Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/161/2022

Identifikačné číslo spisu: 8317207404 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8317207404.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Š. Š., bývajúceho v R. XXX, zastúpeného JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom so sídlom v Humennom, Kudlovská 1, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o náhradu škody 15.134,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. apríla 2022 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. júla 2021 č. k. -328 (v poradí druhým) zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej, ani štátu vo vzťahu k žalobcovi ich náhradu nepriznal. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a za použitia ustanovení , , , , a , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a , , , a , rozhodol o žalobe, predmetom ktorej bol nárok žalobcu na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s ublížením na zdraví, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode 8. decembra 2011. Žalovaná na základe žiadosti žalobcu odmietla žalobcovi poskytnúť plnenie za chorobu Asthma bronchiale podľa Lekárskeho posudku vypracovaného Y.. R. L. a Y.. R. F.. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že po dopravnej nehode mu zistené aj ochorenie Asthma bronchiale a nesúhlasil s krátením sťaženia spoločenského uplatnenia o 940 bodov tak, ako mu žalovaná poskytla plnenie. Vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke premlčania nároku okresný súd ustálil, že najneskôr dňom 25. mája 2015 začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na podanie žaloby, ktorá uplynula najneskôr dňom 25. mája 2017. Žalobca žalobu podal na súde až 29. júna 2017, preto nárok žalobcu považoval za premlčaný a žalobu z tohto dôvodu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , v spojení s

(ďalej len „“). Dôvodom hodným osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že žalobca je invalidný dôchodca.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu a žalovanej rozsudkom z 21. apríla 2022 sp. zn. výrokom I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil a II. vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenie sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a na zdôraznenie správnosti doplnil, že z ustanovení a vyplýva, že v prípade škody na zdraví, zákon objektívnu premlčaciu dobu vôbec neurčuje, určuje dvojročnú subjektívnu lehotu. Právna úprava vychádza zo zásady, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na súde na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Poškodený sa pritom dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. V prejednávanom prípade je týmto momentom 25. máj 2015, kedy sa žalobca (najneskôr) dozvedel o vzniku jeho škody v súvislosti so škodou na zdraví podľa nálezu Y.. J. (predmetný nález diagnózu u žalobcu v tento deň potvrdil). Odvtedy žalobca musel vedieť aj o vzniku tejto choroby, preto ak si chcel uplatniť v súvislosti s ňou nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle vyššie uvedeného, mohol a mal tak urobiť do uplynutia dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula 25. mája 2017. Keďže žalobu na súde podal až 29. júna 2017 a žalovaná vzniesla námietku premlčania, súdu prvej inštancie iné nezostávalo, ako žalobu zamietnuť, uviedol odvolací súd. S odvolacou námietkou žalobcu, že v roku 2015 sa jeho diagnóza J 45.8 Asthma bronchiale zmenila na ťažký stupeň nesúhlasil a dodal, že takto bola diagnóza kvalifikovaná už v prepúšťacej správe z 29. januára 2013. Rezolútne odmietol názor žalobcu ohľadom počítania premlčacej doby od 15. mája 2017, kedy mu žalovaná doručila vyrozumenie o oznámeniu k poistnej udalosti a ktorý dátum by mal byť rozhodný pre uplatnenie predmetného nároku. Na ozrejmenie uviedol, že zákon presne stanovuje, kedy začína plynúť subjektívna premlčacia lehota; je to deň, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že aj keď žalobca pri dopravnej nehode utrpel poškodenie na svojom zdraví za čo zodpovedá škodca, resp. poisťovňa, poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej proti výroku o trovách konania skonštatoval, že aplikácia je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách sporu s tým, že okresný súd rozhodol predčasne.

3. Proti výroku I. rozsudku krajského súdu, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil, podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s poukazom na , keď namietal nesprávne právne posúdenie veci. Krajskému súdu vyčítal nerešpektovanie základných princípov , princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní. Mal za to, že mu premlčacia doba začala plynúť až od 15. mája 2017, kedy mu bolo doručené vyrozumenie k jeho odvolaniu k oznámeniu poistnej udalosti, v ktorom žalovaná uviedla, že v plnom rozsahu trvá na záveroch svojich predchádzajúcich znaleckých úkonov. Za správne právne posúdenie veci pre uplatnenie svojho nároku preto považuje deň 15. mája 2017, odkedy mu začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie žalobcu nespĺňa podmienky v zmysle . Nestotožnila sa s tvrdeniami žalobcu, ktoré nemajú oporu v zákone, ani v rozhodovacej praxi súdov a zároveň odporujú aj skutkovým okolnostiam prípadu. Pozornosť upriamila na ten fakt, že žalobcovi zasielala vyrozumenie k poistnej udalosti už 26. novembra 2014, kedy uviedla aj dôvod, pre ktorý odmietla poskytnúť plnenie za diagnózu Asthma bronchiale, ktorá nemala súvis s predmetnou

dopravnou nehodou, čo bolo potvrdené aj v konaní pred súdom prvej inštancie znaleckým dokazovaním. Poznamenala, že zaslanie vyrozumenia žalobcovi o šetrení jeho poistnej udalosti žalovanou nemá rozhodujúci vplyv na plynutie premlčacej doby; tá sa v prípade náhrady škody z ujmy na zdraví viaže na dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Začiatok plynutia premlčacej doby pri zložke vedomosti o škode začína plynúť pri škodách na zdraví okamihom ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy nastáva prvý moment, keď si poškodený môže dať vypracovať objektívny lekársky posudok a na základe neho sa môže prvýkrát domáhať svojho nároku na súde. Tento moment určila znalecká organizácia LEGE ARTIS na 11. decembra 2012, t. j. rok po poistnej udalosti. Od uvedeného dňa začala žalobcovi plynúť premlčacia doba a preto je aj nárok žalobcu, uplatnený na súde žalobou dňa 29. júna 2017 premlčaný. Žiadala z týchto dôvodov dovolanie žalobcu zamietnuť, resp. odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . Prípustnosť dovolania teda upravuje zákon, ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia . Následné posúdenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade prípustné, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď aj a ).

7. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Žalobca odôvodňuje prípustnosť svojho dovolania existenciou dôvodov stanovených v s tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

11. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , ktoré uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Prípustnosť podaného dovolania dovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (porov. , ), keďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania. Dovolateľ však na nijakom základe nekonkretizoval a z obsahu dovolania nie je možné ani vyabstrahovať, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky (i) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ), alebo (ii) ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ( ), alebo (iii) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

12. A aj keď platí, že dovolací súd nie je pri posudzovaní prípustnosti dovolania viazaný dovolateľom označeným dôvodom prípustnosti dovolania (sp. zn. ), predsa len, absolútne zúženie náležitostí dovolania dovolateľom iba na všeobecné označenie toho, že dôvody stanovené v ustanovení sú dané, bez akejkoľvek subsumpcie (prípustnosti dovolania) riešenej právnej otázky pod niektorý z , alebo písm. c/ , je podľa názoru dovolacieho súdu nepostačujúce. Dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom rezignoval na určenie, pod (vôbec) ktorý prípad prípustnosti riešenia ( ) jeho (prípadná) právna otázka spadá.

12.1. Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie nutné vykladať v spojitosti a vo väzbe na , zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12.2. Dovolací súd v kontexte uvedeného tiež poznamenáva, že otázka relevantná v zmysle ods. l musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Podstatný je v tomto smere aj judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. ), v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“.

13. V preskúmavanej veci dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) predovšetkým neuviedol, ktorý konkrétny dovolací dôvod podľa (a/, b/ alebo c/) v podanom dovolaní uplatňuje, a teda zodpovedajúcim spôsobom nevymedzil nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie v spojení s tohto právneho predpisu. Dovolateľ navyše žiadnym spôsobom nenastolil, nevymedzil, neformuloval, nepomenoval právnu otázku zásadného významu, pričom uvedené vymedzenie nebolo možné ani vyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa ) bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana. Preto dovolací súd nemohol svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia eventuálne mal dovolateľ na mysli. Za týchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný, či odvolací súd. Dovolací súd dodáva, že samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. , , , , ). Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa .

14. Dovolací súd už len ako obiter dictum (vzhľadom na prevažujúcu argumentáciu dovolateľa týkajúcu sa začiatku plynutia premlčacej doby až od 15. mája 2017, kedy mu bolo doručené vyrozumenie k jeho odvolaniu k oznámeniu poistnej udalosti, v ktorom žalovaná uviedla, že v plnom rozsahu trvá na záveroch svojich predchádzajúcich znaleckých úkonov) predsa len, a nad rámec už vyššie uvedeného, upriamuje pozornosť na konštantnú súdnu judikatúru. V otázke premlčania práva na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia sa za podstatný považuje právny názor vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu z 28. júna 2001 sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov ako judikát R 68/2003, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň

ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (v zmysle ustanovenia vyhlášky č. ). Keďže znenie vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov bolo prevzaté do súčasného , je citované rozhodnutie naďalej aktuálne a súdmi v aplikačnej praxi plne využívané. V zmysle ustanovenia Z.z o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z publikovaného judikátu implicitne vyplýva právny záver, že len čo možno podľa ustanovení zákona považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. len čo možno bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie nárokov dvojročná premlčacia lehota podľa , a to bez ohľadu na to, kedy skutočne ošetrujúci lekár, prípadne znalec vyhotoví posudok o sťažení spoločenského uplatnenia (m.m. ). Možno tak bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že súdy nižších inštancií v prejednávanej veci rozhodli v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorú predstavuje uvedený judikát, keď podľa jednotlivých lekárskych posudkov, nálezov a prepúšťacích správ správne konštatovali ustálenie zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s diagnózou Asthma bronchiale priebežne už v rokoch 2013, 2014 (bod 26. rozsudku súdu prvej inštancie), a definitívne najneskôr dňa 25. mája 2015, v nadväznosti na ktorú skutočnosť, nárok žalobcu považovali za premlčaný. Z uvedeného hľadiska možno prezumovať vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí.

15. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa , odmietol podľa ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v až .

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.