysle

9. V súlade s preskúmal odvolací súd ( ) rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale len v rozsahu odvolania žalovaného smerujúce podľa obsahu proti prvému a druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe vyhovené a v zmysle zahrnul do prieskumnej činnosti aj závislé výroky o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Uskutočnil aj ex offo kontrolu prípadných vád procesných podmienok v zmysle s negatívnym výsledkom.

10. Dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu. Vyvodil z nich správne skutkové závery. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, preto odvolací súd nenariadil odvolacie pojednávanie podľa a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné vo veci samej, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom výroku ako vecne správny podľa a potvrdil a podľa ho zmenil v štvrtom a piatom výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania z dôvodu, že v tej časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen v jeho výroku, ale aj v jeho dôvodoch. Nepovažuje za potrebné opakovať celé odôvodnenie napádaného rozhodnutia. V súlade s konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, ktoré skutkové zistenia a právne závery boli podstatné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie neopomenul žiadne podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, vysporiadal sa podrobne a zrozumiteľne s celou argumentáciou strán sporu. Povinnosť nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie v zmysle odvolaciemu súdu nevznikla.

13. Odvolací súd nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovo aj formálne zodpovedá ustanoveniu . Súd prvej inštancie uviedol v rozhodnutí, čo bolo predmetom sporu, aké skutkové zistenia vyvodil z vykonaných dôkazov, prečo zistený skutkový stav podriadil pod konkrétne ustanovenia zákonov citovaných v rozhodnutí a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné a presvedčivé. Žalovaný v odvolaní nekonkretizoval, na ktorú svoju argumentáciu nedostal od súdu prvej inštancie odpoveď. Žalovaný vo svojich podaniach v spore zachádzal do podrobného opisu spolužitia so žalobkyňou a vzájomných majetkových vzťahov, ktoré neboli pre rozhodnutie veci podstatné, nebol dôvod, aby ich súd hodnotil. Rovnako sa k zbytočným informáciám a žiadostiam žalovaného v odvolacom konaní, aby sa strany sporu podrobili psychologickej terapii u odborníkov stavia aj odvolací súd; nezaujíma k nim stanovisko pre ich bezvýznamnosť v prejednávanej veci. 13.1 Do práva na spravodlivý proces patrí aj riadne zistenie skutkového stavu a rozhodnutie veci podľa relevantných právnych noriem, čo v prípade rozsudku súdu prvej inštancie splnené je. Odvolací dôvod podľa dôvodne uplatnený nebol.

14. Ak aj v priebehu prejednávania sporu nebola vznesená námietka zaujatosti voči zákonnému sudcovi, môže odvolateľ v odvolaní podľa ako odvolací dôvod použiť, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Žalovaný iba jednou vetou zvýraznenou rámčekom v podaní z 28.10.2025 nie priamo, iba zastreto („Chcem veriť, že súd dokázal byť nestranný aj napriek pochybnostiam vyplývajúcim zo skutočnosti, že súd aj žalobkyňa majú dôverný priateľský vzťah s tou istou osobou, p. AL.“) vznáša pochybnosti o nestrannosti zákonného sudcu. Pre spôsob, akým je tento odvolací dôvod odôvodnený odvolací súd konštatuje, že nie je preskúmateľný ani preukázaný. Žalovaný neuviedol, kto má byť osobou, s ktorou má žalobkyňa aj „súd“ (nie zákonný sudca) dôverný, priateľský vzťah a ako tento vzťah by mohol ovplyvniť rozhodnutie súdu. Odvolací dôvod o rozhodnutí veci vylúčeným sudcom by mal byť podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený rovnako ako námietka zaujatosti, ktorej náležitosti upravuje v §

52 ods. 2. Ten, kto vyslovuje pochybnosti o nezaujatosti sudcu musí uviesť dôvod, pre ktorý by mal byť sudca vylúčený a ponúknuť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, z čoho pramenia jeho pochybnosti. Odvolací súd konštatuje, že dôvody na vylúčenie sudcu JUDr. Zoltána Orlaia z prejednávania a rozhodovania sporu zistené neboli.

15. Zisťovanie skutkového stavu je podmienené predmetom konania a skutkovými tvrdeniami prednášanými stranami sporu. Žalobkyňa sa vo veci samej domáhala dvoch nárokov, vypratania nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a zaplatenia peňažnej sumy, ktorú označila za dlžné nájomné, avšak súd po zistení, že nájomný vzťah medzi stranami sporu nevznikol, priznal časť peňažnej pohľadávky z iného právneho titulu, z titulu bezdôvodného obohatenia.

16. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Pre úspech žaloby na ochranu vlastníckeho práva podľa musí žalobca preukázať, že je vlastníkom veci (hnuteľnej alebo nehnuteľnej) a že ten, proti komu žaloba smeruje, nemá oprávnenie mať túto vec u seba. V prípade nehnuteľností sa žaloba na vydanie veci môže formulovať ako žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobkyňa zvolila správny spôsob ochrany svojho vlastníckeho práva, vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha voči žalovanému, preukázala čiastočným výpisom z LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia 9. mája 2025 (deň podania žaloby na Okresný súd Lučenec), z ktorého je zistiteľné, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 24.08.2022 sp. zn. 40075/PV-1259, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom E. F., katastrálny odbor dňa 08.12.2022 pod sp. zn. E./XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 bytu č. XX, vo vchode č. XX, v bytovom dome súpisného čísla XXXX, postaveného na CKN parcele č. XXXX/X a spoluvlastníčkou podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v spoluvlastníckom podiele 74/7165. Pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne sú bezvýznamné majetkové vzťahy strán sporu, ktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu žalobkyňou. Bez vplyvu na záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne je aj dĺžka obdobia, ktoré žalovaný ako partner žalobkyne strávil v tomto byte. Žalovaný nepreukázal existenciu právneho vzťahu k bytu či žalobkyni, ktorý by ho oprávňoval bez jej súhlasu užívať byt vo vlastníctve žalobkyne. Bol to práve žalovaný, ktorý sa v prvotnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2025 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne bránil uloženiu povinnosti vypratať byt nielen z dôvodu, že tvorí jeho obydlie, ale tiež tvrdením, že: „Žalobkyňa nepreukázala platné skončenie nájomného vzťahu v zmysle platnej právnej úpravy.“. Žalovaný popieral existenciu nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a ním a na druhej strane tvrdil, že bez vypovedania nájmu sa nemôže žalobkyňa voči nemu domáhať vypratania bytu. Žalovaný v stanovisku z 01.12.2025 upozorňuje na „zásadný rozpor“ v názore žalobkyne, či medzi nimi vznikol nájomný vzťah, keď vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnila s názorom súdu o neexistencii nájomnej zmluvy, ale v priebehu odvolacieho konania už tento názor (že nájomný vzťah nevznikol) akceptuje. Žalovaný opomína, že sám sa vo vyjadrení k žalobe bránil tvrdením, že nájomný vzťah nebol vypovedaný a nezanikol, ale v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie spísanom zvolenou právnou zástupkyňou tiež vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami sporu nebolo uzavretá ústna nájomná zmluva k bytu a preto nemožno v danej veci aplikovať ustanovenie a o zániku nájmu bytu výpoveďou nájmu, hoci sa pôvodne aplikácie týchto ustanovení sám dožadoval. 17.1 Skutočnosť, že vypratávaný byt tvorí obydlie žalovaného a spoločnej dcéry strán sporu je právne významná len z hľadiska obrany žalovaného dovolávajúceho sa nedotknuteľnosti obydlia a ochrany súkromného a rodinného života v zmysle článkov 19 a 21 . Práve vzhľadom na túto skutočnosť bolo nevyhnutné, aby súd posúdil, či výkon práva žalobkyňou domáhať sa ochrany podľa nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa , či nezasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných osôb. Prvoinštančný súd dospel podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že konanie žalobkyne, ktorá sama potrebuje byt pre vlastné bývanie neodporuje pravidlám morálky a dobrým mravom a že nie je potrebné odmietnuť poskytnúť ochranu žalobkyni, ktorej tiež svedčí podľa SR základné právo vlastniť majetok () a uprednostniť právo žalovaného na ochranu obydlia, súkromného a rodinného života. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný nezabezpečením bytovej náhrady žalobkyňou nezostane „bez strechy nad hlavou“, keď sa

na základe kúpnej zmluvy E./XXXX z 15.05.2025 stal výlučným vlastníkom rodinného domu súpisného čísla XXX a priľahlých pozemkov (LV č. XXXX k. ú. E. F.) v hodnote 120 000,- €, aj keď v spore tvrdil, že pre zdravotné problémy si nemôže obstarať iný príjem než vyplácaný dôchodok cca 800,- €. Na LV č. XXXX s údajmi platnými k 19.06.2025 ešte bola vyznačená plomba na základe E./XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva), existenciu ktorej vysvetľoval žalovaný tým, že zaplatil len časť kúpnej ceny a pokiaľ ju v určenej lehote nedoplatí, môže prísť o túto nehnuteľnosť, ale ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu týmto rozhodnutím už záznam o plombe z titulu zmluvy o zriadení záložného práva na LV č. XXXX k. ú. E. F. nefiguruje. Žalovaný je teda vlastníkom rodinného domu bez tiarch. Súd prvej inštancie žalovaným tvrdenú „nadprácu“ svojím „komentárom“ k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným (v zmysle veku, zdravotného stavu) vykonal práve z dôvodu vyhodnotenia obrany žalovaného, že nemôže byť vyprataný z bytu žalobkyne bez bytovej náhrady, lebo nemá inú možnosť bývania a pre svoju zdravotnú indispozíciu a finančnú situáciu si ani iné bývanie zabezpečiť nemôže. Toto jeho tvrdenie sa ukázalo nepravdivým. Dôkaz o tom, že rodinný dom, ktorý kúpil nie je obývateľný, predložený nebol. Keby aj bol, nemalo by to mať za následok zamietnutie žaloby o vypratanie bytu práve z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie v jeho „komentári“, že si žalovaný mohol za takto vynaložené finančné prostriedky obstarať bývanie využiteľné ihneď bez potreby nákladnej rekonštrukcie. Uloženiu povinnosti vypratať byt žalobkyne obývaný žalovaným bez právneho dôvodu nebránilo ani podľa názoru odvolacieho súdu, že okrem žalovaného býva v byte aj spoločná dcéra strán sporu, keď nejde o maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti žalovaného. M. I., nar. v roku 2003 je plnoletá, proti ktorej žaloba o vypratanie bytu nesmeruje. 17.2 Za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie žalovaný označil, že žalobkyňa dňa 12.08.2024 opustila spoločnú domácnosť dovtedy vedenú v byte č. XX na D. K. XXXX/XX E. E. F. a práve odvtedy je potrebné počítať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Dátum 12. august 2024 a vyjadrenie vôle žalobkyne ukončiť spolužitie so žalovaným uvádzal na pojednávaní dňa 18. septembra 2025 žalovaný („O dva týždne na to, koncom júla mi povedala, aby som predal svoju firmu, aby som kúpil dom jej matky, že budeme na prízemí, dcéra bude bývať na vrchnom poschodí. 12. augusta 2024 prišla za mnou do kuchyne, povedala mi, či som už pobalený. Celé toto obdobie predtým ani slovo nebolo na túto tému. 12.08. žalobkyňa potom odišla a do bytu sa už nevrátila.“). Dvakrát dátum 12. august 2024 ako odchod matky z bytu a spoločnej domácnosti uviedla aj svedkyňa M. I. („Matka odišla zo spoločnej domácnosti 12.08.2024 a nič sme neriešili za platenie, pretože v tom byte som ostávala aj ja.“). Na otázku žalovaného svedkyni, aby sa vyjadrila k spoločnému rodinnému stretnutiu uskutočnenému 28.08.2024 konaného z iniciatívy svedkyne svedkyňa uviedla: „Predmetom tohto stretnutia malo byť to, že moja matka vyhadzovala môjho otca z tohto bytu a dovtedy, do toho 12. augusta, sme žili ako rodina. Pre mňa to bolo nepochopiteľné. Matka v tom čase už nechcela nijakým spôsobom zachraňovať a snažiť sa napraviť naše rodinné vzťahy, len žiadala a trvala na tom, aby otec ten byt opustil.“. Aj v doplnení odvolania z 28.10.2025 žalovaný uvádza, že 12.08.2024, keď raňajkoval, prišla žalobkyňa do kuchyne s otázkou, či je už pobalený. Ak súd prvej inštancie ustálil, že do 12. augusta 2024 bol žalovaný oprávnený užívať byt žalobkyne z titulu vzťahu druha a družky a tento právny dôvod odpadol dňom 13. augusta 2024, dospel k správnym skutkovým (aj právnym) záverom. 17.3 Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že od 13. augusta 2024 býval v byte bez toho, aby uhrádzal akékoľvek náklady spojené s bývaním. Žalovaný v podaní zo dňa 26.12.2025 v priebehu odvolacieho konania potvrdil, že sa na úhrade „nájomného“ nepodieľal z dôvodu, že si tým znižoval pohľadávky voči žalobkyni. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú podporené vykonanými dôkazmi, zhodnými skutkovými tvrdeniami strán sporu. Odvolací dôvod podľa neobstojí.

18. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne. Ochrany vlastníckeho práva sa môže vlastník domáhať v zmysle , konanie žalobkyne posúdil súd aj z hľadiska dobrých mravov podľa a ochrany základných práv zakotvených v . 18.1 Po posúdení, že medzi stranami sporu nevznikol nájomný vzťah správne súd prvej inštancie podriadil nárok na zaplatenie sumy 5 000,- € pod ustanovenie .

19. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyjadrenom v bode 29. odôvodnenia žalovanému vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v období od 13.08.2024 do 28.02.2025 (žalované obdobie; dátum 28.02.2025 neznamená zánik bezdôvodného obohacovania sa žalovaného na úkor žalobkyne, ide len o ohraničenie nároku žalobkyňou). Bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu vzniká na strane obohateného tým, že na jeho strane nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt, ku ktorému by inak došlo. Jednoducho povedané, ak žalovaný býval v byte žalobkyne bez toho, aby prispieval na úhrady služieb dodávaných do bytu, obohatil sa na úkor žalobkyne, ktorá tieto platby v prospech Stavebného bytového družstva E. F. a SSE realizovala, ale prospech z dodávaných energií mal aj žalovaný. Vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nie je závislý od toho, či súčasne s ním byt užívala (mala v byte zložené veci) aj žalobkyňa. Žalovaný pokiaľ mal prospech z dodávaných služieb, mal sa podieľať na úhrade nákladov za služby a pokiaľ žalobkyňa po ňom požadovala kvázi nájomné a nesúhlasila s tým, aby v byte býval zadarmo, môže sa žalobkyňa od žalovaného domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Ak by medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol nájomný vzťah, o výšku nájomného by sa majetkové pomery žalovaného zmenšili. Keďže tento nájomný vzťah nevznikol, bolo dôvodné ako učinil súd prvej inštancie, posúdiť výšku bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na obvyklé nájomné požadované za porovnateľný byt v meste E. F.. Spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie (okrem počiatku jeho vzniku) žalovaný v odvolaní nespochybnil. Žalovaný nedôvodne prednášal výhrady voči právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie.

21. Žiadna z odvolacích námietok žalovaného nebola odvolacím súdom vyhodnotená ako dôvodná. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej bol preto potvrdený ako vecne správny.

22. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že predmetom konania boli dva samostatne uplatniteľné nároky rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov konania dvomi samostatnými výrokmi. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania o vypratanie bytu v rozsahu 100 % a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania o zaplatenie 5 000,- € v rozsahu 60,32 €. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že po prijatí nového procesného kódexu je potrebné o náhrade trov sporového konania rozhodovať jedným výrokom aj v prípade plurality nárokov. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 13. mája 2021 vyslovil názor, že mieru úspechu a neúspechu strán sporu vo vzťahu ku každému samostatne uplatnenému nároku je potrebné posudzovať samostatne, neznamená to však, že o nároku na náhradu trov konania treba rozhodovať samostatne vo vzťahu ku každému nároku osobitne, samostatnými výrokmi. Rozhodnutie o trovách má vychádzať zo spoločného posúdenia miery úspechu či neúspechu a tým zohľadňovať všetky aspekty uplatneného nároku, ako aj priebeh konania. Opakovane tento názor vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 25. mája 2023 slovami: „Rozhodnutie o náhrade trov konania v civilnom spore, v ktorom si sťažovateľka uplatnila viacero nárokov na náhradu škody ako následku dopravnej nehody, ktoré vychádza z toho, že pomer jej úspechu v spore treba vyjadriť priemerom pomerov úspechu pri jednotlivých čiastkových nárokoch na náhradu škody, je zjavný právny omyl, ktorý zakladá porušenie ústavných práv podľa a dohovoru. Rovnako mylný je i právny názor, podľa ktorého sa o náhrade trov konania má rozhodnúť samostatnými výrokmi o náhrade trov konania vo vzťahu k jednotlivým nárokom na náhradu škody. Ustanovenia a neobsahujú žiadne prvky, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že pluralita rôznych nárokov na náhradu škody uplatnených jednou žalobou by mala byť hľadiskom rozhodovania o náhrade trov konania. Obe ustanovenia používajú vo vzťahu k hmotnoprávnej úprave celkom indiferentné pojmy - vec, konanie a pomer úspechu. Čo bolo vecou strán a čoho sa namietané konanie týkalo, bolo určené v žalobe uplatnenom peňažnom nároku. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania treba len posúdiť rozsah, v ktorom bolo žalobe vyhovené a v ktorom bola žaloba zamietnutá.“. Názorovú líniu o potrebe rozhodnúť o nárokoch strán sporu na náhradu trov konania v civilnom sporovom konaní jedným výrokom podľa výsledku sporu si ústavný súd udržuje aj v uznesení sp. zn. z 25.06.2025 vo vzťahu k sporu, predmetom ktorého bolo niekoľko rôznych právnych vecí. 22.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. apríla 2025 sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo výrokoch o náhrade trov konania z dôvodu, že odvolací súd vzhľadom na samostatný skutkový a právny charakter nárokov uplatnených žalobou rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa výsledku ohľadne každého z uplatnených nárokov samostatnými výrokmi. Takýto spôsob rozhodnutia považoval dovolací súd za pochybenie odvolacieho súdu s inštruktážou, že je nevyhnutné vziať do úvahy výsledok celého konania a nárok na náhradu trov

konania priznať úspešnejšej strane sporu. Dovolací súd poukázal na skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. , v ktorých už bol vyslovený názor, že ustanovenie v spojení s ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania jedným výrokom, ktorým sa konanie končí a to ako o celku. Zohľadňujúc aj nadväzujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. zmenil odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislých výrokoch o trovách konania tak, že zohľadnil celkový úspech strán v spore a nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 19,84 %. K tomuto výsledku dospel rovnakým spôsobom, ako to urobil súd prvej inštancie. Žalobkyňa bola v celom rozsahu (100 %) úspešná pri nároku o vypratanie bytu. Čiastočný úspech žalobkyne z konania o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 000,- € bol ustálený na 19,84 % a jej neúspech 80,16 %. Pomer úspechu a neúspechu sa ale nebude počítať samostatne u každého nároku, aj súhrne pri oboch nárokoch, čo znamená, že od 100 % úspechu žalobkyne v konaní o vypratanie bytu je potrebné odčítať úspech žalovaného v konaní o zaplatenie 5 000,- € (100 % - 80,16 % = 19,84 %) a pomer týchto dvoch veličín 19,84 % vyjadruje celkový úspech žalobkyne v spore (výpočet po vzore uvedenom v rozhodnutí sp. zn. ). Povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vyplýva žalovanému z o nároku strany sporu na čiastočnú náhradu trov konania v prípade jej čiastočného úspechu.

23. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie ( ). Aplikujúc zásadu úspechu na rozhodnutie o trovách konania by v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni voči žalovanému. Žalobkyňa nebola v konaní zastúpená právnym zástupcom. Zo súdneho spisu jej vznik trov odvolacieho konania nevyplýva. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa nepožadovala náhradu trov odvolacieho konania, z čoho odvolací súd vyvodil, že žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (podľa uznesenia NS SR z 28. februára 2018 sp. zn. , R 72/2018). Úspešnej žalobkyni odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal len z dôvodu, že jej žiadne nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).